Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-408-2015.pdf
PDF · 95.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/408/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s. so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanej: I. P.Á., F.. X.X.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, v konaní o zaplatenie 506,50 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 409,12 EUR a
- 8,75%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 88,72 EUR od 26.10.2012 do zaplatenia,
- 8,75%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 176,96 EUR od 26.11.2012 do zaplatenia,
- 8,75%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 130,64 EUR od 26.12.2012 do zaplatenia,
- 8,75%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 12,80 EUR od 26.1.2013 do zaplatenia, a to v splátkach po 20 EUR mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 61,54 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.10.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 506,50 EUR, úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 88,72 EUR od 26.10.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 181,95 EUR od 26.11.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 155,43 EUR od 26.12.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 32,60 EUR od 26.1.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 47,80 EUR od 26.9.2013 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telecom a.s. Bratislava, ktorá na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 postúpila na žalobcu, okrem iných aj pohľadávku voči žalovanej, na základe zmluvy o pripojení poskytoval žalovanej verejné telekomunikačné služby, za ktoré mu žalovaná nezaplatila.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nie je schopná splatiť čiastku, ktorú je dlžná naraz, ale po čiastkach a to po 20,- Eur mesačne. Uviedla, že poberá dávku v hmotnej núdzi a je matkou troch detí a preto požiadala o splátkový kalendár.
3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) zákona č. 160/2015 (Civilný sporový poriadok - CSP), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
Keďže v prejednávanej veci mal súd za splnené vyššie citované zákonné podmienky, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
4. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že strany sporu (podľa kontextu sa má na mysli aj právny predchodca žalobcu) uzavreli dňa 16.8.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého si strany sporu dohodli dobu viazanosti pre program „PROGRAM NAJ 200“ na 24 mesiacov. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.
5. V zmysle bodu 2 dodatku sa účastník zaviazal, že po dobu 24 mesiacov (ďalej len „doba viazanosti“) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku (žalobcovi) vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinností zo strany účastníka. V zmysle bodu 1 písm. b) dodatku sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku T-mobile Slovensko a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), Cenníkom pre poskytovanie služieb podniku. V zmysle bodu 4 dodatku, v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.
6. Žalovaná neuhradila faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby a to, za obdobie od 8.9.2012 do 7.10.2012 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 88,72 EUR splatnú 25.10.2012, za obdobie od 8.10.2012 do 7.11.2012 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 181,95 EUR (z fakturovanej sumy predstavuje suma 4,99 EUR upomienku oneskorenej platby) splatnú 25.11.2012, za obdobie od 8.11.2012 do 7.12.2012 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 155,43 EUR (z fakturovanej sumy predstavuje suma 4,99 EUR upomienku oneskorenej platby a suma 16,50 EUR iné poplatky a služby - obmedzenie služby- neplatenie) splatnú 25.12.2012, za obdobie od 8.12.2012 do 7.1.2013 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 32,60 EUR (z fakturovanej sumy predstavuje suma 16,50 EUR iné poplatky a služby - prerušenie služby- neplatenie) splatnú 25.1.2013. Faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.8.2013 do 7.9.2013 žalobca vyfakturoval žalovanej aj zmluvnú pokutu, a to bez špecifikácie porušenia zmluvných povinností v sume 47,80 EUR splatnú do 25.9.2013.
7. Podľa § 43 ods. 1 písm. a zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., ďalej len OZ), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
9. Podľa 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
11. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým význam v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
13. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná neuhradila žalobcom uplatnené nároky tak, ako ich jej vyfakturoval jednotlivými faktúrami, preto súd priznal žalobcovi sumu 409,12 EUR a to z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 88,72 EUR, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 176,96 EUR, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 130,64 EUR a z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 12,80 EUR spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dní nasledujúcich po splatnosti jednotlivých faktúr. Čo sa týka faktúry č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.10.2012 do 7.11.2012 túto považoval za dôvodnú iba v časti o zaplatenie sumy 176,96 EUR (mesačné poplatky 9,9917 EUR, hlasové služby 107,3894 EUR, nehlasové služby 15,0854 EUR, iné poplatky a služby 15,00 EUR + 20 % DPH), z faktúry č. 7212399101 za obdobie od 8.11.2012 do 7.12.2012 považoval za dôvodnú iba časť o zaplatenie sumy 130,64 EUR (mesačné poplatky 9,9917 EUR, hlasové služby 83,8736 EUR, nehlasové služby 5,0011 EUR, iné poplatky a služby 10,00 EUR + 20 % DPH) a z faktúry č. XXXXXXXXXX za obdobie
od 8.12.2012 do 7.1.2013 považoval za dôvodnú iba časť o zaplatenie sumy 12,80 EUR (mesačné poplatky 9,6694 EUR, nehlasové služby 0,9957 EUR + 20 % DPH). Za nepreukázanú, teda nedôvodnú považoval sumu 9,98 EUR (2x4,99 EUR) označené vo faktúrach č. XXXXXXXXXX I. Č.. XXXXXXXXXX ako „upomienka oneskorenej platby“ vo výške 4,99 EUR a ďalej sumu 16,50 EUR + DPH označenú vo faktúre č. 7212399101 ako „iné poplatky a služby - obmedzenie služby-neplatenie“ a taktiež sumu 16,50 EUR + DPH označenú vo faktúre č. XXXXXXXXXX ako „iné poplatky a služby - prerušenie služby- neplatenie“. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetné konanie je sporové a preto je žalobca povinný uniesť nie len povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. Žalobca však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi vyúčtované poplatky v sume 16,50 EUR + DPH 20 % a upomienky oneskorenej platby po 4,99 EUR, teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti tohto nároku a zároveň nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku a oprávnenosť tejto časti uplatneného nároku. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, z čoho pozostáva uplatnená suma 16,50 EUR + DPH, teda či sa má jednať o skutočne vynaložené náklady, teda napr. mzdové, režijné, resp. iné náklady, resp. čo tvorí uplatnený nárok, z čoho konkrétne pozostáva, a teda v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
15. V súvislosti s uplatnením nároku žalobcu z titulu zmluvnej pokuty vo výške 47,80 EUR, súd poukazuje na to, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11C/202/2011-61 zo dňa 13.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2012, bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka v obdobnej právnej veci týkajúca sa dodatku k zmluve o pripojení pod bodom 2.5, ktorá sa obsahovo zhoduje s dodatkom k zmluve o pripojení uzavretej medzi účastníkmi tohto konania pod bodom 4. Vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ, teda v danom prípade žalobca nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať a teda nesmie ani uplatňovať na súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky. Vzhľadom na tieto dôvody, preto súd s poukazom na ustanovenie § 53a ods. 1 OZ žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 EUR zamietol, tak ako aj v časti nepriznanej sumy za služby.
16. Na doplnenie súd ešte uvádza, že neprijateľné zmluvné podmienky sú uvedené príkladmo v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, kde pod písm. k/ je uvedené, že za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej smernice Rady 93/13/EHS, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Potrebné je tiež poukázať na to, že osobitné normy § 52 a násl. OZ, ktoré regulujú spotrebiteľské vzťahy majú prednosť pred ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom zákonníku. Aj z toho dôvodu súd nepristúpil k aplikácii moderačného ustanovenia v § 545a OZ.
17. Súd na záver dodáva, že podľa Čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.
18. Vzhľadom na slabú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a matkou troch detí, jej súd umožnil j dlžnú sumu uhradiť v mesačných splátkach po 20,- EUR s tým, že omeškaním s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 506,50 Eur, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 409,12 Eur, t.j. v rozsahu 80,77 % a neúspech v rozsahu 19,23 % (97,38 Eur). V zmysle § 255 ods. 2 CSP má žalobca právo na pomernú náhradu preukázaných trov v rozsahu 61,54 % (80,77%-19,23%). O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).