Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoE/53/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti povinnej E. M., bytom N. XX, V., o vymoženie sumy 176,29 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/548/2013 - 22 zo dňa 23. júna 2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie ako exekučný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorskú úrad Bratislava, sp. zn. EX 10293/13 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 8.11.2012 sp. zn. SR 04951/12. Uplatňovaný nárok oprávneného je založený na Zmluve o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou TatraCredit, a.s. a povinnou dňa 14.11.2005. Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka, spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., oprávneného, ktorý s dlžníkom uzavrel dňa 24.11.2010 Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady“), zohľadniac stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE/29/2010 a stanovisko Súdneho dvora EU vo veci Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul, Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pričom dospel k záveru, že individuálne nevyjednaná rozhodcovská doložka, súčasť Dohody, ktorá vyžaduje, aby dlžník (spotrebiteľ) riešil prípadné spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, spôsobuje vážnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, povinnej. Povinná reálne nemala možnosť ovplyvniť obsah tejto dohody, resp. možnosť niektoré jej ustanovenia pri podpise vylúčiť. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Neplatne uzavretá rozhodcovská doložka má za následok absenciu právomoci konajúceho rozhodcovského súdu a vydaný rozhodcovský rozsudok tak nie je spôsobilým exekučným titulom. Exekučný súd preto rozhodol, že predložený rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom a exekúciu nemožno nariadiť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru oprávneného exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď vyslovil že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka. Uviedol, že

exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc zverenú mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorých je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie. Exekučný súd je podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a vysloviť jeho prípadný rozpor s dobrými mravmi. Exekučný súd nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné, či dokonca rozhodcovské konanie. Ani Smernica Rady podľa názoru oprávneného takýto postup exekučného súdu neumožňuje. Vyslovenie rozporu s dobrými mravmi podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní sa viaže výlučne na plnenie, a nie na zmluvné podmienky a nie každá neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje rozpor s dobrými mravmi, čo by umožňovalo zastavenie exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo/11/2010). V súvislosti s otázkou zabezpečenia stability práva, záväznosti konečných rozhodnutí súdov, oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, bod 37, 47. Upozornil na nesprávny postup exekučného súdu, ktorý posudzuje platnosť rozhodcovskej doložky, aj keď takýto postup exekučného súdu hmotnoprávne predpisy nášho právneho poriadku neumožňujú. Príslušné ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní umožňujú súdne preskúmanie rozhodcovských rozsudkov, avšak výlučne na podklade podanej žaloby o neplatnosť. Táto možnosť by tak nemala byť nahrádzaná postupom exekučných súdov, ktorý nemá oporu v zákone. Nie je preto možné vyvodiť záver odôvodňujúci oprávnenie exekučného súdu skúmať exekučný titul a tak nahrádzať pasivitu spotrebiteľa ako povinnej osoby, ktorý si neuplatňuje a nebráni svoje práva, o ktorých mal vedieť. Týmto postupom súdu sa porušujú princípy právnej istoty a neoprávnene sa zasahuje do práva oprávneného na súdnu ochranu a na možnosť uspokojenia jeho pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

5. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného, poskytovateľa úveru a povinnej ako vzťah spotrebiteľský.

6. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.11.2010 nebola medzi oprávneným a povinnou uzavretá platne, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

7. Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú doložku, neoddeliteľnú súčasť Dohody spod režimu súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej doložke ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

8. Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej Dohody a v nej zakomponovanej rozhodcovskej doložky; typová zmluva s rozhodcovskou doložkou a jej predloženie povinnej osobe bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

9. Je evidentné, že oprávnený neuzatvoril s povinnou osobitnú rozhodcovskú zmluvu, ani nepredložil povinnej osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ale rozhodcovská doložka je koncipovaná iba ako neoddeliteľná súčasť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Táto forma zmluvy, primárne uzavretej za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa a určení splátok dlžnej sumy spochybňuje individuálne predloženie rozhodcovskej doložky povinnej, dlžníkovi, ako aj výslovné prijatie takejto zmluvnej podmienky povinnou. Postup veriteľa vylučuje možnosť meniť obsah Dohody povinnou, či možnosť túto rozhodcovskú doložku odmietnuť. Oprávnenému sa žiadnym dôkazom nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinnej došlo k individuálnemu vyjednaniu rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký osobitný, prospešný význam. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného, individuálneho vyjednania istých zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

11. Ak rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré toto zmluvné ustanovenie zakladá, t.j. či rozhodcovská doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

12. Podstatnou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, ako uviedol aj exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, pretože tá bola navrhnutá vopred jednou zmluvnou stranou, veriteľom, poskytovateľom služby, pričom spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu takéhoto zmluvného ustanovenia v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou, resp. všeobecnými obchodnými podmienkami.

14. Odvolací súd preto konštatuje, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto

veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, pričom na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 8.11.2012 sp. zn. SR 04951/12 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

15. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

16. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .