Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-113-2016.pdf
PDF · 94.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3P/113/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého R. O., K.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov: matky P. O., Y.. O., K.. XX.X.XXXX, bytom F. XX/ XX, Q. W. a otca X. P., K.. X.X.XXXX, O. X. X, S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou X.. Q. G., W..Y..R.., so sídlom B. XXXX/XX, W. Ľ., na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletého R. O., K.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Súd z a v ä z u j e otca X. P., K.. X.X.XXXX prispievať na výživu maloletého R. O. sumou mesačne vo výške 120,- eur počnúc 1.7.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky až do zmeny pomerov.
III. Dlh na výživnom za mesiace júl, august, september vo výške 210,- eur p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2016 po 10,- eur mesačne až do zaplatenia dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.7.2016 sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca by zaviazal povinnosťou prispievať na výživu dieťaťa výživným v sume 150,- eur mesačne počnúc dňom 1.7.2016.
2. Podaný návrh matka odôvodnila tvrdeniami, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo otcom uznané pred Matričným úradom v S., do 1.7.2016 žili rodičia spolu v spoločnej domácnosti u starej matky dieťaťa zo strany matky aj s maloletým dieťaťom. Matka dospela k názoru, že viac nie je možné žiť v spoločnej domácnosti s otcom, nakoľko ten ju ešte počas tehotenstva fyzicky napadol, nechcel, aby porodila dieťa, ale chcel, aby šla na potrat a požíva v nadmernej miere alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých nevie ovládať svoje správanie. Matka sa chcela s otcom dohodnúť na platení výživného, avšak otec sa vyjadril, že platiť bude až na základe rozhodnutia súdu. Matka naďalej býva v domácnosti svojej matky, kde má aj s dieťaťom k dispozícii jednu izbu, ostatné priestory v dome užívajú spoločne. Matka je toho času na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, spolu v sume 226,- eur mesačne. Iný príjem nemá. Dieťa je v celodennej osobnej starostlivosti matky. Je zdravé. Otec je zamestnaný, na výživu dieťaťa neprispieva, s dieťaťom sa nestretáva, ani sa o dieťa nijako nezaujíma. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému. Spolu s návrhom matka predložila súdu kópiu rodného listu maloletého dieťaťa.
3. Uznesením č. k. 3P/113/2016-4 z 30.8.2016 súd ustanovil maloletému dieťaťu na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka, konkrétne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny S..
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, t. j. oboznámením sa najmä s návrhom na začatie konania, s dokladmi preukazujúcimi príjem otca, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3P/127/2016 ako aj výsluchom účastníkov konania.
5. Podľa výplatných pások predložených otcom otec je zamestnaný v spoločnosti I. I. &. W. D. W. W..Y..R.. a v mesiaci máj 2016 dosiahol čistú mzdu vo výške 496,72 eur, v mesiaci jún 2016 jeho čistá mzda bola vo výške 492,90 eur, v mesiaci júl 2016 vo výške 501,92 eur a v mesiaci august 2016 vo výške 497,97 eur.
6. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Podľa § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
7. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 29.9.2016, na ktoré sa dostavili rodičia maloletého dieťaťa a právny zástupca otca. Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil výjazdovou pracovnou poradou. Každé konanie súdu týkajúce sa maloletých musí byť predovšetkým v ich záujme. V záujme maloletého dieťaťa nepochybne bolo, aby súd rozhodol vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností čo najrýchlejšie. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
8. Na pojednávaním konanom dňa 29.9.2016 sa právny zástupca otca vyjadril, že s podaným návrhom, čo sa týka zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, s touto časťou návrhu otec súhlasí. Avšak čo sa týka výšky výživného, navrhovaná suma 150,- eur vzhľadom na zárobkové pomery otca ako aj na potreby maloletého dieťaťa je neprimerane vysoká a od podania návrhu otec pravidelne prispieva na výživu maloletého syna sumou 50,- eur mesačne + 16,- eur platí životnú poistku. Zároveň otec žiada, aby mal právo stýkať sa s maloletým dieťaťom každú sobotu v mesiaci od 14-tej do 17-tej hodiny a každú nepárnu stredu od 15-tej do 17-tej hodiny vzhľadom na vek dieťaťa.
9. Súd na pojednávaní konanom dňa 29.9.2016 pristúpil k výsluchu matky, ktorá zotrvala na podanom návrhu. Pokiaľ ide o výživné, trvala na návrhu 150,- eur mesačne. Ona je toho času na materskej dovolenke, žije z prídavku na dieťa a rodičovského príspevku, spolu vo výške 226,- eur mesačne. Iný príjem nemá.
10. Otec vypovedal, že so zverením dieťaťa matke súhlasí, s výškou výživného nesúhlasí. Súhlasí s výškou výživného 100,- eur s tým, že bude platiť poistku 16,- eur. Jeho mesačný príjem je cca 479,- eur v čistom. Vyživovaciu povinnosť ďalšiu nemá. Býva u rodičov.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že o maloleté dieťa sa od júla 2016 stará matka sama, nakoľko odvtedy rodičia po vzájomných nezhodách prestali viesť spoločnú domácnosť. Matka s maloletým dieťaťom býva u svojej matky v obci Malý Slavkov a otec u svojich rodičov v Kežmarku. V starostlivosti matky o dieťa súd nezistil nedostatky. Matka mesačne poberá rodičovský príspevok a prídavok na maloleté dieťa, iný príjem nemá. Maloleté dieťa je zdravé a je v celodennej osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k tomuto maloletému dieťaťu. Otec je zamestnaný v spoločnosti I. I. &. W. D. Slovakia s.r.o. s čistým mesačným príjmom okolo 497,- eur. Na výživu dieťaťa od začatia konania otec prispieva pravidelne sumou vo výške 50,- eur mesačne a platí dieťaťu poistku. Otec sa s dieťaťom stretáva na základe vykonateľného neodkladného opatrenia Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P 127/2016-12 z 16.9.2016. Úprava styku otca s maloletým dieťaťom je predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 3P/127/2016, konanie nie je právoplatne skončené.
12. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.
13. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Nakoľko mal súd v konaní preukázané, že rodičia toho času nežijú spolu, ani nevedú spoločnú domácnosť a nedošlo medzi nimi k dohode o výkone rodičovských práv a povinností, návrh matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bol podaný dôvodne. Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko otec ani kolízny opatrovník proti takémuto modelu starostlivosti o dieťa nenamietali, ba naopak a súd mal v konaní preukázané, že matka je schopná sa o dieťa náležite postarať, zabezpečuje dieťaťu starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni od jeho narodenia a u matky má dieťa vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Matka navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu dieťaťa sumou vo výške 150,- eur mesačne počnúc dňom 1.7.2016. Otec za primerané výživné považoval sumu 100,- eur mesačne s tým, že bude dieťaťu platiť poistku, s vyšším výživným nesúhlasil, nakoľko jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje okolo 497,- eur. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Súd mal v konaní za nesporné, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu dieťaťa sumou 100,- eur mesačne, nakoľko takúto výšku výživného navrhol otec sám. Súd však za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval sumu 120,- eur mesačne pre 2-ročného maloletého R.. Súd pritom pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z preukázaného mesačného zárobku otca plynúceho mu zo zamestnania (cca 497,- eur), mesačného príjmu matky pozostávajúceho len z rodičovského príspevku a prídavku na jedno dieťa, ako aj výšky odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vyplývajúcich z jeho veku a prihliadal na tú skutočnosť, že otec je v mladšom produktívnom veku (31 rokov), nemá nijakým spôsobom obmedzenú pracovnú spôsobilosť z dôvodu zdravotného stavu, ani trvalo zvýšené výdaje na vlastnú výživu (napr. za diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky...), teda disponuje schopnosťami zadovážiť si aj vyšší príjem než momentálne dosahuje v zamestnaní. Rovnako súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka sama a aj z tohto dôvodu má matka obmedzené možnosti zamestnať sa. Napokon vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu súd upravil počnúc mesiacom dňom 1.7.2016, t. j. odo dňa, kedy prestali rodičia viesť spoločnú domácnosť a spoločne sa starať o maloleté dieťa.
27. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
28. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
29. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu počnúc dňom 1.7.2016, odkedy osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje len matka, čím vzniklo otcovi dlžné výživné pre maloletého R. za
obdobie od júla 2016 (vrátane) do septembra 2016 (vrátane) v celkovej sume 210,- eur (120,- eur x 3 mesiace - 150,- eur, ktoré otec už uhradil dobrovoľne v priebehu daného obdobia). Dlžné výživné súd otcovi povolil splatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 10,- eur mesačne počnúc mesiacom november 2016 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Súd pristúpil k povoleniu splátok dlžného výživného s ohľadom na jeho výšku a aktuálne príjmové pomery otca.
30. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
32. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania ani jeden z účastníkov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.