Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-137-2020.pdf
PDF · 101.58 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/137/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 432 105, zastúpeného: JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: Y. N., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. XX, XXX XX Y., o zaplatenie sumy 263,36 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 184,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12,74 eura od 07.06.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 10,- eur od 07.07.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 10,- eur od 08.08.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 10,- eur od 07.09.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 10,- eur od 13.10.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 9,32 eura od 07.11.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,74 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 18.05.2020 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 141,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 32,54 eura od 07.06.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 14,99 eura od 07.07.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 14,99 eura od 08.08.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 34,79 eura od 07.09.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 14,99 eura od 13.10.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 29,12 eura od 07.11.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 121,94 eura, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a. s.) a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb, pričom právny predchodca žalobcu sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu vystavené faktúry, pričom tento ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade dlžných faktúr. Poukázal ďalej na to, že dňa 06.08.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z právneho predchodcu žalobcu (Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469) na žalobcu. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil a je tak s úhradou faktúr v omeškaní, v dôsledku čoho si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžných súm, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Súčasne si žalobca uplatnil aj zmluvnú pokutu, ktorej výšku vyčíslil podľa
vzorca: uplatnená zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty). Žalobca v žalobe tiež poukázal na skutočnosť, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 08.06.2020 platobný rozkaz sp. zn.: 23Up/1005/2020, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca tak na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhol podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 16.12.2020.
3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami do vlastných rúk dňa 03.11.2021 a zároveň ho v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených žalobcom a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP nakoľko mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000,- eur. Súd tak rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 29.07.2022.
5. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu súd zistil tento skutkový a právny stav:
6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 22.02.2017 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb „Happy XL volania NAJ SIM“. V rovnaký deň uzavreli aj dodatok k tejto zmluve s dobou viazanosti 24 mesiacov, predmetom ktorého bol okrem iného aj záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, cenníkom pre poskytovanie služieb podniku a záväzok účastníka zaplatiť podniku administratívny poplatok v súlade s cenníkom za vykonanie administratívnych alebo technických zmien v systémoch podniku, v súvislosti s uzavretím dodatku k zmluve, a to vo výške 3,98 eura s DPH. Účastník sa zároveň zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku: (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby, pričom porušením záväzku viazanosti je okrem iného aj nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Podnik a účastník sa tiež dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe dodatku. Benefitmi sa v zmysle dodatku rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových) podľa cenníka. Benefity poskytnuté účastníkovi na základe dodatku sú uvedené v bode 1. dodatku ako súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby, ktoré sú vyčíslené vo výške 290,- eur. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma 290,- eur. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty sa vypočíta podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti a to ako: Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní doby viazanosti x základ pre výpočet) = vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát.
7. Žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté verejné služby faktúru VS: 34161008835 vo výške 32,54 eura s dátumom splatnosti dňa 06.06.2017, faktúru VS: 3417091747 vo výške 14,99 eura s dátumom splatnosti dňa 06.07.2017, faktúru VS: 3418120692 vo výške 14,99 eura s dátumom splatnosti dňa 07.08.2017, faktúru VS: 3419089708 vo výške 34,79 eura s dátumom splatnosti dňa 06.09.2017, faktúru
VS: 3420053429 vo výške 14,99 eura s dátumom splatnosti dňa 12.10.2017, faktúru VS: 2102621103 vo výške 29,12 eura s dátumom splatnosti dňa 06.11.2017 a faktúru VS: 8207759441 vo výške 121,94 eura s dátumom splatnosti dňa 07.05.2018, ktorou si žalobca voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu.
8. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 03.10.2018 „Posledná výzva na zaplatenie pohľadávky“ oznámil žalovanému, že voči nemu eviduje ku dňu 24.09.2018 pohľadávku z titulu neuhradenej ceny za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby v úhrnnej výške 263,36 eura. Vyzval ho na úhradu predmetného záväzku najneskôr v lehote 3 pracovných dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy a tiež ho upozornil, že ak bude napriek písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, môže v zmysle § 43 ods. 13 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, postúpiť svoju peňažnú pohľadávku inej osobe bez jeho súhlasu. Zásielka adresovaná žalovanému bola podaná na poštovú prepravu dňa 05.10.2018.
9. Dňa 06.08.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z právneho predchodcu žalobcu (Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469) na žalobcu, ktorú skutočnosť oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému listom zo dňa 19.09.2019, pričom súd konštatuje, že došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky, nakoľko boli splnené predpoklady jej postúpenia podľa § 43 ods. 13 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe čoho má súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného má súd tiež za preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.02.2017 a Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.02.2017.
10. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 30.04.2020 opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 271,75 eura v lehote 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, pričom predmetná výzva bola podaná na poštovú prepravu dňa 06.05.2020, avšak neúspešne.
11. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“), podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.5) <https:// www.epi.sk/zz/2011-351/znenie-20160701>
12. Podľa § 15 ods. 1 ZoEK, osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia.
13. Podľa § 5 ods. 4 ZoEK, účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
14. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
15. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
16. Podľa prvej a druhej vety § 44 ods. 1 ZoEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.
17. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa § 43 ods. 13 ZoEK, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu
účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
19. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
24. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
25. Na právny vzťah založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať Zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V konaní bolo nesporné, že na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému verejné služby, za ktoré však žalovaný riadne a včas nezaplatil sumy vyúčtované jednotlivými faktúrami.
26. Po preskúmaní dôvodnosti uplatneného nároku dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len v časti. Súd žalobcovi nepriznal poplatky vyúčtované ako Upomienka oneskorenej platby v celkovej výške 19,96 eura (4 x 4,99 eura) ako ani poplatky za Obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 39,60 eura (2 x 19,80 s DPH) eura a poplatok za Prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vyúčtovaný v sume 19,80 eura s DPH a v tejto časti súd žalobu zamietol. Žalobca v konaní netvrdil a nepreukázal aké skutočné výdavky spojené s prerušením a obmedzením služby mu vykonaním týchto úkonov vznikli. Prerušenie poskytovania služby, resp. obmedzenie poskytovania služby sú nástrojmi dodávateľa, ktorými sa snaží dosiahnuť úhradu splatných záväzkov zo strany účastníka, resp. zabrániť ich ďalšiemu čerpaniu a to do úhrady už splatných záväzkov účastníka voči podniku. Podnik tak týmito nástrojmi chráni svoje ekonomické záujmy, nejde o poskytovanie žiadnych služieb spotrebiteľovi, v dôsledku čoho tak spotrebiteľ nie je podľa názoru súdu povinný za nástroje ochrany ekonomických záujmov dodávateľa zaplatiť. Poplatky za upomienky, ktorých zaplatenia sa žalobca v konaní taktiež domáha, majú charakter skrytej zmluvnej pokuty, ktorými podnik sankcionuje spotrebiteľa, pričom ich uplatnením voči žalovanému nevznikli právnemu predchodcovi žalobcu žiadne náklady, lebo tieto boli súčasťou samotných vystavených faktúr. V zmysle vyššie uvedeného tak súd považoval žalobcom uplatnený nárok titulom poskytnutých verejných služieb za dôvodný vo výške 62,06 eura (141,42 eura
- 19,96 eura - 39,60 eura - 19,80 eura), ktorý súd žalobcovi aj priznal.
27. V súvislosti s uvedenou argumentáciou, poukazuje súd na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 18Co/123/2016 zo dňa 26.06.2017: „Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd uvádza,
že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli.“
28. Keďže žalovaný nezaplatil ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po ich splatnosti, porušil tak zmluvne dojednaný záväzok viazanosti, v dôsledku čoho tak vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu a následne aj žalobcovi, aj právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta je dojednaná písomne, je určitá, nie je dojednaná neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia zmluvy a v žalobcom uplatnenej výške 121,94 eura zároveň zohľadňuje dĺžku trvania zmluvného vzťahu, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.
29. Žalovaný sa so splnením svojich záväzkov dostal do omeškania, keď neuhradil cenu za poskytnuté služby v lehotách ich splatnosti, a tak mu vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po lehote splatnosti jednotlivých faktúr, a tak je povinný okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, avšak len z tej výšky fakturovaných súm, ktoré súd žalobcovi priznal a vo zvyšnej časti uplatňovaných úrokov z omeškania tak súd žalobu zamietol.
30. Lehotu na plnenie žalovaného určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 263,36 eura. Žalobca bol v spore úspešný v sume 184,- eur, čo predstavuje úspech v rozsahu 69,87 % a žalovaný v sume 79,36 eura, čo predstavuje úspech v rozsahu 30,13 %. Porovnaním vzájomného pomeru úspechu a neúspechu strán sporu dospel súd k záveru, že žalobca bol celkovo v spore úspešný v rozsahu 39,74 %. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči menej úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,74 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.