Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobkyne J.. Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXXX/X, XXX XX U. Bystrica, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 30122-2/2021-BA zo dňa 01.07.2021, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 1.2.2021doručenou Sociálnej poisťovni pobočka Banská Bystrica žalobkyňa požiadala o dávku v nezamestnanosti, nakoľko odo dňa 1.1.2021 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Súčasťou žiadosti bolo aj vyhlásenie žalobkyne na účely posúdenia zachovania centra záujmov podľa čl. 65 ods. 2, 3 a 5 nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení a čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Základné nariadenie“). Okrem uvedeného boli k žiadosti priložené ďalšie prílohy, ako kópia občianskeho preukazu, oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, oznámenie zamestnávateľa o prepúšťaní a následná výpoveď, kópie leteniek, rodné listy detí, rozhodnutie o zaradení syna do prvého ročníka, potvrdenie o uskladnení pupočníkovej krvi, potvrdenie o trvalom pobyte detí, kópia z účtu slovenského operátora, zmluva o financovaní bývania a list vlastníctva č. XXXX, list vlastníctva č. XXXX., U1 formulár, potvrdenie o vedení účtu vo VÚB, a.s., kópie účtov za posledné roky, registračný formulár z dermatologickej a zubnej ambulancie, potvrdenie o úhradách koncesionárskeho poplatku, potvrdenia o rezerváciách pobytov na Slovensku.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňový administratívny orgán rozhodnutím č. 3143/2021-BB-DvN zo dňa 6.4.2021 rozhodol tak, že podľa o sociálnom poistení (ďalej aj „“ alebo „zákona o sociálnom poistení“) a podľa čl. 61 Základného nariadenia. Uvedené rozhodnutie odôvodnil prvostupňový orgán tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zaradil žalobkyňu dňom 1.1.2021 do evidencie uchádzačov o zamestnanie a následne dňa 12.2.2021 si žalobkyňa uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti, potvrdenie kompetentnej

inštitúcie príslušného štátu Spojené kráľovstvo. V posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, tj. v období od 1.1.2017 do 31.12.2020 nepreukázala žalobkyňa žiadne doby poistenia v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky. Na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, v tom čase ešte územia iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru, preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti od 1.1.2017 do 31.12.2020, t. j. 1 461 dní. Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb žalobkyne na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie dospel prvostupňový orgán k nasledovným záverom: Z údajov uvedených v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov a Zápisnice spisovanej „na diaľku" je zrejmé, že do Spojeného kráľovstva žalobkyňa odišla v roku 2002, kde najprv pracovala ako au-pair. Posledné zamestnanie v Spojenom kráľovstve trvalo od 10.4.2007 do 31.12.2020 a bolo ukončené z dôvodu nadbytočnosti. Bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobkyňa nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov. Na Slovensku nemá žiadnu pracovnú históriu. Byt v Banskej Bystrici, kde má trvalý pobyt a je jeho vlastníčkou, prenajímala a naďalej prenajíma aj po návrate na Slovensko. Počas návratov na Slovensko sa zdržiavala na prechodnom pobyte u rodičov v Liptovskej Lúžnej a v Bratislave na trvalom pobyte manžela a detí žalobkyne. V Spojenom kráľovstve bývala spolu s manželom a deťmi. Synovia sú žiakmi Základnej školy v Bratislave, zdržiavali sa v zahraničí a plnili si povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky, mali na Slovensku povolené vykonávať komisionálne skúšky, naposledy dňa 18.6.2020. Celková dĺžka pobytu spolu s manželom a deťmi, registrácia v pobytovej schéme v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, prioritná orientácia na britský pracovný trh sú silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré uviedla ako väzby k Slovensku. S prihliadnutím na uvedené preto za štát bydliska žalobkyne na účely aplikácie čl. 6 l a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti žalobkyne, teda Veľkú Británii. Keďže žalobkyňa pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončila dobu poistenia podľa tuzemských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo jej bydlisko na území Slovenskej republiky, tak sa na ňu nevzťahuje č. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia a teda nie je možné použiť ani pravidlo sčítania dôb poistenia podľa čl. 61 základného nariadenia.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie.

3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobkyne rozhodla tak, že podané odvolanie v celom rozsahu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, ako prvostupňového orgánu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná po zosumarizovaní skutkového stavu skonštatovala, že v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 1.1. 2017 do 31.12. 2020 žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, avšak v posudzovanom období žalobkyňa pracovala na území Spojeného kráľovstva, ako členského štátu Európskej únie, pričom príslušná britská inštitúcia osvedčila žalobkyni vo formulári U1 obdobie poisteného zamestnania od 1.1.2017 do 31.12.2020. Ako dôvod ukončenia zamestnania uviedli nadbytočnosť a dodali, že žalobkyňa nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu vydávajúceho predmetné potvrdenie nakoľko na základe vnútroštátnych právnych predpisov takýto nárok neexistuje. Dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl.. 61 ods. 1 základného nariadenia, je možné priznať len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb žalobkyne, ako navrhovateľky na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených navrhovateľkou v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti.

4. Centrum záujmov a bydlisko žalobkyne bolo určené podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia a pre ich určenie bola posúdená dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, k čomu žalobkyňa vo vyhlásení uviedla, že prvý odchod na územie Spojeného kráľovstva bol v roku 2006, avšak v zápisnici uviedla ako prvý odchod do zahraničia rok 2002 /au-pair/. Následne počas komunikácie uviedla návrat na Slovensko koniec októbra 2020, t. j. v zahraničí bola viac ako 14 rokov. Ďalej bola posudzovaná celková situácia žalobkyne v kontexte povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti,

predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy. Podľa údajov z informačného systému žalovanej bola žalobkyňa naposledy pred odchodom do zahraničia dobrovoľne sociálne poistená na území Slovenska od 26.mája 2006 do 2006. Na území Spojeného kráľovstva trval jej pracovný pomer na pozícií administratívnej pracovníčky od 10. apríla 2007 do 31. decembra 2020. Bol uzatvorený na neurčitý čas a skončil zo strany zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti. Žalovaná s prihliadnutím na dĺžku pracovného pomeru v zahraničí vyhodnotila jej pracovnú situáciu ako jednoznačne stabilnú s prioritnou orientáciou na britský pracovný trh. K posúdeniu jej rodinného stavu a väzieb žalobkyňa uviedla, že na území Spojeného kráľovstva bola s manželom aj dvomi deťmi ( narodené v rokoch 2010 a 2013 na Slovensku). Starší syn navštevoval základnú školu od 1. ročníka na Slovensku a mal povolenie robiť komisionálne skúšky a mladší syn bol zapísaný do prvého ročníka základnej školy na Slovensku v šk. roku 2019/2020. Manžel žalobkyne sa vrátil na Slovensko v máji 2020 z dôvodu pandémie. Pričom od mája 2020 sa deti žalobkyne nepretržite nachádzajú na Slovensku o čom predložil výpisy z klasifikácie a poslednú komisionálnu skúšku na Slovensku vykonali dňa 18. júna. 2020 a od 1. septembra 2020 obaja nastúpili na prezenčnú formu vzdelávania v ich škole. Z uvedeného je zrejmé, že povinnú školskú dochádzku plnili do augusta 2020 na území Spojeného kráľovstva. Žalobkyňa uviedla, že na Slovensko cestovala prevažne letecky alebo vlastným autom. Dlhodobý pobyt žalobkyne v zahraničí spolu s manželom a deťmi svedčí podľa žalovanej o jej stabilnej rodinnej situácii a prenesení jej silných väzieb na územie Spojeného kráľovstva. K posúdeniu bytovej situácie a jej stabilite žalobkyňa uviedla, že v zahraničí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, v Spojenom kráľovstve bývala v podnájme s viacerými osobami a v Dodatku č. 1 uviedla viackrát zmenu ubytovania od izby nad reštauráciou cez spoločné bývanie v bytoch a posledný rok len u známych. Na Slovensku je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti na bývanie v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a nehnuteľnosti, ktorú v minulosti aj v súčasnosti prenajíma, v tuzemsku platila dane a poplatky, súvisiace s jej vlastníctvom nehnuteľnosti a jej prenájmom, riadne podávala daňové priznanie na Slovensku. Počas jej návratov bývala u rodičov resp. s manželom a deťmi v mieste ich trvalého pobytu, po návrate na Slovensko býva s manželom a deťmi, resp. u rodičov na prechodnom pobyte. Vzhľadom na posledné zamestnanie žalobkyne v Spojenom kráľovstve, si daňové povinnosti plnila na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Spojené kráľovstvo. Žalovaná následne poukázala na Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009, v súlade s ktorým boli celková dĺžka pobytu viac ako 14 rokov na území Spojeného kráľovstva, spoločný pobyt s manželom a deťmi, stabilita zamestnania na území Spojeného kráľovstva (pracovný pomer na neurčitý čas), primeraná bytová situácia, odvodová a daňová povinnosť na území Spojeného kráľovstva, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (napr. rodina, deklarovaná prítomnosť na území Slovenska, vykonávanie práce formou home office, vlastníctvo nehnuteľností vrátane platenia súvisiacich daní, nákladov a poplatkov, finančné produkty), ktoré navrhovateľka uviedla ako väzby k Slovensku. Žalovaná mala zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve sa žalobkyňa v tomto čase dlhodobo zdržiavala, bývala, trávila mimopracovný čas, spoločne s manželom a deťmi, platila zákonné odvody i dane na území Spojeného kráľovstva. Uvedené preukazuje prenesenie a vytvorenie centra záujmov navrhovateľky počas posledného zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva. Žalobkyňa sa slobodne rozhodla po dobu viac ako 14 rokov žiť (určitú dobu spoločne s manželom a deťmi) a pracovať na území Spojeného kráľovstva. S prihliadnutím na vyššie uvedené nie je možné považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte EÚ za zachované na území SR. Možnosť' uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. Nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie , nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle ČI. 64 základného nariadenia možnosť' požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t. j. aj na územie Slovenskej republiky. Ak nezamestnaný nevyužije možnosť' uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania a požiada o dávku v nezamestnanosti

v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda nemôže žalovaná zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Otázka bydliska je v takýchto prípadoch zásadná a zabraňuje zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu EÚ, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Neskúmanie miesta bydliska by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, a to tým, že by mali právo výberu, či si o dávku v nezamestnanosti požiadajú na území členského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu. Žalobkyňa uviedla, že o dávku v nezamestnanosti nepožiadala v krajine, v ktorej vykonávala poslednú zárobkovú činnosť, t. j. v Spojenom kráľovstve, nakoľko v čase prijatia výpovede zo zamestnania v Spojenom kráľovstve sa z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie zdržiavala na Slovensku. K uvedenému žalovaná uviedla, že žalobkyňa si mohla v situácii šírenia vírusovej pandémie COVID-19 uplatniť nárok na dávku na území Spojeného kráľovstva napr. elektronicky, uvedené skutočnosti však nemôžu byť samé osebe dôvodom pre úspešné domáhanie sa vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku. K námietke žalobkyne poukazujúcej na trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky žalovaná uviedla, že pojem „bydlisko" je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase, pojem „trvalý pobyt" nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko". Žalovaná zároveň prihliadla aj na prítomnosťou rodičov žalobkyne na Slovensku, avšak s prihliadnutím na to, že žalobkyňa sa zdržiavala v zahraničí, a preto ich prítomnosť na území Slovenska nepreukazuje jednoznačne zachovanie navrhovateľkiných väzieb na tomto území. Zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu navrhovateľky v rozhodnom období bývať v zahraničí a nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody ju viedli k zmene tohto rozhodnutia. Dlhodobé zotrvávanie v zahraničí (spolu s manželom a deťmi) za účelom vykonávania zárobkovej činnosti, ktoré nebolo prechodného charakteru (keďže vykonávala zárobkovú činnosť s pracovným pomerom na dobu neurčitú), nemožno považovať za prechodný, resp. krátkodobý pobyt. V súvislosti s námietkou častej prítomnosti na Slovensku z dôvodu vykonávania práce formou home office žalovaná dňa 8. júna 2021, e-mailom oslovila zamestnávateľa žalobkyne, ktorý v odpovedi zo dňa 10. júna 2021, uviedol, že navrhovateľka bola v roku 2020 v mesiacoch február, jún, júl a od konca októbra do decembra na Slovensku. Ďalej uviedol, že v decembri 2020 predmetná firma skončila, v Spojenom kráľovstve nemali žiadne pevné sídlo (boli virtuálna spoločnosť') a zamestnanci počas posledných 3 rokov pracovali zväčša z domu, čo však v prípade žalobkyne nemusí nevyhnutne znamenať zo Slovenska. V súvislosti s uvedeným žalovaná dodala, že jednoznačne nepreukázaná jej opakovaná prítomnosť na Slovensku najmä v posledný rok 2020 nepreváži dlhodobú prítomnosť cca 14 rokov a stabilitu zamestnania na území Spojeného kráľovstva. Absolvovanie komisionálnych skúšok maloletými deťmi žalobkyne na Slovensku v porovnaní so skutočnosťou, že reálne takmer každodenne (mimo víkendov, sviatkov a prázdnin) navštevovali školu v Spojenom kráľovstve, nepreukazuje bydlisko navrhovateľky na Slovensku. Vlastníctvo finančných produktov na Slovensku považuje žalovaná za irelevantné a vlastníctvo nehnuteľností žalobkyňou jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie jej bydliska na Slovensku. S prihliadnutím na uvedené má žalovaná za to, že odvolanie nie je dôvodné a nevznikol jej nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle platného právneho stavu.

Žalobné body

5. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia žalovanej. Podľa žaloby je napadnuté rozhodnutie nezákonné nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na dávku v nezamestnanosti na zistený skutkový stav.

6. Podľa žalovanej je dôvodom nepriznania dávky v nezamestnanosti, nesplnenie podmienok zo strany žalobkyne. Žalovaná pritom vychádzala z faktu, že žalobkyňa po strate práce sa mala registrovať na príslušnom úrade v mieste výkonu zamestnania a teda bydliska. V dôsledku toho žalovaná uzavrela, že žalobkyňa nemôže byť považovaná za poistenca Slovenskej republiky a nárok na dávku v nezamestnanosti nemá v zmysle ods 1. a tiež podľa čl. 61 a tiež čl.65 Základného nariadenia. Žalobkyňa namietal že žalovaná na 6tej strane rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva,

avšak v jej prípade to nebolo možné nakoľko pri strate práce, bola pre predmetnú žiadosť rezidentom Slovenskej republiky a nespĺňala podmienky na zaradenie do evidencie nezamestnaných v Spojenom kráľovstve.

7. Z dôvodu pobytu a teda žiadosti bola zaradená do evidencie nezamestnaných v Slovenskej republike, príloha č.1. Následne žalobkyňa požiadala krajinu bývalého zamestnávateľa Spojené kráľovstvo o zhodnotenie periód zamestnania pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte jej bydliska, čo preukazuje Ul formulár priložený k tejto žalobe.

8. Žalobkyňa v Spojenom kráľovstve nemá adresu, v krajine vykonávala zárobkovú činnosť, no nič nevlastnila, naopak k Slovenskej republike preukázala pevné väzby, vlastníctvo i stabilnú bytovú situáciu, teda svoj domov a bydlisko. Od strany 4 napadnutého rozhodnutia zhodnocuje žalovaná centrum záujmov žalobkyne pre posúdenie jej nároku. Ako už žalobkyňa preukázala na území Slovenskej republiky trávila nielen voľný čas ale aj pracovala nakoľko jej to práca vo virtuálnej kancelárií umožňovala. Žalobkyňa je zaregistrovaná pod vlastným DIČ číslo 1078031724 a každoročne podávala a podáva daňové priznanie typu B na Daňovom úrade v Banskej Bystrici v Slovenskej republike, čo doložila ako prílohu spolu s kópiami rezervácií ubytovania na trávenie voľného času v Slovenskej republike. Potvrdila vlastníctva O2 čísla od roku 2013, osobný účet od roku 2004 ako i hypotekárny účet. Žalobkyňa uzavrela sobáš v roku 2011 v Banskej Bystrici a taktiež aj jej nezaopatrené deti sa tu narodili a sú tu pokrstené, sú občanmi Slovenskej republiky a taktiež majú len pasy Slovenskej republiky. Žalobkyňa poukázala na prílohy žaloby prípadne samotnej žiadosti, ako kópie rodných listov, potvrdenie o uskladnení pupočníkovej krvi, hodnotenie z polročnej a koncoročnej klasifikácie detí pre školský rok 2020/2021, kópie potvrdzujúce návštevy lekárov nezaopatrených detí v rokoch 2018 a 2019, registračný formulár zo zubnej a kožnej ambulancie z roku 2020, doručenka volebných lístkov, ktoré preukazujú jej vzťah a väzby k územiu Slovenskej republiky.

9. Žalobkyňa v žalobe tvrdila že postup žalovanej voči žalobkyni mal diskriminačný rozmer . Podľa žalobkyne má ako matka s nezaopatrenými deťmi s vlastným bývaním a trvalými vzťahmi na Slovensku v momentálnej komplikovanej ekonomickej a pandemickej situácii a po náhlej strate zamestnania nárok na spravodlivé posúdenie jej žiadosti o dávku v nezamestnanosti, pokým si hľadá prácu na Slovensku, kde má celú svoju rodinu, deti chodia do školy, pracuje jej manžel., kde má svoje vlastníctvo a všetky záväzky. Žalovaná rozhodla o jej nároku v rozpore so a nariadením. V danom prípade prvostupňové rozhodnutie je postihnuté rovnakými vadami ako druhostupňové rozhodnutie, žalobkyňa má za to, že sú tu také okolnosti, ktoré odôvodňujú aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia spolu s druhostupňovým rozhodnutím. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhuje správnemu súdu, aby správnou žalobou napadnuté, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec sa vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovanej

10. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobkyňa bola dlhodobo poistená pre prípad nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva, preto si o dávku v nezamestnanosti mala žiadať na tomto území. Vzhľadom na nepriaznivú epidemiologickú situáciu si žalobkyňa mohla uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti elektronicky. Bolo slobodnou voľbou žalobkyne pracovať a žiť na území Spojeného kráľovstva viac ako 14 rokov a preto bolo v jej záujme počas tejto činnosti pamätať aj na zabezpečenie po ukončení tejto činnosti. K tvrdeniam ohľadne častého výkonu práce formou home office zo Slovenska žalobkyňa nepreukázala žiadne relevantné dôkazy, pričom až žalovaná dopytom u bývalého zamestnávateľa zistila, že žalobkyňa bola v roku 2020 v mesiacoch február, jún, júl a od konca októbra do decembra na Slovensku, pričom že zamestnanci pracovali v posledných troch rokoch zväčša z domu, čo však podľa žalovanej neznamená, že nevyhnutne pracovala zo Slovenska. Vzhľadom na to, že najbližší rodinní príslušníci žalobkyne sa do mája 2020 zdržiavali v Spojenom kráľovstve, je dôvodný predpoklad, že aj žalobkyňa sa v predmetnom období zdržiavala prevažne na tom území. Jednoznačne nepreukázaná prítomnosť žalobkyne v tuzemsku počas roka 2020 nepreváži dlhodobú prítomnosť a stabilitu zázemia v Spojenom kráľovstve. Počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve bola žalobkyňa vo veci platenia dane z príjmu subjektom britských právnych predpisov, a preto sa za štát bydliska na daňové účely považuje aj štát zamestnania. Sobáš, narodenie detí a ich krst na Slovensku sú zväčša jednorazové udalosti krátkodobého charakteru, ktoré taktiež neprevažujú dlhodobú prítomnosť žalobkyne s najbližšou rodinou v zahraničí. Taktiež absolvovanie komisionálnych

skúšok deťmi žalobkyne na Slovensku v porovnaní s tým, že reálne takmer každodenne navštevovali školu v Spojenom kráľovstve nepreukazuje bydlisko žalobkyne na Slovensku. V súvislosti s námietkou žalobkyne poukazujúcou na diskriminačný rozmer samotného konania žalovaná uviedla, že postupovala v súlade s § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a čl. 61 a 65 ods. 5 nariadenia. Na základe zistených skutočností žalovaná má za to, že počas výkonu zamestnania v zahraničí si žalobkyňa nezachovala bydlisko na Slovensku. Následne opätovne poukázala na to, že žalobkyňa si mala požiadať o dávku v nezamestnanosti v Spojenom kráľovstve. Žalovaná považuje zistenie skutočného stavu veci za presné a úplné, bez pochybnosti boli preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti- doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobkyne na území Spojeného kráľovstva, charakter vykonávanej činnosti, jej rodinná a bytová situácia a ktorý členský štát sa považuje za bydlisko žalobkyne na daňové účely a preto s prihliadnutím na vyššie uvedené žalovaná navrhuje správnu žalobu zamietnuť.

Dôvody rozhodnutia - posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa vec preskúmal bez nariadenia pojednávania postupom podľa a po preskúmaní veci zistil, že žaloba nebola dôvodná.

12. Podľa a (ďalej aj „“); (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

15. Podľa sa sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

16. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

17. Podľa , v znení platnom v rozhodnom období; z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.

18. Podľa ; poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

19. Podľa článku 7 ods. 2 , Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

20. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

21. Podľa článku 1 písm. f/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej Základné nariadenie ); „cezhraničný pracovník“ znamená každú osobu, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte a ktorá má bydlisko v inom členskom štáte, do ktorého sa vracia spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň.

22. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia; „bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

23. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia; „pobyt" znamená prechodné bydlisko.

24. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia; toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.

25. Podľa čl. 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. (2) S výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

26. Podľa čl. 65 ods. 2 a 5 Základného nariadenia; úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. (5) Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

27. Podľa čl. 11 ods. 1 a 2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo

viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje Základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. (2) Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

28. V súlade s čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej činnosti ako zamestnanec na území členského štátu EÚ zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle článku 1 písm. j) Základného nariadenia a článku 11 Vykonávacie nariadenia.

29. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa požiadala prostredníctvom úradu práce Sociálnu poisťovňu, pobočka Banská Bystrica dňa 12.2.2021 o dávku v nezamestnanosti. V posudzovanom období (počas posledných 4 rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie), žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti na území SR, pretože v tomto období pracovala vo Veľkej Británii, kde jej posledné obdobie poisteného zamestnania trvalo od 10.4.2007 do 31.12.2020 u zamestnávateľa CONDUSIV TECHNOLOGIES EUROPE, Woking, Veľká Británia, kde pracovala na pozícii administratívna pracovníčka „sales operations“, tam platila aj odvody. Išlo o pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú a bol ukončený zo strany zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti, respektíve ukončenia činnosti spoločnosti zamestnávateľa. Podľa vyplneného formulára U1 britská vládna agentúra sociálneho zabezpečenia HM revenue & Customs (konkrétne HM Revenue & Customs, PT Operation North East England, BX9 1AN Veľká Británia) dňa 12.1.2021 potvrdila, že žalobkyňa zamestnanie žalobkyne na jej území v období od 10.4.2007 do 31.12.2020, obdobie poisteného zamestnania od 1.1.2017 do 31.12.2020, ako aj dôvod prepustenia za ktorý uviedla nadbytočnosť žalobkyne ako zamestnanca. Z bodu 6.2 tohto formulára vyplýva, že žalobkyňa nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od tamojšieho úradu, ktorý vydal predmetný formulár. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie rozhodli, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko podľa zistených skutočností obsiahnutých v administratívnom spise dospeli k záveru, že žalobkyňa si nezachovala centrum záujmov, bydlisko na území Slovenskej republiky a o dávku v nezamestnanosti mala požiadať v členskom štáte Európskej únie, kde naposledy vykonávala zárobkovú činnosti, teda vo Veľkej Británii.

30. Vyššie citovaný čl. 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia obsahuje základné pravidlo, podľa ktorého sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. S prihliadnutím na to, že žalobkyňa v tomto prípade takéto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov nezískala bolo nevyhnutné posúdiť, či doby poistenia získané žalobkyňou vo Veľkej Británii môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia predstavujúce výnimku z vyššie uvedeného základného pravidla a podľa ktorého by žalobkyňa následne poberala dávky v súlade s tuzemskými právnymi predpismi, ako keby sa na ňu tieto predpisy vzťahovali počas posledného zamestnania, avšak pod podmienkou, či si na území Slovenskej republiky zachovala bydlisko.

31. Pojem „bydlisko“ nie je možné stotožňovať s pojmom „trvalý pobyt“, ale je potrebné ho chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde

trávi čas v mimopracovnom čase. Taktiež ustanovenie č1. 1 písm. j) Základného nariadenia upravuje, že „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. V súvislosti so zachovaním bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje však len zachovanie si, respektíve prihlásenie sa k trvalému pobytu na území Slovenska, nakoľko trvalý pobyt predstavuje do veľkej miery len administratívnu skutočnosť neodzrkadľujúcu realitu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 27.11.2018) Rozhodujúcimi kritériami na určenie centra záujmov sú dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.

32. V predmetnej veci bolo preukázané, že žalobkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a uplatnila si nárok na dávku v nezamestnanosti podľa a nasl. , teda podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Nebolo sporné, že v zmysle žalobkyňou vyplneného Vyhlásenia žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov v spojení so zápisnicou z jej výsluchu vykonaným dňa 20.3.2021 a dodatku č. 1 zo dňa 25.3.2021 a dodatku č. 2 zo dňa 29.3.2021 sa žalobkyňa zdržiavala na území Veľkej Británie, a to od apríla 2007 do decembra 2020, s tým, že mala jeden pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú (nemajúci dočasný / sezónny charakter), ukončený zo strany zamestnávateľa pre nadbytočnosť žalobkyne, respektíve z dôvodu ukončenia činnosti zamestnávateľa. Z výsluchu žalobkyne tiež vyplynulo, že po skončení pracovného pomeru nepožiadala vo Veľkej Británii o dávku v nezamestnanosti, nakoľko pre potreby Veľkej Británie mala žalobkyňa stabilnú bytovú a sociálnu situáciu na Slovensku a taktiež sa v čase oznámenia prepustenia nachádzala na Slovensko kde má bydlisko, rodinné a sociálne zázemie. Maloleté deti navštevovali školu The Horse Village School vo Veľkej Británii, avšak na plnenie povinnej školskej dochádzky boli prijaté aj na Základnú školu Bieloruská 1 Bratislava, kde im bol umožnený osobitný program plnenia školskej dochádzky. Každoročne robili na základnej škole na Slovensku komisionálne skúšky zo slovenského jazyka, ako predmetu, ktorý nebol vyučovaný v zahraničí a následne od septembra 2020 obaja plnia prezenčnú povinnú školskú dochádzku na Slovensku. Žalobkyňa sa na Slovensko sa vracala viackrát ročne, čo preukázala letenkami z obdobia rokov 2016 až 2020 pričom na Slovensku trávila aj čas počas dovolenky, čo preukázala predložením rezervácií pobytov v tuzemsku. Žalobkyňa je vstíčkou byt v Banskej Bystrici

33. Z vyššie uvedených zistených skutočností vyplýva, že žalovaná uvedené skutočnosti vo vzťahu k posúdeniu centra záujmov a bydliska žalobkyne vyhodnotila správne. Žalobkyňa tvrdila, že si zachovala silné väzby na Slovensko počas jej výkonu pracovnej činnosti vo Veľkej Británii. Tým ale nebolo preukázané že si na Slovensku počas rozhodného obdobia zachovala aj bydlisko. V prípade, že sa žiadateľ o dávky v nezamestnanosti počas rozhodného obdobia zdržiaval na rôznych miestach v rôznych členských štátoch počas výkonu zamestnania v jednom členskom štáte, nemožno viac týchto miest jeho pobytu vyhodnotiť ako jeho bydlisko, teda miesto, kde sa osoba zvyčajne zdržiava. Inak povedané ak sa posudzovaná osoba v rozhodnom období zdržiavala na viacerých miestach v dvoch členských štátoch len jedno môže byť hlavné a teda len jedno môže byť bydliskom v zmysle citovaného základného nariadenia.

34. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla , ktoré konkrétne skutočnosti zistila a akou úvahou sa spravovala pri posudzovaní zachovania bydliska na území Slovenska počas zamestnania žalobkyne v rozhodnom období vo Veľkej Británii Z týchto úvah je nepochybné, že žalovaná podrobne a dôkladne vyhodnotila všetky zistené okolnosti a neobmedzila sa len na dĺžku a stabilitu žalobkyninho zamestnania. Pri posudzovaní centra záujmov žalobkyne žalovaná zobrala do úvahy nielen okolnosti uvedené v článku 11 Vykonávacieho nariadenia. Nakoľko sa jedná o demonštratívny výpočet, zobrala do úvahy všetky zistené okolnosti, pričom tieto vyhodnotila v ich vzájomnej súvislosti a až na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami dospela k svojim skutkovým záverom o tom že žalobkyňa mala počas rozhodného obdobia bydlisko a centrum hlavných záujmov vo Veľkej Británii a teda si toto centrum na Slovensku nezachovala. Žalovaná sa zaoberala aj tvrdeniami žalobkyne o zmenách, ktoré nastali v rodine žalobkyne, a to žalobkyňa ukončenie zamestnania na konci roku 2020 deti prezenčné vzdelávanie od septembra 2020 na Slovensku a manžel práca na Slovensku od mája 2020, ktoré vyhodnotila ako pohnútku pre zmenu bydliska žalobkyne, ktorá je pre určenie hlavného bydliska v rozhodnom čase irelevantná.

35. Bolo predložené potvrdenie o tom, že žalobkyňa bola od 1.1.2017 do 31.12.2022 poisteným zamestnancom vo Veľkej Británii. Základné nariadenie v článku 4 Hlavy I zakotvuje princíp rovnakého

zaobchádzania. Nie je zrejmé, na základe čoho žalobkyňa tvrdí, že jej právo na dávky v nezamestnanosti z titulu uvedeného poistenia nemalo patriť. Toto ale nebolo predmetom napadnutého rozhodnutia. žalovaná nezamietla žiadosť žalobkyne z dôvodu, že táto niečo nekonala, ale z dôvodu, že neboli splnené podmienky, za ktorých jej požadovaná dávka patrí podľa zákona o sociálnom postení a súčasne nejde ani o prípad kedy je možné dávky priznať na základe základného nariadenia, ktoré koordinuje aj systémy poistenia v nezamestnanosti všetkých členských štátov. Koordinácia v oblasti dávok v nezamestnanosti je obsiahnutá v článkoch 61 až 65 nariadenia, pričom článok 64 upravuje postupy pre nezamestnané osoby, ktoré odídu do iného členského štátu a článok 65 postupy pre nezamestnané osoby, ktoré mali bydlisko v inom členskom štáte ako je príslušný štát. Podľa článku 64 „úplne nezamestnaná osoba, ktorá spĺňa podmienky právnych predpisov príslušného členského štátu na nárok na dávky a ktorá odíde do iného členského štátu, aby tam hľadala zamestnanie, si zachová svoj nárok na peňažné dávky v nezamestnanosti podľa týchto podmienok a v rámci týchto obmedzení: a) pred odchodom sa nezamestnaná osoba musí zaevidovať ako osoba hľadajúca prácu a musí byť k dispozícii pre služby zamestnanosti príslušného členského štátu najmenej 4 týždne po tom, čo sa stala nezamestnaná. Príslušné služby alebo inštitúcie zamestnanosti však môžu povoliť jej odchod pred uplynutím tejto doby; b) nezamestnaná osoba sa musí zaevidovať ako osoba hľadajúcu prácu u služieb v zamestnanosti členského štátu, do ktorého odišla, podrobiť sa tam systémovému kontrolnému postupu a dodržiavať podmienky ustanovené právnymi predpismi tohto členského štátu. Táto podmienka sa považuje za splnenú za dobu pred zaevidovaním sa, ak sa daná osoba zaevidovala do 7 dní od dátumu, kedy prestala byť k dispozícii službám zamestnanosti členského štátu z ktorého odišla. Vo výnimočných prípadoch môžu príslušné služby alebo inštitúcie túto dobu predĺžiť.“ Z uvedeného znenia je zrejmé, že koordinačné nariadenie pamätalo aj na prípad, aký má žalobkyňa, keď sa rozhodla po tom, ako bol skončený jej pracovnoprávny vzťah z dlhoročným zamestnávateľom vo Veľkej Británii už ďalej prácu hľadať v inom členskom štáte a to na Slovensku.

36. Žalobkyňa sa dožadovala priznania dávky na základe článku 65 ods. 5 písm. a) zakladeného nariadenia podľa ktorého úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec mala bydlisko v členskom štáte inom ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. Bolo preto na žalobkyni, aby preukázala, že mala počas svoje poslednej činnosti ako zamestnanec vo Veľkej Británii bydlisko na Slovensku. Toto sa jej ale v konaní preukázať nepodarilo. Správny súd nie je súdom skutkovým. Pri prieskume zákonnosti z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe a v sociálnych veciach aj z dôvodov, ktoré neboli uplatnené v žalobe ( ) zisťuje to, či si správny orgán zabezpečil dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie a či skutkový stav, ktorý zisti, vychádza zo zhromaždených podkladov a či takto zistený skutkový stav postačuje na vydanie napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného v preskúmavanom administratívnom konaní. V zmysle základného nariadenia je bydliskom miesto kde sa osoba zvyčajne zdržiava. Vykonávacie nariadenie k základnému nariadeniu stanovilo pravidlá pre spôsob určenia bydliska a žalovaná posudzovala zachovanie bydliska žalobkyne na území Slovenskej republiky v súlade s týmito pravidlami. Ide o kritériá, ktoré sú stanovené príkladmo, preto vyhodnotila nielen tam uvedené kritériá ale aj všetky ostatné žalobkyňou uvádzané skutočnosti. Teda nemožno nič vyčítať žalovanej, keď posúdila všetky dostupné informácie poskytnuté žalobkyňou a získané žalovanou pre spôsob určenia bydliska žalobkyne. Hodnotenie zistených skutočností neobsahuje žiadne medzery, boli vyhodnotené všetky zistené skutočnosti a žalobkyňou poskytnuté informácie, a to aj vo vzájomných súvislostiach. Hodnotenie neobsahuje ani žiadnu chybu v logike uvažovania. Zistené skutkové závery boli následne správne právne posúdené.

37. Z uvedeného vyplýva, že žalobné námietky nesprávneho právneho posúdenia a ani námietka diskriminačného rozmeru postupu žalovanej neboli dôvodné, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní plne alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa nebola v súdnom konaní úspešná, preto jej správny súd nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.