Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoE-51-2022.pdf
PDF · 88.05 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/51/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci exekučného konania oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. X. XXX, o vymoženie pohľadávky v sume 1.460,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/560/2015-68 zo dňa 31.05.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 25Er/560/2015-104 zo dňa 11.05.2022 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (EX XXXXX/XXXX). Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom zo dňa 11.03.2015 požiadal oprávnený súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Exekučné konanie sa začalo dňa 11.03.2015. Exekučným titulom v exekučnom konaní v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR XXXXX/XX, ktorý vydal dňa 27.10.2014 Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava.
2. Súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením č. k. 25Er/560/2015-29 zo dňa 15.10.2019 tak, že exekučné konanie zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi priznal trovy exekučného konania vo výške 25,50 eura s tým, že na ich úhradu zaviazal oprávneného. Oprávnený proti tomuto uzneseniu podal odvolanie. Krajský súd v Nitre o odvolaní oprávneného rozhodol uznesením č. k. 12CoE/36/2020-56 zo dňa 14.01.2021 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné, t.j. nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, preto ho odvolací súd posúdil ako nepreskúmateľné. Odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie, aby vo veci opätovne konal a rozhodol s tým, že opätovne preskúma charakter zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným s tým, že posúdi, či predmetný úverový vzťah možno posúdiť ako spotrebiteľský, a či požíva osobitnú právnu ochranu podľa noriem spotrebiteľského práva.
3. Po vrátení veci odvolacím súdom súd preskúmal exekučný titul z formálnej, ako aj materiálnej stránky. Súd pri preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej úverovej zmluvy zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 24.01.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008, ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd preskúmaním Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.03.2013 zistil, že z jej znenia nevyplýva jednoznačne účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov, pričom povinný ako dlžník je v prvom odseku úverovej zmluvy označený identifikačnými údajmi ako podnikateľ
- živnostník, t.j. identifikačným číslom a miestom podnikania, kým v treťom odseku je označený ako fyzická osoba - spotrebiteľ, teda menom priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom. Vzhľadom na zmienenú nejasnosť účelu poskytnutia predmetného úveru súd poukázal na všeobecne uznávanú zásadu „v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa“ s tým, že dôkazné bremeno spočíva na oprávnenom (dodávateľovi). Súd ďalej poznamenal, že oprávnený mohol a mal doplniť návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 11.03.2015 v zákonnej lehote podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, čím by zmienené pochybnosti odstránil. Súd konštatuje, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil až podaním zo dňa 06.11.2019. Vzhľadom na to, že oprávnený v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a súd vyššie uvedenú úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, súd spochybnil aj rozhodcovskú doložku a rozhodcovskú zmluvu, ktoré boli uzatvorené dňa 21.03.2013. Na základe uvedeného súd posúdil Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 21.03.2013, dojednanú a uzavretú spolu s úverovou zmluvou, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, preto ju považuje za absolútne neplatnú.
4. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
5. Oprávnený dňa 06.11.2019 (oneskorene) elektronicky podal na súd doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 11.03.2015 podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súd na základe konštatovaných skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil oneskorene, pretože posledným dňom zákonnej lehoty 30 dní podľa § 243f Exekučného poriadku bolo dňa 22.01.2016. Vzhľadom na to, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil riadne a včas podľa ustanovení § 39 ods. 4 v spojení s § 243f Exekučného poriadku, súd posúdil predmetnú exekučnú vec z hľadiska postupu podľa § 243f ods. 5 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
6. Opravným uznesením č. k. 25Er/560/2015-104 zo dňa 11.05.2022 súd prvej inštancie opravil záhlavie napadnutého uznesenia v časti čísla konania z dôvodu, že pri vyhotovovaní uznesenia došlo k chybe v písaní.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie veci a o nesprávne skutkové zistenia. Súd podľa neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci. On s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy bola daná právomoc rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 11.03.2015, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku vydaného dňa 27.10.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR XXXXX/XX. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 11.03.2015, doručeným súdu dňa 05.05.2015 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 15.10.2019 súd prvej inštancie vydal uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Na podklade podaného odvolania odvolací súd uznesením č. k. 12CoE/36/2020-56 zo dňa 14.01.2021 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne rozhodol a to napadnutým uznesením č. k. 25Er/560/2015-68 zo dňa 31.05.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 25Er/560/2015-104 zo dňa 11.05.2022, ktorým žiadosť súdneho exekútora a udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
11. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
12. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V danej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 21.03.2013. Rozhodcovský súd si odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.03.2013. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam v § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že v čl. IV ods. 5 rozhodcovskej zmluvy sa uvádza vyhlásenie strán, že „zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú“ a že dlžník vyhlásil, že „bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy“, nemení nič na tom, že dojednanie ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným, takmer nečitateľným spôsobom, bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka táto zmluva za individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
13. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom.
14. V súvislosti s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku odvolací súd konštatoval, že oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, keď v zákonnej lehote nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa 11.04.2016 (č. l. 19), t j. po uplynutí zákonnej lehoty na doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Absencia včasného a riadneho doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku v exekučnom konaní, kde ešte nebolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní k vydaniu poverenia nedošlo, a teda bol daný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku, avšak rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v tejto veci bola neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy a následná nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, pretože tento dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia existoval skôr ako vznikol dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v dôsledku nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku.
15. Súd prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).