Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-197-2015.pdf
PDF · 117.39 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/197/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky Y. N., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. F., M. X, zastúpená Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica a manžela navrhovateľky R. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. X, F. F., zastúpený Advokátskou kanceláriou Lexpert s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 15, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom N., N., nar. XX. XX. XXXX E. R., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u rodičov, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Y. N., rod. H., nar. XX. XX. XXXX a manžela R. N., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX U. F. F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. F. vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .
Súd maloleté deti N., N., nar. XX. XX. XXXX E. R., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí N., N., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 120 Eur mesačne a maloletého R., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Súd konanie v časti určenia výživného na maloleté deti do podania návrhu z a s t a v u j e .
Súd návrh na určenie výživného na maloleté deti od podania návrhu z a m i e t a .
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Manžel navrhovateľky je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na rozvod v sume 66 Eur pripojeným príkazom na úhradu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 14. 08. 2015 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že vzťahy s manželom sú tak hlboko a vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už neplní svoj účel a obnovenie manželského spolužitia nemožno očakávať. Manželstvo už neplní svoju biologickú ani sociálnu funkciu. Spolu s manželom nemajú záujem naďalej zotrvať v spoločnom manželstve
a preto zastáva názor, že jediným možným riešením je rozvod manželstva. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila dlhodobým a opakovaným verbálnym útočením manžela na jej osobu, ponižovaním jej osoby, v dôsledku čoho deti nevyrastajú v harmonickom rodinnom prostredí, sú svedkom častých útokov manžela voči nej, čo nepriaznivo vplýva na psychiku a zdravý vývoj maloletých detí. Zároveň na čas po rozvode žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti sa zveria do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach, otec bude povinný prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa zvlášť výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom 15. 08. 2012.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 08. 10. 2015 s rozvodom manželstva súhlasil z dôvodu, že je skutočne rozvrátené a neplní svoju funkciu, pričom ide o dlhodobý stav. Iné východisko ako rozvod manželstva nevidí. So zverením maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky súhlasil. K navrhovanej výške výživného uviedol: „Navrhovateľka požaduje výživné vo výške 200 Eur mesačne na každé dieťa a to dokonca 3 roky spätne. Odporca má za to, že nie je v tomto prípade možné a ani dôvodné priznať výživné za 3 roky spätne, a to aj z dôvodu, že si odporca stále plní vyživovaciu povinnosť voči deťom vo väčšom rozsahu ako navrhovateľka. Účastníci konania vrátane detí stále bývajú v spoločnej domácnosti a náklady na domácnosť a deti znáša predovšetkým odporca. Za situácie, keď budú účastníci bývať spolu aj naďalej, nie je dôvod, aby odporca ešte osobitne vyplácal navrhovateľke výživné na deti, keďže si vyživovaciu povinnosť plní priamo hradením výdavkov na deti, na domácnosť.“ Zároveň žiadal upraviť styk s maloletými deťmi počas každého druhého víkendu a počas prázdnin, sviatkov, v obvyklom rozsahu, ktorý bude špecifikovať neskôr na pojednávaní.
3. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní v časti rozvodu manželstva zotrvala na podanom návrhu a skutočnostiach v ňom uvedených.
4. Navrhovateľka vo výsluchu uviedla, že manželstvo uzatvárala po X rokoch spolužitia. Manžela si brala z dôvodu, že ho milovala. Do X rokov veku ich dcéry bolo manželstvo usporiadané, harmonické, problémy v ich manželstve spočívali v nespokojnosti manžela s výchovou maloletej, požívaní alkoholu manželom čo malo za následok, že sa hádali. Manžel následne rozdelil peniaze, povedal kto čo bude platiť. V prípade, keď jej peniaze nevychádzali, musela ich od neho pýtať. K tomuto sa pripojilo ponižovanie, urážky, hádky. S manželom žijú v spoločnej domácnosti po dobu X roka, nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú jej chod, nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne zabezpečujú výchovu, výživu maloletých detí. Po dobu X,X roka spoločne netrávia čas, ako manželia si nepomáhajú. Vyše roka intímne spolu nežijú. Manželovi ako partnerovi a otcovi nedôveruje. Jej city k manželovi od uzavretia manželstva sa zmenili, v súčasnosti ňou opovrhuje. Vo výsluchu vyjadrila nezáujem na obnovení spolužitia, návštevu poradne. V súčasnosti má známosť s iným mužom, ktorá trvá X,X mesiaca a považuje ju za vážnu.
5. Právny zástupca manžela navrhovateľky na pojednávaní v časti rozvodu manželstva zotrval na písomnom vyjadrení a dôvodoch v ňom uvedených.
6. Manžel navrhovateľky vo výsluchu uviedol, že manželstvo uzatváral po asi 5 ročnom spolužití s manželkou, hlavným dôvodom, prečo si manželku bral bolo jej tehotenstvo. Po dobu X rokov bolo ich manželstvo usporiadané, harmonické. Problémy v ich manželstve nastali, keď ich dcéra mala X roky, vtedy manželka ušla z domácnosti, zobrala všetky rodinné úspory, minula ich a po týždni sa vrátila. Následne žili normálne, ale manželke už nedovolil siahnuť na peniaze, zriadil si osobitný účet, kde išli peniaze na úhradu hypotéky. Iný problém v ich manželstve nebol. S manželkou žije v spoločnej domácnosti, ale spoločnú nevedú, nie úplne spoločne hospodária, nie úplne spoločne zabezpečujú chod domácnosti. Celý život spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti. Od roku XXXX spoločne netrávia čas, od roku XXXX alebo XXXX si ako manželia nepomáhajú, po dobu X,X roka intímne spolu nežijú. Výchovu, výživu maloletých detí zabezpečujú spoločne. Manželke ako partnerke a matke nedôveruje, jeho city k nej sa zmenili, je mu ľahostajná. Vo výsluchu neprejavil záujem na obnovení spolužitia, návšteve poradne. Potvrdil, že má známosť s inou ženou, ktorá trvá trištvrte roka a považuje ju za vážnu.
7. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna už ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. V manželstve účastníkov konania absentuje akýkoľvek rešpekt, úcta, dôvera, vzájomná citová náklonnosť, v dôsledku čoho je ich manželstvo len formálnym zväzok, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletých detí. V priebehu konania obaja manželia svoju nespokojnosť v ich partnerskom vzťahu riešili nadviazaním mimomanželského vzťahu. Súd mal tak splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, súd považuje rozdielnosť ich pováh a názorov na manželské spolužitie, výchovu maloletých detí, spoločné hospodárenie.
9. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode sa rodičia dohodli na zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach a neupravení styku s maloletými deťmi. Medzi rodičmi ostala sporná otázka výšky výživného.
10. Právna zástupkyňa matky k navrhovanej výške výživného poukázala na výdavky na maloletú N., ktoré predstavujú 388 Eur a na maloletého R. 311 Eur, ďalej uviedla, že maloletá N. je stredoškoláčka, sú na ňu dosť vysoké výdavky. Maloletý R. trpí E. T., ktorá si vyžaduje osobitnú starostlivosť, zvýšené náklady na ňu. K príjmu otca uviedla, že je konateľom, spoločníkom obchodnej spoločnosti L. L.. C.. I.., ktorá v rámci účtových záverov mala obrat okolo 16.000 Eur ročne, príjem otca tak môže dosahovať mesačne podľa vedomostí matky okolo 1.000 Eur. Otec deťom neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť, neprispieva na nich žiadnym spôsobom ani vecnými plneniami, ani finančne a preto nimi navrhované výživné považujú za primerané nákladom a veku maloletých detí. Zároveň svoj návrh v časti určenia výživného spätne ku dňu 15. 08. 2015 zobrala späť, žiadala v tejto časti konanie zastaviť s tým, že zároveň navrhla určiť výživné od podania návrhu.
11. Matka vo výsluchu uviedla, že zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, ktorú zvláda. Výchovné problémy s deťmi nemá, deti ju rešpektujú. Maloletým deťom perie, žehlí, upratuje, chodí na rodičovské združenia, k lekárovi, trávi s deťmi víkendy, prázdniny. Maloleté deti sú na seba veľmi naviazané, k nim obom majú dobrý vzťah, otca majú radi, ale majú z neho strach, na ňu sú naviazané. Ako rodičia sa s otcom nevedia na ničom dohodnúť, ich komunikácia ohľadom detí nie je žiadna. Otec od nej nepožaduje informácie o deťoch, keď niečo chce, obracia sa na dcéru. Maloletá N. má XX rokov, je žiačkou X. ročníka strednej zdravotnej školy, do ktorej chodí autobusom aj pešo, má mesačník za 12 Eur. Maloletá sa stravuje v škole za mesačné stravné 20 Eur, v rámci školy a mimo školy nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Maloletá je vedená v J.j ambulancii, užíva lieky, za ktoré sa dopláca 10 Eur mesačne. V inej ambulancii maloletá nie je vedená. Maloletej do školy uhrádzala poplatok do rodičovskej únie vo výške 20 Eur za učebnice slovenského, anglického jazyka, chémie, plášťov, nohavíc, na prax uhrádzala 80 Eur. Bežné školské pomôcky zakupovala v hodnote 30 Eur. Maloletá sa skladá na stužkovú mesačne po 10 Eur. Maloletý R. má X. rokov, navštevuje špeciálnu materskú školu, do ktorej sa uhrádza mesačný paušál 6,30 Eur, stravné 20 až 22 Eur mesačne. Maloletý v materskej škole, mimo materskej školy nemá žiadnu záujmovú činnosť, je vedený v T., W., G. ambulancii. V T. ambulancii sú maloletému predpisované lieky, na ktoré sa mesačne dopláca 9-10 Eur. S návštevou neurologickej ambulancie zvýšené výdavky nie sú. V G. ambulancii sú maloletému predpisované lieky, za ktoré sa dopláca 6 Eur na 2-3 mesiace. Maloletému sú predpisované plienky, ktoré odmieta nosiť. Z dôvodu pocikávania sú zvýšené výdavky na pracie prostriedky, aviváže. V októbri 2016 má maloletý absolvovať liečenie, ktoré nebude uhrádzané zdravotnou poisťovňou a bude potrebné uhradiť poplatok 150 Eur, ktorý zatiaľ neuhradila. Okrem maloletej N. a R. inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, svoj príjem spolu s rodinnými prídavkami vyčíslila na 690 Eur netto. Od júna 2016 bol maloletému R. priznaný príspevok na hygienické potreby vo výške 16 Eur mesačne. Matka vo výsluchu potvrdila, že nájomné v domácnosti spolu s úverom uhrádza otec. V domácnosti však uhrádza inkaso vo výške 31 Eur a káblovú televíziu v hodnote 19,90 Eur.
12. Právny zástupca otca na pojednávaní navrhol určiť výživné otcovi na maloleté deti každé zvlášť maximálne vo výške 90 Eur. K tvrdeniam matky uviedol, že výdavky na stravu maloletých detí sú nadhodnotené. Ďalej poukázal na uhrádzanie nájomného otcom vo výške 184,25 Eur mesačne, hypotekárneho úveru vo výške 117 Eur mesačne, ďalšieho úveru vo výške 163,61 Eur mesačne, uhrádzanie životného poistenia maloletému R. vo výške 20 Eur mesačne, maloletej N. vo výške 11,29 Eur mesačne. Okrem pravidelných mesačných výdavkov uhradil za rok XXXX poplatok za smeti, maloletej N. zakúpil telefón za 136,47 Eur, uhradil daň z nehnuteľností, nedoplatky spojené s bývaním, elektrikou, plynom. V septembri 2015 maloletej N. zakúpil tablet. K príjmu otca uviedol, že zo závislej činnosti spoločnosti L. - L. L.. C.. o, má príjem 400 Eur mesačne, z prenájmu garáže 50 Eur mesačne. Počas letných mesiacov od apríla do októbra si dokáže privyrobiť odvážaním surovín do zberu vo výške 100 Eur mesačne.
13. Otec vo výsluchu uviedol, že na rodičovské združenia deťom nechodí nikto, deťom perie matka, varí fast food, v domácnosti upratuje maloletá N., ktorá chodí k lekárovi sama, občas s matkou. Maloletý R. chodí k lekárovi v sprievode matky alebo maloletej N.. Sám s maloletými deťmi bol u lekára asi 4-krát naposledy v januári a vo februári 2015. Maloleté deti majú k nim obom pozitívny vzťah, neodmietajú ju ich, ale výrazne uprednostňujú matku. Ohľadom výchovy maloletých detí sa nevedia dohodnúť, ich komunikácia nie je žiadna. Okrem mal. N. E. R. inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. U zamestnávateľa dosahuje príjem vo výške okolo 400 Eur netto. Dňa 29. 08. 2016 u zamestnávateľa, u ktorého pracuje XX rokov dal výpoveď, je vo výpovednej lehote, ktorá mu končí XX. XX. XXXX. Je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti L. L.. C.. I.., ktorá za rok XXXX skončila v strate. Obchodná spoločnosť sa venuje: servisu okien, montáži okien, zábradlia a tiež upratovacím službám. Obchodná spoločnosť má v podnikateľských kruhoch dobré meno, z činnosti obchodnej spoločnosti nemá príjem. Okrem príjmu u zamestnávateľa má príjem z recyklácie odpadu zo stavieb v sume 700-800 Eur ročne a tiež z prenájmu garáže. Je vyučený mäsiar a údenár a tiež ako kuchár, čašník. Prax má vo vyštudovaných odboroch a tiež vo výrobe, montáži okien a stavebnej činnosti. Svoj zdravotný stav zhodnotil za zlý, je vedený v H., W., W., I. ambulancii. Má mesačné výdavky na lieky vo výške 30 Eur. Nie je uznaný za ZŤP, invalidného dôchodcu, ale mu to bolo pred 3 rokmi zo strany lekárov doporučené, čo však neriešil z dôvodu, že z čiastočného invalidného dôchodku vo výške 200 Eur by nevyžil. Jeho miera invalidity by bola XX %.. Býva spolu s matkou a deťmi v 2,5 izbovom byte, v ktorom uhrádza nájomné, internet, televíziu, svoje mesačné výdavky na stravovanie vyčíslil na viac ako 100 Eur, výživové doplnky v sume 100 Eur, oblečenie, obuv 20 Eur mesačne, drogériu 20 Eur mesačne. V priebehu konania okrem úverov uvádzaných jeho právnym zástupcom si zobral ďalšiu pôžičku vo výške 9.000 Eur. Vo výsluchu tiež poukázal na jeho prispievanie na výživu maloletých detí robením nákupov, poskytnutie finančných prostriedkov maloletej N. a to 15 Eur na pamätné tričko do školy, 20 Eur na koncert rockovej kapely, 50 Eur na dovolenku počas prázdnin, 15 Eur na ďalší koncert, 30 Eur na jarmok, 15 Eur na vykladacie karty a maloletému R. poskytol 5 Eur na kolotoče, 23,50 Eur na sladkosti.
14. Opatrovník maloletých detí uviedol, že v súvislosti s prebiehajúcim konaním vykonal pohovor s rodičmi a s maloletou N.. Maloletá pri pohovore uviedla, že má rada obidvoch rodičov, avšak bližšie má k matke. V prípade rozvodu manželstva by chcela byť zverená matke. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky nezistili také nedostatky, aby jej deti nemohli byť zverené do jej starostlivosti. V prípade rozvodu manželstva v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, neupravením styku sa k dohode rodičov pripojil. V časti úpravy výšky výživného navrhol súdu určiť primerané výživné s prihliadnutím na vek, potreby maloletých detí a zdravotný stav maloletého R..
15. Právna zástupkyňa matky a kolízny opatrovník súhlasili so späťvzatím návrhu právnym zástupcom matky v časti určenia výživného od 15. 08. 2015. K návrhu právnej zástupkyni matky, aby bolo určené výživné od podania návrhu poukázali na možnosť určenia výživného v rámci rozvodového konania od právoplatnosti rozhodnutia.
16. Z matkou predložených lekárskych správ na maloletého R. E. N. vyplýva, že maloletým deťom sú predpisované v špecializovaných ambulanciách lieky za doplatok.
17. Z potvrdenia zamestnávateľa matky vyplýva, že jej čistý mesačný príjem predstavuje 694,49 Eur.
18. Z oznámenia Daňového úradu F. F., vyplýva, že obchodná spoločnosť SEROD s. r. o. za rok XXXX dosiahla stratu vo výške 714,60 Eur.
19. Z potvrdenia zamestnávateľa otca vyplýva, že dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 403,87 Eur.
20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia spolu s maloletými deťmi žijú v spoločnej domácnosti, avšak spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletých detí na ktorej sa nevedia dohodnúť, pretože nevedú žiadnu komunikáciu. Otec súhlasil so zverením maloletých detí do starostlivosti matky, z jeho vyjadrenia nevyplynuli také nedostatky v starostlivosti matky, pre ktoré by nemohli byť deti zverené na čas po rozvode práve do starostlivosti matky. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že maloleté deti majú k nim obom vzťah, žiadneho neodmietajú, avšak sú naviazané na matku. S maloletou Lenkou bol vykonaný pohovor, pri ktorom vyjadrila vôľu na čas po rozvode byť zverená do starostlivosti matky. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že maloleté deti sú navzájom veľmi citovo naviazané. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o deti neboli zistené také nedostatky, ktoré by bránili zvereniu detí na čas po rozvode práve do starostlivosti matky. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach.
25. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletých detí a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá N. má XX rokov, je teda vo veku blízkemu dospelému a sú na ňu obvyklé výdavky ako na osobu dospelú. Toho času navštevuje X. ročník strednej A. školy. V súvislosti so štúdiom maloletej sú zvýšené výdavky na zakupovanie učebníc, pomôcok na prax v hodnote 80 Eur. Maloletá je vedená v J. ambulancii s jej návštevou sú zvýšené výdavky na doplácanie na lieky. Maloletá má záujmy primerané veku, nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Maloletý R. je dieťaťom, ktorému bol H. E., v dôsledku zdravotného stavu potrebuje zvýšenú starostlivosť, opateru. Maloletý je vedený v T., W., G. ambulancii. V súvislosti s návštevou v T. E. G. ambulancii sú maloletému predpisované lieky za doplatok. Maloletý navštevuje špeciálnu materskú školu, do ktorej sa uhrádzajú bežné poplatky. Matke na maloletého bol priznaný príspevok na hygienické potreby vo výške 16 Eur mesačne. Otec maloletých detí u svojho zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 403,87 Eur, okrem toho zberom recyklovateľného odpadu si podľa vlastného vyjadrenia ročne privyrobí 700-800 Eur. Otec je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti L. L.. C.. I.., ktorá podľa oznámenia Daňového úradu za rok XXXX skončila v strate vo výške 714,60 Eur. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu otca, otec má ďalší príjem z prenájmu garáže vo výške 50 Eur mesačne. Z vyjadrenia či už právneho zástupcu otca alebo otca vyplynuli jeho mesačné výdavky vo výške 798,92 Eur, ktoré
prevyšujú príjem otca zistený potvrdením zamestnávateľa, resp. samotným vyjadrením otca. Podľa zaužívanej súdnej praxe a platnej judikatúry pri hodnotení schopností, možností povinného rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť súd automaticky a mechanicky nevychádza z preukázaného príjmu, či už daňovým priznaním alebo potvrdením u zamestnávateľa, ale zohľadňuje možnosť povinného rodiča dosahovať potencionálny príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi a zdravotnému stavu. Zo samotného vyjadrenia otca vyplýva, že je vyučený v dvoch odboroch, v ktorých má aj prax a okrem toho prax v montáži okien, zábradlí, stavebnej činnosti. Otec súdu nedoložil žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že jeho zdravotný stav mu bráni byť zaradený do pracovného procesu. Tiež z vyjadrenia otca vyplynulo, že obchodná spoločnosť, ktorej je jediným konateľom a spoločníkom, vykonáva 3 činnosti, má v podnikateľských kruhoch dobré obchodné meno a preto nemohla skončiť v strate. Súd preto pri hodnotení možností, schopností otca dospel k záveru, že je schopný dosahovať príjem vo výške priemernej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve, ktorý zodpovedá aj výdavkom, ktoré sám otec, prípadne jeho právny zástupca uvádzali. Súd preto v súlade s vyššie uvedenými zákonnými kritériami zaviazal otca prispievať na výživu maloletej N. výživným vo výške 120 Eur mesačne a maloletého R. výživným vo výške 100 Eur mesačne. K návrhu otca, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu navrhoval určiť výživné vo výške 90 Eur, ktoré svojou výškou sa približuje sume životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa nevyhovel z dôvodu, že príjem otca mu umožňuje uhrádzať vyššie výživné, než by bola suma rovnajúca sa životnému minimu na maloleté, nezaopatrené dieťa. Ako ďalší dôvod, pre ktorý súd nevyhovel určeniu výživného v otcom navrhovanej výške z dôvodu, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, tak ako predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine. Súd ani návrhu matky, ktorá žiadala určiť výživné na každé maloleté dieťa v sume 200 Eur nevyhovel z dôvodu, že v čase rozhodovania s otcom žije v spoločnej domácnosti, otec uhrádza nájomné, čím deťom zabezpečuje bývanie a tiež je aj jej zákonnou povinnosťou vyživovacia povinnosť k maloletým deťom, ktorú si môže plniť vzhľadom na príjem, ktorý dosahuje vo výške 694,49 Eur netto. Súd na strane matky tiež zohľadnil, že na maloleté deti poberá rodinné prídavky a na maloletého R. mesačný príspevok na hygienické potreby v sume 16 Eur. Na strane oboch rodičov súd prihliadol na skutočnosť, že obaja inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú.
26. Právna zástupkyňa matky svoj návrh v časti určenia výživného do podania návrhu zobrala späť, žiadala konanie zastaviť s čím ostatným účastníci konania súhlasili, súd preto postupoval podľa § 29 CMP a v tejto časti konanie zastavil.
27. S konaní o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, avšak na čas po rozvode. Z tohto dôvodu, tak ako právny zástupca otca a kolízny opatrovník správne uvádzali nie je možné určiť výživné od podania návrhu, tak ako žiadala právna zástupkyňa matky a preto v tejto časti návrh matky zamietol a počiatok určenia výživného určil počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
28. O neupravení styku otca s maloletými deťmi súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, z dôvodu, že rodičia ho nežiadali upraviť. Súd pri rozhodovaní o tejto časti návrhu zohľadnil skutočnosť, že rodičia spolu s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, čím má otec zabezpečený kontakt s deťmi a preto za daného stavu styk otca s maloletými deťmi súd nepovažoval ani za potrebné upravovať.
29. Podľa § 49 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, (ďalej len „CMP““), účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
32. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
33. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.
34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP v spojení s § 49 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu.
35. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania súd uložil v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkov manželovi navrhovateľke, keďže navrhovateľke bol priznaný na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária F. F. sp. zn. XN XXXX/XXXX-V., C.. A..: XXXXX/XXXX nárok na poskytovanie právnej pomoci a tým pádom je oslobodená od platenia súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).