Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-109-2016.pdf
PDF · 76.83 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/109/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: J. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX H., št. občan SR, o vymoženie sumy 332,27 EUR s prísl., o odvolaní súdneho exekútora N. V.. Y. I., súdny exekútor, so sídlom I. č. XX, XXX XX Y. proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14.04.2015 č. k. 3Er/324/2003 - 40 takto
rozhodol:
O d m i e t a sa odvolanie súdneho exekútora.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 40,20 Eur a oprávneného zaviazal zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 196, § 201 ods. 1, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku a uviedol, že je nepochybné, že sa exekúcia zastavuje s dôvodu, kedy majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, keďže zomrel a nezanechal žiaden majetok, a teda trovy exekúcie znáša oprávnený.
2. Súdnemu exekútorovi tak vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. Súdnemu exekútorovi exekučný súd priznal náhradu trov pozostávajúcu zo sumy 6,64 Eur v rámci časovej odmeny za jeden právny úkon v rozsahu 40 min., zo sumy 9,96 Eur za štyri úkony pri paušálnej odmene za jeden úkon vo výške 3,32 Eur, z hotových výdavkov v sume 16,90 Eur, ktoré takto vynaložené súd považoval za primerané rozsahu exekúcie a v súlade s obsahom exekučného spisu a z 20 % DPH vo výške 6,70 Eur. Exekučný súd nepriznal tzv. časovú odmenu za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, keďže za uvedený úkon bola súdnym exekútorom účtovaná a tzv. paušálna odmena, ktorá mu bola priznaná a nie je možné priznať odmenu duplicitne. Taktiež exekučný súd nepriznal odmenu za zriadene exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v celkovej sume 199,14 Eur , pretože ustanovenie § 6 citovanej vyhlášky je zaradené do druhého dielu, prvého oddielu - odmena za výkon exekučnej činnosti, v ktorom je osobitne upravená odmena súdneho exekútora pri vylúčení z vykonávania exekúcia a pri zastavení exekúcie. Mal za to, že z ust. § 4 a 6 citovanej vyhlášky zaradených do druhého dielu, prvého oddielu pri výpočte odmeny exekútora je možné vychádzať iba v prípade, ak došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor. Namietal nesprávne poučenie o tom , že proti predmetnému uzneseniu o náhrade trov exekúcie nie je odvolanie prípustné. Nesúhlasil s nesprávnym a arbitrárnym názorom súdu prvej inštancie, že v prípade zastavenia exekúcie pri priznávaní odmeny na zriadenie exekučného záložného práva je možné vychádzať z ust. § 4 a § 6 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. len vtedy, ak došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky. Ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 v spojení s § 6 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. Ide o nesprávny
výklad a subjektívny názor súdu prvej inštancie, ktorý závažným spôsobom zasahuje do majetkových práv exekútora. Súd prvej inštancie nerešpektoval základné právo exekútora zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ktorým je pohľadávka exekútora, vyplývajúca z jeho nároku na odmenu aj za zriadenie 5 exekučných záložných práv na 5 nehnuteľnostiach, čím došlo nielen k porušeniu základného práva exekútora, ale aj k porušeniu čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných ľudských slobôd. Navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd pred rozhodovaním vo veci samej, skôr ako sa odvolací súd začal zaoberať dôvodmi podaného odvolania, preskúmal, či je daná právomoc odvolacieho súdu vo veci konať, či bolo odvolanie podané včas, oprávnenou osobou a či je odvolanie v tomto prípade prípustné. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 s § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1.7.2016, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného treba odmietnuť ako neprípustné.
Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
4. Rozhodnutie napadnuté odvolaním bolo vydané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), rovnako tak bolo podané odvolanie súdneho exekútora. Aj keď odvolací súd rozhoduje o podanom odvolaní po 1.7.2016, t.j. za účinnosti C.s.p., právneho predpisu upravujúceho postup súdov v civilných veciach po 1.7.2016, v zmysle § 470 ods. 2 CSP je zrejmé, že právne účinky rozhodnutí resp. úkonov realizovaných pred 1.7.2016 ostávajú zachované. Následky podaného odvolania je teda nevyhnutné posudzovať podľa zákona účinného v čase jeho podania.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.6.2016, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
5. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť v zásade každé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak zákon výslovne nestanovuje, že opravný prostriedok nie je prípustný. Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 201 a § 202 upravoval tie skupiny prípadov, resp. rozhodnutí, proti ktorým odvolanie nie je prípustné. Výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Jednu skupinu takýchto rozhodnutí, kde možnosť podania odvolania je upravená osobitne, sú uznesenia vydávané v exekučnom konaní. Z § 202 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní v zmysle Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa.
6. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, pripúšťalo možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
7. S účinnosťou od 1.11.2013 sa tak upravila možnosť podania opravného prostriedku proti výroku o náhrade trov exekúcie. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v novelizovanom znení pripúšťa výlučne možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti výroku, ktorým sa rozhoduje o trovách exekúcie v súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie, z čoho analogicky, v súvislosti s § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že možnosť podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku proti výroku o náhrade trov exekúcie sa tým vylúčila.
8. Exekučné konanie v tejto veci začalo dňom 20.10.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Po vydaní uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodol
o zastavení exekúcie a priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi, voči ktorému sa odvolal oprávnený, exekučný súd rozhodol o náhrade trov exekúcie dňa 14.04.2015. Rozhodnutie vydal sudca. V poučení o opravnom prostriedku uviedol, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
9. Dňa 08.07.2015 podal súdny exekútor proti tomuto uzneseniu odvolanie.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
10. Analogicky, o odvolaniach podaných po 01.11.2013 sa rozhoduje podľa predpisu účinného po tomto dátume. Iný výklad by bol v rozpore s významom tejto novelizácie a v rozpore so zásadou, že procesnoprávne zákonné ustanovenia sa uplatňujú v súdom konaní v čase rozhodovania súdu, ak prechodné ustanovenia zákona situáciu neupravia odlišne.
11. Proti rozhodnutiu sudcu o trovách exekúcie vydanom po 1.1.2013 tak v zmysle uvedeného odvolanie ako riadny opravný prostriedok nie je prípustné.
12. S odkazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že proti napadnutému uzneseniu, vydanému dňa 14.04.2015, t.j. v čase, kedy Exekučný poriadok možnosť podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu vydanom sudcom nepripúšťal, odvolanie nie je prípustné.
13. Z uvedeného vyplýva, že odvolacie námietky súdneho exekútora vo vzťahu k prípustnosti odvolania proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie o trovách exekúcie nie sú dôvodné.
Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Odvolací súd preto, na základe uvedených skutočností odvolanie súdneho exekútora ako neprípustné v súlade s § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.
15. Odmietnutie podaného odvolania bráni tomu, aby sa odvolací súd zaoberal dôvodmi podaného odvolania a aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie i jemu predchádzajúce konanie.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podanie odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a odmietnutie tohto odvolania odvolacím súdom možno považovať za neúspech účastníka v konaní. Ostatným účastníkom žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).