Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-179-2016.pdf
PDF · 80.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/179/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., R. XXXX, t. č. bytom A., P.. F. XX (u D. P.), proti žalovanej: E. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Ľanová XXXX/X, t. č. bytom A., M. R. R. XXX/X, o zaplatenie 6.306,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 28. 10. 2015, č. k. 7C/272/2014-86 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 10. 07. 2014 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým bude žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 6.306,84 eura. Dôvodil tým, že dňa 14. 05. 2007 v uznaní dlhu sa so žalovanou, bývalou manželkou, dohodli na vyporiadaní BSM a žalovaná uznala dlh v žalovanej výške. Dlžnú čiastku mala uhradiť do konca októbra 2007, čo neučinila. Súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 100 ods. 1, § 101, § 110 ods. 1, § 657 a § 558 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania dlžníkom trval. Poukázal na rozpory v tvrdeniach žalobcu. V žalobe uvádzal, že sa so žalovanou dohodli na vyporiadaní BSM a bol spísaný doklad o uznaní. Na pojednávaní uvádzal, že dňa 14. 05. 2007 jej peniaze požičal, následne potvrdil vyjadrenie žalovanej, že žalovanú čiastku do ruky nedostala, že žalobca potreboval peniaze na vyplatenie svojich dlhov, preto založila svoj byt a bol jej poskytnutý úver, z ktorého žalobca vyplatil svoje dlhy. Po predaji jeho rodinného domu úver vyplatili a záložné právo bolo zrušené. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že uznanie dlhu zo 14. 05. 2007 nie je dôkazom o vyporiadaní BSM a ani dôkazom o poskytnutí pôžičky. Bolo preukázané, že k odovzdaniu finančnej čiastky vo výške 6.306,84 eura (190.000,- Sk) nedošlo a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil dôkaz preukazujúci skutočné poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej. Obe strany sporu zhodne potvrdili, že k odovzdaniu peňazí, t.j. predmetu pôžičky nedošlo, preto nebolo možné uznať neexistujúci dlh. Navyše, uznanie dlhu ani nespĺňa náležitosť platného právneho úkonu, nakoľko okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí je potrebné, aby dlžník v uznaní vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku a rozsah, v akom dlh uznáva. Záväzok žalovanej zo 14. 05. 2007 vzbudzuje pochybnosti o tom, aký záväzok na seba vyhlásením do uznaniu dlhu prevzala, keď vyšlo najavo, že dôvodom vzniku pohľadávky, resp. uznávacieho prejavu nebolo vyporiadanie BSM. Z uvedených dôvodov súd na tento dokument neprihliadol a keďže nebolo preukázané uzatvorenie platnej zmluvy o pôžičke, nezaoberal sa ani žalovanou vznesenou námietku premlčania žalobou uplatneného nároku.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že na chodbe Okresného súdu Levice žalovanej uviedol, že od nej finančnú čiastku ani nechce, že ho D. núti k vymáhaniu dlžnej sumy a je mu dlžný peniaze. Uviedol, že žalovaná ho požiadala o pôžičku v sume 190.000 Sk, peniaze jej dal v hotovosti pred advokátom do ruky a podpísala uznanie dlhu. Odišla s tým, že peniaze mu vráti do 30. 10. 2007, keď predá svoj byt, čo sa doposiaľ nestalo. Uviedol, že k pochybnostiam o podpísaní dokladu mohol byť vypočutý advokát. Ďalej uviedol, že žalovanej požičal na jej dlhy bez zmlúv viac ako žaluje, o čom nemá doklady. Chce len peniaze, ktoré mu prináležia, pričom si myslí, že žalovaná bola vo viacerých obdobných sporoch úspešná, nakoľko má známosti na súde.
3. Žalovaná v replike k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Namietala podpis žalobcu na odvolaní, nesúhlasila s jeho tvrdeniami uvádzanými v odvolaní. Uviedla, že súd rozhodol v zmysle listinných dôkazov a nemá žiadnu známosť na súde. Podľa jej názoru žalobca ani nechcel podať žalobu, ani nevedel, z akého titulu ju žaluje. Poukázala na to, že v návrhu žiadal zaplatenie žalovanej sumy z titulu uznania dlhu pri vyporiadaní BSM, na pojednávaní tvrdil, že išlo o pôžičku. Podľa jej názoru, pokiaľ by nesúhlasil s tvrdeniami, ktoré na svoju obranu uvádzala na pojednávaní, bol by sa ohradil už na pojednávaní, čo neurobil. Potvrdil jej tvrdenie, že de facto žiadnu sumu vo výške 190.000,- Sk jej nedal, ale touto čiastkou po predaji rodičovského domu žalobcu sa uhradil úver, ktorý si zobrala a založila vlastný byt, z ktorého žalobca uhradil svoje dlhy.
4. Žalobca v duplike k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu prehlásil, že podpis na odvolaní je jeho podpisom a žalovaná niekedy v roku 2005 založila byt kvôli dlhom v sume 120.000,- Sk. Potreboval vyplatiť dlh na svojom rodinnom dome v A., preto ju požiadal o pôžičku 70.000,- Sk. Súhlasila, že ak predá dom, peniaze jej vráti. Dňa 01. 05. 2007 mu kupujúci rodinného domu v kancelárii advokáta dal zálohu 400.000,- Sk a pôžičku žalovanej vrátil. Na jej žiadosť jej na chodbe požičal ďalších 100.000,- Sk, nakoľko tvrdila, že má dlhy a hrozia jej exekúcie. Spravil tak s ohľadom na jej predchádzajúcu pomoc, pôžičku 70.000,- Sk. O tejto skutočnosti nemá žiaden doklad. Existuje len ústna dohoda. Ďalej poukázal na svoju životnú úroveň, že je bez finančných prostriedkov, bez jedla a peňazí a má viaceré exekúcie. Žalovaná úmyselne zavádza súd, aby mu nemusela žiadne dlhy vyplatiť, resp. vrátiť mu peniaze. Nesúhlasil s názorom, že uznanie dlhu nie je dôkazom o vyporiadaní BSM, ani dôkazom o poskytnutí pôžičky, keďže žalovaná výslovne uviedla, že uznáva svoj dlh.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a preukazovanie bolo ust. § 120 ods. vety prvej OSP, podľa ktorého účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovovalo dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečovaní reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a
keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
7. V posudzovanej veci žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná suma 6.306,84 eura je sumou z vyporiadanie BSM a žalovaná ju uznala v písomnosti nazvanej „Uznanie dlhu“ dňa 14. 05. 2007. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 28. 10. 2015 žalobca uviedol, že žalovaná suma predstavuje pôžičku, ktorú žalovanej poskytol po rozvode dňa 14. 05. 2007, o čom bol u advokáta spísaný doklad „Uznanie dlhu“. V tom čase disponoval peniazmi, pretože predal rodičovský dom. Termín splatnosti pôžičky bol dohodnutý ústne. Žalovaná tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe popierala s tým, že od žalobcu neprevzala žiadne peniaze, nedošlo k uzatvoreniu žiadnej pôžičky. Naopak, založila vlastný byt, na ktorý jej bol poskytnutý úver a z neho žalobca vyplatil svoje dlhy. Peniaze jej mal vrátiť po odpredaji domu rodičov. Žalobca súhlasil s výpoveďou žalovanej a potvrdil, že sumu 190.000,- Sk nedostala do ruky, ale túto čiastku použili na zaplatenie úveru, aby sa odblokoval jej byt, pričom z úveru povyplácal dlhy, čiastočne vlastné, čiastočne spoločné. K uznaniu dlhu došlo preto, lebo mal pocit, že mu chce peňažné prostriedky vrátiť, keďže jej aj v minulosti pomohol.
8. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a rozporných tvrdení žalobcu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní nebolo preukázané uzatvorenie pôžičky, ktorej uznanie mala žalovaná v písomnosti zo 14. 05. 2007 deklarovať. Keďže zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, čo znamená, že k platnému uzatvoreniu pôžičky musí dôjsť reálnym odovzdaním peňazí, pričom v posudzovanej veci táto podstatná náležitosť zmluvy absentuje, je dôvodný záver, že k platnému uzatvoreniu pôžičky medzi stranami sporu nedošlo. Keďže zmluva o pôžičke nebola uzatvorená, ani uznávací prejav, od ktorého žalobca odvodzuje žalobou uplatnený nárok nie je platný, pretože uznať možno len dlh, ktorý v čase uznania dlhu existoval, resp. trval. Tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní, že žalovanej požičal peniaze a žalovaná mu ich mala vrátiť z ceny dosiahnutej odpredajom bytu v konaní nepreukázal, v tomto smere neuniesol ani bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, preto odvolací súd nemohol prijať záver ani o pravdivosti tohto tvrdenia.
9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože bola v odvolacom konaní úspešná.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).