Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoP-49-2016.pdf
PDF · 89.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/49/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov; matky: P. Y., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, Q. a otca: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. nad I. č. XXX, v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, právne zastúpený JUDr. Martinom Zubercom, advokátom, so sídlom X. XXXX/XX, Q., maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, a v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/76/2015-233 zo dňa 20.04.2016, takto
rozhodol:
Y. okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol, súčasne uložil otcovi povinnosť platiť na maloletého syna zvýšené výživné vo výške 150,- eur mesačne od 01.05.2015 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, nedoplatok na výživnom vo výške 600,- eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin 8C/43/2009-39 zo dňa 14.04.2009 vo výroku o výživnom na maloletého syna. Zároveň žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. Okresný súd svoje rozhodnutie posudzoval podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Prvostupňový súd konštatoval, že po komplexnom zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, zisteného a preukázaného skutkového stavu, dospel k záveru, že návrh otca o zníženie výživného nie je dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, nakoľko nezistil takú zmenu pomerov otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Okresný súd ďalej konštatoval, že zmena pomerov nastala u maloletého syna a výživné zvýšil na 150,- eur mesačne od 01.05.2015, pričom povolil splácať nedoplatok vo výške 600,- eur v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Okresný súd mal preukázané, že maloleté dieťa už nie je tretiakom na základnej škole, ale navštevuje prvý ročník strednej školy. Podľa okresného súdu ide o podstatnú zmenu v potrebách maloletého spojenú s ich zvýšením, za čo jednoznačne možno považovať začatie prípravy na budúce povolanie štúdiom na strednej škole. Poukázal tiež na vývoj cien, ktorý sa prejavil zvýšením finančných prostriedkov potrebných na financovanie všetkých potrieb, rovnako na zvýšení výdavkov rodičov. Zvýšili sa výdavky spojené so zakúpením školskej výbavy, školských pomôcok a potrieb za každý školský rok, pričom nejde o nízke výdavky. Maloletému pribudli výdavky spojené s aktívnou záujmovou činnosťou, a to bicyklovaniu. Zvýšenie výživného o 50,- eur za 7 rokov je podľa okresného súdu primerané a zodpovedajúce tomu, čo má prispievať otec, kde len na bývanie predstavuje zvýšenie výdavkov o viac ako 90,- eur, zvýšili sa výdavky na stravu v škole, ktoré činia 20,- eur. Ďalej okresný súd dôvodil, že na strane matky zohľadnil, že suma výživného nemôže byť rovnaká ako u otca, lebo matka sa podieľa okrem finančného zabezpečenia na potrebách maloletého dieťaťa
aj osobnou starostlivosťou spojenou so zabezpečovaním jeho každodenných potrieb. Okresný súd tiež dôvodil tým, že zmena nastala aj u rodičov, keďže matkin príjem zo zamestnania sa zvýšil o cca 200,- eur, pričom sa rovnako zvýšili výdavky spojené s bývaním, na hradenie bežných výdavkov, ako aj splácanie úveru za byt, ktorý matka zakúpila. Podľa okresného súdu by nebolo spravodlivé, aby sa na zvýšených výdavkoch na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa podieľala len sama matka zo zvýšeného príjmu, a preto je dôvodné, aby to bolo aj na strane otca. Pomery na strane otca sa podľa okresného súdu zmenili, keďže tento je obmedzený na osobnej slobode a nemôže si zabezpečiť pravidelný príjem či už prácou v rámci živnosti, klasického pracovného pomeru alebo prác vykonávaných na dohodu. Dôvodil tiež tým, že vo výkone trestu má odmenu za prácu a je na tom lepšie ako v roku 2009, kedy dostal výpoveď a ani sa nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, pričom živnosť má prerušenú. Opakovane sa podľa okresného súdu dopustil protispoločenského konania, v dôsledku ktorého je obmedzený na osobnej slobode, za súčasného preukázania závislosti na alkohole. Skutky spáchal závažnejším spôsobom konania a takýmto jeho správaním nemôže byť poškodené maloleté dieťa, pričom by si otec mal uvedomiť následky takéhoto konania a je povinný znášať zodpovednosť aj tým, že súd určené výživné nezníži. Napokon okresný súd poukázal na to, že otec sa nesprával zodpovedne ani v čase, keď bol na slobode, mal problémy s platením výživného, riadne nepracoval, pretože nebol v evidencii sociálnej poisťovne, kde je vedený každý zamestnanec, ktorému zamestnávateľ platí poistenie. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
2. Proti citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal cestou svojho právneho zástupcu odvolanie otec, ktorý namietal, že došlo k vade uvedenej v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., keď súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že hoci sa písomným podaním domáhal osobného vypočutia na súde, súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednal bez prítomnosti a vypočutia otca. Uviedol tiež, že ako účastník bol riadne predvolaný, avšak nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie bola objektívne daná výkonom trestu odňatia slobody a nie svojvoľným nedostavením sa na pojednávanie. Bolo by logickým nezmyslom žiadať o odročenie pojednávania, keď súdne konanie, ktoré sám inicioval podaním návrhu na zníženie výživného. Ďalej namietal, že keby súd zabezpečil jeho predvedenie a osobne ho vypočul, zistil by, že je nemajetný, nevlastní žiadny majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný vyššej hodnoty a nemá žiadne finančné úspory. Okresný súd správne zistil, že je voči jeho osobe vedená exekúcia z titulu zameškaného výživného, vedená u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka pod sp.zn. EX 151/2010, kde len predbežné trovy exekúcie predstavujú 987,97 eur. V prípade, že by okresný súd pristúpil k jeho výsluchu, zistil by, že je voči nemu vedených viacero exekučných konaní. Jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu syna sú v dobe rozhodovania súdu prakticky nulové. Konštatovanie súdu o tom, že nezistil na strane otca takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného spolu s konštatovaním, že vo výkone trestu má odmenu za prácu a je na tom lepšie ako v roku 2009 je cynické a priamo vysmievajúce sa osobe otca. Poukázal na to, že v roku 2009 bola jeho sociálna situácia nepriaznivá, avšak súdom určenú vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne si plnil.
3. K podanému odvolaniu sa matka ani kolízny opatrovník písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 65 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) C. s. p. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 C. m. p. a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 C. s. p.
5. Odvolací súd v mimosporovom konaní nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 65 C. m. p.), pričom nie je viazaný ani odvolacími dôvodmi (§ 66 C. m. p.). Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 68 C. m. p.). 6. Súd prvej inštancie v danom prípade nesprávnym právnym postupom znemožnil odvolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Námietka odvolateľa spočívajúca v tom, že súd postupoval v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p., a vec prejednal bez jeho prítomnosti a bez jeho vypočutia k veci, s odôvodnením, že pojednávania sa nezúčastnil a nepožiadal o odročenie, je dôvodná. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval
správne pri predvolávaní odvolateľa ako účastníka konania, ktorý sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a v tomto prípade je potrebné postupovať v zmysle § 47 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z., podľa ktorého sa osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby so žiadosťou o ich predvedenie. Súd prvej inštancie takto nepostupoval, keďže iba účastníka (otca) upovedomil o pojednávaní s poznámkou, že „účasť na pojednávaní nie je potrebná a súd nebude zabezpečovať eskortu na pojednávanie". Napriek tomu, že otec vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.02.2016 trval na osobnej účasti na pojednávaní a nesúhlasil s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Navyše už v čase doručovania prvého predvolania na termín pojednávania na deň 24.02.2016 bol preukázateľne vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu Dubnica nad Váhom, čo je zrejmé z potvrdenia ústavu (č.l. 91). Z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.07.2010 sp. zn. 5Cdo/122/2010 vyplýva, že „obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov SR. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06). Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale nie. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O. s. p. určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník (viď rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajčiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII, s. 2928 a pod.). Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle záverov právnej vety citovaného rozhodnutia a riadne nepredvolal účastníka konania (otca) na pojednávanie, porušil jeho neodňateľné právo na spravodlivý proces. 7. Okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že nevypočutím otca mu boli odňaté jeho práva spočívajúce v možnosti vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a navrhovať ďalšie dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu, najmä so zameraním na riadne vyhodnotenie jeho schopností a možností podieľať sa na plnení vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasné, a preto nesprávne, čo zároveň napĺňa dôvod na zrušenie rozhodnutia obsiahnutý v ustanovení § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v danom štádiu by nebolo účelné odstraňovať vytýkané nedostatky, resp. doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8. Primárnou povinnosťou súdu prvej inštancie bude zabezpečiť riadne predvolanie otca, ako účastníka konania, vrátane jeho účasti na pojednávaní. Ďalšou povinnosťou súdu prvej inštancie bude ex offo vykonať dokazovanie za účelom zistenia komplexných možností a schopností na strane otca prispievať na potreby maloletého dieťaťa s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť pre maloleté dieťa a potrebu bývania, ktoré plnenia sú postavené na roveň finančným plneniam. Až po napravení vytýkaných procesných nedostatkov v súvislosti so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie bude možné rozhodnúť o tom, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca v súvislosti s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti alebo nie, resp. či existuje dôvod na zvýšenie výživného. Okrem toho zo spisového materiálu je zrejmé, že súd prvej inštancie sa obmedzil iba na výpoveď matky a listinné dôkazy bez toho, aby vykonal ďalšie dokazovanie v súvislosti s osobnými pomermi otca a jeho životnou úrovňou v čase posledného rozhodovania a ďalšími skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie prejednávanej veci, čo je možné v prípade potreby doplniť vykonaním dokazovania, kde ako už bolo konštatované, súd nie je viazaný návrhmi samotných účastníkov konania.
9. Odvolací súd zároveň zrušil výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania s tým, že podľa ustanovenia § 396 ods. 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)