Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8CoP-17-2022.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/17/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o mal. A. B. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťaťa rodičov: C. D. nar. X.X.XXXX bývajúcej na ul. E.. F. C. G. XXX/XXA v A. a A. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. G. XXX v konaní o zmene výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30.4.2021 č.k. 3P/230/2020-73 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 7.1.2022 č.k. 3P/230/2020- 97 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 16P/202/2017 - 159 zo dňa 19.06.2018 vo výroku týkajúcom sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému a to tak, že mal. dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu mal. Marca výživné vo výške 100,- eur mesačne, počnúc dňom 21.09.2020, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Dlh na výživnom zo strany otca na mal. A. za obdobie od 21.09.2020 do 30.04.2020 v celkovej výške 733,33 eur je otec povinný platiť k rukám matky mesačne v splátkach po 20,37 eur, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich, popri bežnom výživnom.
III. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. A. každý párny víkend v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. , s tým, že v čase určenom ako začiatok styku je otec oprávnený si maloletého vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a otec je povinný maloletého A. odovzdať v mieste bydliska matky.
IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Opravným uznesením opravil obdobie, za ktoré vyčíslil dlžné výživné, ktoré má byť správne: „od 21.9.2020 do 30.4.2021“.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Namietal v ňom, že súd nevypočul jeho sestru, ktorá má o veci najlepší prehľad a nenariadil vyšetriť maloletého A. znalcom z odboru psychológia. Nesúhlasí s tým, aby mal matke maloletého splácať dlžné výživné v určenom rozsahu, pretože matka mu dĺži sumu cca 600 Eur, ktorú mu spláca po 5 Eur mesačne. Žiadal, aby mu súd túto sumu odpočítal z dlhu na výživnom. Uviedol, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého 100 Eur mesačne. V tejto súvislosti poukázal na to, že v roku 2020 poberal 4 mesiace SOS pomoc od štátu po 210 Eur a mal len zlomok práce, aj to až v decembri 2020. Konštatoval, že býva v rodinnom dome, na prevádzku ktorého vynakladá nemalé finančné prostriedky. Pokiaľ ide o jeho styk s maloletým, tento výrok považuje za neetický a ťažko vykonateľný. Nevie čo má odpovedať maloletému, prečo u neho nemôže prespať, keď s ním býval 5 rokov. Má vážne obavy, čo sa s maloletým deje, pretože triedna učiteľka maloletého mu oznámila, že maloletý používa voči spolužiakom vulgárne výrazy. Uviedol, že maloletého veľmi dobre pozná a vie, že chce mať oboch rodičov. Trvá preto na tom, aby súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch bez nároku na platenie výživného. Nesúhlasí s tým, aby si maloletého preberal na styk v mieste bydliska matky, pretože ho tam minimálne 2 krát napadol priateľ matky, keď bol pod vplyvom alkoholu. Nechce sa preto dostať do problémov, aby sa to neotočilo proti nemu. Poprel, aby bol neustále pod vplyvom alkoholu, alebo že by prespával mimo trvalého bydliska. Spochybnil schopnosť matky riadne sa postarať o maloletého, pretože má už dieťa a je tehotná.
3. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí byť záujem dieťaťa. Tento je prvoradým hľadiskom a predpokladom aj pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (článok 5 Zákona o rodine). V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, a aby boli rešpektované práva dieťaťa. V danej veci neboli splnené podmienky pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, pretože táto forma osobnej starostlivosti by lepšie nezaistila potreby maloletého a nebola by v jeho záujme. V priebehu konania bolo zistené, že v čase, keď mal otec v starostlivosti maloletého nadužíval alkohol, pod vplyvom alkoholu aj šoféroval v prítomnosti maloletého. Pri šetrení kolíznym opatrovníkom sa otec viditeľne triasol pri maloletom (č.l. 7 spisu), pričom podľa hlásenia polície bol noc predtým do neskorých hodín s maloletým v pohostinstve. Súd prvej inštancie riadne zohľadnil všetky kritériá významné pre rozhodnutie o vhodnej forme osobnej starostlivosti o maloletého A., vysporiadal sa s najvýznamnejšími skutkovými okolnosťami a odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na uprednostnení záujmu maloletého A. podloženého vykonaným dokazovaním. Model striedavej starostlivosti síce možno vo všeobecnosti považovať za model starostlivosti, ktorý je v záujme maloletých detí, neplatí to však absolútne. I keď striedavá starostlivosť má svoje pozitíva pri zachovaní rovnocenného vzťahu dieťaťa s rodičmi, je nutné uvedomiť si, že prináša aj zvýšené nároky na psychiku dieťaťa, ale aj rad požiadaviek na rodičov.
Prináša zvýšené nároky na ich vzájomnú komunikáciu a schopnosť dohodnúť sa na jednotnom postupe vo výchove dieťaťa a na riadnom zabezpečení jeho potrieb. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov aj negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovy berie ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia môže odraziť aj na ich psychickom vývine. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje v záujme maloletého jeho zverenie do výchovy len jedného z rodičov, a to matky, v ktorej starostlivosti sa maloletý aktuálne nachádza bez zistených nedostatkov. Napokon, tento záver je i v súlade s názorom maloletého A. prejaveného pred kolíznym opatrovníkom, že preferuje domácnosť matky a s otcom sa chce stretávať bez prespania. Súd prvej inštancie citlivo zvážil dosah prejavenej vôle mal. A. s ohľadom na jeho vek aktuálne už 9 rokov, rozumovú, ale i emocionálnu vyspelosť a následne správne prijal a vyhodnotil názor maloletého ako relevantný pri posúdení aplikácie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov. S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, že súd je povinný postupovať diferencovane s ohľadom na rozumovú schopnosť dieťaťa vnímať priebeh konania, dovoľuje záver, že názor maloletého vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti je plne relevantný. Odvolací súd tiež poznamenáva, že právo dieťaťa vyjadriť svoj názor je veľmi úzko prepojené s ochranou jeho najlepšieho záujmu, ktorý je možné vyhodnotiť práve prostredníctvom toho, čo dieťa vyjadrí. Je potrebné uviesť aj to, že vyjadrený názor nemusí byť vždy v záujme dieťaťa a dieťa nemusí vedieť vyhodnotiť, čo je v jeho najlepšom záujme. Vzájomné prepojenie týchto dvoch zložiek bolo kolíznym opatrovníkom a predovšetkým súdom navzájom konfrontované, nota bene zisťovanie vôle maloletého bolo v súlade so zákonom (§ 38 a § 116 CMP). Odvolací súd tiež poznamenáva, že relevantné ustanovenia Zákona o rodine o úprave práv maloletého dieťaťa reagujú na Dohovor o právach dieťaťa aj v tom zmysle, aby dieťa nebolo chápané iba ako objekt výchovy bez možnosti vyjadrovať slobodne svoj (samostatne vytvorený) názor na otázky, ktoré sa ho dotýkajú. Spôsob akým maloletý formuloval svoje názory, je podľa názoru odvolacieho súdu autentický a primeraný jeho veku, bez potreby jeho ďalšieho skúmania znalcom v zmysle odvolacieho návrhu otca. Ďalším dôvodom, pre ktorý nebolo možné zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti bol vážne narušený vzájomný vzťah rodičov, ich vzájomná nedôvera a neschopnosť konštruktívne komunikovať. To sa nezmenilo ani po individuálnych konzultáciách na referáte poradenských služieb. Prekážkou procesu u otca bolo, že nerešpektoval pravidlá a útočne komunikoval nielen s matkou, ale aj so psychologičkou, čo bolo aj dôvodom predčasného ukončenia spolupráce. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nevyhovel návrhu otca na zverenie mal. Marca do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vypočúvať sestru otca, pretože rozhovor s ňou viedol kolízny opatrovník a skutočný stav zistený súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej forme úpravy osobnej starostlivosti o maloletého. Rovnako právne irelevantnou vo vzťahu k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky bola námietka otca, že maloletý má pred spolužiakmi používať vulgárne výrazy. Tento spôsob vyjadrovania si maloletý pravdepodobne osvojil práve od otca, u ktorého vyrastal 5 rokov, pretože zo správy kolízneho opatrovníka z 29.4.2021 na č.l. 61-62 spisu vyplýva, že otec sa vulgárne a nevhodne vyjadruje na všetkých blízkych matky v prítomnosti maloletého. Zároveň neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že matka sa nebude vedieť postarať o 3 maloleté deti, ako prezentoval otec v podanom odvolaní. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti matky, kde nezistil žiadne nedostatky, pričom práve čerpanie materskej a neskôr rodičovskej dovolenky u matky zaručuje, že bude mať omnoho širší priestor na realizáciu výchovy maloletého, ako otec, ktorý pracuje a často si maloletého brával so sebou.
8. Pokiaľ ide o styk otca s mal. A., odvolací súd je toho názoru, že jeho úprava vychádza zo zákonných kritérií v spojení so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami zistenými súdom prvej inštancie v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, a vek mal. A., ako aj jeho názor, že nechce u otca prespávať, a teda správne rozhodol o rozsahu a frekvencii styku otca, ako aj o mieste preberania maloletého. Je potrebné, aby si otec uvedomil, že preberanie maloletého v mieste jeho bydliska u matky je v záujme maloletého. Tvrdenie otca, že priateľ matky údajne vyvoláva pri preberaní maloletého roztržky, nebolo žiadnym spôsobom verifikované. Práve naopak, z obsahu spisu vyplýva, že je to otec, ktorý vyvoláva konflikty, útočne komunikuje s matkou a dokonca aj so psychologičkou.
9. Napokon súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol aj o výživnom pre mal. Marca od 21.9.2020 do budúcna. Vychádzal pritom zo zákonných kritérií určovania vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku zohľadniac pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého A.. Aj odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach
a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého 100 Eur mesačne. Z predložených faktúr otca za obdobie od novembra 2020 – decembra 2020 je zrejmé, že bol schopný zabezpečiť si dostatok financií, aby mohol prispievať na výživu maloletého v určenom rozsahu. Krátkodobý výpadok časti príjmu otca súvisiaci s protipandemickými opatreniami nie je trvalou a zásadnou prekážkou, ktorá by mu neumožňovala prispievať na výživu maloletého v určenom rozsahu. Pokiaľ ide o výdavky otca, na ktoré sa odvoláva, odvolací súd poukazuje aj na § 62 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pokiaľ otec prezentoval, že mu jeho schopnosti a možnosti neumožňujú prispievať na maloletého 100 Eur mesačne, odvolací súd sa pýta, ako by potom bol schopný zabezpečovať starostlivosť o maloletého počas minimálne 2 týždňov v mesiaci, počas ktorých navrhoval zveriť maloletého do svojej striedavej osobnej starostlivosti, keď by jeho potreby za ten čas zjavne vyžadovali minimálne takúto sumu.
10. Pokiaľ ide o dlh na výživnom, ani odvolací súd nemohol otcovi zohľadniť sumu, ktorú mu má matka údajne splácať z titulu dlhu na výživnom vzniknutého v čase, keď bol maloletý v jeho osobnej starostlivosti, pretože sa jedná o nároky za odlišné obdobia. Pri výpočte dlhu na výživnom by bolo možné v tomto konaní zohľadniť len tie plnenia otca, ktoré mali charakter výživného a boli poskytnuté matke maloletého v období od 21.9.2020. Pretože súd prvej inštancie správne vypočítal dlh na výživnom, správne upravil jeho splatnosť a správne rozhodol aj o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti a o trovách konania, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody a vysporiadal sa s odvolacou argumentáciou odvolateľa.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).