Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/218/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobkyne T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX I., zastúpenej splnomocneným zástupcom K. H., XXX/XX, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o určenie že zmluva o poskytnutie flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX je bezúročná a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4C 52/2013-163 to dňa 03. marca 2015, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že zmluva číslo XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX je bezúročná a bez poplatkov, ďalej určil, že žalovaná je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 343,87 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 11.2.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Posledným výrokom rozhodnutia určil, že žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok z návrhu na účet Okresného súdu Svidník vo výške 99,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že zmluva o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (Všeobecná úverová banka, a.s.) neobsahovala výšku úroku iba zápis - druh úrokovej sadzby pevná. Z tohto dôvodu v zmysle § 4 odsek 3 písm. b/ druhá veta zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy (ďalej len „zákon“) sa daný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Daná situácia zároveň vytvárala stav na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko bolo v konaní preukázané, že rozdiel medzi prijatým a zaplateným plnením je 343,87 Eur. Súd prvej inštancie tiež prihliadol na námietku žalovanej titulom premlčania nároku. K uzavretiu zmluvy došlo 01.12.2004, pričom žalobkyňa žalobu podala 14.03.2013, teda lehota podľa § 107 odsek 2 ku dňu podania žaloby neuplynula. Predmet sporu vyvolal list žalovanej zo dňa 14.02.2013, kedy sa táto voči žalobkyni začala domáhať zaplatenia 380,74 Eur. Nakoľko v úverovej zmluve nebol uvedený údaj o výške úroku, postup právneho predchodcu žalovaného je potrebné hodnotiť ako konanie v úmysle obísť ochranu spotrebiteľa. Na premlčanie sa teda bude vzťahovať § 107 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a teda nárok žalobkyne nebol premlčaný. Pri zohľadnení § 517 odsek 2 OZ, súd prvej inštancie rozhodol spôsobom ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Svoje odvolanie dôvodil tvrdením, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetnej úverovej zmluvy aplikoval nesprávnu právnu normu, keď aplikoval zákon, ktorý nebol účinný v čase uzavretia zmluvy. Podľa žalovaného zmluva spĺňala náležitosti podľa § 4 odsek 5 zákona. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z opatrnosti vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie nesprávne posúdil, keďže absenciu náležitostí v úverovej zmluve nemožno považovať za úmyselné konanie právneho predchodcu žalovaného, ale len za nedbanlivostné bezdôvodné obohatenie. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si voči žalobkyni uplatnil trovy konania v prvoinštančnom a odvolacom konaní.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá v prvom rade poukázala na označenie odvolania, ktoré považuje za zavádzajúce a zrelé na právne posúdenie jeho opodstatnenosti nakoľko je označené ako odvolanie navrhovateľa. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie dostatočne preukázal skutočnosti, na základe ktorých vyslovil právny názor, že veriteľ (žalovaný) nemá právny nárok na úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v predmetnej zmluve. Navrhla aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 380 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovení § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Podľa § 4 odsek 2 písm. a/ zákona (s účinnosťou v čase podpísania zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. Podľa odseku 5, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

7. V zmysle zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (konkrétne § 23a), je predmetná zmluva spotrebiteľskou zmluvou.

8. Podľa § 53 odsek 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). V zmysle sú takéto ustanovenia neprijateľné a v konečnom dôsledku aj neplatné.

9. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa však túto možnosť nemala, keďže výška úroku nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). Zmluvné vyčíslenie celkových nákladov dlžníka nepostačuje na to, aby dodávateľ zmluvne opomenul vymedzenie úrokovej sadzby. Vynechaním tohto dôležitého údaja je na škodu spotrebiteľa nakoľko mu neumožňuje zohľadniť výhodnosť predmetného úveru oproti ostatným ponukám na trhu. Keďže v danom prípade úrok z úveru nie je v zmluve uvedený, veriteľovi naň nevznikol nárok a úver je bezúročný a bez poplatkov.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2008 a to § 879j OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

12. Aj keď Zmluva zo dňa 01.12.2004 bola uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasledujúcich súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože na tento právny vzťah je potrebné aplikovať zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom zo znenia ustanovenia § 23a odsek 1 a 2 podľa ktorých spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorým charakteristickým znakom je že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

13. Odvolací súd má nepochybne zato, že zmluva zo dňa 01.12.2004 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

14. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

15. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dňa 01.12.2004 uzavrela žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného (Všeobecná úverová banka, a.s.) Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky reg. číslo 010627101301104, podľa ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalobkyni úver vo výške 20.000 Sk (663,88 Eur) a lehotou splatnosti 60 mesiacov s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 517,71 Sk (17,18 Eur). Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila na žalovaného pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej zmluvy na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.03.2008, pričom predmetná pohľadávky bola postúpená so zostatkom ku dňu 29.02.2008 vo výške 22.155,30 Sk (735,42 Eur).

16. Odvolací súd má zato, že vynechanie ročnej úrokovej sadzby je nekalou praktikou, pretože Všeobecná úverová banka, a.s. neumožnila žalobkyni spoznať jeden z najdôležitejších údajov, ktorý má signalizovať výhodnosť produktu na trhu.

17. Nemožno sa preto stotožniť s názorom odvolateľa, že údaj o úroku uvedený v zmluve o poskytnutí flexipôžičky (výška úrokov s poplatkami 14.212,60 Sk) zodpovedá ustanoveniu § 4 odsek 5 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Ak teda v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere je záver súdu prvej inštancie vyjadrený vo výroku rozsudku správny.

18. Vo vzťahu k poplatkom odvolateľ poukazuje len na to, že v úverovej zmluve boli rozpísané a teda žalovaný mal právo od žalobkyne tieto požadovať. Odhliadnuc od tejto nepresnosti (napr. uhradený poplatok 200 Sk) bez špecifikácie jednotlivých prijatých súm odvolací súd na názor odvolateľa, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo nemôže reagovať.

19. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Žalobkyni čerpala poskytnutý úver vo výške 19.250 Sk (638,98 Eur). Celkovo žalobkyňa zaplatila sumu vo výške 982,85 Eur. Nakoľko z hore uvedeného vyplýva, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 343,87 Eur.

21. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Čo sa týka otázky premlčania, i odvolací súd má zato, že v danom prípade je objektívna premlčacia lehota 10 ročná. Bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje aj odvolací súd za úmyselné. Ak Všeobecná úverová banka, a.s. použila nekalú obchodnú praktiku a neumožnila prostredníctvom úrokovej sadzby porovnať žalobkyni výhodnosť na trhu oproti iným produktom, možno takúto praktiku a konanie považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno ťažko predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keby súd pripustil, že Všeobecná úverová banka, a.s. nechcela dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že nevedela, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebola uzrozumená.

23. Preto odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, keď neuznal obranu žalovaného, že nárok je premlčaný. Objektívna 10 ročná lehota od poskytnutia úveru neuplynula. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až v priebehu roka 2013 potom, čo obdŕžala od žalovaného list, v ktorom ju informoval o údajnom dlhu na základe ktorého požiadala svojho zástupcu o posúdenie všetkých dokladov týkajúcich sa tejto záležitosti. Teda žaloba bola podaná aj v rámci 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).