Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-85-2020.pdf
PDF · 125.66 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/85/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu : D.. J. A., Z. XX.X.XXXX, B. O.. F. XX, B., zastúpený Advokátska kancelária DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 5, Žilina, IČO : 51174227, proti žalovanému : MAC TV s.r.o., so sídlom Brečtanova 1, Bratislava, IČO : 00618322, zastúpený ADAUS, s.r.o., (advokátska kancelária), so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, IČO : 36731544, o ochranu osobnosti takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 15.10.2020, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odvysielať v rovnakom programe ako boli uverejnené napádané reportáže ospravedlnenie žalobcovi, ktoré bude zreteľne označené ako ospravedlnenie X. Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) I. v znení : „. K. Q. H. X. F. H. Q. J. I. I. za K., Ž. Q. L. XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX H. J. Q. A. K.Ý. Q. Q. J. I. T. I. G. X. za V. C., V. A. Q. na I. Z. T. Z. D. Z., T. H. I. za K. I. G. X., H. X. F. H. Q. J. I. I., Č. B. Z. D.. Táto V. I. G.C. X. P. X. V. V. K. A., A. Z. X.. Po I. Z. D. V. K. V. V. B. D. H. D. Ď. X..“.. Zároveň sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 10.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy.
2. V žalobe tvrdil, že okrem iného vykonáva aj funkciu X. Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) I. (ďalej len „zväz“), kde koncom roku XXXX prišiel na to, že v organizácii chýbajú finančné prostriedky za vydané ceniny, ktoré mali na starosti osoby vo funkcii takzvaného hlavného hospodára a pokladníka. Vec začal riešiť, jeho pričinením bol vypracovaný audit, ktorý bol XX.XX.XXXX predložený výboru zväzu. Medzičasom bolo vo veci začaté trestné konanie. Dňa XX.XX.XXXX bol žalobca na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, aby doplnil trestné oznámenie v tejto veci a trestné konanie stále prebieha. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný odvysielal reportáž, ktorá je k dispozícii na doméne www.noviny.sk pod názvom : „. I. na I. H. XXX K. M.. Po J. T. X. K. A. J. X. H. L. V. (ďalej ako „reportáž“). Podľa žalobcu je reportáž vedená proti nemu, ako X. zväzu, spôsobom, ktorý vykresľuje situáciu tak, že mal mať po celý čas vedomosť o zmiznutých finančných prostriedkoch a takéto tvrdenie považuje žalobca za nepravdivé a ostatné skutočnosti v reportáži skresľujú pravdu. Podľa neho zodpovednosť za zmiznuté finančné prostriedky nesú hlavný hospodár a pokladník, ktorí boli v čase, keď k problému došlo vo funkciách, a činnosťou žalobcu z týchto funkcií boli odvolaní. Podľa žalobcu je reportáž postavená na výpovedi neznámej osoby, ktorá nemá správne informácie vo veci a okrem iného uvádza, že si niečo myslí. Žalobca síce nie je v reportáži označený menom a priezviskom, ale z verejne dostupných zdrojov je hneď jasné o koho sa jedná ak ide o X. zväzu. V reportáži sa uvádza, že X. musel mať vedomosť kam smerovali financie z rybárskych cenín, že X. nejakej organizácie musí vedieť, kde má peniaze. Ďalšie informácie v reportáži o minulosti žalobcu, o jeho aktuálnych podnikateľských aktivitách, nijako nesúvisia
s vecou a zvýšili rozsah akým sa neoprávnene zasiahlo do jeho osobnostných práv. Na žiadosť žalobcu o odvysielanie opravy zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný nereagoval, naopak dňa XX.XX.XXXX odvysielal ďalšiu reportáž, nadväzujúcu na prvú, ktorá je rovnako vedená proti žalobcovi. Nakoľko žalovaný druhú reportáž z webovej stránky vymazal, žalobca ju nemá k dispozícii, jej obsah nevie preukázať, má však za to, že obsahom bolo rovnako zasiahnuté do jeho osobnostných práv. Mailom zo dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu žiadal žalovaného o poskytnutie kópie tejto reportáže, neprišla mu však žiadna odpoveď. Uvedenými reportážami bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu, keď bola významným spôsobom znížená jeho dôstojnosť, poškodená jeho profesionálna česť, spoločenská vážnosť a dobré meno. Žalobca bol viackrát v pracovnom, aj súkromnom živote dopytovaný a konfrontovaný o vysvetlenia týkajúce sa reportáže. Žalobca bol v Slovenskom rybárskom zväze poverený funkciou V. Q. Rady Slovenského rybárskeho zväzu, zároveň členov Rady Slovenského rybárskeho zväzu, V. Š. H. a zverejnené reportáže výrazne poškodili jeho reputáciu, okrem iného sa stal terčom útokov aj na rôznych internetových fórach. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka I ÚS/ 689/2014 zo dňa 09.novembra 2016, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.06.1998 spisová značka 1Co/15/97 a v nadväznosti na ne sa domáha odvysielania ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur.
3. Ako dôkaz označil žiadosť o odvysielanie opravy zo dňa XX.XX.XXXX, prvú stranu dokumentu predbežné závery auditu financií za roky XXXX T. XXXX, zápisnicu o trestnom oznámení- doplnenie zo dňa XX.X.XXXX, mailovú komunikáciu, predžalobnú výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, prepis relácie zo dňa XX.XX.XXXX.
4. Žalovaný sa ku žalobe vyjadril, žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, má za to, že zo žaloby nevyplýva porušenie povinností. Namieta, že ak žalobca tvrdí, že zásah do jeho osobnostných práv mal byť spôsobený televíznym vysielaním, tak v tejto súvislosti nepreukázal dátum, čas ani obsah vysielania relevantným dôkazom a ani skutočnosť, že vysielateľom bol žalovaný. Žalobca sa nachádza v dôkaznej núdzi, ktorú však nie je možné odstraňovať pokračovaním v konaní a vykonávaním dôkazov, ktoré nemajú súvis s preukázaním tvrdeného porušovania povinností. Žalobca v žalobe pripojil odkaz na webovú stránku napriek tomu, že žalovaný nie je prevádzkovateľom uvedenej stránky a prevádzkovateľom je subjekt odlišný od žalovaného. Ďalej poukázal na obsah samotnej reportáže, ktorou podľa žalobcu malo dôjsť k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, pričom v reportáži sa objavujú jedine prevzaté subjektívne názory samotných rybárov, ktorí sú členmi Slovenského rybárskeho zväzu I.. Všetky výroky žalovaný riadne odcitoval, alebo uviedol, že ide o skutočnosti verejne dostupné a známe. Žalovaný ďalej namieta, že aj v prípade, ak by žalobca preukázal v žalobe uvedené skutkové tvrdenia, z textu žaloby nevyplýva v čom žalobca vidí nepravdivosť skutkových tvrdení, nešpecifikoval v čom spočíva zásah do jeho práv na ochranu osobnosti, žalovaný má za to, že subjektívne vnímanie situácie a opisovanie ducha reportáže v žiadnom prípade nemôže naplniť skutkovú podstatu zásahu do osobnostných práv žalobcu. Z prepisu reportáže, ktorý žalobca uvádza vyplýva, že žalovaný informoval verejnosť pravdivo a uvádzal informácie, ktoré neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Žalovaný, ani jeho zamestnanci neformulovali žiadne difamačné výrobky v podobe hodnotiacich úsudkov a ani skutkové tvrdenia o osobe žalobcu, ktoré by boli nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Z kontextu celého článku a aj reportáže vyplýva, že žalovaný mal informovať o vedení trestného konania vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu sprenevery. V reportáži je uvedené aj vyjadrenie hovorcu Policajného zboru, ktorý informuje, že v súčasnosti s uvedeným prípadom je zo strany príslušného útvaru Okresného riaditeľstva Policajného zboru v F. aj naďalej vedené trestné stíhanie vo veci zločinu sprenevery. Zároveň dodal, že doposiaľ zistené skutočnosti v rámci vyšetrovania neumožňujú vzniesť obvinenie konkrétnej osobe. Uvedené preukazuje zámer žalovaného viesť reportáž objektívne a v súlade so zaužívanými pravidlami, pričom v reportáži žiadnym spôsobom neoznačil menom priamo osobu žalobcu, čo sám žalobca potvrdzuje, to znamená, že z pozície bežného diváka nebolo možné objektívne formulovať záver, že žalobca je vinný zo spáchania skutku, pre ktorý sa vedie trestné konanie. Skutočnosť, že žalobca subjektívne vníma reportáže v negatívnom duchu, ešte automaticky nezakladá jeho nárok na priznanie zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti a už vôbec nie na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca ako sám uvádza vykonáva funkciu X. Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu I., aj keď nemožno uzavrieť, že ide o politicky exponovanú osobu, prípadne osobu verejne známu, je pochopiteľné, že ako Y. je povinný znášať vyššiu mieru kritiky od členov rybárskeho zväzu. Z obsahu reportáže nevyplýva, žeby sa žalovaný stotožnil s prevzatými výrokmi, ktoré sú uvedené v reportáži, žalovaný ďalej uviedol, že žalobca dostal možnosť vyjadriť sa k celej záležitosti, na telefonáty však neodpovedal. Ku žiadosti o poskytnutie
reportáže žalovaný uviedol, že nie je povinný poskytovať archivované reportáže súkromných osobám a v prípade, že by ho k takej povinnosti zaviazal súd, nebude schopný splniť takúto povinnosť, nakoľko záznamy z vysielania štandardne archivuje len po dobu 45 dní od ich vysielania tak ako to vyžaduje zákon. K návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že žalobcu neoznačil za vinného zo spáchania skutku, pre ktorý sa vedie trestné konanie, v žalobe absentuje akékoľvek preukázanie, že inkriminované reportáže, respektíve ich obsah, nejako zasiahli do života žalobcu, ktorý naďalej vykonáva funkciu X., to znamená, že reportáže žiadnym spôsobom neovplyvnili výkon jeho funkcie. Žalobca nenavrhol predvolať jediného svedka, ktorý by preukázal zásah do jeho práv na ochranu osobnosti a celá žaloba sa vedie v duchu subjektívneho vnímania situácie žalobcom.
5. Žalobca v replike uviedol, že podľa neho boli predmetné reportáže pravdepodobne odvysielané aj v televízii, nevie však určiť dátum a čas tohto vysielania, preto navrhol, aby súd zaviazal žalovaného poskytnúť informáciu o odvysielaní predmetných reportáží. Reportáž zo dňa XX.XX.XXXX je stále uverejnená na predmetnej webovej stránke. Poukázal na skutočnosť, že predmetnými reportážami, ktoré predpokladajú širokú publicitu, je žalobca v očiach širokej verejnosti fakticky videný vinným za zmiznuté finančné prostriedky, pričom v skutočnosti tomu tak nie je a nenesie vinu za túto vec. Žalobca sa do dnešného dňa najmä u rybárov stretáva s osočovaním a obviňovaním, že je zlodej. Skutočnosť, že po predmetných reportážach žalobca neprišiel o funkciu nepreukazuje, že by reportážami nedošlo k zásadnému zásahu do osobnostných práv žalobcu, žalobca neprišiel o svoju funkciu, nakoľko kompetentné osoby majú skutočné informácie o veci a vedia, že žalobca nie je za predmetnú vec zodpovedný, toto sa ale nedá vysvetliť bežným členom rybárskeho zväzu, ani verejnosti.
6. Žalovaný v duplike zopakoval, že žalobca žaluje vysielateľa televíznej programovej služby JOJ a ak tvrdí, že do jeho osobnostných práv malo byť zasiahnutie vysielaním, je potrebné, aby predložil súdu dôkaz v podobe odvysielaného zvukovo obrazového záznamu vysielania. Ďalej trvá na tom, že žalobca nešpecifikoval v čom spočíva zásah do jeho práv na ochranu osobnosti, neuvádza, ktoré konkrétne tvrdenia mali zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Obsahom reportáže uverejnenom na internetovej stránke noviny.sk, ktorú žalobca označil vo svojom vyjadrení, je otázka prípadu sprenevery v Slovenskom rybárskom zväze na I.. Redaktorka spravodajstva sa týmto prípadom začala zaoberať z dôvodu, že tento prípad nebol v čase uverejnenia reportáže vyriešený ani po takmer roku a pol, zároveň informuje, že polícia prijala trestné oznámenie, ktoré sa týkalo podozrenia zo sprenevery peňazí, ani v tejto časti reportáže nie je uvedené, že trestné oznámenie sa týkalo osoby X., teda žalobcu. V reportáži je jasne uvedené, že podľa zdroja z prostredia rybárov, malo ísť o problém s povolenkami na lov rýb, tento pochybný predaj cenín mal prebiehať minimálne 10 rokov a spreneverená suma sa tak mohla vyšplhať až na 800 tisíc eur. Tieto podozrenia boli prezentované zdrojom z prostredia rybárov, ktorý podlieha ochrane zdroja. Ani v prípade názorov prezentovaných rybármi nemožno skonštatovať, že by tieto názory boli difamačného charakteru, alebo by obviňovali žalobcu zo spáchania trestného činu, prípadne inej protizákonnej činnosti. Priamo v reportáži bol poskytnutý aj priestor žalobcovi, nakoľko podľa informácií, ktoré boli redaktorke sprostredkované, mali zmiznúť účtovné papiere, k tejto otázke sa vyjadril samotný žalobca. Následne reportáž informuje o procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní v podobe zaistenia zariadení, v ktorých sa nachádzajú analytické dáta. V ďalšej časti reportáže redaktorka sprostredkovane informuje, že X. rybárskeho zväzu v minulosti pôsobil aj ako J. dopravného podniku s tým, že podľa informácií poskytnutých redaktorke, mal hospodárske problémy. Na základe dostupných informácií prístupných na portáli finstat redaktorke zahrnula do reportáže aj informáciu o súčasných podnikateľských aktivitách žalobcu. Aj k týmto otázkam bol poskytnutý priestor žalobcovi zo strany redaktorky, za účelom zistenia vyjadrenia žalobcu k jeho bývalým aj súčasným podnikateľským aktivitám, avšak žalobca nebol zastihnuteľný na telefónnom čísle a ani neodpovedal na mail redaktorky. Postup redaktorky bol podľa žalovaného objektívny, poskytla priestor na vyjadrenie aj žalobcovi, z predloženého mailu, obsahom, ktorého boli otázky pre žalobcu, je evidentné, že mu redaktorka poskytla priestor na vyjadrenie, čo nevyužil. V závere reportáže je ešte naposledy prezentovaný subjektívny názor rybára, ktorý neskrýval svoje rozhorčenie. Podľa žalovaného reportáž nie je spôsobilá zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, skutočnosť, že žalobca ako X. rybárskeho zväzu nie je schopný vysvetliť bežným členom a verejnosti všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa prípadu, o ktorom je naviac vedené aj trestné konanie, nemožno klásť za vinu žalovanému. Názory rybárov, ktorí sú členmi Slovenského rybárskeho zväzu boli spracované do reportáže, žalobca ako X. nedokázal objasniť všetky relevantné skutočnosti členom rybárskeho zväzu už dávno pred uverejnením reportáže, čo zároveň poukazuje na to, že reportáž len reflektovala stav, ktorý vytvoril samotný žalobca tým, že nebol schopný utíšiť rozhorčenie rybárov, ktorí sa rozhodli prípad medializovať.
7. Podľa článku 19 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
8. Ustanovenie § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) upravuje právo fyzickej osoby na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
9. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. V zmysle § 13 odseku 2 a 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
10. Súd vykonal dokazovanie vypočutím zvukovej nahrávky odvysielanej relácie zo dňa X.X.XXXX, pričom jej obsah súhlasí s prepisom, ktorý je založeným v spise na čl. 16.
11. Žalobca založil do spisu upovedomenie zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že v trestnej veci, kde bolo začaté trestné stíhanie za trestný čin sprenevery, bolo dňa XX.X.XXXX vznesené obvinenie osobe P. F..
12. Podľa žalobcu bola odvysielaná aj ďalšia reportáž, ktorá mala výraznejšie zasiahnuť do jeho osobnostných práv, žalobca ju považoval za zásadnejšiu, mala byť odvysielaná koncom F. XXXX, reportáž sa týkala sprenevery finančných prostriedkov, kde malo prísť k priamemu obvineniu jeho osoby, ale žalobcovi sa jej obsah v spore preukázať nepodarilo. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno, jeho neunesením, nepreukázaním odvysielania konkrétnej reportáže a preukázaním jej obsahu, sa žalobca dostal do stavu dôkaznej núdze a súd sa preto zaoberal iba obsahom reportáže odvysielanej dňa X.X.XXXX.
13. Žalobca vo výpovedi tvrdil, že v reportáži, ktorej obsah sa mu v spore nepodarilo preukázať, nebol menovaný, ale uvádzalo sa tam, že skutku sa dopustil X. tak, že nevyúčtovával ceniny, mal si prisvojovať majetkový prospech. Podľa neho autorka článku, pani J., konala v zhode s ďalšími ľuďmi, ktorí jej tieto informácie podsúvali vyslovene účelovo. Tá posledná reportáž bola nepríjemná, bola zdieľaná jeho známymi na rybárskych stránkach, bol oslovovaný na vysvetlenie ako to bolo, na členských schôdzach informovali členov ako k tejto sprenevere došlo. Uviedol, že je 15 rokov G., pre neho je to dobrovoľnícka činnosť, ktorú vykonáva ako svoj koníček, bez nároku na majetkový prospech, za minimálne náklady. Je členom a príslušníkom rybárskej stráže, vykonáva aj dohľad ohľadne pytliactva. Podľa neho by sa nikdy neobohatil, nikdy by to netoleroval, ani nezakrýval takúto činnosť. Celú spreneveru odhalil ako X., na konci roku XXXX urobil audit, riešil to aj s nadriadenou zložkou v I.. Predložením auditu sa začali diať tieto veci, polícií dodal všetky podklady a dôkazy, ktoré viedli k vzneseniu obvinenia a vyčísleniu škody. Reportáž a celú mediálnu šikanu spustila pani J., urobila z neho spoluzodpovedného, až priam vinníka alebo páchateľa. Čo sa týka komunikácie s J. uviedol, že prvý kontakt chcela nadviazať začiatkom roku XXXX, keď sa tento prípad prevalil. Vtedy odmietol dávať akýkoľvek rozhovor, lebo zoraďovali dôkazy, bolo to v rannom štádiu a určite by chceli od neho nejaké meno, čo si v danej situácií nedovolil spraviť. Odpovedal len všeobecnou SMS správou, že to riešia a spolupracujú s políciou, a že nechcú, aby to bolo nejakým spôsobom prezentované. Druhý pokus o kontakt nastal X. F.P. XXXX, reagovať nestihol a vzápätí bola odvysielaná tretia reportáž, ktorá ho určila ako páchateľa skutku. Potvrdil, že v reportážach nebol menovaný, ale zväz má okolo 100 tisíc členov, on je X. jednej z najväčších organizačných zložiek, ktorá má 3.000 členov, kde ho pozná snáď každý člen. Dotklo sa to aj jeho súkromných a podnikateľských aktivít, musel to vysvetľovať. Na otázku aké negatívne skúsenosti mal v súvislosti s reportážou uviedol, že v zime bol ako člen stráže privolaný keď si nejaká partička urobila na jazere nedovolenú akciu a oni sa na neho vyrútili, že veľmi dobre vedia ako som sa staral, že nech vráti ukradnuté peniaze a im má dať pokoj. Preto sa domnieva, že v rámci verejnosti je rozšírený tento názor, že ľudia ho stotožňujú s týmto skutkom. Takisto na sociálnych sieťach, rybárske skupiny tieto videá z reportáží zdieľali, aj jeho známi a priatelia ich zdieľali. Uviedol, že musel to vysvetľovať, odpovedať im na otázky, bol s tým
konfrontovaný. Na otázku aký komunikačný kanál smerom k členom použil uviedol, že to komunikoval osobne na členských schôdzach. Mal podozrenie, že bola spolupráca nejakej skupiny členov, ktorí boli zodpovední za narábanie s finančnými prostriedkami, ktorí boli aj disciplinárne riešení, obvinený bol len jeden. Preto si nedovolil mediálne komunikovať to, že kto je páchateľom skutku. Na otázku, aby označil časť kde ho redaktorka priamo označila za zodpovednú osobu uviedol, že to bolo v reportáži, ktorú žalovaný stiahol z webu. Žalobca uviedol, že organizácia má 9 obvodných organizácií, nemá len jednu členskú schôdzu, ale spravidla 9 výročných členských schôdzí a plus ešte konferenciu, kde sa schádzajú zvolení delegáti. On sa zúčastnil členskej schôdze vo V. X. F., kde majú takú priemernú účasť (250 členov). Čo sa týka obvinenia, to bolo doručené XX. decembra a členské schôdze sa spravidla konajú až v nasledujúcom roku okolo januára, kde by sa určite tento fakt komunikoval. Zatiaľ váhajú so zvolávaním členských schôdzí z dôvodu pandemickej situácie. Čo sa týka osoby pána F., podľa žalobcu bol počas celého obdobia on zodpovedný, on vykonával predaj povolení, vydával povolenku a člen mu za to dával peniaze. Ide o škodu veľkého rozsahu. Pán C. bol v rokoch XXXX T. XXXX K. mestskej organizácie ako L. Š. priamo zodpovedal za evidenciu členskej základne. Celá sprenevera bola podľa neho podstavená na manipulácii databázy členskej základne, ku ktorej on nemal prístup. Všetky podnety disciplinárnej a kontrolnej komisií proti nemu boli podané práve pánom C., čo berie ako osobnú pomstu, napriek tomu, že C. ako Č. V. mal relevantné informácie a mal k dispozícii aj audit. Urobil ho po odhalení databázových súborov v F. počítači, ktoré sa javili ako pôvodné a ich komparácia s účtovnými závierkami boli najrelevantnejším dôkazom pri dokazovaní, pri obvinení P. F.. C. vo všetkých internetových diskusiách sa snaží očierniť jeho osobu tým, že automaticky kopíruje odkaz na spravodajské relácie TV JOJ, ktoré sú predmetom tohto sporu.
14. Svedok D.. X. Š., uviedol, že sú so žalobcom niekoľko rokov kamaráti. Je členom rybárskeho zväzu, konkrétne pobočky I. kde je žalobca X.. Uviedol, že negatívne vnímal informáciu, ktorú videl v televízií, niekoľko krát boli reportáže ohľadne žalobcu, čo sa týkalo jeho nejakej roboty a sprenevery peňazí. Jednalo sa tam o nejaké kolky, ceniny. Keď žalobca zistil, že sa kradne v ich pobočke, boli z toho šokovaní. Potom prišli informácie, ako keby to mal spraviť X., žalobca. Pochybovali či dokonca do toho nie je namočený, ale on tomu neveril, pozná ho a vie, že by nedokázal niečo také spraviť. Mal to ako svoje hobby. Podľa svedka to bolo viacero reportáží TV JOJ, nevedel presne ktorá to bola. Žalobca tam bol obvinený zo sprenevery peňazí v nejakej bývalej robote. Bol obvinený, že tie kolky sfalšoval, že sa zle zarybňuje a podobne. Uviedol, že mali pochybnosti, diskutovali o tom, či to nemôže byť pravda. Oni žalobcu poznajú, ale ľudia čo ho nepoznajú, boli presvedčení o tom, že žalobca je zlodej, podvodník a že nechcú takého X., takéto narážky počul. Snažili sa to vyhovoriť, že žalobca nie je taký. Podľa svedka to nebola žalobcova kauza, on prišiel na to, že tam boli roky kradnuté peniaze, rozprával o tom, ako sa podarilo zachrániť nejaké peniaze. To bolo spomínané na výročnej schôdzi, že sa podarilo niečo takéto zistiť, že sa to podarilo odhaliť. Boli aj na polícií vypovedať ohľadne tejto kauzy. Svedok uviedol, že keď vidí takú reportáž, začne mať pochybnosti, rozmýšľa nad tým. Potom si poviete, že to je človek ktorý robí kvantum roboty pre ľudí, pre prírodu, neexistuje také niečo, že by sa také mohlo stať. Na otázku či má vedomosť, či došlo k nejakému postihu, konfrontácii žalobcu v rámcu zväzu vo vzťahu k tomuto problému, výsluchu na výročnom zväze uviedol, že nevidí čo oni riešia, je len rádový člen. Keď sú nejaké novinky, tak sa zverejňujú na Facebooku, táto kauza sa nezverejňovala. Nevedel či bolo komunikované smerom k členom rybárskeho zväzu, že bolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe.
15. Svedkyňa F.. Z. J., reportérka uviedla, že v P. XXXX dostali od členov Slovenského rybárskeho zväzu, Mestskej organizácie I. informáciu o sprenevere peňazí. Bolo to viac členov, vyjadrovali sa, že sú nespokojní, že peniaze odplávali do neznáma, hovorili o státisícoch eur. Táto vec jej bola pridelená na spracovanie. Vzniklo päť reportáží. Nesúhlasila s tým, že výpoveď je založená na jednom človeku. V rámci reportáže má obmedzený čas, nemôže si dovoliť vymenovať a určiť napríklad päť ľudí z rybárskeho zväzu I., ktorí sú členovia, prípadne osoby, ktoré mali v minulosti hospodárenie, a ktoré vedia ako to funguje. Všetci rybári zastávajú názor, že žalobca musel vedieť o sprenevere, hovorí sa, že X. vymenil pokladníka alebo hospodára, ale podľa ich názoru by ma odstúpiť z funkcie. Konkrétne mená uviesť nemôže, poprosili ju, aby zostali v anonymite, čo musí rešpektovať. Hovorili, že sa boja žalobcu, že kto ide proti nemu, hrozí mu disciplinárne konanie. Ako médium upozorňujú na veci verejného záujmu, preto žalobca dostal viacero možností na vyjadrenie, e-mailom na uvedenú adresu, ktorá je v spise, prípadne telefonicky, mobil ale nedvíhal alebo ho mal vypnutý. Kedykoľvek mohol zavolať, aj po reportáži, nespravil tak, od začiatku odmieta komunikovať. Zastáva názor, že X. by mal informovať verejnosť o takomto závažnom probléme otvorene, ozrejmiť celú situáciu, alebo osloviť na komunikáciu svojho zástupcu. Rešpektuje prezumpciu neviny, nikdy nemenovala žalobcu, neoznačila,
že je zodpovedný za spreneveru. Ide o základný profil X., v článku neodznelo, že mal spreneveriť peniaze v dopravnom podniku, bolo tam, že odišiel na vlastnú žiadosť. Poukázala na oficiálne dostupné, známe fakty, že X. mal v minulosti problém s vedením určitej spoločnosti. Ako X. nevedel, že cca 10 rokov sa spreneverovali peniaze, čo negatívne vnímala aj disciplinárna komisia, s ktorou telefonovala, konkrétne s predsedníčkou. Práve o neporiadku v organizácii sa píše aj v uznesení, čo komunikoval vyšetrovateľ v rámci spisu. Zastáva názor, že ak organizácia nekomunikuje, nie je to problém médií, ale danej organizácie. Uviedla, že kontaktovala políciu, mala priame informácie z prostredia rybárov, s tým, že sa spreneverilo státisíc eur, problém mal trvať veľa rokov, odhalilo sa to nedávno. Mala vedomosť kto bol odvolaný, neustále chodili sťažnosti na adresu žalobcu, že dopustil, že sa také niečo stalo. Rybári nedôverujú žalobcovi, ako X. musí zodpovedať za toto dianie, aby sa dôvera z ich strany opravila a ak by žalobca na dobu vyšetrenia tejto záležitosti odstúpil s funkcie, pretože podľa ich názoru, vo svete to býva dobrým zvykom, aj za situácie, že to nie je jeho chyba. Hovoril s ňou človek, ktorý mal v minulosti na starosti hospodárenie, ukazoval excelovskú tabuľku a spôsob ako mal páchateľ spreneveriť peniaze. Mala informácie, že polícia vyšetrovala okolnosti, mali extrahované dáta z počítača. Vie, že primárne má na starosti finančné záležitosti hospodár a pokladník, ale zároveň dodala, že X., T. J., by to mal kontrolovať, pretože neexistuje, aby sa robilo niečo poza jeho chrbát a trvalo to toľko rokov. Ku ďalším informáciám v reportáži uviedla, že žalobca ako J. Dopravného podniku musel odstúpiť na vlastnú žiadosť, teda firmu viedol človek, ktorý mal už v minulosti takéto problémy. K obsahu druhej reportáže uviedla, že spomínala ako sa mali zistiť finančné nezrovnalosti, kde zdroj ukazoval excelovské tabuľky, že zmizli rybárske knižky z roku XXXX, bola oslovená polícia, že voči konkrétnemu človeku nepadlo obvinenie, ale vedie sa trestné stíhanie. Žalobca bol spomenutý iba z úst rybárov. Reportáž nemá k dispozícii. Na otázku žalobcu, či uviedla v reportáži priame obvinenie jeho ako X., že mal manipulovať vyúčtovanie cenín, toto rozhodne poprela. Na otázku kto odhalil spreneveru uviedla, že v rybárskej obci sa hovorí, že to bol žalobca, ale rybári zároveň uvádzajú, že je to istý ťah, aby predišiel trestnému stíhaniu. Na otázku na základe čoho uvádzala, že mal finančné problémy už predtým, uviedla, že išlo o pochybný tender na nákup autobusov v dopravnom podniku, túto informáciu odkomunikovali v danom čase viaceré médiá a žalobca z firmy odišiel na vlastnú žiadosť, čo je fakt. Ostatné informácie sú sprostredkované priamo z verejného zdroja, finstat a neboli tam žiadne hodnotiace postoje.
16. Hoci žalobca tvrdil, že do jeho osobnostných práv zasiahlo viacero reportáží, v spore preukázal existenciu a obsah iba reportáže zo dňa X.X.XXXX. Súd sa preto zaoberal iba obsahom tejto reportáže, pričom mal za preukázané, že jej obsah je totožný s prepisom na č.l. 16 spisu.
17. Žalobca explicitne v žalobe nešpecifikoval, ktoré výroky z reportáže považuje za nepravdivé, ktoré za pravdu skresľujúce, či difamačné. V žalobe iba uviedol, že reportáž bola vedená proti nemu spôsobom, že mal mať po celý čas vedomosť o zmiznutých finančných prostriedkoch a toto tvrdenie považuje za nepravdivé. Ostatné skutočnosti v reportáži podľa neho pravdu skresľujú. Bránil sa tým, že zodpovednosť za zmiznuté finančné prostriedky podľa neho nesú hlavný hospodár a pokladník, ktorí boli v čase keď k problému došlo vo funkciách.
18. Nakoľko žalobca presne v žalobe nešpecifikoval ktoré skutkové tvrdenie považuje za nepravdivé súd sa zaoberal iba tým čo žalobca napádal a to, že reportáž bola vedená proti nemu spôsobom, že mal mať po celý čas vedomosť o zmiznutých finančných prostriedkoch. Táto okolnosť v spore preukázaná nebola. Žalobca nie je v reportáži menovaný a nie je tam žiadna zmienka o tom, že by ho autorka reportáže považovala za páchateľa.
19. Súd sa podrobne zaoberal jednotlivými výrokmi obsiahnutými v predmetnej reportáži a dospel k záveru, že žiadne skutkové tvrdenie v reportáži neobsahuje, že mal žalobca vedomosť o zmiznutých finančných prostriedkoch a nie je obsahom ani hodnotiacich úsudkov. Žalobca nepreukázal, že ho v reportáži označili za osobu, ktorá mala mať vedomosť o zmiznutých finančných prostriedkoch.
20. Slovenský rybársky zväz je občianske združenie a je tvorené organizačnými zložkami, základnými organizáciami, ktoré sa delia na mestské a mieste organizácie. Každá organizácia má právnu subjektivitu. Napriek tomu, že súd nemal k dispozícii Stanovy združenia platné v rozhodnom období, je zjavné, že žalobca, ktorý vykonával funkciu X. od roku XXXX mal dostatok času, aby sa v tejto problematike zorientoval, mal viacero príležitostí na kontrolu činností združenia, hlavne na kontrolu hospodárenia, za ktoré ako X. de facto zodpovedal. Zo zápisnice o trestnom oznámení, ktoré žalobca urobil dňa XX.X.XXXX sa súd dozvedel, že už v roku XXXX žalobca vedel, že jeho združenie dlhuje
34.193 eur za nezaplatené faktúry, pričom oneskorená úhrada sa opakovala sústavne každý rok, naposledy v roku XXXX (slová žalobcu vo výpovedi na polícii). Je preto zarážajúce, že žalobca ako Š. vzniknutú situáciu neriešil už skôr, keďže vo funkcii bol od roku XXXX. Sám žalobca uviedol, že prvá reportáž bola odvysielaná rok pred tou, ktorá je predmetom tohto konania, teda v roku XXXX. Žalobca ako Š. za činnosť združenia zodpovedá a to bez ohľadu na to, že za konkrétne dielčie úseky môže podľa Stanov zodpovedať aj hospodár, či iný poverený člen. Súd mal za preukázané, že situácia s nezaplatenými faktúrami sa v združení opakovala každoročne, žalobca podľa jeho vlastných slov mal o tom vedomosť a audit nechal vypracovať až začiatkom roku XXXX, preto aj keby bolo naznačené, že o vzniknutej situácii mal mať ako Š. vedomosť, tento hodnotiaci úsudok by nebol spôsobilý zasiahnuť do jeho osobnostných práv.
21. Súd ani v kontexte celej reportáže nedospel k záveru, že táto obsahuje nepravdivé informácie, ani difamačné hodnotiace úsudky. Z celkového kontextu predmetnej reportáže súd nevyvodil záver, že by bola vedená tendenčne, za účelom poškodenia žalobcu. Naopak, súd dospel k záveru, že žalobcovi bol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie, na rozptýlenie pochybností, na uvedenie známych faktov, ale žalobca tento poskytnutý mediálny priestor nevyužil. Téma predmetnej reportáže bola aktuálna, aj keď združenie nie je verejnou inštitúciou, bolo preukázané, že samotní rybári, členovia združenia nemali prístup k informáciám o kauze, hoci ich to zaujímalo. Svedok, priateľ žalobcu vo výpovedi potvrdil, že ani na Facebooku, na ich stránke táto kauza nebola odkomunikovaná, nevedel ani či bolo komunikované smerom k členom rybárskeho zväzu, že bolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe a to napriek tomu, že v čase pandemických opatrení sa členská základňa nemohla stretávať na riadnej schôdzi. Podozrenia v reportáži boli prezentované zdrojom z prostredia rybárov, ktorý podlieha ochrane, ale ani v prípade názorov prezentovaných rybármi nemožno skonštatovať, že by tieto hodnotiace úsudky boli difamačného charakteru, či obviňovali žalobcu zo spáchania trestného činu, prípadne inej protizákonnej činnosti. V žiadnej z častí reportáže nebolo uvedené, ani naznačené, že žalobca je vinný zo spáchania sprenevery, alebo inej nezákonnej činnosti.
22. Ani v ďalšej časti reportáže, kde redaktorka informuje, že X. rybárskeho zväzu v minulosti pôsobil aj ako J. dopravného podniku a mal tam hospodárske problémy a odišiel na vlastnú žiadosť, neboli skutkové tvrdenia nepravdivé, súd tieto informácie o minulosti žalobcu a o jeho aktuálnych podnikateľských aktivitách, považuje za tvrdenia, ktoré neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a to ani v kontexte celej reportáže.
23. Žalobca uvádzal, že bol v pracovnom, aj súkromnom živote dopytovaný na vysvetlenie a konfrontovaný s reportážou. Vykonaným dokazovaním, výpoveďou svedka D.. X. Š., ktorý uviedol, že on tomu neveril, pozná žalobcu a vie, že by nedokázal niečo také spraviť, tvrdenie žalobcu nebolo preukázané. Svedok uviedol, že mali pochybnosti, diskutovali o tom, či to nemôže byť pravda, ale žalobcu poznajú, teda výpoveďou svedka v spore žalobca nepreukázal, že by informácie obsiahnuté v predmetnej reportáži objektívne zasiahli do jeho osobnostných práv.
24. Nakoľko súd dospel k záveru, že predmetnou reportážou nebolo zasiahnuté ho osobnostných práv žalobcu, žalobu v celom rozsahu zamietol.
25. Súd zamietol aj návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka zodpovedného za archiváciu relácii. Žalovaný uviedol, že za archiváciu je zodpovedné celé oddelenie informačných technológií, doplnenie dokazovania v tomto smere považoval za bezpredmetné. Žalobca chcel túto osobu vypočuť, nakoľko nemal k dispozícii reportáž z XX.F. a tá podľa neho výraznejším spôsobom zasiahla do osobnostných práv žalobcu ako reportáž, ktorú má k dispozícií. Žalovaný ku spôsobu archivácie uviedol, že denne vzniká množstvo reportáží a nie je možné, aby ich žalovaný archivoval všetky. Zopakoval, že každá reportáž, ktorá sa uverejní alebo sprístupní vo vysielaní je následne uverejnená v spravodajskom portáli noviny.sk. Neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že súčasne uverejnené reportáže na spravodajskom portáli sú totožné s reportážami, ktoré boli uverejnené, alebo sprístupnené vo vysielaní. Ak by súd vykonal výsluch osoby zodpovednej za archiváciu, celé oddelenie iba potvrdí, že záznamy z vysielania z inkriminovaného obdobia už nie sú archivované. Súd návrh na doplnenie dokazovania považoval za nehospodárny, nakoľko žalovaný vysvetlil, že predmetnou reportážou nedisponuje a z akých dôvodov a predovšetkým bolo úlohou žalobcu pri podaná žaloby si zabezpečiť všetky dôkazy, na ktoré sa odvoláva, teda aj obsah predmetnej reportáže.
26. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný mal v spore plný úspech, súd preto zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške.
27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.