Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-210-2007.pdf
PDF · 149.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/210/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, Gucmanova 19/670, Leopoldov, zastúpený: Ivan Syrový, s.r.o., advokátska kancelária, Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, 2/ Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, 3/ Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátová 1, Bratislava, 4/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, Leopoldov, o náhradu škody takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaným súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.12.2007 domáhal proti žalovanej v l. rade ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej a majetkovej ujmy ako aj náhrady trov konania. Na výzvu súdu zo dňa 22.5.2008, aby odstránil vady návrhu, žalobca dňa 2.10.2008 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že je vo výkone trestu, dňa 28.9.2006 došlo k odcudzeniu jeho rádioprijímača a dňa 20.02.2007 bol s ním vykonaný pohovor zástupcom oddelenia výkonu trestu vo veci drzého a arogantného správania sa príslušníkov ZVJS voči jeho osobe, od tej doby je napádaný a šikanovaný príslušníkmi ZVJS. Dňa 25.2.2007, t.j. v nedeľu vo večerných hodinách asi o 17,00 hod. prišli k nemu na celu č. 307 príslušníci vykonávajúci službu, ktorých mená uviesť nevedel, a porozhadzovali a vysypali mu jeho osobné veci. K poškodzovaniu vecí žalobcu a ich rozhadzovaniu pribudli aj krádeže majetku žalobcu a úmyselné poškodzovanie vecí patriacich žalobcovi. Dňa 5.3.2007 tí istí príslušníci na ZVJS, ktorých číslo uviesť nevie, mu znovu porozhadzovali osobné veci - všetky veci čo mal na cele, pričom došlo k poškodeniu majetku žalobcu. Neodborným zásahom príslušníka ZVJS bola poškodená varná kanvica zn. ETA, ktorú obdržal niekedy v mesiaci marec 2006, takže sa na ňu ešte vzťahovala záruka. Príslušníci ZVJS mu túto kanvicu rozmontovali. Taktiež sa mu vyhrážal ublížením na zdraví a zabitím, čo sa zo strany uvedených príslušníkov opakuje od mesiaca február 2007 až do dnes. V období mesiaca marec 2007 bol na eskorte v ústave Nitra. Po návrate z ústavu Nitra do Leopoldova zistil, že má na cele, kde je ubytovaný, poškodené a odcudzené rôzne veci. Vyššieuvedené skutočnosti žalobca oznámil orgánom činným v trestnom konaní, avšak vyšetrovanie orgánov činných v trestnom konaní viedlo smerom zamietnutia trestných oznámení. Zaobchádzanie žalovaného prostredníctvom svojich zamestnancov je v rozpore s predpismi upravujúcimi práva odsúdeného, spôsoby konané odporcom voči osobe žalobcu, majú charakter poníženia, mučenia osôb vo výkone trestu. Pretože žalovaný svojím konaním spôsobil žalobcovi a jeho rodine fyzické, ako aj duševné ujmy, ohrozuje vážnosť, česť a dôstojnosť členov rodiny žalobcu, žiadal, aby súd uložil žalovanému v budúcnosti zdržať sa takéhoto
konania, písomne sa ospravedlniť žalobcovi za svoje zlé zaobchádzanie v období od 28.5.2006 do 8.5.2007 a aby bol povinný uhradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch a vo výške 3 100 000,- Sk, majetkovú ujmu vo výške 14 964,- Sk a všetky trovy konania a právneho zastúpenia.
2. Dňa 25.6.2009 doručil žalobca súdu doplnenie a opravu žalobného návrhu. Uviedol, že zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vyžaduje, aby sa poškodený pred tým, ako sa obráti na súd so žalobou domáhal svojho práva na príslušnom orgáne. Navrhovateľ tak aj učinil a to nasledovným spôsobom - podania sťažovateľa adresované Ministerstvu spravodlivosti obsahujú sťažnosť na postup väznice, žiadosť o zjednanie nápravy a aj uplatnenie nároku na náhradu škody (navrhovateľ v jednom podaní upozorňuje na nezákonný postup a žiada o nápravu, no súčasne si uplatňuje aj nárok na náhradu škody, ďalšie podania rozširujú predchádzajúce podania a poukazujú na ďalšie nezákonnosti):
- 3.6.2007 podal žalobca sťažnosť, kde namietal, že mu nebolo umožnené ísť na vychádzku (v podaní si ešte neuplatnil nárok na náhradu škody).
- 8.6.2007 žalobca namieta šikanu zo strany dozorcov (častovanie nadávkami, pľuvanie do stravy, spôsob, akým sa vybavujú jeho sťažnosti, prehliadky cely. Nedostatočnú lekársku starostlivosť, nesprístupnenie právnych predpisov, nedostatok stravy).
- 26.6.2007 (podací lístok z 3.7.2007) - žalobca si už uplatňuje v zmysle zákona č. 514/2003 náhradu škody pozostávajúcu z majetkovej škody (odcudzené známky, časopisy) ako aj nemajetkovú ujmu za porušenie práva na súkromie, neexistenciu záruk voči zneužitiu moci, namieta spôsob‚ vykonania prehliadok jeho cely v jeho neprítomnosti, kde mu boli v marci 2007 odcudzené veci a nebol mu umožnený efektívny prístup k vyšetrovaniu, kde ako podnecovateľ namietal šikanu a ponižovanie zo strany pracovníkov väznice.
- 9.7.2007 (podací lístok 17.7.2007), opakovane namieta svoje ponižovanie, poukazuje na ďalšiu škodu ktorá mu vznikla odcudzením vecí dňa 6.7.2007. Ďalej namieta porušenie práva športovať, nezabezpečenie športového odevu a neumožnenie používať svoj vlastný odev, doživotie a s tým spojené‚ nerešpektovanie prezumpcie neviny, ponižovanie spojené s tým, nerešpektovanie prezumpcie neviny, ponižovanie spojené s tým, že putá sú mu snímané pred návštevou (aj pred deťmi), pričom na takýto postup nikdy nezadal dôvod.
- 6.8.2007 (podací lístok z 13.8.2007), opakovane poukazuje na porušovania jeho práv (sexuálne obťažovanie a vyzliekanie donaha, vysmievame sa mu), namieta skutočnosť, že väznica mu nezabezpečuje žiadne aktivity na rozvoj osobnosti (šport, kultúra, TV, bez kontaktu so psychológom), ďalej namieta aj porušenie práv pri nákupoch - ktoré nemôže vykonávať osobne a nakupuje sa v monopolnom obchode za predražené ceny, namieta nemožnosť používať vlastný odev, varič, pričom sa jedná o diskriminačnú prax, nakoľko iným väzňom to je umožnené a jemu bez rozumného dôvodu nie. Znovu namieta nedostatok a nezdravú stravu, jej zlú kvalitu, neexistenciu výberu stravy. V ďalších bodoch žalobca namieta nerovnaké zaobchádzanie, keď jemu na rozdiel od iných väzňov nie je umožnené zaradenie do práca, aj keď o to má záujem. Namieta neobjektívne posudky k jeho osobe a nesprávny postup pri jeho disciplinárnom potrestaní.
- 7.1.2008 (podací lístok 17.1.2008) ako aj v podaniach z 3.4.2008 a 29.4.2008 si žalobca v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku uplatnil škodu.
- 26.5.2009 si žalobca v rámci predbežného prerokovania nároku uplatnil škodu v súvislosti s úrazom so spútanými rukami tým, že ústav na výkon trestu neprijal opatrenia na zabránenie poškodenia zdravia a v súvislosti s neumožnením používať rádioprijímač.
3. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody za úraz, ktorý utrpel dňa 6.1.2009, keď počas vychádzky bol vonku napadaný sneh, ktorý nanosili iní odsúdení do vchodu, predsiene a chodby väznice, čím sa vytvoril šmykľavý povrch. Žalobca, nakoľko bol spútaný s rukami za chrbtom, stratil pri pošmyknutí sa rovnováhu a padol, pričom si zranil ruku s PN vyše 10 dní. Za vzniknutý úraz požadoval žalobca náhradu majetkovej ujmy (ušlý zisk) vo výške 300 EUR, bolestné a nemajetkovú ujmu, (stres, utrpenie) 5.000 EUR. Za odcudzenie a poškodenie majetku žalobca požadoval náhradu vzniknutej škody vo výške 482,91 EUR , t.j. 14.548,-Sk (7.858,-Sk za odcudzené veci uplatnené žalobou z 26.6.2007, 2.7.07 odcudzené hodinky Casio Gshock a iné 4.990,-Sk a 6.7.2007 odcudzené veci (známky, časopisy, slúchadlá 1.700,-Sk), za zlé zaobchádzanie so žalobcom formou jeho týrania v období od 18.1.2007 do konca novembra 2007 požadoval žalobca náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165.969,59 EUR (t.j. 5 miliónov Sk), Za porušenie ostatných práv žalobcu - teda týranie hladom, poškodzovanie zdravia, diskriminácia a iné....) požadoval žalobca náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165.969,EUR (t.j. 5 miliónov Sk). Žalobu v časti, kde požadoval žalobca pôvodne ospravedlnenie
zobral späť. Pôvodný žalobný návrh žalobca upravil a rozšíril nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi skutočnú škodu a ušlý zisk spolu vo výške 782,91 EUR a ako náhradu nemajetkovej ujmy a bolestného, spolu sumu vo výške 336.939,18 EUR a trovy konania všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Uznesením zo dňa 20.7.2009 č. k. 9C 2010/2007 súd konanie v časti návrhu o uloženie povinnosti žalovanému písomne sa ospravedlniť žalobcovi zastavil. Zároveň súd pripustil zmenu návrhu nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi skutočnú škodu a ušlý zisk spolu vo výške 782,91 EUR a ako náhradu nemajetkovej ujmy a bolestného spolu sumu vo výške 336.939,18 EUR a trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Žalobca predložil súdu nasledovné listinné dôkazy: odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov zo dňa 11.12.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Inšpekcia Generálneho riaditeľstva zboru Bratislava zo dňa 12.10.2007 na sťažnosť žalobcu, žiadosť žalobcu o zaplatenie pohľadávky z ďalších peňažných prostriedkov zo dňa 12.3.2006, žiadosť žalobcu zo dňa 3.6.2007 adresovaná Ministerstvu spravodlivosti SR, stanovisko Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 15.6.2007, odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 9.5.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 1.6.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 20.7.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 1.6.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 10.8.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 8.6.2007 na sťažnosť žalobcu, návrh dohody o úhrade nákladov na odstránenie škody na majetku odsúdeného zo dňa 8.11.2006, odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 23.11.2007 o poskytnutie informácie, stanovisko Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 22.8.2007 k žiadosti žalobcu k používaniu vlastného rádioprijímača, návrh Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 14.2.2006 na umiestneného do oddielu s bezpečnostným režimom, odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 18.4.2006 na žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií, odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 23.2007 na opakovanú žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií, odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 4.4.2007 na žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie, odpoveď Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 9.5.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 18.5.2009 na žiadosť žalobcu o udelenie výnimky na rozmery rádioprijímača, rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 26.2.2009 o priznaní nemocenského žalobcovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 7. januára 2009 nemocenské za obdobie od 17. januára 2009 do zániku nároku na nemocenské vo výške 1,19784500 EUR za deň, návrh dohody o úhrade nákladov na odstránenie škody na majetku odsúdeného zo dňa 8.11.2006, pokladničné doklady o nákupe potravín, uznesenia orgánov činných v trestnom konaní zo dňa 24.9.2007 ČVS: ÚVTOS a ÚVV-Vyš-20/24-2007 a zo dňa 5.6.2007 CVS: UVTOS aÚVV-Vyš-9/24-2007.
6. Žalovaná v 1. rade sa k veci vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 21.11.2011. Žalovaná s ohľadom na predmetný žalobný návrh namietala, že tento nespĺňa formálne náležitosti návrhu v zmysle ustanovení § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 OSP, nakoľko z neho nie je zrejmé, z akého titulu a v súvislosti s akými skutočnosťami si žalobca svoje nároky uplatňuje. V podaní zo dňa 24. júna 2009 sa žalobca výslovne odvoláva na zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 514/2003 Z.z.), domáha sa však aj náhrady nemajetkovej ujmy a bolestného v súvislosti so zásahom do jeho osobnostných práv a zároveň odkazuje aj na porušovanie zásad rovnakého zaobchádzania v zmysle zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej iba antidiskriminačný zákon). Žalovaná s ohľadom na uvedené namietala, že v rámci jedného konania nie je možné súčasne uplatňovať náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy z troch odlišných titulov. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že žalobca v tomto konaní súčasne uplatňuje 19 nárokov. Uplatňovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy však pri jednotlivých nárokoch nevyčísľuje, pričom uvádza iba celkovú výšku nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená. Žalovaná uviedla, že má
za to, že hoci ide o viac nárokov uplatňovaných v rámci jedného konania, je povinnosťou žalobcu presne vyčísliť výšku nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená v súvislosti s každým konkrétnym nárokom. Je teda na žalobcovi, aby namietané nedostatky odstránil a aby koncipoval žalobný návrh tak, aby napriek množstvu nárokov v ňom uplatňovaných bolo zrejmé, na základe akých skutkových okolností, z akého titulu a v akej výške mu mala škoda, resp. nemajetková ujma vzniknúť. Vzhľadom na uvedené mala žalovaná za to, že v konaní sp. zn. 9C/210/2007 nie je možné za súčasného stavu pokračovať a pre prípad, že žalobca neupraví svoj návrh tak, aby spĺňal predpoklady ustanovené v § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP žalovaná žiadala súd, aby žalobný návrh vedený pod sp. zn. 9C/210/2007 ako nejasný a nezrozumiteľný v celom rozsahu zamietol.
7. V súvislosti s nevyhnutnosťou ustálenia právneho titulu náhrady ujmy v tomto konaní žalovaná zároveň poukázala na otázku pasívnej legitimácie žalovanej. Žalovaná namietala, že v časti nárokov týkajúcich sa ochrany osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a porušenia zásad rovnakého zaobchádzania v zmysle Antidiskriminačného zákona nie je pasívne legitimovaným subjektom, pričom žiadala súd, aby nárok žalobcu v tejto častí zamietol a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. Uviedla, že v predmetnom konaní pasívna legitimácia žalovanej do úvahy pripadá iba v časti nárokov týkajúcich sa náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., je však nevyhnutné, aby za predpokladu, že žalobca na uplatnení nárokov z tohto titulu trvá, boli tieto presne špecifikované a vyčíslené.
8. Písomným podaním zo dňa 25.11.2011 doručeným súdu dňa 29.11.2011 žalobca rozšíril okruh účastníkov na strane žalovaných tak, že v zmysle § 92 ods. 1 OSP navrhol, aby súd pripustil vstup ďalších účastníkov do konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/210/2007 a to na strane žalovaných: 2) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00166073 so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava , 3) Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátová ulica č. 1, 813 04 Bratislava, 4) Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, Leopoldov 5) Ústav na výkon väzby Nitra, Cintorínska 3, 950 51 Nitra. Zároveň uviedol, že majetkovú a nemajetkovú ujmu si žalobca uplatňuje v zmysle 1) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci zodpovedá štát, 2) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 11 a nasl. o ochrane osobnosti. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 sa javí ako nedostatočné, 3) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 415-420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktorého ustanovenia sa aplikujú tam, kde osobitná úprava neupravuje inak, 4) Zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), § 9 právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vzhľadom na zníženú dôstojnosť, spoločenskú vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, 5) Zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, siedma hlava (Náhrada škody) 1 § 64 ods. 6-7.
9. Žalobca navrhol vypočuť svedkov: Y. A., Ľ. Y., R. V., M. Q..
10. Písomným podaním zo dňa 21.10.2014 doručeným súdu dňa 28.10.2014 žalobca oznámil súdu, že sa rozhodol vziať návrh proti odporcovi v 5. rade: Ústavu na výkon väzby Nitra, Cintorínska 3, 950 51 Nitra späť. Zároveň uviedol, že vzhľadom k tomu, že od posledného písomného podania nedošlo k zlepšeniu životných podmienok žalobcu, ale naopak, naďalej je vystavovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu a útokom spoluodsúdených aj personálu uviedol, že začiatkom marca 2014 bol žalobca umiestnený do cely s odsúdeným N.U. F., ktorý ho opakovane napádal (7.03.2014, 8.03.2014 a dvakrát potom), udieral a podobne. Žalobca od začiatku žiadal, aby nebol ubytovaný s menovaným odsúdeným, keďže spolu zle vychádzajú. Tieto skutočnosti neboli kompetentnými orgánmi vo výkone trestu vôbec prešetrené, naopak, žalobcovi tvrdili, že sa skutky nestali. Z dôvodu utrpených zranení buď nebol poslaný k lekárovi vôbec alebo keď bol, tento odmietol jeho zranenia zadokumentovať. Neposlali ho na žiadne špecializované vyšetrenia. Dňa 28.4.2014 ho fyzicky napadol dozorca spolu so svojím kolegom. Chytil ho pod krk a hodil do mreží. Žalobca v ten večer odpadol, ale lekár ho na druhý deň pri prehliadke neposlal na RTG ani CT vyšetrenie. Preto je spätne nemožné posúdiť závažnosť spôsobených zranení a tým aj intenzitu zásahu do jeho fyzickej aj psychickej integrity. Žalobca bol dňa
23.8.2014 napadnutý inými odsúdenými, ktorých identifikoval ako F. E. a K. L.. Počas vychádzky ho hodili na zem, udierali doňho. Ako vyplýva z lekárskej správy vyhotovenej dňa 26.8.2014, žalobcovi bola spôsobená povrchová pomliaždenina hlavy v ľavej oblasti líca, pomliaždenina hrudníka, zlomenina X rebra vľavo, pomliaždenina malíčka ľavej ruky a pomliaždeniny oboch kolien, pravého stehna a ľavého predkolenia, pre ktoré zranenia bol práceneschopný. Pre tento skutok bolo uznesením ÚVTOS ÚVV- Vyš-14/24-2014 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku. Žalobca sa vyjadril, že je vo výkone trestu vystavený dlhodobému psychickému aj fyzickému týraniu, ktoré si vysvetľuje ako odplatu za to, že sa domáha svojich ústavných práv. Žalobca spolu písomným vyjadrením predložil súdu uznesenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 16.8.2014 UVTOS a ÚVV-Vyš-14/24-2014, ktorým bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a články uverejnené v tlači dňa 13.9.2010 týkajúce sa F. E..
11. Uznesením zo dňa 5.11. 2014, č. k. 9C/210/2007-175 konajúci súd pripustil vstup ďalšieho účastníka konania na strane odporcu a to ako odporcu v 2. rade: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, ako odporcu 3. rade: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátová ulica č. 1, 813 04 Bratislava, odporcu v 4. rade: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, Leopoldov.
12. Písomným podaním zo dňa 3.12.2014 doručeným súdu dňa 10.12.2014 žalobca upravil žalobný petit nasledovne: Odporcovia v 1. - 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi skutočnú škodu a ušlý zisk spolu vo výške 782,91 € a ako náhradu nemajetkovej ujmy a bolestného spolu sumu vo výške 336.939,18 €.
13. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.2.2015 doručenom súdu dňa 13.2.2015 uviedol, že ako vyplýva z predmetného žalobného návrhu, žalobca ako osoba vykonávajúca trest odňatia slobody na doživotie v Ústave na výkon trestu a ústave na výkon väzby Leopoldov (ďalej iba UVTOS a ÚVV Leopoldov) namieta zaobchádzanie s jeho osobou, ako aj s jeho majetkom v tomto ústave, pričom si uplatňuje náhradu škody a ušlého zisku vo výške 782,91 € a náhradu nemajetkovej ujmy a bolestného spolu vo výške 336 939,18 €. Žalobca uplatňovaný nárok opiera o údajné porušovanie svojich práv, ktoré má spočívať v zlom a ponižujúcom zaobchádzaní s žalobcom v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, nedostatočnom zabezpečovaní stravy, ako aj jej pestrého zloženia, zásahmi do pokojného užívania majetku, diskrimináciou pri zaraďovaní do práce, ako aj v iných oblastiach, porušovaní práva nosiť vlastné oblečenie, porušovaním práva na záujmové aktivity a šport, porušovaním práva na nákup, zásahmi do práva na súkromie a do ľudskej dôstojnosti, odňatím práva na informácie, zásahmi do osobnosti, súkromia a zdravia žalobcu, obmedzením slobody pri používaní rádia, nezákonným odpočúvaním a podobne. Napriek tomu, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu ako aj v podaniach, ktorými ho doplnil odkazuje na rôzne právne predpisy, žalovaný v 2. rade bol toho názoru, že uplatnený nárok je potrebné kvalifikovať buď ako žalobu o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. "Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) alebo ako žalobu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 514/2003 Z. z.). Z tvrdení žalobcu vyplýva, že k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti došlo zo strany príslušníkov ZVJS ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, resp. zo strany samotného ústavu. Pokiaľ teda žalobca ako žalovaného v 2. rade označil Ministerstvo spravodlivosti SR, označil subjekt, ktorý nie je pôvodcom neoprávneného zásahu, a teda nemôže byť subjektom pasívne legitimovaným v konaní o ochranu osobnosti. Práve z uvedeného dôvodu nie je možné, aby súd v predmetnom konaní zaviazal žalovaného v 2. rade na náhradu ním žalovanej sumy titulom nemajetkovej ujmy. Je taktiež vylúčené, že žalovaný v 2. rade mohol spôsobiť žalobcovi akúkoľvek materiálnu škodu. Žalovaný v 2. rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní a z uvedeného dôvodu žiada súd, aby z uvedeného dôvodu nárok žalobcu vo vzťahu k nemu v plnom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný v 2. rade namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie Ministerstva spravodlivosti SR v tomto konaní aj podľa zák. č. 514/2003 Z. z. z dôvodu, že žalovaný v 2. rade nie je zodpovednostným subjektom podľa zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko za prípadnú škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa § 1 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. zodpovedá štát, ktorý v konaní musí byť zastúpený orgánom oprávneným konať v jeho mene podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 z. z. S ohľadom na uvedené žalovaný v 2. rade nemôže byť zodpovednostným subjektom za nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a to obzvlášť za situácie, keď žalobca ako žalovanú v 1. rade označil Slovenskú republiku zast. Ministerstvom spravodlivosti SR.
14. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 8.12.2014 doručenom súdu dňa 10.12.2014. Vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, nakoľko žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody za zlé a ponižujúce zaobchádzanie zo strany väzenského personálu v ústave Leopoldov, ktoré malo trvať podľa návrhu na začatie konania od 18. 01. 2007 do 17. 11. 2007 (doplnené písomnosťou "Čiastočné späťvzatie a doplnenie návrhu" zo dňa 21. 10. 2014, kde sa uvádza, že zlé a ponižujúce zaobchádzanie pokračuje) a ostatné porušovania práv mali trvať aj naďalej (citácia z Doplnenia a opravy žalobného návrhu zo dňa 24. 6.2009). Žalobca svoj nárok voči Generálnemu riaditeľstvu uplatnil na súde po prvýkrát až podaním zo dňa 25.11.2011 a súd rozhodol o vstupe Generálneho riaditeľstva do konania až na základe uznesenia súdu zo dňa 5.11.2014, uplatňovaný nárok navrhovateľa na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku, ako aj nemajetkovej ujmy a bolestného je voči Generálnemu riaditeľstvu premlčaný a vzhľadom na túto skutočnosť Generálne riaditeľstvo vznáša námietku premlčania.
15. Žalovaný v 3. rade namietal nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 3. rade z dôvodu, že Ústav je samostatnou rozpočtovou organizáciou štátu a má postavenie právnickej osoby. Ako právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou, je ústav spôsobilý mať práva a povinnosti, ako aj procesnú spôsobilosť účastníka v konaní podľa § 20 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Generálne riaditeľstvo nerealizovalo výkon práv žalobcu (resp. povinnosť strpieť osobnú prehliadku) a teda neporušilo žiadnu právnu povinnosť, ktorá korešponduje so zákonnými právami odsúdených vo výkone trestu.
16. Žalovaný v 4. rade sa k žalobe písomne vyjadril písomným podaním zo dňa 5.12.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.12.2014.Vzniesol námietku premlčania v súvislosti s "titulom ochrany osobnosti", ktorú argumentoval s využitím interpretácie Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 278/2007. Ďalej uviedol, že žalobcom opisované skutočnosti ohľadom fyzického napadnutia jeho osoby spoluväzňami, krádeže osobných vecí, týrania príslušníkmi zboru, boli, resp. sú šetrené v rámci rôznych konaní na Generálnej prokuratúre SR, resp. krajských prokuratúrach SR resp. príslušnými orgánmi v rámci trestných konaní, ktoré žalobca inicioval. Taktiež tvrdenia o fyzickom napadnutí, o neposkytnutí zdravotnej starostlivosti, o neodosielaní korešpondencie boli riešené aj orgánmi Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len "ZVJS"). Konkrétne v návrhu opisovanej skutočnosti, resp. nečinnosti príslušníkov ústavu vo veci údajného fyzického napadnutia navrhovateľa, ktorého sa mal dopustiť ods. N. F. v marci 2014 bolo oddelením PBS vykonané šetrenie č.j.: ÚVTOS a ÚVV-3-22/24-2014, kde konanie ods. T. N. bolo v závere vyhodnotené ako účelové v snahe dosiahnuť samostatné ubytovanie. Predmetnú udalosť prešetroval príslušník oddelenia PBS v UVTOS a ÚVV Leopoldov. Taktiež vo veci údajného fyzického napadnutia žalobcu zo strany ods. F. E. a ods. K. L. z augusta 2014 uviedol, že v predmetnej veci bolo dňa 26.08.2014 uznesením začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Následne bolo dňa 28.10.2014 uznesením podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s použitím § 215 ods. 4 Trestného poriadku predmetné trestné stíhanie zastavené, nakoľko žalobcom opísaný skutok nie je trestným činom. Voči uvedenému rozhodnutiu podal ods. T. N. dňa 6.11.2014 sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol, pretože nebola dôvodná. Predmetná vec bola v trestnom konaní vedená povereným príslušníkom ZVJS v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. K nároku žalobcu na stravu uviedol, že príslušníci ústavu pri poskytovaní stravy postupovali a postupujú v zmysle platnej právnej úpravy. Strava v ústave Leopoldov je pripravovaná na základe dodržiavania RMS č. 15/2013 o stravovaní v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Jedálny lístok pre obvinených a odsúdených v ústave je pripravovaný podľa § 44, ods. (2) spomenutej RMS. Návrh jedálneho lístka schvaľuje vedúci proviantný pracovník a pre väzenskú kuchyňu aj lekár zdravotníckeho zariadenia. Pri zostavovaní jedálneho lístka sa proviantní pracovníci hlavne zameriavajú na splnenie nutričnej a kalorickej hodnoty, vyváženého pomeru živín v strave podľa odporúčaných výživových dávok, jej pestrosť vzhľadom na ročné obdobie podľa § 44 ods. (4) RMS 15/2013, ako aj na splnenie finančnej hodnoty, ktorá predstavuje dennú náležitosť stravníkov. K žalobcom tvrdenému zásahu do pokojného užívania majetku žalovaný v 4. rade uviedol, že ústav pri nakladaní s finančnými prostriedkami odsúdených postupuje v zmysle platných právnych noriem upravujúcich danú oblasť. Žalobca v predmetnej časti návrhu nepreukázal, v čom bol údajný zásah do chráneného osobnostného práva neoprávnený, v rozpore s platnou právnou úpravou, resp. v čom bol úradný postupom, rozhodnutie ústavu súvisiace s vecou v rozpore so zákonom. K žalobcom tvrdenej diskriminácii pri zaraďovaní do práce žalovaný v 4. rade uviedol, že ústav pri zaraďovaní odsúdených
do práce postupuje v zmysle platných právnych noriem upravujúcich danú oblasť. Takisto k ďalším žalobcom uvádzaným zásahom do súkromia žalobcu žalovaný v 4. rade uviedol, že žalovaný v 4. rade vo všetkých vytýkaných oblastiach postupuje v zmysle platných právnych noriem upravujúcich danú oblasť a žalobca nepreukázal, v čom bol údajný zásah do chránených osobnostných práv žalobcu neoprávnený v rozpore s platnou právnou normou, resp. v čom bol úradný postup, alebo rozhodnutie ústavu v rozpore so zákonom.
17. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. až 4. rade, obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom (odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov zo dňa 11.12.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Inšpekcia Generálneho riaditeľstva zboru Bratislava zo dňa 12.10.2007 na sťažnosť žalobcu, žiadosť žalobcu o zaplatenie pohľadávky z ďalších peňažných prostriedkov zo dňa 12.3.2006, žiadosť žalobcu zo dňa 3.6.2007 adresovaná Ministerstvu spravodlivosti SR, stanovisko Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 15.6.2007, odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 9.5.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 1.6.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 20.7.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 1.6.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 10.8.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 8.6.2007 na sťažnosť žalobcu, návrh dohody o úhrade nákladov na odstránenie škody na majetku odsúdeného zo dňa 8.11.2006, odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 23.11.2007 o poskytnutie informácie, stanovisko Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 22.8.2007 k žiadosti žalobcu k používaniu vlastného rádioprijímača, návrh Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 14.2.2006 na umiestneného do oddielu s bezpečnostným režimom, odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 18.4.2006 na žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií, odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 23.2007 na opakovanú žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií, odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 4.4.2007 na žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie, odpoveď Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 9.5.2007 na sťažnosť žalobcu, odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 18.5.2009 na žiadosť žalobcu o udelenie výnimky na rozmery rádioprijímača, rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 26.2.2009 o priznaní nemocenského žalobcovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 7. januára 2009, nemocenské za obdobie od 17. januára 2009 do zániku nároku na nemocenské vo výške 1,19784500 EUR za deň, návrh dohody o hrade nákladov na odstránenie škody na majetku odsúdeného zo dňa 8.11.2006, pokladničné doklady o nákupe potravín, uznesenia orgánov činných v trestnom konaní zo dňa 24.9.2007ČVS: ÚVTOS a ÚVV-Vyš-20/24-2007 a zo dňa 5.6.2007 ČVS: UVTOS a ÚVV-Vyš-9/24-2007).
18. Súd nevykonal nasledovné dôkazy navrhnuté žalobcom: 1/ výsluch žalobcu z dôvodu, že žalobca bol predvedený na výsluch dožiadaným súdom Trenčín dňa 9.5.2012 o 10.00 hod v Ústave na výkon trestu Ilava, kde sa dostavil spolu so svojim právnym zástupcom a uviedol, že odmieta vypovedať a s dožiadaným súdom nebude žiadnym spôsobom spolupracovať, čím sa sám vzdal možnosti vypovedať pred súdom. Žalobca je v konaní zastúpený právnym zástupcom, súd preto s poukazom na ust. § 178 ods. 1/ Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) nepovažoval za nevyhnutné v konaní vykonať výsluch žalobcu. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkov (Y. A., Ľ. Y., R. V., M. Q.) z dôvodu hospodárnosti, ako aj z dôvodu, že výsluch týchto svedkov nebol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie ustanovením znalca z odboru súdneho lekárstva a pribratím lekára špecialistu na výživu a postupom podľa § 185 ods. 1/ CSP vyššieuvedené návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol.
19. Žalobca dňa 12.7.2016 doručil súdu ako dôkaz v konaní znalecký posudok č. 77/2016, ktorý mu vyhotovila znalecká organizácia EXPERT GROUP, k.s., IČO: 44 082 771, so sídlom Kominárska 2-4, 831 04 Bratislava na základe objednávky zo dňa 16.4.2016 . Súd na tento listinný dôkaz neprihliadol z dôvodu, že bol súdu doručený až po skončení dokazovania vo veci. Dokazovanie bolo skončené
dňa 18.2.2016 po pojednávaní súdu a znalecký posudok zo dňa 24.6.20016 bol súdu doručený dňa 12.7.2016.
20. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca ako osoba vykonávajúca trest odňatia slobody na doživotie v Ústave na výkon trestu a ústave na výkon väzby Leopoldov (ďalej ÚVTOS a ÚVV Leopoldov) namieta zaobchádzanie s jeho osobou, ako aj s jeho majetkom v tomto ústave, pričom si uplatňuje náhradu škody a ušlého zisku vo výške 782, 91 € a náhradu nemajetkovej ujmy a bolestného spolu vo výške 336 939,18 €. Žalobca uplatňovaný nárok opiera o údajné porušovanie svojich práv, ktoré má spočívať v zlom a ponižujúcom zaobchádzaní s žalobcom v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, nedostatočnom zabezpečovaní stravy, ako aj jej pestrého zloženia, zásahmi do pokojného užívania majetku, diskrimináciou pri zaraďovaní do práce, ako aj v iných oblastiach, porušovaní práva nosiť vlastné oblečenie, porušovaním práva na záujmové aktivity a šport, porušovaním práva na nákup, zásahmi do práva na súkromie a do ľudskej dôstojnosti, odňatím práva na informácie, zásahmi do osobnosti, súkromia a zdravia žalobcu, obmedzením slobody pri používaní rádia. Nezákonným odpočúvaním a podobne.
21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 18.2.2016 uviedol, že pôvodne žalobca subsumoval svoje nároky o ochranu osobnosti, v súčasnosti je však toho názoru, že základom jeho nároku je nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zák. 514/03 Z.z. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1-4 rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi skutočnú škodu a ušlý zisk ako aj náhradu nemajetkovej ujmy a bolestného vo výške 336.939,18 EUR. Napriek tomu, že sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy za viaceré neoprávnené zásahy do jeho súkromia, telesnej integrity, ochrany majetku a podobne má za to, že všetky možno subsumovať pod nesprávny súradný postup podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. Ďalej uviedol, že nesprávny úradný postup SR je v tom, čo žalobca uvádza vo svojich podaniach, konkrétne je to nekvalitná strava, psychické a fyzické týranie a ďalšie veci, ktoré uviedol žalobca vo svojich podaniach. Z uvedeného dôvodu súd vec právne posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov:
22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012 (1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2) b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, 3) c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy,
e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, f) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, g) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, h) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. (2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. (3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
23. Súd zisťoval v konaní existenciu objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorej existencia predpokladá súčasné splnenie troch podmienok a to 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy vzniknutej na osobnostných právach poškodeného 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu 3/ príčinnú súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou/a nezákonným rozhodnutím alebo neprávnym úradným postupom.
24. K žalobnému návrhu žalobca pripojil listinné dokumenty adresované žalobcovi z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, Inšpekcie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, ako aj uznesenia o odmietnutí začať trestné stíhanie na základe trestných oznámení žalobcu. Napriek skutočnosti, že pri prešetrovaní sťažnosti, podnetov a trestných oznámení žalobcu v súvislosti so skutkovými okolnosťami popísanými v predmetnom žalobnom návrhu nebolo žiadnym z vyšetrujúcich subjektov zistené pochybenie zo strany ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, resp. jeho zamestnancov, ako aj príslušníkov ZVJS a zároveň nebol zistený ani dôvod na začatie trestného stíhania. Z predložených listinných dôkazov - uznesení ČVS: UVTOS a ÚVV-Vyš-9/24-2007 zo dňa 5.6.2007 a ČVS: ÚVTOS a ÚVV- Vyš-20/24-2007 zo dňa 24.9.2007 súd zistil, že vo veci žalobcu zo strany príslušníkov ZVJS nedošlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona, ani k porušeniu iných záväzných právnych predpisov v súvislosti so zaobchádzaním s osobou žalobcu, pričom bolo konštatované, že vo výkone trestu sú žalobcovi obmedzované práva a slobody, v prípade ktorých to účel zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody vyžaduje.
25. Súd v konaní o nároku na náhradu škody ako aj o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. určitý postup orgánov činných v trestnom konaní nemôže posudzovať z hľadiska nesprávneho úradného postupu. Obsahom týchto rozhodnutí sa môže zaoberať jedine príslušný orgán pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a ktorého výsledkom je súd v občianskom súdnom konaní viazaný. Pri opačnom výklade, by došlo zo strany súdov rozhodujúcich v rámci civilného procesu k neprípustnému zásahu do trestného konania a do výkonu pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní. Súdu v civilnom konaní neprináleží prehodnotiť dôkazy vykonané v trestnom konaní, ani včasnosť ich vykonania. Súd v zmyslel ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. je viazaný rozhodnutiami vydanými orgánmi činných v trestnom konaní a pokiaľ tieto neboli pre nezákonnosť zrušené na to oprávneným orgánom, je v tomto konaní neprípustné posudzovať postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska nesprávneho úradného postupu. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo súd v občianskom súdnom konaní, aby zasahoval do trestného konania tým, že by posudzoval postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska rýchlosti a účelnosti trestného konania. Súd dodáva, že orgány činné v trestnom konaní postupujú v trestnom konaní z úradnej povinnosti a postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
26. Súd dospel k právnemu záveru, že žalovaní v 2. 3. 4. rade nie sú v konaní pasívne legitimovaní s poukazom na ust.§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z. V zmysle tohto zákonného ustanovenia vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Žalovaný v 2. rade nie je zodpovednostným subjektom podľa zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko za prípadnú škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa § 1 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. zodpovedá štát, ktorý v konaní musí byť zastúpený orgánom oprávneným konať v jeho mene podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. S ohľadom na uvedené žalovaní v 2., 3. 4. rade nemôžu byť zodpovednostným subjektom za nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a to obzvlášť za situácie, keď žalobca ako žalovanú v 1. rade označil Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR.
27. Súd skúmal námietku premlčania vznesenú žalovaným v 3. a 4. rade a dospel k záveru, že táto je dôvodná. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1/ Zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Žalobca si svoje nároky voči žalovaným v 3. a 4. rade uplatnil podaním zo dňa 25.11.2011, doručeným súdu 29.11.2011, ktorým podaním rozšíril žalobu o ďalších žalovaných. Žaloba bola podaná žalobcom na súd 28.12.2007, premlčacia lehota uplynula v roku 2010. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba proti žalovaným v 3. a 4. rade bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
28. Žalobca nepreukázal ani jednu zo zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánov štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v zmysle zásady úspechu strany vo veci. Žalovaní v konaní mali plný úspech, avšak náhradu trov konania si voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal si neuplatnili, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.