Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29P/310/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého B. S., K.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V., pochádzajúceho z matky O.. H. S., K.. XX.XX.XXXX, O. V., W. XX, v konaní právne zastúpenej X.. H. B., U. W. W. B. W. K. B., Y. K.Á. X, a otca Q. P., K.. XX.XX.XXXX, O. V., G. X, I.. Č.. B. O., v konaní právne zastúpeného X.. O. H., U. W. W. B. V., P. K. X, v konaní o určenie výživného, takto

rozhodol:

I. určuje dlžné výživné otca za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X XXX,XX Eur,

II. súd povoľuje otcovi zaplatiť vzniknutý dlh v XXX-eurových mesačných splátkach, ktoré bude platiť spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok,

III. priznáva navrhovateľke právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého O.. H. S. (ďalej len matka) svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby určil, že Q. P., K.. XX.XX.XXXX (ďalej len otec), je otcom jej maloletého syna B. S., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom žila v spoločnej domácnosti a od U. XXXX udržiavali aj intímny styk. V spoločnej domácnosti žili aj dve maloleté deti navrhovateľky, a to S. S. a S. S. a navštevoval ich aj syn otca R. P.. Účastníci spolu začali stavať dom v Ž., do ktorého sa nasťahovali v P. XXXX. Vtedy matka zistila, že je tehotná, čo oznámila aj otcovi. Z dôvodu zdravotných ťažkostí otec ešte v P. XXXX viezol matku do nemocnice. V nemocnici ju navštevoval a psychicky podporoval. V X.Y. XXXX po vzájomnom konflikte opustil spoločnú domácnosť a postupne sa medzi ním a matkou strácal kontakt. Narodenie syna mu matka oznámila prostredníctvom e-mailu. Otec však dieťa nenavštívil a otcovstvo neuznal. Z tohto dôvodu teda žiadala určiť otcovstvo k maloletému, pretože otcom mal. B. je bezpochyby Q. P.. Taktiež žiadala upraviť pomery k maloletému na čas po právoplatnosti rozsudku. Matka žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, zo strany otca určiť výživné XXX Eur mesačne a priznať náklady na výbavičku maloletého v sume XXX Eur.

2. Otec sa k návrhu nevyjadril. V čase vyhlásenia prvého rozsudku sa zdržiaval na neznámom mieste. So svojím synom, bývalou manželkou a matkou bol v kontakte, ale len telefonicky prostredníctvom služby Skype a žiaden z nich nevedel uviesť, kde sa zdržiava, pretože otec im nikdy nepovedal odkiaľ telefonuje, kde je a kedy príde na Slovensko. Súd konal v jeho neprítomnosti a písomnosti mu doručoval do spisu, keďže nikto z rodiny otca nebol ochotný vykonávať v konaní funkciu opatrovníka otca.

3. Kolízny opatrovník žiadal určiť otcovstvo a na čas po právoplatnosti rozsudku upraviť pomery k maloletému.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s rodným listom maloletého, výsluchom matky, správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, fotografiami, ktoré predložila matka, e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi konania, výsluchom svedkyne W. P. a W. G., dokladmi o zakúpení výbavičky, mesačnými nákladmi na maloletého, písomnými vyjadreniami matky, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že Q. P., K.. XX.XX.XXXX je otcom mal. B. S., nar. XX.XX.XXXX v V.R., narodeného z matky H. S., Y.. Q., K.. XX.XX.XXXX. Mal. B. S. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho mala zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi určil prispievať na výživu mal. B. sumou XXX,XX Eur mesačne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a sumou XXX Eur mesačne od XX.XX.XXXX do budúcna, ktoré výživné mal platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X XXX,XX Eur súd uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

5. Proti rozsudku podal odvolanie otec.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XXCoP XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd mimo iného konštatuje, že súd 1. stupňa nedodržal zákonný postup pri oznámení ukladania písomnosti otcovi do súdneho spisu, pretože toto oznámenie nebolo otcovi doručené do vlastných rúk. Ukladanie do spisu je preto neúčinné a týmto postupom bola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

7. Po vrátení veci na súd prvého stupňa súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom znalca v odbore genetika č. X/XXXX, listinnými dôkazmi o príjmoch a výdavkoch otca v zahraničí, ako aj aktuálnymi listinnými dôkazmi o zdravotnom stave maloletého predloženými matkou, listinnými dôkazmi o príjmoch, výdavkoch a nákladoch na domácnosť predloženými matkou, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým opätovne určil, že Q. P., K.. XX.XX.XXXX je otcom maloletého B. S., K.. XX.XX.XXXX v V., narodeného z matky H. S., Y.. Q., K.. XX.XX.XXXX, zveril maloletého B. S., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otcovi určil prispievať na výživu maloletého B. sumou X50 Eur mesačne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a sumou XXX Eur mesačne od XX.XX.XXXX do budúcna, ktoré výživné bude platiť vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X XXX Eur súd povolil otcovi zaplatiť v XXX- eurových mesačných splátkach, ktoré bude platiť spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške XXX,XX Eur na účet Okresného súdu v Prešove, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým náhradu trov konania účastníkom nepriznal, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj matka.

9. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XXCoP X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozsudok v napadnutej časti vo výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu mal. B. sumou XXX Eur mesačne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a sumou XXX Eur mesačne od XX.XX.XXXX do budúcna. Krajský súd zároveň zrušil rozsudok v napadnutej časti vo výroku o dlžnom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania účastníkom a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Krajský súd v odôvodnení mimo iného uviedol, že pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie o dlžnom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (správne malo byť do XX.XX.XXXX) vo výške X XXX Eur, ktoré súd povolil otcovi zaplatiť v XXX-eurových mesačných splátkach a určil splatnosť, tento výrok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Jednak je vo výroku nesprávne uvedené obdobie, dokedy bolo možné vypočítať dlžné výživné, a to namiesto správneho dňa do XX.XX.XXXX je nesprávne uvedený dátum XX.XX.XXXX. Rovnako je nezrozumiteľne, nejasne a nekorešpondujúc s odôvodnením rozhodnutia uvedená výška dlžného výživného X XXX Eur. Prvostupňový súd opomenul vypočítať aj dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

11. Rovnako je nejasne a nedostatočne odôvodnený aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Iba odkaz na to, že matka, aj keď bola v konaní úspešná, vzhľadom na charakter konania jej náhrada trov konania nebola priznaná, v žiadnom prípade nepostačuje.

12. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zaoberať sa výškou dlžného výživného, ustáliť jednak obdobie dlžného výživného, ako aj správne vyčísliť sumu dlžného výživného a opätovne o tom rozhodnúť. Rovnako bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť aj o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania.

13. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd nariadil pojednávanie, oboznámil listinné dôkazy preukazujúce platenie výživného otcom od X. XXXX a vo veci rozhodol, pričom vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

14. Dňa XX.XX.XXXX sa narodil mal. B. S. z matky H. S., ktorá má ďalšie tri maloleté deti z jej rozvedeného manželstva. Dve sú zverené do jej osobnej starostlivosti a syn P. je rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti otca. Matka má ďalšie dieťa, ktoré sa narodilo dňa XX.XX.XXXX.

15. Matka uviedla, že s otcom žili od U. XXXX v spoločnej domácnosti a udržiavali aj nechránený intímny styk. Znaleckým dokazovaním znalca z odboru genetiky bola pri porovnaní genetických znakov maloletého dieťaťa, matky a otca zistená zhoda vo všetkých 16-tich testovaných genetických systémoch, čím bolo otcovstvo Q. P. k maloletému B. potvrdené. Otec na výživu maloletého neprispieval od jeho narodenia až do znaleckého dokazovania a neurobil tak ani po ňom. Otec žiadal, aby do výživného boli zarátané sumy, ktoré podľa neho zaplatil za matku, teda suma XX XXX,XX Eur za úver, suma X XXX Eur, ktorá bola poukázaná na jej účet a náklady na elektrinu a plyn, ktoré zaplatil za obdobie, kedy v rodinnom dome neoprávnene žila matka.

16. Matka v W. XXXX uzatvorila zmluvu o splátkovom úvere na sumu XX XXX Eur, pričom tento úver mimoriadne splatila XX.XX.XXXX. Výška mimoriadnej splátky bola XX XXX,XX Eur. Otec uviedol, že tento úver splatil on na nátlak matky.

17. Otec pracuje v zahraničí. Pokiaľ je na Slovensku, býva v domácnosti rodičov, na ktorú údajne prispieva sumou XX Eur mesačne. Otec platí na svojho staršieho syna R. výživné vo výške XXX Eur mesačne. Taktiež spláca hypotéku vo výške XXX Eur mesačne a spotrebný úver vo výške XXX Eur mesačne. Otec nevedel uviesť, na aký účel bol tento úver braný. Dňa XX. X. XXXX otec vložil sumu XX XXX Eur ako mimoriadnu splátku na hypotekárny úver vedený v Slovenskej sporiteľni. Otec odpredal rodinný dom v Ž. a za jeho predaj získal XX XXX Eur. Podľa vyjadrenia otca a jeho matky mu táto poskytla sumu X XXX,XX Eur na úhradu jeho dlhov.

18. Otec ako aj jeho matka uviedli, že matke maloletého dali v P. XXXX sumu X XXX Eur s tým, že ak sa preukáže jeho otcovstvo, majú byť tieto peniaze použité na výživné. Otec ani jeho matka však nevedeli vysvetliť, na čo by tieto peniaze boli poskytované, pokiaľ by sa otcovstvo nepreukázalo. Otec tiež tvrdil, že peniaze dal matke z dôvodu, že ho vydierala tým, že sa neodsťahuje z jeho domu, ktorý chcel predať. Svedkyňa, matka otca, uvádzala, že tento účel bol uvedený už pri vložení peňazí na účet. Z kópie dokladu o vložení finančných prostriedkov na účet je zrejmé, že do správy pre prijímateľa bol tento účel dopísaný dodatočne. Matka maloletého uviedla, že išlo o vyrovnanie dlhov otca voči nej. Otec ako výdavky, ktoré by mal súd brať do úvahy, uvádzal aj splatenie úveru matky maloletého zo dňa XX.XX.XXXX, zrušenie debetného účtu a úhradu dlhu vo výške X XXX Eur, splátky svojím veriteľom - fyzickým osobám od XXX Eur do X XXX Eur, náklady za plyn v rodinnom dome v sume XXX,XX Eur, v ktorom matka maloletého podľa otca bývala neoprávnene, sankcie za neplatenie plynu vo výške XXX,XX Eur, náklady na elektrinu v tomto dome vo výške XXX,XX Eur, náklady na sťahovanie vo výške XXX Eur, sumu XXX Eur vynaloženú na DNA skúmanie a náklady na spiatočné letenky, priemerne v sume XXX Eur.

19. Otec preukázal svoje výdavky na bývanie, energie, dane, splátku hypotéky, mobilný telefón, spotrebný úver, ako aj svoje príjmy od X. XXXX, od kedy pracuje v zahraničí. Príjem odporcu za celé obdobie jeho práce v zahraničí od X.Ú. XXXX do X. XXXX bol XX XXX,XX libier, čo je priemerne X

XXX,XX libier mesačne (pri kurze v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku asi X XXX Eur, pri súčasnom kurze asi X XXX Eur).

20. Od X. XXXX do R.Ó. XXXX otec na nájomné mesačne platil XXX libier. Od K. XXXX si prenajal byt, pričom platí nájom 4X5 libier. Otec uvádzal, že v byte býva sám, avšak z nájomnej zmluvy, ako aj z výpovede jeho matky je zrejmé, že v byte bývajú dve osoby. Jeho spolubývajúcim je Q. W., ktorý s otcom ako druhý nájomca podpisoval aj zmluvu o nájme a na jeho meno sú vystavené aj doklady, týkajúce sa úhrady elektriny, plynu a podobne. Výdavky na daň a vodné sú X XXX libier ročne, teda XX,XX libier mesačne. Náklady otca na úhradu elektriny sú asi XXX libier štvrťročne, teda asi XX libier mesačne, rovnako tak náklady na úhradu plynu. Tieto náklady otec uhrádza v polovici, keďže druhú polovicu hradí jeho spolubývajúci. Spolu sú náklady otca na bývanie a energie približne XXX libier.

21. Podľa § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania o určení otcovstva (ďalej len O.s.p.), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že znaleckým posudkom bolo potvrdené to, čo matka konštatovala už na začiatku konania a čo súd určil po vykonanom dokazovaní aj v predchádzajúcom rozsudku, teda že Q. P. je otcom maloletého, bolo namieste skúmať odôvodnené potreby maloletého a možnosti a schopnosti povinného, teda otca, ako aj ďalšie skutočnosti za účelom rozhodnutia ohľadom výchovy a výživy k maloletému dieťaťu.

23. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Maloletý B. bol zverený do výchovy matky. V tejto časti nikto odvolanie nepodával a rozsudok sa správoplatnil. Rozsudok v časti bežného výživného odvolací súd potvrdil. Súd teda rozhodoval len o výške dlžného výživného.

28. Súd pri zisťovaní dlžného výživného vychádzal z toho, že otec na svojho syna nezaplatil do konca roka XXXX nič. Otec svoje konanie ospravedlňoval tým, že on dieťa nechcel a k splodeniu ho prinútila matka maloletého. V roku XXXX začal otec platiť výživné nepravidelne, a to takto: v januári XXX Eur, vo februári XXX Eur, v marci XX Eur, v apríli XX Eur, v máji XX Eur, v júni 0 Eur, v júli 2 x XXX Eur, v auguste XXX Eur, čo je spolu XXX Eur. Súd nemohol do dlžného výživného zarátať žiadnu z údajných pohľadávok otca voči matke, pretože tu nejde o vzťah otca k matke, ale k maloletému a jeho nárok na výživné je daný zo zákona a tento nárok je v konaní je preukázaný neplatením výživného otcom v žiadnej sume. Súd tiež nemal za preukázané, či pohľadávky otca vôbec existujú, keďže je zrejmé, že účastníci spolu žili a uzatvorili medzi sebou niekoľko zmlúv. Tieto záležitosti si musia riešiť osobitne, mimo tohto konania.

29. Otec naďalej trval na tom, aby sa do dlžného výživného zarátala suma X XXX Eur, ktoré mal matke poskytnúť v P. XXXX. Súd zotrváva na tom, čo bolo preukázané aj v predchádzajúcom konaní, teda že účel, na aký mali byť údajne peniaze poskytnuté, bol dopísaný na vkladový lístok dodatočne. Matka preukázala, že v tom čase mala s otcom nevyjasnených niekoľko vzťahov súvisiacich so zmluvou o

hypotekárnom úvere a kúpnopredajnými zmluvami. Súd teda vychádzal z toho, že tieto peniaze boli vyrovnaním ich vzájomných pozdĺžnosti a zotrval na tom, že tieto peniaze neboli poskytnuté ako výživné. Súd vychádzal aj z celkového postoja otca v konaní, keďže po vykonaní znaleckého dokazovania v máji XXXX so stopercentnou istotou vedel, že je otcom maloletého a aj napriek tomu na jeho výživu do konca roka XXXX nezaplatil ani jedno Euro. Je preto nepravdepodobné, že pri takomto postoji otca po vykonaní znaleckého dokazovania, by v čase, kedy jeho otcovstvo bolo len hypotetické, teda v P. XXXX, matke zaplatil X XXX Eur. Ide o účelovú snahu otca a jeho matky, ktorá svedčila v prospech otca, zbaviť sa povinnosti platiť na dieťa, ktoré ako tvrdí otec, ani nechcel.

30. Výpoveď matky otca súd nebral ako dôveryhodnú, a to s poukazom na to, že ide o jeho blízku osobu, ktorá na začiatku konania, v čase keď súd nemohol zistiť pobyt otca, nechcela byť ustanovená za jeho opatrovníčku, a to z dôvodu, že nevie, kde sa jej syn zdržiava a taktiež z dôvodu jej vysokého veku a zlého zdravotného stavu. Dokonca navrhla prerušenie konania vo veci. Neskôr bolo ale zistené, že po celú dobu, kedy sa otec zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, spravovala jeho financie, hradila zaňho hypotekárny úver, platila výživné, ako aj spravovala ďalšie záležitosti. Mala teda vedomosti o otcovi, a to minimálne o tom, kedy prichádza na Slovensko a kde sa v tom čase zdržiava. Tieto informácie však súdu neposkytla, naopak snažila sa rozhodnutie vo veci oddialiť. V ďalšom konaní bola zástupkyňou otca, pričom jej v zastupovaní nebránil ani jej vek a ani zdravotný stav. Je teda zrejmé, že postoj matky otca bol účelový a súd zavádzajúci.

31. Na skutkovom stave, teda že otec do konca roka XXXX neuhradil na výživu maloletého B. ani jedno Euro, sa ani po doplnení dokazovania nič nezmenilo. Ako je uvedené vyššie, súd určoval výživné od narodenia dieťaťa, pričom otcovi vznikol dlh do XX.XX.XXXX, keďže súd rozhodoval dňa XX.XX.XXXX, teda v čase, kedy bolo splatné výživné aj za W. XXXX. V pôvodnom rozsudku súd určoval dlžné výživné k dátumu rozhodovania a rovnako je tomu tak aj teraz.

32. Určením výživného spätne od narodenia dieťaťa do XX.XX.XXXX vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške X XXX,XX Eur (XX,XX Eur (za 8 dní v X. XXXX) + XXX Eur + XXX Eur x XX mesiacov (od W. XXXX do W. XXXX) = X XXX,XX Eur - XXX Eur (suma zaplatená otcom)).

33. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35. Vzhľadom na výšku dlhu a majetkové pomery otca mu súd povolil zaplatiť vzniknutý dlh v mesačných splátkach po XXX Eur s tým, že ak nebude uhradená čo len jedna splátka riadne a včas, stane sa splatným celý dlh naraz. Určením splátky v tejto výške nebude ohrozená existencia otca a maloletý dostane svoje výživné ešte v primeranom čase. Súd určil splátku v nižšej výške oproti predchádzajúcemu rozsudku, a to s poukazom na pokles kurzu britskej libry k euru, kedy sa znížil príjem otca asi o XXX Eur. Súd ale prihliadol aj na to, že poklesom kurzu sa pri prepočítaní na euro znížili aj náklady otca na bývanie a pod.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Matka bola v konaní o určenie otcovstva úspešná a z toho následne vyplynula pre súd povinnosť rozhodnúť aj o úprave výkonu rodičovských práv, kde bola matka neúspešná len v nepatrnej časti. Súd jej teda priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.