Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/1051/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, o zaplatenie 880,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpené: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom Lučenec. J. Kráľa 5/A, proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 21. septembra 2015, č. k. 12RO/674/2013-90, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie rozhodol, že doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do súdneho konania vedeného pod sp. zn. 12Ro/674/2013 ako vedľajší účastník na strane žalovaného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 93 ods. 2 - 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Súd poukázal na to, že súdne konanie začalo dňom 21.11.2013. Písomným podaním zo dňa 09.12.2013, doručeným súdu dňa 10.12.2013, oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“), že podľa § 93 ods. 2 OSP vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Súd prípisom zo dňa 30.06.2015 oznámil Združeniu, že účinky vedľajšieho účastníctva v štádiu tzv. skráteného konania nenastanú. Dňa 16.07.2014 bolo súdu doručené odvolanie proti uvedenému prípisu podané Združením. Súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 7 Cdo 135/2013 zo dňa 21.10.2013, dospel k záveru, že účinky vedľajšieho účastníctva v štádiu tzv. skráteného konania nenastanú. Mal za to, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní. Pokiaľ žalovaný v konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba sa žalovanému doručuje až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho na strane ako vedľajší účastník. Konanie majúce povahu tzv. skráteného konania nadobudne atribúty sporového konania až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným. Až po takomto procesne účinne uplatnenom úkone žalovaného môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva. Záverom súd uviedol, že ust. § 93 ods. 3 OSP, pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorej zo strán, ale len v takom konaní, v ktorom môže

mať tento inštitút zmysel. V zmysle uvedených skutočností súd prvej inštancie rozhodol, že oznámením Združenia o jeho vstupe do súdneho konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva.

2. Proti tomuto uzneseniu podalo v zákonnej lehote odvolanie Združenie domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého rozhodnutia. Združenie namietalo, že pokiaľ súd prvej inštancie nepripustí vedľajšieho účastníka do konania a súčasne vo veci vydá platobný rozkaz, potom takýto postup súdu označilo za protizákonný, pretože mu bezdôvodne odníma právo byť subjektom konania a jeho právo konať pred súdom. Zdôraznil, že v prípadoch predpokladaných § 172 ods. 9 OSP zákon navyše priamo zakazoval súdu vydať platobný rozkaz. Poukázalo, že Združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s ust. § 93 ods. 2, 3 OSP z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Vstup Združenia do konania zákon v ust. § 93 ods. 2 OSP priamo predpokladá. Dodalo, že Združenie je právnickou osobou, ktorej cieľom je ochrana práv spotrebiteľov podľa osobitného predpisu. Poukázalo na skutočnosť, že vstúpilo na podporu žalovaného spotrebiteľa do konania v čase, keď novelizované ustanovenie vyžadujúce súhlas hlavného účastníka (strany) so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho podporu, nebolo účinné. Na podporu svojej argumentácie poukázalo na rozhodnutia krajských súdov. Záverom vyjadrilo názor, že ak súd nekonal s vedľajším účastníkom ako s účastníkom konania, postupoval v rozpore s cieľmi Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu Združenia podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, keďže dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 21.11.2013 podal na súde prvej inštancie návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 880,27 eura s príslušenstvom. Procesným úkonom zo dňa 09.12.2013, doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.12.2013 (č.l. 37 spisu) oznámilo Združenie svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 12Ro/674/2013-53 zo dňa 25.02.2014. Súd prípisom zo dňa 30.06.2015 (č.l. 68 spisu) oznámil Združeniu, že účinky vedľajšieho účastníctva v štádiu tzv. skráteného konania nenastanú. Dňa 16.07.2014 podalo Združenie odvolanie proti uvedenému prípisu súdu prvej inštancie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

9. Podľa § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31.12.2014 (t.j. v čase oznámenia Združenia o vstupe do konania), ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 93 ods. 3 citovaného zákona, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

11. Ustanovenie § 93 ods. 3 OSP upravovalo spôsob, akým vedľajší účastník (v súčasnosti intervenient) vstupoval do konania. Ak mal vedľajší účastník vstúpiť do konania po jeho začatí (a to aj v priebehu odvolacieho konania) mohlo sa tak udiať 1/ neformálne (bez rozhodnutia súdu) alebo 2/ na základe rozhodnutia súdu (formálne). Ad 1/ k vstupu vedľajšieho účastníka do konania dochádzalo na základe vlastnej iniciatívy alebo na výzvu niektorého z účastníkov (v súčasnosti strany) prostredníctvom súdu za predpokladu, že žiaden z účastníkov ani potencionálny vedľajší účastník výslovne nenavrhol, aby súd rozhodol o pripustení vedľajšieho účastníka do konania. V tomto prípade sa vedľajší účastník stával nositeľom procesných práv a povinností doručením jeho oznámenia súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, resp. doručením jeho oznámenia, že na výzvu niektorého z účastníkov do konania vstupuje za predpokladu, že nikto nemal námietky s jeho vstupom do konania (t.j. nepodal návrh súdu na rozhodnutie o jeho nepripustení do konania); v takomto prípade súd o prípustnosti jeho vstupu do konania nerozhodoval (neformálny vstup). Proti vôli vedľajšieho účastníka nebol možný jeho neformálny ale ani formálny vstup do konania a to bez ohľadu na ktorej strane v spore mal vystupovať. Ad 2/ ak účastník konania namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, vtedy bol súd povinný vyhodnotiť splnenie predpokladov účasti vedľajšieho účastníka v konaní vydaním rozhodnutia (formálny vstup). O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodoval len na návrh (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. februára 2011, sp. zn. 5 Cdo 113/2010).

12. Z citovaného ustanovenia vtedy platného právneho predpisu (OSP) teda vyplýva, že súd rozhodoval výlučne o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania v prípade, ak bola voči jeho vstupu podaná zo strany účastníka konania (teraz sporovej strany) námietka. Pokiaľ v konaní nenastali účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania (ako to bolo aj v danom prípade), išlo o faktickú procesnú situáciu, o ktorej nebolo potrebné vydávať autoritatívne rozhodnutie súdu (hoc aj deklaratórnej povahy). Do úvahy prichádzalo len neformálne oznámenie súdu príslušnému subjektu, že účinky jeho vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka nenastali a preto s ním súd nebude ďalej konať. Ako vyplýva z obsahu spisu súd prvej inštancie takéto oznámenie Združeniu doručil dňa 03.07.2014 (č.l. 68 spisu). Hoci na oznámenie súdu reagovalo Združenie podaním zo dňa 15.07.2014 označeným ako „odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného“, pretože oznámenie súdu prvej inštancie považovalo za rozhodnutie, nemalo podanie Združenia žiadnu právnu relevanciu a nemalo ani za následok vznik účinkov vedľajšieho účastníctva v danom konaní.

13. V zmysle ustálenej judikatúry oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 357/2012 zo dňa 30. októbra 2013, sp. zn. 7 Cdo 135/2013 zo dňa 21. októbra 2013, sp. zn. 6 Cdo 207/2011 zo dňa 10. októbra 2012). Pokiaľ oznámením tretieho subjektu nenastali účinky jeho vstupu do skráteného súdneho konania ako vedľajšieho účastníka, nebolo potrebné o uvedenej skutočnosti autoritatívne rozhodovať.

14. Okrem toho je potrebné zdôrazniť aj to, že v danom prípade súd prvej inštancie meritórne rozhodol vec vydaním platobného rozkazu č.k. 12Ro/674/2013-53 zo dňa 25.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 06. 2014. Napadnuté uznesenie o nepripustení účinkov vedľajšieho účastníctva v konaní má povahu procesného rozhodnutia, ktoré súd vydal až dňa 19.06.2015. Procesné rozhodnutie súdu pritom nemôže byť vydané po právoplatnom skončení veci, pretože právoplatným vyriešením merita veci už nie je ďalej dôvod zaoberať sa procesnými návrhmi strán (príp. iných subjektov v konaní). Procesné rozhodnutia súdu je možné vydať len v priebehu procesu, t.j. v priebehu súdneho konania, nie po jeho právoplatnom skončení. Účelom procesných rozhodnutí je vytvoriť potrebné zákonné predpoklady pre súd a strany, aby mohol súd rozhodnúť vo veci samej, t.j. procesné rozhodnutia slúžia tomu, aby bolo možné vydať rozhodnutie meritórne.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil.

16. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 12Ro/674/2013-53 zo dňa 25.02.2014. V priebehu lehoty na podanie odporu doručil žalobca a spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG súdu prvej inštancie návrh na zmenu účastníka konania (teraz strany) na strane žalobcu zo dňa 16.04.2014, ktorým sa domáhali, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania (teraz strán) na strane žalobcu tak, aby do konania namiesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG. Odvolací súd v súvislosti s tým uvádza, že podanie takéhoto procesného návrhu nemalo vplyv na plynutie lehoty na podanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu. Vydaný platobný rozkaz teda nadobudol právoplatnosť dňa 03. 06. 2014, čím bola vec právoplatne skončená a o procesnom návrhu na zmenu strany na strane žalobcu ďalej nie je potrebné rozhodovať.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 257 tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že hoci sa Združenie podaním odvolania domáhalo zrušenia napadnutého uznesenia, pričom odvolací súd napadnuté uznesenie aj zrušil, nemožno hovoriť o úspechu Združenia v odvolacom konaní, pretože k zrušeniu napadnutého uznesenia došlo pre neexistenciu dôvodov na jeho vydanie, nie preto, že by Združenie malo mať postavenie vedľajšieho účastníka (resp. intervenienta) v konaní, ako sa odvolaním neúspešne domáhalo. Úspech v odvolacom konaní teda nespočíva v tom, či výrok rozhodnutia odvolacieho súdu korešponduje s výrokom, akého sa domáha odvolateľ, ale úspech odvolateľa treba posudzovať z obsahovej stránky, teda, či podaním odvolania a následne rozhodnutím odvolacieho súdu reálne dosiahol stav veci, aký chcel. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov žiadnej strane vzhliadol odvolací súd v tom, že aktuálna právna úprava (§ 255 a nasl. neumožňuje zaviazať k náhrade trov konania iný subjekt ako stranu sporu (resp. intervenienta), pričom odvolateľ v predmetnej veci nemá postavenie strany sporu ani intervenienta, a zároveň u žiadnej zo strán nemožno konštatovať úspech v odvolacom konaní. Teda bezpredmetnosť priznávania nároku na náhradu trov odvolacieho konania (pre neexistenciu úspešnej strany) považoval odvolací súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nepriznal žiadnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .