Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/27/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom v O., proti povinnému: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Z., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 429,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/1632/2015-11 zo dňa 29. júla 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/1632/2015-11 zo dňa 29. júla 2015 potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia vyplýva, že okresný súd v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil taký rozpor so zákonom, pre ktorý nemožno žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia vyhovieť. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, pod sp. zn. IO-A/0112/0021 zo dňa 10.05.2013. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.01.2006. Exekučný súd ustálil, že sa jedná vzťah spotrebiteľský a povinní mali pri uzatváraní zmluvy s právnym predchodcom oprávneného postavenie spotrebiteľov. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola na základe rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je obsahom Všeobecných obchodných podmienok pre úver, a teda nie je naplnená forma, ktorú pre rozhodcovskú zmluvu (prípadne doložku) vyžaduje zákon. Keďže rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci, exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podanie svojho odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. a § 221 O.s.p. tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ich účastník bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa jeho názoru uvedených pochybení sa exekučný súd dopustil tým, že 1. prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín než pripúšťa výslovné znenie zákona (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), 2. prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu (§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.), prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky, 3. vylúčil možnosť riešiť spory podľa zákona č. 244/2002 Z.z., a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, 4. nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p., s tým, že pre právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí a pre rozhodnutie vo veci absentujú akékoľvek dôkazy, 5. konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, 6. porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú aj zamietajú, 7. neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia.

3. Citujúc ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Je v rozpore s elementárnou logikou zákonnej úpravy, aby súd konajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona č. 244/2002 Z.z.) smel tento preskúmavať z hľadiska jeho súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, ale exekučný súd smel preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska jeho súladu so všetkými všeobecne záväznými predpismi. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Súd svojim konaním išiel nad rámec zákona, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením nálezu Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012. Uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok už nemožno preskúmavať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súdu, a preto prekážka veci rozsúdenej bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. V rámci skúmania exekučného titulu pred vydaním poverenia exekučný súd nie je oprávnený posudzovať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, keďže doručený rozhodcovský rozsudok už nemožno preskúmavať a má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok a je záväzný pre účastníkov a všetky orgány. V ďalšom uviedol, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. V zmysle ustanovenia II., časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Vzhľadom na to, že to vylúčené nebolo, oprávnený nemal inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde v zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky Poštovou bankou, a.s. v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.. Rozhodcovská doložka dohodnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach a v Obchodných podmienkach bola dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. Vytýkal okresnému súdu nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spočívajúcu v tom, že neuviedol, v čom má spočívať údajná nerovnováha v právach a povinnostiach spôsobená rozhodcovskou doložkou. Exekučný súd neskúmal vôľu povinného, nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola označená za neplatnú per se, bez dôkladného skúmania skutkového stavu. Exekučný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali procesné práva slabšej strany na štátnom súde. Oprávnený dal do pozornosti Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu, z ktorého vyplýva, že rozhodcami sú odborne spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním. Oprávnený

poukázal na viaceré rozhodnutia iných krajských či okresných súdov, ktoré v predmetnej veci udelili súdnemu exekútorovi poverenie, resp. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti bolo krajským súdom zrušené (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/635/2011-36 zo dňa 30.11.2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/292/2012-59). V závere svojho odvolania zdôraznil, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť jeho právo priznané mu exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Povinný a súdna exekútorka sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, preto sa v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. k podanému odvolaniu vyjadrila zákonná sudkyňa s tým, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 C.s.p. a bez nariadenia pojednávania toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

8. Na doplnenie, vo vzťahu k námietke oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absencie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, krajský súd uvádza, že exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk spĺňania formálnych i materiálnych predpokladov, za ktorých možno vykonať exekúciu. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže ísť o ustanovenia paušálne vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia ustanovujúce tzv. exekučné imunity a pod.. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.

9. Krajský súd uvádza, že v danom prípade okresný súd nevykonal prieskum právoplatného rozhodcovského rozsudku. K zamietnutiu žiadosti na vydanie poverenia došlo čisto z procesného dôvodu, a to že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatná, a teda pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vôbec rozhodcovský rozsudok vydať.

10. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko v tejto zmluve vystupuje oprávnený ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, naopak, povinný ako spotrebiteľ nekonal v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, ale vystupoval ako fyzická osoba.

11. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Základnou normou vzťahujúcou sa na ochranu spotrebiteľa bol v čase uzavretia zmluvy (19.01.2006) Občiansky zákonník, konkrétne ustanovenia § 52 a násl., ktoré boli do slovenského súkromného práva zavedené novelou Občianskeho zákonníka prijatou zákonom č. 150/2004 Z.z, účinnou od 01.04.2004, pričom tieto ustanovenia sú v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady

93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné pri aplikácii ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2004. Výpočet neprijateľných podmienok obsiahnutý v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je demonštratívny, súd teda môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

12. Krajský súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

13. Ohľadom námietky oprávneného, že text doložky je v súlade s ustanoveniami zákona o bankách v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy krajský súd dodáva, že povinnosť ponúknuť nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky sa nedá stotožniť s jeho jednostranným nanútením klientovi (spotrebiteľovi).

14. K nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 499/2012-47 zo dňa 10.07.2013, z odôvodnenia ktorého odvolateľ na viacerých miestach cituje, krajský súd poznamenáva, že mu je označený nález z jeho rozhodovacej činnosti známy, nakoľko sa naň odvoláva aj spoločnosť, ktorej sa tento nález konkrétne týka a ktorá vystupuje v pozícii oprávneného v exekučných konaniach s obdobným skutkovým stavom. Odhliadnuc od skutočnosti, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje teda len účastníkov tohto konania, teda nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy nie sú ním viazané, krajský súd podotýka, že sa jedná o ojedinelé rozhodnutie jedného senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorého väčšina aj naďalej „odobruje“ také rozhodnutia súdov ako je i posudzované rozhodnutie. Iné senáty Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž identické sťažnosti obchodnej spoločnosti, v prospech ktorej rozhodol len jediný senát ústavného súdu označeným nálezom, naďalej odmietajú (ako zjavne neopodstatnenú) /napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. I. ÚS 332/2012-12 zo dňa 27.06.2012, I. ÚS 359/2012-14 zo dňa 22.08.2012, III. ÚS 264/2012-19 zo dňa 19.06.2012, III. ÚS 181/2012-14 zo dňa 24.04.2012, III. ÚS 455/2013-16 zo dňa 26.09.2013, III. ÚS 433/2013-23 zo dňa 10.09.2013, III. ÚS 595/2012-15 zo dňa 11.12.2012/.

15. Námietky oprávneného o rozdielnom posúdení obdobnej exekučnej veci vyhodnotil súd ako neopodstatnené. Čo sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici nejde o rovnakú či obdobnú vec. V tejto veci mohol klient (podľa pasáže uvedenej oprávneným v odvolaní) uzatvoriť zmluvu o úvere s doložkou alebo bez nej, v prejednávanej veci tomu tak nebolo, keďže zmluvu klient bez doložky uzatvoriť nemohol. Ohľadom rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave tunajší súd dodáva, že sa jedná o ojedinelé rozhodnutia jedného senátu tohto súdu, ktorým v žiadnom prípade nemožno pripisovať „precedenčný“ charakter. Tunajší súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo/105/2011, publikované v Zb.NS pod č. 66/2013, podľa ktorého už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.

16. K odvolacej námietke, že okresný súd rozhodol bez jeho účasti a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, krajský súd poznamenáva, že postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu jeho ústavou garantovaných práv. Oprávnený má možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu a záverom exekučného súdu v predmetnom odvolacom konaní, ktoré právo v celom rozsahu uplatnil práve podaním odvolania. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení, nemôže sama o sebe viesť krajský súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej do obsahu základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky nepatrí nielen povinnosť súdu vykonať účastníkom (stranou) konania navrhnuté dôkazy, ale ani právo účastníka (strany) konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdu ním navrhnutých dôkazom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (napr. I. ÚS 98/97). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolateľ v prevažujúcej miere primárne namieta právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a predkladá krajskému súdu vlastné právne posúdenie a vlastné predstavy záverov, ku ktorým by mal súd dospieť v predmetnej exekučnej veci.

17. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).

18. Krajský súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné. Odvolací súd uzatvára, že exekučný súd správne rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý naň nemal právomoc, a teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.

19. Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc, pretože rozhodcovská zmluva bola neplatná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako správne potvrdil.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)