Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/67/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO 36 613 843 a žalovaných 1/: A. P., trvale bytom L. X, XXX XX Bratislava, V..Č.. Y. Ú. na Y. V. S. R. P. X. J., XXX XX P. X. J., 2/: U. L., bytom Z., S. J., o zaplatenie 2.798,64 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v 1/. a 2/. rade plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2013 doručenou súdu dňa 02.10.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2.798,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,29 eur a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.798,64 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania.

2. Žalobca žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 sa stal vlastníkom pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľni, a.s. voči žalovaným, ktorá vznikla titulom Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla na základe uvedenej zmluvy žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky, ktoré jej v stanovených termínoch splátok s odkazom na zmluvné podmienky dojednané v Zmluve o úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach nevrátil. Žalovaný v 2. rade je ručiteľom predmetného záväzku. 3. Podľa žalobcu Zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa §§497 až 507 a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa ním vysloveného právneho názoru je Zmluva o úvere absolútnym obchodom a preto sa právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzatvorenej pred 1.1.2008 spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá Zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení §52 až 54 OZ. Žalobca tak usudzuje s odkazom na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v §§ 52 až 54 vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvy podľa § 55 OZ, pričom Zmluva o úvere bola upravená len v obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením §52 ods. 1 sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008.

4. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 10.799,21 Eur, pričom sumu 9.417,43 Eur činí istina a sumu 1.381,78 Eur úrok z omeškania. Sumu zodpovedajúcu úroku z omeškania si žalobca neuplatňuje.

5. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 6638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 116,61 Eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2010 do 20.10.2012 v počte 24 a celkovej výške 2.796,64 eur, splátky pôvodne splatné od 20.11.2010 do 20.10.2012 sa stali splatnými dňa 30.11.2010, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca žiada priznať úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 30.11.2010 si žalobca uplatňujte úrok od tohto dňa.

6. Tunajší súd vydal vo veci dňa 04.11.2013 platobný rozkaz sp. zn. 16Ro/253/2013, ktorým zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 2.798,64 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2010 do 30.11.2010 vo výške 0,29 eur, trovy konania vo výške 167,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 285,64 eur.

7. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v 2. rade dňa 18.11.2013 odpor. Namietal v ňom príslušenstvo istiny, ktoré sa prieči dobrým mravom a zaužívaným obchodným zvyklostiam, v tejto časti považuje platobný rozkaz za neplatný. K veci samej dodal, že výšku celého úveru, ktorého ručiteľom je žalovaný v 2. rade U. L. prevzal on na základe dohody, ktorú skutočnosť mu potvrdil vlastnoručným podpisom na samostatnej listine.

8. Žalovanému v 2. rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

9. Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom ku dňu podania odporu, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

10. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

11. Podľa § 185 ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 191 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Podľa § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Podľa § 294 sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

15. Podľa § 295 súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

16. Súd v predmetnej veci uskutočnil viacero súdnych pojednávaní a po vykonaní dokazovania, daní poučenia podľa § 154 na pojednávaní dňa 30.09.2016 v neprítomnosti žalovaných vyhlásil rozsudok vo veci samej.

17. Žalovaný v l. rade A. P. pred dožiadaným súdom vypovedal, že žalobu neuznáva, keď úver čerpal, najprv platil, ale potom mal úraz a úver nemohol splácať. Úver bol použitý na podnikateľské účely, zakúpenie motorového vozidla na účel taxi, tak ako sa dohodli s U. L.. Kvôli úrazu sa menovaný zaviazal, že úver bude splácať ďalej on, pretože auto ďalej užíval len on, preto sa v súvislosti s úhradou úveru treba obrátiť na neho. Namietal tiež výšku žalovaných úrokov z omeškania. Žalovaný v rámci svojho výsluchu nenavrhol vykonať žiadny dôkaz.

18. Žalovaný v 2. rade U. L. bol v konaní nečinný.

19. Súd v predmetnej veci vykonal, okrem výsluchu žalovaného v 1. rade realizovaného prostredníctvom dožiadaného súdu, aj dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, konkrétne Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, Dohodou o ručení, Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP, a.s., Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2009, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/ CE, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 04.11.2009, Pokusom o zmier zo dňa 22.08.2013, Oznámením žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11.11.2010, výpisom z úverového účtu žalovaného vedeným R., C..R.., pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: 20. Žalovaný v 1. rade uzatvoril ako dlžník dňa 11.10.2005 s veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebný úver vo výške 200.000,- Sk. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná dňa 20.10.2012, výška mesačných splátok na sumu 3.513,- Sk splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.11.2005. Poplatok za poskytnutie úveru bol medzi stranami dojednaný vo výške 4.000,- Sk, mesačný poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk, výška úrokovej sadzby 11,10% ročne. Zmluva ďalej odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky veriteľa účinné odo dňa 01.08.2002.

21. Dňa 10.10.2005 uzatvoril žalovaný v 2. rade v pozícii ručiteľa so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Dohodu o ručení vo vzťahu k Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Z obsahu dohody (jej čl. I) vyplýva, že ručiteľ má vedomosť o tom, že veriteľ uzavrel dňa 11.10.2005 s dlžníkom P. A. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Ručiteľ, t.j. žalovaný v 2. rade v dohode vyhlásil, že podľa ustanovenia § 303 uspokojí za dlžníka pohľadávky veriteľa vzniknuté z predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere.

22. Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom dňa 04.11.2009 sa zmluvou odplatne postupujú pohľadávky uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 k tejto zmluve, ktorých v zmysle prehlásenia je postupca ku dňu postúpenia výlučným majiteľom. Pre účely Zmluvy (čl. II, Definície) sa Pohľadávkou rozumie každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jeho príslušenstva uvedená a špecifikovaná v Prílohe č. 1 k tejto Zmluve, ktorá vznikla z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi, najmä pohľadávky postupcu zo zmlúv o úvere, z debetov na účtoch dlžníkov vedených postupcom, z kartových a iných produktov poskytnutých postupcom dlžníkom.

23. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 04.11.2009 (čl.20) predmetom postúpenia bola aj pohľadávka R. Č.. Ú. XXXXXXXXX splatná dňa 20.10.2012, so zostatkom pohľadávky ku dňu postúpenia vo výške 10.799,21 eur, z toho istina celkom 9.417,43 eur a úroky celkom 1381,78 eur.

24. Dňa 20.11.2009 oznámila písomne Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaným v 1. a 2. rade, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE uzatvorenej dňa 04.11.2009 došlo k postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. zo spotrebného úveru č. XXXXXXXXX vo výške 10.799,21 eur (325.337,- Sk) na obchodnú spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

25. Dňa 22.08.3013 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 19.968,10 eur, z toho neuhradený úver činí sumu 9.417,43 eur, zmluvný/zákonný úrok sumu 9.168,89 eur, úrok z omeškania sumu 1.381,78 eur. Zároveň žalovaným v liste oznamuje, že bližšie nešpecifikovaným „dňom“ bola pôvodným veriteľom Slovenská Sporiteľňa, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť bola dlžníkom oznámená.

26. Predmetom konania bolo posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 2.798,64 eur a príslušenstva zo Zmluvy o spotrebnom úvere uzatvorenej dňa 11.10.2005 medzi žalovaným v 1. rade a Slovenskou sporiteľňou, a.s. a z Dohody o ručení uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 10.10.2005. Žalovaná suma má predstavovať dlžné splátky úveru za obdobie od 20.10.2010 do 20.10.2012 v počte 24 po 116,61 eur. Ďalej je predmetom nároku príslušný úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 1.12.2010 do zaplatenia. Žalované splátky úveru sa mali stať splatnými dňa 30.11.2010, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

27. Z právneho hľadiska ide o nárok zo spotrebiteľského úveru, keďže obsah uzatvorenej Zmluvy o splátkovom úvere je potrebné posudzovať podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.,

aj keď zmluva na tento zákon výslovne neodkazuje a svoj odkaz obmedzila výlučne na ustanovenia §§ 497 až 507 a zákon o bankách č. 483/2001 Z.z., žalovaný v I. rade je v právnej pozícii spotrebiteľa v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. Žalovaný v II. rade je ručiteľom vo vzťahu k Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na nižšie citované znenie §52 ods. 1 účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy (ods. 31) sa ustanovenia §§ 52 a nasl. na právny vzťah založený Zmluvou o splátkovom úvere nepoužijú. Pre posúdenie samotnej platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. je potrebné okrem všeobecných ustanovení OZ, aplikovať aj špeciálne ustanovenia Zákona o bankách.

28. Na výzvu súdu ohľadom predloženia listinných dôkazov preukazujúcich jednak vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru Slovenskou sporiteľňou, a.s. a jednak zaslanie výzvy pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. na úhradu zosplatneného úveru dlžníkovi a ručiteľovi, t.j. žalovaným v čase pred postúpením pohľadávky žalobca reagoval listom zo dňa 03.09.2015. Z jeho obsahu vyplýva, že pôvodný veriteľ nevyhlásil splatnosť úveru, ale mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca /postupník/. Predmetné vyhlásenie bolo žalovanému zasielané dňa 11.11.2010. Mimoriadna splatnosť úveru nastala po uplynutí 7 dní poskytnutých na plnenie, teda dňa 30.11.2010 z dôvodu dodržania lehoty v zmysle §53 ods. 9 OZ. Ďalej súdu oznámil, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa nedisponuje Výzvou na úhradu dlžnej čiastky adresovanej žalovaným. V súvislosti s absenciou tejto výzvy žalobca vyslovil názor, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkom v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Teda, ak banka pred postúpením písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. V súvislosti s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobca ďalej poukázal na v konaní predložený listinný doklad Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie tejto výzvy, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 11.06.2013, sp. zn. 4 Obo 210/01.

29. Žalobca súdu zároveň s predmetným vyjadrením predložil listinu označenú ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11.11.2010 adresovanú žalovaným, avšak bez príslušných poštových podacích hárkov preukazujúcich ich odoslanie na poštovú prepravu, na ktoré vo vyjadrení odkazoval.

30. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, so špecifikami vzťahujúcimi sa na spotrebiteľské spory (§ 290 a nasl. , má byť najmä výsledkom dôkaznej aktivity a snahy sporových strán, ktoré majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení, a preto súd po daní poučenia podľa § 154 uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

31. Podľa § 52 ods. (1) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa odst. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odst. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 32. Podľa § 23a Zákona na ochranu spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. /Spotrebiteľské zmluvy/, ods. (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 33. Podľa § 23a ods. (2) zákona na ochranu spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, /tu zákon odkazuje na položku 13d), t.j. na ustanovenia § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov/, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

34. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

35. Podľa § 303 kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Zákon vyžaduje pre platnosť ručiteľského vyhlásenia písomnú formu. Určitosť zabezpečovacieho záväzku zase vyžaduje jeho špecifikáciu čo do rozsahu, t.j. výšky pohľadávky, obsahu, t.j. stanovenia konkrétnych práv a povinností zmluvných strán, ako aj právneho titulu, a tiež samotnú určitosť vo vyhlásení ručiteľa spočívajúcu v jasne a zrozumiteľne vyjadrenom záväzku uspokojiť veriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom. Ide o kogentné ustanovenie ObZ.

36. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

37. Podľa § 3 ods. 1 a 2 tohto zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 38. Podľa § 4 ods. (1) zákona č. 258/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. (2) tohto zákonného ustanovenia Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. 39. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

40. Podľa ustanovenia 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

41. Podľa ustanovenia 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

42. Z citovaného znenia je zrejmé, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa strane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť.

43. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

44. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

45. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu zákona o bankách (pôvodne išlo o §92 ods. 7) uvádza: “V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svoje pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Ak teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 10.10.2009 predmetnú pohľadávku z úveru žalobcovi v celom rozsahu, postupovala v rozpore s §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.

46. Podľa súdu prvej inštancie musia byť na platné postúpenie pohľadávky z úveru bankou na nebankový subjekt splnené všetky podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z, ide o lex specialis k inštitútu cesie upravenom v a pre platné postúpenie pohľadávky bankou sa musí okrem § 524 a nasl. dodržať aj označené ustanovenie zákona o bankách. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky má svoje opodstatnenie v tom, že po postúpení pohľadávky nebankovému subjektu, akým je práve žalobca, už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky, ktorý je osobitne významný v priebehu trvania úverového vzťahu. V prípade písomnej výzvy banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ide o tzv. faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky, nevykonanie takéhoto úkonu je sankcionované absolútnou neplatnosťou následného právneho úkonu, ktorým je postúpenie takejto pohľadávky. Absencia kontroly dohľadu NBS v súvislosti s postupom žalobcu pri vymáhaní pohľadávky voči žalovaným je markantná práve v súvislosti s listom adresovaným právnym zástupcom žalobcu žalovaným, datovaným dňa 22.08.2013, kde tento odkazuje na bližšie dátumom nešpecifikované vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorá však nikdy nenastala, ako sám prehlásil žalobca vo svojom ostatnom písomnom vyjadrení adresovanom súdu zo dňa 03.09.2015, kde uviedol, že pôvodný veriteľ nevyhlásil splatnosť úveru, ale mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca / postupník/, a to vyhlásením zasielaným žalovanému dňa 11.11.2010. Obdobne tak z tejto výzvy nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca ustálil výšku vymáhanej pohľadávky ku dňu 22.08.2013 na sumu 19.968,10 eur.

47. K predmetnému vyhláseniu zo dňa 11.11.2010, na ktoré odkazuje žalobca je potrebné dodať, že ide o púhu listinu nepreukazujúcu jej skutočné doručenie žalovaným, keďže k nej nebol pripojený poštový podací hárok preukazujúci minimálne aspoň jeho odoslanie na poštovú prepravu, ani akýkoľvek iný doklad, ktorý by tvrdenej skutočnosti nasvedčoval (čl. 85,86). V tejto súvislosti nie je možné opomenúť

zmätočnosť a nekompaktnosť v podaniach právneho zástupcu žalobcu, keď v odôvodnení svojej žaloby, bod II, piaty odstavec, tvrdí, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde dlžník bol spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred dňom 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení §§52 až 54 OZ, na druhej strane vo svojom podaní datovanom 03.09.2015 v súvislosti s ním vyhlásenou mimoriadnou splatnosťou úveru odkazuje na ustanovenie § 53 ods. 9 OZ. V každom prípade však vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom nie je spôsobilé nahradiť potrebný tzv. faktický úkon banky, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky.

48. Keďže banka nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu 04.11.2009 nemohla byť splatná celá postupovaná pohľadávka vo výške 10.799,21 eur, nakoľko konečná splatnosť úveru podľa Zmluvy o splátkovom úvere bola dojednaná až na 20.10.2012, teda takmer 3 roky po uzatvorení Zmluvy o postúpení.

49. Naviac, v prejednávanom prípade žalobca nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala v období pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok písomne žalovaných na splnenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere, teda, že žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ boli napriek písomnej výzve banky v omeškaní s úhradou dlhšie ako 90 dní, čo je ďalšou zákonnou podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere.

50. Sumarizujúc vyššie uvedené tak súd dospel k právnemu záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu. Postúpenie pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 04.11.2009 je neplatné v zmysle § 39 pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky definovanej v §92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, a s ktorým je následne klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Ďalším dôvodom na absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení je skutočnosť, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo zo strany banky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, takže ku dňu postúpenia 04.11.2009 nemohol byť splatný úver v celosti vrátane úrokov z neho v postupovanej výške 10.799,21 eur, nakoľko konečná splatnosť úveru v tejto sume podľa zmluvy o splátkovom úvere bola dojednaná až na 20.10.2012.

51. Na podporu svojej právnej argumentácie súd prvej inštancie poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 203/2015, alebo na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/190/2015-66.

52. Žalobný návrh bolo teda potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí, pričom súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. Ak sa to nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca / porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009/. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou je neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu má vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd jeho žalobu voči obom odporcom zamietol.

53. Vzhľadom na uvedený záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd už ďalej nezaoberal osobitne otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, ktorý je žalovaný titulom právnej pozície ručiteľa. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že samotná Dohoda o ručení medzi ním a bankou bola uzatvorená deň pred samotným uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere medzi bankou a žalovaným v 1. rade /dňa 10.10.2005/, kedy žalovaný v 2. rade nemohol mať vedomosť o uzavretí zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom, ku ktorej došlo dňa 11.10.2005 (viď čl. 6, zadná strana, čl. I Dohody o ručení) s akcentovaním na skutočnosť, že zmluva o splátkovom úvere s odkazom na zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu, na rozdiel od klasickej úverovej zmluvy uzatvorenej podľa príslušných ustanovení ObZ.

54. Pre úplnosť súd prvej inštancie v súvislosti so žalobcom uvádzaným odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003, sp. zn. 4 Obo 210/2001, ktorého právna veta znie: "Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník", v plnom rozsahu odkazuje na jasné, právne logické odôvodnenie už vyššie označeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3Co 190/2015-66, podľa ktorého sa „uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR obchádzajú ustanovenia o absolútnej neplatnosti právnych úkonov; strácajú svoj zmysel akékoľvek ustanovenia právnych predpisov obmedzujúce možnosti postúpenia pohľadávok (okrem posudzovaného § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. aj napr. § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 176/2004 Z.z., § 110a ods. 1 a § 153 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z.), ustanovenia § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka stanovujúce náležitosti právnych úkonov, ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovujúce pod sankciou neplatnosti obligatórnu písomnú formu zmluvy o postúpení pohľadávky, ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahujúce obmedzenia postúpenia pohľadávky ako aj ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovujúce možnosť dohody medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že veriteľ nemôže postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi na tretiu osobu. Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR totiž v prípade, ak postupca oznámi dlžníkovi postúpenie pohľadávky, súd nie je oprávnený zaoberať sa absolútnou neplatnosťou, resp. neexistenciou zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže táto je z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie osoby, ohľadom ktorej postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky (postupníka) právne irelevantná. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je stanovená zároveň vo verejnom záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu vôbec nevzniknú. Vzhľadom na to, že absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona (ex lege), a nie zo správania účastníkov občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť tento dôsledok, t.j. absolútna neplatnosť odvrátená ani za použitia dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu s ohľadom na spomenutý verejný záujem aj bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (tzv. ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Absolútna neplatnosť je dôsledkom najzávažnejších vád právnych úkonov, ako sú napr.: nedostatok slobodnej vôle, nedostatok vážnej vôle, neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nemožnosť plnenia, ktoré je predmetom právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka), konanie osoby v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka), rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu so zákonom alebo obchádzanie zákona alebo rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), nedostatok formy právneho úkonu, ktorú vyžaduje zákon (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Podľa vysloveného názoru odvolacieho súdu neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by umožňoval stanoviť výnimku zo základných princípov týkajúcich sa absolútnej neplatnosti v prípade postupovania pohľadávok na tretie osoby. Aj zmluva o postúpení pohľadávky, tak ako každý iný právny úkon musí spĺňať všetky zákonné podmienky platnosti. V súvislosti s konštatovaním Najvyššieho súdu SR, že "dlžník sa nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie", je potrebné zdôrazniť, že sa nevyžaduje, aby sa dlžník dovolával absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, nakoľko absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva ex lege a súd je na ňu povinný prihliadať ex offo bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Bolo by právne neakceptovateľné, aby v situácii, kedy každému (vrátane súdu) je zrejmá absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky buď bez potreby jej predloženia (napr. pre rozpor s výslovným znením zákona obmedzujúcim možnosť postúpenia pohľadávky) alebo aj s potrebou jej predloženia, kedy z textu zmluvy o postúpení pohľadávky je možné vyvodiť jej absolútnu neplatnosť, súd napriek tomu na absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky neprihliadol a vychádzal by len z oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky. Odvolací súd ďalej vyjadril názor, „že stanovisko vyjadrené v cit. rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je v rozpore s ratio legis § 526 Občianskeho zákonníka, ktorého účelom a cieľom zrejme nebolo znevýhodnenie postavenia dlžníka v tom zmysle, že mu bude bránené, aby mohol v súdnom konaní, v ktorom si voči nemu uplatňuje na zaplatenie pohľadávku osoba, ohľadom ktorej mu postupca oznámil postúpenie pohľadávky (postupník), namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistenciu, a poskytnúť tak ochranu konaniu postupcu a postupníka v rozpore so zákonom. Nie je jasné, prečo by dlžník, ktorému postúpenie pohľadávky oznámil

postupca, mal byť znevýhodnený v prípadnom súdnom konaní v prospech tých, ktorí porušili zákon, t.j. postupca a postupník, ktorí buď vôbec neuzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky alebo uzatvorili absolútne neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené právne závery označený rozsudok Najvyššieho súdu SR ako súčasť argumentácie žalovaného, nie je spôsobilý vyvolať pochybnosť o ústavnej zlučiteľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie“.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a priznal plne úspešným žalovaným plnú náhradu trov konania. O jej konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Bratislava I ku Krajskému súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.