Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-479-2015.pdf
PDF · 87.48 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/479/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Q., zastúpeného Q. proti žalovanému Y., o zaplatenie 86,86 Eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. marca 2015, č.k. 7C/28/2015-45, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 86,86 Eur a trovy konania vo výške 103,31 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca u žalovaného pracuje ako revízny technik výťahov na základe riadne uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 30.09.2005, pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú, výška žalobcovej mesačnej mzdy bola dohodnutá na sumu 21.300,- Sk. V priebehu trvania pracovného pomeru strany sporu dňa 31.12.2012 uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy v časti mesačnej mzdy žalobcu, ktorej výšku dohodli na sumu 1.056,60 Eur tak, že pozostáva z dvoch zložiek, a to zmluvnej mzdy vo výške 909,60 Eur, ktorá žalobcovi prináleží za prácu revízneho technika výťahov a zo mzdy za týždenné prehliadky (dozorovanie) vyhradených technických zariadení vo výške 147 Eur. Z obsahu tejto dohody o zmene pracovnej zmluvy vyplýva, že jej účastníci sa dohodli nielen na výške mesačnej mzdy žalobcu, ale aj na zmene druhu práce, ktorú mal žalobca u žalovaného vykonávať od 01.01.2013. Touto dohodou sa druh práce okrem práce revízneho technika výťahov rozšíril aj o prácu spočívajúcu v týždenných prehliadkach vyhradených technických zariadení. Žalobca na základe tejto dohody o zmene pracovnej zmluvy aj oba druhy práce u žalovaného od 01.11.2013 vykonával a od žalovaného poberal dohodnutú mzdu v celkovej výške 1.056,60 Eur mesačne. Listom zo dňa 28.10.2013 žalovaný okrem iného žalobcovi oznámil, že od 01.11.2013 práce spočívajúce v týždenných prehliadkach, t. j. dozorovaní vyhradených technických zariadení vykonávať nebude, a že tieto práce budú vykonávať iní jeho zamestnanci. Súčasne žalobcovi predložil návrh dohody na zmenu pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2013 v časti výšky mesačnej mzdy, ktorú žalobca odmietol podpísať. Od 01.11.2013 teda žalovaný žalobcovi zamedzil vykonávať práce spočívajúce v týždenných prehliadkach vyhradených technických zariadení a od uvedenej doby súčasne prestal žalobcovi vyplácať za tento druh práce dohodnutú mzdu vo výške 147 Eur mesačne. Vytvoril prekážku, pre ktorú žalobca nemohol vykonávať dohodnutý druh práce, a preto žalobcovi prináleží náhrada dojednanej mzdy za obdobie od 01.12.2013 do 31.12.2013 vo výške 86,86 Eur. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 43 ods. 1, § 54, § 118 ods. 1, § 142 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákonníka práce, o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b), písm. d), písm. f) O.s.p. Uviedol, že žalobca u neho pracoval ako revízny technik výťahov a vykonával prácu, dohodnutú v pracovnej zmluve, v ktorej je uvedené, že medzi jeho povinnosti patrí aj plniť pokyny nadriadeného. Nadriadený v rámci svojej právomoci uložil žalobcovi pokyn, v zmysle ktorého mal okrem revíznych činností vyhradených technických zariadení vykonávať aj dozorovanie výťahov, pričom išlo o činnosť, ktorú mal žalobca vykonávať dočasne, o čom bol informovaný. V prípade, že by mal v úmysle ako zamestnávateľ zásadným spôsobom meniť pracovné zaradenie alebo pracovnú náplň žalobcu, pristúpil by k uzatvoreniu dodatku alebo k zmene pracovnej zmluvy. Podľa platnej mzdovej smernice žalovaného patril žalobcovi v jeho pracovnej pozícii zmluvný plat, preto uzatvorili strany sporu dohodu o zmluvnom plate, ktorej obsahom je výlučne dohoda o mzde za prácu, ktorú vykonával žalobca pre odporcu a touto dohodou nedošlo k zmene samotnej pracovnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že mzda bola žalobcovi od roku 2005 niekoľkokrát zvyšovaná prostredníctvom dohody o zmluvnej mzde bez toho, aby došlo k vypracovaniu dodatku k pracovnej zmluve. Dôvodil, že je v jeho právomoci a kompetencii ako zamestnávateľa rozhodovať o rozdelení práce medzi jednotlivých zamestnancov tak, ako to bolo i v tomto prípade. Pokiaľ svoje rozhodnutie ohľadne dozorovania výťahov žalobcom prehodnotil najmä z dôvodu, že sa ukázalo, že tento model by nefungoval, bolo to výlučne v jeho kompetencii. Podľa jeho názoru žalobca na základe ústneho pokynu zamestnávateľa začal vykonávať dozorovanie výťahov a rovnako na základe ústneho pokynu mohol zamestnávateľ rozhodnúť, že žalobca takúto činnosť vykonávať prestane. Takýto postup nie je možné kvalifikovať ako prekážku na strane zamestnávateľa, ako vyhodnotil súd prvej inštancie. Konanie žalobcu považoval za špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko, keď žalobcovi predložil novú dohodu o zmluvnej mzde s tým, že nebude vykonávať dozorovanie výťahov, tento dohodu odmietol podpísať bez uvedenia dôvodu.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaním žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:
6. Žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), O.s.p. (účinného do 30.06.2016), v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f) CSP a dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
7. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP (§ 132 O.s.p). Podľa citovaných zákonných ustanovení hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
8. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že strany sporu dňa 30.09.2005 uzatvorili pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného prácu v pracovnom zaradení - revízny technik výťahov. Podľa písm. l) pracovnej zmluvy povinnosťou žalobcu, vyplývajúcou mu z dohodnutého pracovného zaradenia, je zabezpečiť ročné revízne činnosti zdvíhacích technických zariadení výťahov, 3-oj ročné revízne a overovacie skúšky, predpísané zápisy a záznamy, zabezpečiť poučenie , zaučenie a preskúšanie výťahového technika, zabezpečiť znižovanie v odôvodnených prípadoch dočasne nosnosť výťahu, vyradiť výťah z prevádzky, zabezpečiť bezporuchovosť prevádzky výťahov (v spolupráci s bezpečnostným technikom) a plniť ďalšie úlohy podľa pokynov priameho nadriadeného. Podľa písm. i) pracovnej zmluvy si účastníci dohodli mzdu za takto vykonanú prácu vo výške 21.300,- Sk (707,03 Eur) mesačne. Dňa 31.12.2012 bola účastníkmi zmluvného vzťahu uzavretá „Dohoda o poskytovaní zmluvnej mzdy kategória „R“, v zmysle ktorej si účastníci dohodli, a to v bode 1 písm. a), že za výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve a pri dodržaní povinnosti zamestnanca uvedených v zmluve žalobcovi patrí dohodnutá mzda vo výške 1.056,60 Eur mesačne, zložená z dvoch zložiek, a to zmluvnej mzdy vo výške 909,60 Eur mesačne a mzdy za týždenné prehliadky (dozorovanie) vyhradených technických zariadení vo výške 147 Eur mesačne. V bode 3 druhá veta tejto dohody sa uvádza, že dohoda stráca platnosť dňom, ktorým zamestnanec skončí pracovný pomer so zamestnávateľom alebo dňom, kedy bude na základe pracovnej zmluvy preradený na prácu neodmeňovanú zmluvnou mzdou.
9. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že z právneho úkonu označeného ako „Dohoda o poskytovaní zmluvnej mzdy kategória „R“ zo dňa 31.12.2012, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že sa jedná i o dohodu o zmene pracovných podmienok dohodnutých medzi stranami sporu ako účastníkmi existujúceho pracovno-právneho vzťahu, tak ako to predpokladá § 54 Zákonníka práce. Účastníci v nej presne vymedzili okruh činností, ktoré je povinný žalobca v rámci dohodnutého druhu práce vykonávať (týždenné prehliadky - dozorovanie vyhradených technických zariadení, ktoré je rozšírením druhu práce, ktoré mal vykonávať podľa pôvodného znenia pracovnej zmluvy), došlo teda nepochybne k zmene pôvodnej pracovnej zmluvy v časti dohodnutého druhu práce. Z bodu 5 dohody vyplýva tiež zmena pracovnej zmluvy vo vzťahu k odmeňovaniu práce, ktoré ustanovenie tiež mení obsah pracovnej zmluvy zo dňa 30.09.2005, keď sa ním dopĺňa obsah pracovnej zmluvy o odmenu za ďalšiu pridelenú prácu nad rámec zmluvnej mzdy V zjavnom rozpore s tvrdením žalovaného o dočasnosti výkonu činnosti - týždenné prehliadky (dozorovanie) vyhradených technických zariadení a s ňou súvisiacou zmenou mzdy je bod 3 druhá veta dohody (citovaný v bode 8).
10. K zmene pracovnej zmluvy žalobcu došlo uzavretím dohody o zmene pracovných podmienok pomenovanej ako „Dohoda o poskytovaní zmluvnej mzdy kategória „R“, a to s účinnosťou od 01.01.2013, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej pracovnej zmluvy s tým, že v dotknutej časti mení jej obsah. Z jej obsahu je zrejmé, že boli stanovené podmienky výplaty mzdy na výkon viacerých druhov pracovných činností s platnosťou od 31.12.2012 a s účinnosťou od 01.01.2013. Keďže týmto spôsobom došlo k zmene pôvodnej pracovnej zmluvy v časti mzdových podmienok a tiež aj druhu práce v rozsahu presne dohodnutých pracovných činností, ktoré patria medzi základné náležitosti pracovnej zmluvy (§ 43 ods. 1 písm. a), písm. d) Zákonníka práce), je vylúčené, aby tento dvojstranný právny úkon bol zmenený, alebo dokonca označený za „ukončený“ listom žalovaného (zamestnávateľa) alebo akýmkoľvek pokynom vedúceho zamestnanca žalovaného. Mzda a forma odmeňovania musia byť uvedené v pracovnej zmluve, alebo musia byť mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve s odborovým orgánom. Zmena dojednanej mzdy a zmena druhu alebo rozsahu pracovných činností je vždy považovaná za dohodu o zmene pracovných podmienok, ktorá musí byť vyhotovená písomne. Naviac, vychádzajúc z bodu 3 veta druhá tejto dohody, si zmluvné strany dohodli samostatný spôsob zániku jej platnosti (ukončenie pracovného pomeru alebo preradenie zamestnanca na prácu, za ktorú sa nepoberá zmluvná mzda), existencia ktorých skutkových okolností v konaní nielenže žalovaným nebola preukázaná, ale ani tvrdená a tomu, že takýto stav nenastal, nasvedčuje aj návrh žalovaného predložený žalobcovi na uzavretie novej dohody o zmluvnej mzde, ktorú tento neakceptoval. Vzhľadom na uvedené neobstojí námietka žalovaného, že žalobca vykonával týždenné dozorovanie výťahov (novú činnosť) len na základe pokynu jeho nadriadeného v období od 01.01.2013 do 01.11.2013.
11. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. daný nebol.
12. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. h) CSP), ktorým dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Odvolací dôvod podľa citovaných zákonných ustanovení spočíval v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalovaný v tom, že súd prvej inštancie jeho postup, keď prestal prideľovať žalobcovi prácu v zmysle pracovnej zmluvy, kvalifikoval ako prekážku na strane zamestnávateľa.
14. Súd prvej inštancie v danej veci aplikoval ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce a dôvodil, že žalovaný vytvoril žalobcovi prekážku, pre ktorú žalobca nemohol vykonávať dohodnutý druh práce, a preto mu prináleží náhrada dojednanej mzdy.
15. Odvolací súd sa v celom rozsahu s právnym posúdením danej veci súdom prvej inštancie stotožňuje a na správne odôvodnenie jeho rozhodnutia poukazuje. Má za to, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. daný nebol, nakoľko v danej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že žalovaný v rozhodnom období od 01.12.2013 do 31.12.2013 neprideľoval žalobcovi prácu v zmysle dohodnutej pracovnej zmluvy, resp. jej dodatku zo dňa 31.12.2012.
16. Pokiaľ odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a tvrdil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd konštatuje, že odvolateľ síce uvedený odvolací dôvod uplatnil, žiadnym spôsobom ho však nekonkretizoval a z obsahu jeho odvolania odvolací súd nezistil, v čom videl dôvodnosť tohto uplatneného odvolacieho dôvodu.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane trov konania pred súdom prvej inštancie (ktoré neboli odvolateľom žiadnym spôsobom spochybnené), ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).