Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1053/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu Z. J., a.s., so sídlom E. 8, T., IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava proti žalovanej I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, H. T., zastúpenej opatrovníkom L. Q., bytom U. XXXX/XX, H. T., o zaplatenie 77,92 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02. júla 2015, č. k. 6C/110/2014-79, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 77,92 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 12.12.2012 do 15.01.2013 a od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy dôvodiac, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie 06/2011 až 07/2011, čím porušila svoje zmluvné povinnosti. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že do 04.05.2011 ako živnostníčka prevádzkovala kaviareň v Považskej Bystrici a zároveň mala so žalobcom uzavretú zmluvu, na základe ktorej mala tri telefóny. Pri ukončení podnikania chcela, aby telefónne číslo, ktoré používala, mohla používať ako fyzická osoba a žalobca jej vysvetlil, že takú možnosť má. Podmienkou bolo, aby mala zaplatené všetky náležitosti z predchádzajúceho obdobia. Po nejakom období ju začal žalobca bombardovať, že mu dlhuje sumu 77,92 eur. Hoci si bola vedomá, že žiadne peniaze žalobcovi nedlhuje, navštívila pracovisko žalobcu v Bratislave na ul. Metodovej a tam do pokladne zaplatila 15.01.2013 sumu 77,92 eur. O zaplatení sumy jej bolo vydané potvrdenie - pokladničná príjemka, ktorého originál predložila súdu. Súd vo veci vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Dospel k záveru, že hoci odporkyňa skutočne dňa 15.01.2013 zaplatila žalobcovi za telekomunikačné služby sumu 77,92 eur, ktoré žalobcovi dlhovala, pracovníčka žalobcu uvedenú sumu nesprávne zaevidovala ako navýšenie kreditu žalovanej, čím sa stalo, že žalobca naďalej evidoval zo strany žalovanej dlh. Z tohto dôvodu zaviazal žalovanú sumu 77,92 eur zaplatiť, spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná spor nezapríčinila. Tento zapríčinila nesprávnym postupom pracovníčka žalobcu, ktorá sumu 77,92 eur nezaevidovala ako zaplatenie dlhu zo strany žalovanej, ale ako navýšenie kreditu. Túto skutočnosť súd prvej inštancie považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku, jeho výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná trovy konania alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Poukázal aj na svoj 100%-tný úspech vo veci samej, v súvislosti s čím vyslovil názor, že mu patrí plná náhrada trov konania. Súdu prvej inštancie vytkol, že nevyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia, akého omylu sa mala dopustiť ich pracovníčka. Ak by mala byť ako omyl na strane ich pracovníčky pripisovaná tá skutočnosť, že platba zo strany žalovanej bola riadne zaevidovaná ako platba na riadne mesačné zvýšenie kreditu, potom súd úplne zmätočne vyhodnotil skutkovú situáciu v danej veci. Poukázal na vyjadrenie žalovanej, ktorá uviedla, že si nebola vedomá, že by niečo žalobcovi dlhovala, v súvislosti s čím vyslovil počudovanie, prečo potom žalovaná prišla na jeho obchodné miesto a zaplatila zmieňovanú sumu 77,92 eur. Konštatoval, že na toto je jednoznačná odpoveď, žalovaná si prevzala upomienku a na túto vôbec nereagovala, s odstupom času si zrejme myslela, že keď používa naďalej telefónne mobilné služby žalobcu, že tento jej asi odpustil dlh a prišla dňa 15.01.2013 zaplatiť riadnu platbu za mesiac január 2013 na navýšenie kreditu, v čom jej bolo aj zo strany žalobcu riadne vyhovené, nakoľko kredit jej bol navýšený. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalovaná si nesplnila dňa 15.01.2013 svoju povinnosť voči žalobcovi a nezaplatila dlh žalovaný v podanej žalobe.

3. Žalovaná si k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 Zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť sumu 77,92 eur s príslušenstvom sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie žalobcu nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 .

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, ktorým bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený Zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. V danej veci treba uviesť, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodoval a odvolanie žalobcu bolo podané v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., preto odvolací súd odvolacie dôvody žalobkyne a postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie posudzoval z pohľadu vtedy platného a účinného procesného predpisu, teda zák. č. 99/1963 Zb..

7. Preskúmaním zistil, že ust. § 150 ods. 1 cit. zákona umožňovalo, ak existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať. Uvedené ustanovenie tak umožňovalo aplikovať odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Bolo odôvodnené tým, že by strohá aplikácia príslušných ustanovení o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.

8. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci napriek úspechu žalobcu v konaní, sú dôvody pre aplikáciu výnimočného ust. § 150 ods. 1 O.s.p., t. j., že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je namieste úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa rovnako ako súd prvej inštancie videl v okolnostiach prípadu, keď odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie uveril obrane žalovanej, že sa dostavila dňa 15.01.2013 na pracovisko žalobcu zaplatiť ním vymáhaný dlh v sume 77,92 eur. Považoval za vieryhodné tvrdenie žalovanej, že pracovníčka žalobcu nevedela ňou poukazovanú sumu zaúčtovať ako splátku dlhu, a preto jej vystavila pokladničnú príjemku s tým, že sa jedná o navýšenie kreditu, hoci v skutočnosti išlo o zaplatenie dlhu. Táto skutočnosť podľa odvolacieho súdu totiž jednak vyplýva zo samotného dokladu o zaplatení, vystaveného žalobcom dňa 15.01.2013, kde je uvedené, že sa jedná o úhradu pohľadávky v sume 77,92 eur, jednak zo sumy úhrady, ktorá presne zodpovedá žalobcom urgovanému nedoplatku vo výške 77,92 eur, uvedeného v pokuse o pokonávku zo dňa 27.11.2012. Odvolací súd považoval totiž za veľmi nepravdepodobné, že by si žalovaná navyšovala kredit osobnou návštevou na pracovisku žalovaného práve o totožnú sumu, ako žalobca od nej pokusom o pokonávku vymáhal.

9. Na základe uvedeného záver súdu prvej inštancie, že žalovaná spor nezapríčinila a tento zapríčinila nesprávnym postupom pracovníčka žalobcu, ktorá sumu 77,92 eur nezaevidovala ako zaplatenie dlhu

zo strany žalovanej, ale ako navýšenie kreditu, považoval odvolací súd za správny. V týchto okolnostiach potom videl aj dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie trov konania inak úspešnému žalobcovi.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .