Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoE-36-2015.pdf
PDF · 74.76 KB
Case nature
Subarea
14CoE/36/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča sudcu spravodajcu, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 811 08 Bratislava, IČO: 30 807 484, zastúpená: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, so sídlom Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, proti povinnému: D. P., F.. XX.XX.XXXX, F. T. X. E. XXXX/XX, XXX XX J. T., W.. XX.X.XXXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 40,- eur s prísl. a trov exekúcie, za účasti súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad Prešov, Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er/999/2011-12 zo dňa 17.6.2015, jednomyseľne takto
rozhodol:
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie oprávneného.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením, prvým výrokom zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod sp. zn. Ex 1306/2011. Druhým výrokom napadnutého uznesenia uložil oprávnenému povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 50,09 eur, a to v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Tretím výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal 22.9.2011 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím oprávneného č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX z 15.10.2009. Dňa 10.10.2011 súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním z 8.9.2014 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že v návrhu označený povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 50,09 eur. Po nahliadnutí do súdneho registra „D“ súd zistil, že označený povinný zomrel dňa 30.7.2013, teda po podaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie i po samotnom začatí exekúcie. Dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. 3D XXX/XX a uznesením z XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX, bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, teda povinného. Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti dospel súd k záveru, že za daných okolností je dôvodné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného s poukazom na výsledky dedičského konania. Dedičské konanie bolo právoplatne zastavené, pretože povinný nezanechal žiaden majetok, a teda ani niet osoby - dediča, na ktorého by prešla povinnosť z exekučného titulu. Preto exekúciu zastavil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle ustanovení § 200
ods. 5, § 203 ods. 2 prvá veta a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora, ktoré si súdny exekútor uplatnil v celkovej výške 50,09 eur. V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v odmene súdneho exekútora vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 8,55 eur a 20 % DPH vo výške 8,35 eur, teda trovy exekúcie v celkovej výške 50,09 eur. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..
3. Súd prvej inštancie v poučení uznesenia uviedol, že proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tamojšieho súdu.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. V dôvodoch odvolania uviedol, že smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, preto úmrtie účastníka konania bez právneho nástupcu je dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a patrí medzi dôvody neprípustnosti exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Podľa oprávneného v danom prípade je primárnym dôvodom zastavenia exekúcie smrť povinného, nie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy iba vtedy, ak povinný právne existuje, nie v prípade smrti. Rovnako úmrtie povinného nemožno považovať za zavinenie zo strany oprávneného. Oprávnený sa domnieva, že na danú vec nie je možné aplikovať ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je možné na zaplatenie trov exekúcie zaviazať oprávneného. Keďže oprávnený nezavinil z procesného hľadiska zastavenie exekúcie a povinný zomrel, neexistuje účastník konania, ktorý by mohol byť zaviazaný k náhrade trov súdneho exekútora. Preto sa nestotožňuje so závermi súdu, že by práve oprávnenému mala byť uložená táto povinnosť. Poukazuje na to, že stav, kedy nebudú prostredníctvom trov konania uspokojené nároky súdneho exekútora predstavuje riziko, ktoré exekútor ako podnikateľský subjekt nesie. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor a navrhuje odvolanie oprávneného zamietnuť. Stotožňuje sa s napadnutým uznesením. Je toho názoru, že oprávnený sa odvolaním dožaduje zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku len z dôvodu, aby nebol zaviazaný k úhrade trov exekúcie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a zákonné a navrhuje ho potvrdiť.
6. Skôr, ako sa odvolací súd začal zaoberať dôvodmi podaného odvolania, preskúmal v prvom rade splnenie podmienok pre rozhodnutie - prípustnosť podania odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Pri takomto preskúmaní zistil, že oprávnený podal odvolanie proti výroku uznesenia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
7. V prejednávanej veci prvoinštančný súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 50,09 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
8. Názor oprávneného, že vo veci bolo dôvodné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku nie je správny. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.5.2011 sp.zn. 7 M Cdo 5/2011: „Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku)“. Tieto závery sú podľa názoru odvolacieho súdu aplikovateľné aj vtedy, ak konanie o dedičstve bolo zastavené podľa § 175h ods. 2 O.s.p..
9. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že toto smeruje len proti druhému výroku, teda proti výroku o náhrade trov exekúcie.
10. Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
11. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
12. V zmysle citovaných zákonných ustanovení proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní odvolanie zásadne nebolo prípustné, ak Exekučný poriadok neustanovoval inak. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie bolo prípustné len v tom prípade, ak to Exekučný poriadok vo svojom ustanovení výslovne uvádzal.
13. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
14. Citované ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do 30.6.2016 výslovne nestanovovalo, že proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku bolo odvolanie prípustné, a preto platilo, že odvolanie proti takémuto výroku nebolo prípustné. Na tom nič nemení skutočnosť, že prvoinštančný súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti jeho uzneseniu je odvolanie prípustné.
15. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.
17. Odmietnutie odvolania bráni tomu, aby sa odvolací súd zaoberal jeho vecnou stránkou.
18. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
19. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie v lehote dvoch mesiacov od doručenia uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).