Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/34/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu: T.. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. R. X, K., zastúpeného: JUDr. Hana Kováčiková, Phd., Odborárske námestie 3, Bratislava proti žalovanému: E. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. X, K., zastúpenému AK Mojžiš a partneri, s.r.o. so sídlom Sasinkova č. 10, Bratislava IČO : 35 892 994 o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že dohoda o úrokoch z omeškania v článku II. ods. 5 Zmluvy o pôžičke zo dňa 02.05.2005, ktorou sa žalobca ako dlžník zaviazal zaplatiť žalovanému ako veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy j e n e p l a t n á. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania o výške ktorý bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 30.07.2014 sa žalobca voči žalovanému domáhal vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky, konkrétne neplatnosti dohody o úrokoch z omeškania, obsiahnutej v čl. II. 5 Zmluvy o pôžičke uzavretej žalobcom a žalovaným dňa 02.05.2005, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, pre prípad omeškania dlžníka s platením záväzku (pôžičky), na úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 0,5 % z dlžnej sumy. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

2. Žalobu právne žalobca odôvodnil ustanoveniami § 80 O.s.p. a § 126 ods. 1, § 100 ods. 2 a § 39 a skutkovo tým, že podľa uvedenej zmluvy mal žalovaný požičať žalobcovi 500.000,- Sk, no v skutočnosti mu žiadne finančné prostriedky žalovaný neposkytol a predmetnú zmluvu žalobca podpísal po nátlakom a to nie dňa 02.05.2005 ako je uvedené na zmluve, ale až dňa 18.07.2006. Platnosť tohto právneho úkonu potom bola predmetom iného súdneho konania ( pre OS Bratislava III, sp. zn. 15C/107/2006), v ktorom žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto táto zmluva je považovaná za platnú. Avšak dohoda o úrokoch z omeškania podľa Čl II. ods. 5 Zmluvy o pôžičke z 02.05.2005, ktorou sa žalobca ako dlžník zaviazal zaplatiť žalovanému ako veriteľovi úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy (tzn. 182,5 % ročne), čo predstavuje sumu 912.500,- Sk = 30.289,45 Euro ročne, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko ide o nezákonné úroky, dojednané v rozpore s citovaným ustanovením a v nadväznosti na § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. platného v čase uzatvorenia zmluvy a aj v rozpore s dobrými mravmi. V danom čase bola výška úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy stanovená ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS, ktorá k 02.06.2005 bola 3 %, tzn. 6 % ročne.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 06.02.2015 pričom uviedol, že Notárskou zápisnicou N 415/2006, Nz 28246/2006 spísanou dňa 18.07.2006 na NÚ JUDr. Daniely Šikutovej, zo Zmluvy o pôžičke z 02.05.2005,

povinný žalobca uznal dlh vo výške 500.000,- Sk s príslušenstvom a zaviazal sa vrátiť poskytnutú pôžičku najneskôr do 18.08.2006. Dňa 26.08.2006 bolo voči povinnému žalobcovi začaté z uvedeného titulu exekučné konanie pod č. k. EX/1262/2006, ktoré doposiaľ prebieha. V tejto súvislosti žalovaný s poukazom na v tom čase platné a účinné ustanovenie § 83 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), namietal prekážku skôr začatej veci (litispendencie), ktorá bráni tomu, aby o rovnakej veci prebiehalo iné konanie. Podľa názoru žalovaného, má prebiehajúce exekučné konanie (EX/1262/2006) povahu žaloby na plnenie a preto nemôže prebiehať samostatné konanie o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, keď v žalobe na plnenie je súd oprávnený vyriešiť ako predbežnú otázku práve to, či je nárok vymáhaný exekúciou oprávnený v plnej výške. Preto v žalobca v prejednávanej veci ani nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 80 písm. c) O.s.p. ako procesnej podmienky určovacej žaloby. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.

4. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie predloženými listinami - Zmluvou o pôžičke z 02.05.2005, pripojeným spisom OS Bratislava III. sp. zn. 15C/107/2006 a najmä rozsudkom z 17.05.2013, č. k. 15C/107/2006-324 a potvrdzujúcim rozsudkom KS v Bratislave z 26.05.2014, č. k. 6Co/59/2014-475, Notárskou zápisnicou z 18.07.2006 č. N 415/2006, NZ 28246/2006, NCRI s 28197/2006, Zmluvou o postúpení pohľadávky z 24.08.2007, uznesením z 27.04.2015, čk. 35Er/4857/2006-80 o čiastočnom zastavení exekúcie v časti úrokov z omeškania v exekučnej veci vedenej na OS Bratislava III pod sp. zn. 35Er/4857/2006, odvolaním z 18.05.2015, uzneseniami č. k. 35Er/4857/2006-46, č. k. 35Er/4857/2006-79 a č. k. 35Er/4857/2006-80, oznámením zamestnávateľa žalobcu o zrazenej sume zo mzdy z 11.05.2016 a za preukázaný mal súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci:

5. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke zo dňa 02.05.2005, na základe ktorej žalovaný požičal žalobcovi sumu 500.000,- Sk a ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť najneskôr dňa 01.06.2005. Pre prípad omeškania s platením záväzku si zmluvné strany dohodli úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy.

6. Dňa 18.07.2006, žalobca ako povinná osoba, pred notárkou JUDr. Danielou Šikutovou so sídlom v Bratislave, uznal svoj dlh z uvedenej Zmluvy o pôžičke z 02.05.2016, čo do dôvodu a výšky 500.000,- Sk, voči oprávnenému žalovanému a vyhlásil, že ho splatí najneskôr do 18.08.2006 a s tým, že sa táto notárska zápisnica stane vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 41 zák. č. 233/1995 Z. z..

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. 15C 107/2006 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 17.05.2013, č. k. 15C/107/2006-324, potvrdeným rozsudkom KS v Bratislave z 26.05.2014, č. k. 6 Co/59/2014-475, súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti predmetnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 02.05.2005 a určenia neplatnosti Notárskej zápisnice z 18.07.2006 č. N 415/2006, NZ 28246/2006, NCRI s 28197/2006, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, nakoľko v konaní nepreukázal, že k podpísaniu notárskej zápisnice došlo v dôsledku bezprávnej vyhrážky, keď nepreukázal, že by bol žalobca spornú Zmluvu o pôžičke donútený podpísať a že by tento právny úkon neurobil slobodne. Súdy konštatovali, že naliehavý právny záujem žalobcu (§ 80 písm. c) O. s. p.) na požadovanom určení, existuje iba vo vzťahu k určeniu neplatnosti Zmluvy o pôžičke a žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej Notárskej zápisnice, ktorá nie je právnym úkonom, ale verejnou listinou potvrdzujúcou obsah v nej uvedený. Potom žalobca mohol mať naliehavý právny záujem iba na určení neplatnosti uznania dlhu, ktoré je ako jeho právny úkon v notárskej zápisnici obsiahnutý. Žalobca však v tomto smere žalobný petit neupravil a v tomto konaní sa nedomáhal neplatnosti uznania dlhu. Zároveň platí vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh vo výške 500.000,- SK s príslušenstvom ku dňu jeho uznania 18.07.2006 existoval a opak sa žalobcovi v uvedenom konaní nepodarilo preukázať, tzn. v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. K odvolacej námietke ohľadne úžerníckych úrokov zakotvených v zmluve o pôžičke, odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z hľadiska skutkového vymedzenia rozhodných okolností, nebolo predmetom tohto súdneho konania posudzovanie platnosti dojednania úrokov z omeškania a žalobca sa v uvedenom konaní nedomáhal neplatnosti predmetných právnych úkonov, z dôvodu dojednania úžerníckych úrokov z omeškania a teda žalobcovi nič nebráni v tom, aby v tomto smere podal samostatnú žalobu, prípadne, aby sa poukazom na neprípustne vysoké úroky z omeškania bránil v exekučnom konaní. Ani prípadná neplatnosť dojednania úrokov z omeškania, by nemala za následok neplatnosť celého právneho úkonu (Zmluvy o pôžičke).

8. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. 35Er 485/2006 vyplývalo, že na návrh žalovaného ako oprávneného na vykonanie exekúcie, je vedená voči žalobcovi ako povinnému exekúcia, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 16.596,96 Euro istiny s príslušenstvom, JUDr. Dušanom Noskovičom, exekútorom na základe poverenia č. 5103*047806 z 14.09.2006, základe exekučného titulu Notárskej zápisnice z 18.07.2006 č. N 415/2006, NZ 28246/2006, NCRI s 28197/2006. Uznesením z 27.04.2015, č. k. 35 Er/4857/2006-80 exekučný súd zastavil exekúciu v časti úrokov z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 16.596,96 Euro od 19.08.2006 do zaplatenia z dôvodu neprípustnosti, pre rozpor s exekučným titulom a zákonom. Konštatoval, že exekučný súd je povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu konania, pričom v exekučnom titule absentuje exekučný titul na uplatnené príslušenstvo (úroky z omeškania 0,5 % denne z istiny) a exekučný titul (Notárska zápisnica z 18.07.2006) na takéto plnenie povinného nezaväzuje a preto nie je možné takúto povinnosť vymáhať. Voči uvedenému uzneseniu podal žalovaný, v exekučnom konaní v postavení oprávneného dňa 18.05.2015 odvolanie o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. V odvolaní okrem iného uvádza, že „...Zmluva o pôžičke je spojená s notárskou zápisnicou a teda obaja účastníci pri podpise zmluvy aj notárskej zápisnice vedeli o úrokoch z omeškania a súhlasili s nimi....“ a ďalej za sporné považuje „....či dohodnuté plnenie dlžníka možno považovať za úroky z omeškania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.“

9. Z oznámenia zamestnávateľa žalobcu z 11.05.2016 vyplýva, že k uvedenému dátumu žalobca poukázal, resp. bola mu zrazená zo mzdy na základe príkazu exekútora JUDr. Dušana Noskoviča, exekútora so sídlom EÚ v Pezinku, na základe exekučného príkazu EX 1262/2006, spolu suma 23.922,19 euro.

10. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní ďalej k veci uviedla, že dohoda o úroku z omeškania podľa článku 2 Zmluvy o pôžičke zo dňa 02.05.2005 je absolútne neplatná, pre rozpor s kogentným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka, poukazujúc aj na závery súdov v súvisiacom konaní (sp. zn. 15C 107/2006) ako aj na ustálenú judikatúru (rozhodnutia NS SR sp. zn. 3M Cdo 10/2012, sp. zn. 4M Cdo 8/2010). Zdôraznila, že zákon nevylučuje možnosť dojednať si nižšie úroky ako je zákonom obmedzená výška, avšak neumožňuje dojednanie vyšších ako zákonných úrokov. V čase keď sa žalobca dostal ako dlžník do omeškania s plnením svojho dlhu (02.06.2005) bola výška úrokov stanovená 6 % ročne. Právna zástupkyňa žalobcu namietala, že v danom prípade nie je daná prekážka skôr začatého konania o tej istej veci (litispendencie), tým že prebieha uvedené exekučné konanie, nakoľko neprebieha žiadne konanie, v ktorom sa rieši otázka neplatnosti dojednania sporných úrokov z omeškania, keď predmetom exekučného konania nie je určovací návrh o neplatnosť zmluvnej podmienky a exekučný súd nemôže meritórne v tejto veci rozhodnúť. Uviedla, že žalobca v exekúcii splatil takmer 24.000 Euro, exekúcia naďalej pokračuje a to aj na vymáhanie sporných nezákonných úrokov z omeškania čo je pre žalovaného z hľadiska procesnej taktiky zjavne výhodné. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení právna zástupkyňa žalobcu odôvodnila tým, že žalobca bol v rámci konania na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. 15C 107/2006, odkázaný na samostatné konanie a naliehavý právny záujem vyplýva aj z toho, že neustálym vymáhaním nezákonných úrokov z omeškania je právne postavenie žalobcu neisté a takéto vymáhanie je nezákonné a nespravodlivé. Žalobca doposiaľ uhradil z predmetnej zmluvy o pôžičke nad rámec istiny pôžičky, sumu 10.000 euro a preto aj podstata právnej neistoty žalobcu spočíva práve v zodpovedaní otázky, či zo zmluvy o pôžičke dlhuje žalovanému 16.000 euro alebo aj spolu s príslušenstvom sumu 300.000 euro. Pritom aj napriek existencii uznesenia o zastavení exekučného konania v časti úrokov z omeškania vo výške 0,5 % denne z požičanej istiny (uznesenie z 27.04.2015, č. k. 35 Er/4857/2006-80), exekútor naďalej pokračuje vo vymáhaní dlhu, nakoľko toto uznesenie nie je doposiaľ právoplatné, navyše uznesenie o zastavení vychádza z toho, že neexistuje exekučný titul a nie z dôvodu, že úroky sú nezákonné. Právna zástupkyňa žalobcu súhlasila s tvrdením protistrany, že pokiaľ je možné sa domáhať žalobou priamo plnenia, nie je daný naliehavý právny záujem na určovacom petite žaloby, avšak v danom prípade je žalobca povinným zo zmluvy a nemôže sa domáhať voči žalovanému žiadneho plnenia a preto práve v tomto konkrétnom prípade, je daný naliehavý právny záujem za účelom odstránenia jeho právnej neistoty určovacou žalobou a zároveň vyjadrila nesúhlas s názorom právnej zástupkyne žalovaného, že nie je možné sa domáhať určenia neplatnosti zmluvnej podmienky. Rovnako uviedla, že nesúhlasí s námietkou premlčania, nakoľko z právnej teórie a judikatúry vyplýva, že ak je uplatnená absolútna neplatnosť právneho úkonu, toto právo je nepremlčateľné. Napokon právna

zástupkyňa žalobcu zdôraznila účel určovacej žaloby a to predovšetkým odstránenie právnej neistoty medzi subjektmi práva, poukazujúc aj na príslušnú judikatúru (najmä na rozhodnutia NS SR, uznesenie č. 4Cdo 56/2009 a č. 4Obo 299/2006) a to, že zákon takúto možnosť nevylučuje.

11. Právna zástupkyňa žalovaného naproti tomu v konaní namietala, že v danom prípade sa jedná sa o spor, ktorý je potrebné posudzovať výlučne podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zmluvnej autonómie strán. Jedná sa o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., pri ktorej je potrebné preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení a podľa názoru žalovaného, žalobca tento doposiaľ nepreukázal, nakoľko naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný pokiaľ predchádza skôr začaté konanie vo veci vymáhania nároku na plnenie (exekúcia), ako je to v danom prípade. Konkrétne právna zástupkyňa žalovaného poukázala na prebiehajúce exekučné konanie u exekútora JUDr. Noskoviča (Ex 1262/2006), z titulu predmetnej zmluvy o pôžičke, ktoré je t. č. v štádiu odvolacieho konania. Vyjadrila názor, že žalobná požiadavka uplatnená v tomto konaní je predbežnou otázkou, ktorú si môže vyriešiť exekučný súd v exekučnom konaní, na základe čoho namietala prekážku skôr začatej veci - litispedenciu. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného s odôvodnením, že v danom prípade ide o majetkový spor a žaloba bola podaná až 9 rokov od uzatvorenia zmluvy o pôžičke, namietala premlčanie nároku.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Týmto predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „vládne nariadenie“), podľa ktorého, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 v znení účinnom do 31.12.2008).

16. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení je potom k dojednaniu sporných úrokov z omeškania podľa čl. II. bod 5 Zmluvy o pôžičke z 02.05.2005 potrebné uviesť, že v občianskoprávnych vzťahoch (akým daný právny vzťah je), sa výška sadzby úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, resp. zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než zákonom stanovenej výške na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 31. 12. 2008, sa zákonná výška úrokov z omeškania počítala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS (neskôr tzv. základná úroková sadzba NBS) a od 01.01.2009 (nar. vlády 586/2008 Z. z.), sa zákonná výška úrokov z omeškania počíta tak, že k základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky (ECB), tzv. hlavné refinančné operácie, sa pripočíta 8 percentuálnych bodov.

17. Zákonná výška úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch bola v období rozhodnom pre daný právny vzťah ( ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke ako aj k dojednanému dňu splatenia pôžičky, resp. dňu spísania Notárskej zápisnice), stanovená ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS, nasledovne: od 01. 03. 2005 do 28. 02. 2006 vo výške 6 %; od 31. 05. 2006 do 25. 07. 2006 vo výške 8 % a od 26. 07. 2006 do 26. 09. 2006 vo výške 9 % .

18. Na podporu uvedených záverov súd poukazuje aj na uznesenie NS SR z 18. 08. 2010, sp.zn. 4 M Cdo 8/2010, v odôvodnení ktorého sa konštatuje: „.... Právna úprava zmluvy o pôžičke ako občiansko-záväzkového vzťahu nevylučuje, aby si zmluvné strany dojednali úroky z omeškania pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie

nie je prípustné (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 5, ročník 2000, R 5/2000). Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.“

19. Nakoľko si strany sporu v Zmluve o pôžičke z 02.05.2005 výslovne dojednali „...v súlade § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka na úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy...,, tzn. 182,5 % ročne (z 500.000,-Sk, čo predstavuje sumu 912.500,- Sk = 30.289,45 Euro ročne), pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy ako aj v čase splatnosti pôžičky, sa výška ročných úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., pohybovala od 6 % do 9 % ročne, je takáto dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje zákonom stanovenú hornú hranicu (viac ako 20 násobne !!), v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom a to pre rozpor so zákonom (contra legem), konkrétne s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona, a to od začiatku bez ohľadu na to, či došlo k vydaniu určujúceho súdneho rozhodnutia, že právny úkon je neplatný.

20. Otázka absolútnej neplatnosti právneho úkonu môže byť riešená ako predbežná, alebo ako vec sama na základe žaloby o určenie, a to aj vtedy, keď by bolo možné žalovať o plnenie a to podľa daných konkrétnych okolností. Pritom určenia neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať každý, kto je neplatnosťou právneho úkonu (zmluvou) dotknutý a preukáže svoj naliehavý právny záujem.

21. Podľa § 80 písm. c / Občianskeho súdneho poriadku (v znení platnom a účinnom do 30.06.2016), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení či právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

22. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k rekodifikácii procesných predpisov, týkajúcich sa civilného konania pred súdom, okrem iných do účinnosti vstúpil aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení C.s.p. (§ 470 C.s.p. ) sa nová právna úprava civilného konania použila aj na konanie začaté pred účinnosťou tohto právneho predpisu, teda aj na toto súdne konanie s tým, že právne účinky úkonov súdu a aj strán sporu, ktoré nastali predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, zostali zachované.

23. Podľa § 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

24. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

26. Podľa § 137 písm. c / C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. V zmysle vyššie uvedeného, predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, je po procesnej stránke to, že účastníci majú vecnú legitimáciu a ďalej to, že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah je, či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorý v konaní ide (sú účastníkmi právneho vzťahu od ktorého je odvodené uplatnené právo). Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu a kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

28. Potom vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na určovacej žalobe, súd s poukazom na § 137 písm. c) C.s.p., uvádza, že tento druh žaloby, ktorá má preventívny charakter, prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemohlo dôjsť iným spôsobom. Určovacia žaloba, ktorou možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, je účinnejšia než iné právne prostriedky, zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a možno ňou dosiahnuť určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov (napr. o vydanie bezdôvodného obohatenia). Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení vyplýva. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho vzťahu žalobcu a právo resp. právny vzťah účastníkov je sporný; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

29. V danom prípade bol naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný, vzhľadom na uvedené a preukázané skutkové okolnosti tým, že žalovaný ako oprávnený sa v exekučnom konaní preukázateľne domáha nielen exekúcie pohľadávky uznanej titulom pôžičky v sume 500.000 Sk, ale aj príslušenstva predstavujúceho úroky z omeškania dohodnuté v Čl II. ods. 5 Zmluvy o pôžičke z 02.05.2005 vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy, brániac sa tým, že o tejto dohode zmluvné strany vedeli a napriek tomu, že v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom prebiehajúceho exekučného konania, nie je pri uznaní dlhu uvedené príslušenstvo je súčasťou notárskej zápisnice aj Zmluva o pôžičke z 02.05.2005, ktorá je s ňou spojená, z čoho je zrejmé že predmetom uznania bola nielen pohľadávka v rozsahu istiny pôžičky ale aj sporná dohoda o úrokoch z omeškania. Takýmto preukázaným vymáhaním nezákonných úrokov z omeškania zo strany žalovaného, je právne postavenie žalobcu neisté a exekučný súd nemá právomoc rozhodovať v otázke, či zmluva je alebo nie je platná, resp. jej časť, ani ju preskúmavať, keď sama zmluva ani nemôže byť exekučným titulom. V danom prípade je exekučným titulom práve notárska zápisnica, ku ktorej je zmluva pripojená a možno len prisvedčiť, že napriek tejto skutočnosti, nie je a nemôže exekučným titulom a preto nemožno na základe nej vymáhať nezákonné úroky. Avšak za situácie, že exekútor koná tak, že už do rozhodnutia v danej veci vymohol viac ako je dlžná istina na základe uvedenej notárskej zápisnice, pričom nie je zrejmé, či ide o trovy exekúcie, úroky v zákonnej výške alebo vymáha aj sporné úroky podľa Čl II. ods. 5 Zmluvy o pôžičke z 02.05.2005, pretrváva u žalobca právna neistota v otázke zákonnosti takého postupu a určovacia žaloba je potom legitímnym prostriedkom na jej odstránenie a nastolenie právnej istoty v doposiaľ sporných vzťahoch strán ohľadom dohody o úrokoch z omeškania s vrátením pôžičky podľa uvedenej zmluvy z 02.05.2005 a uznanej notárskou zápisnicou z 18.07.2006. Potom práve z dôvodu, že žalovaný sa nemôže voči žalobcovi domáhať nezákonných úrokov z omeškania podľa Čl II. ods. 5 Zmluvy o pôžičke z 02.05.2005, pre absolútnu neplatnosť takejto dohody, je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení za účelom odstránenia právnej neistoty žalobcu. Žaloba na plnenie v prípade žalobcu nie je možná, nakoľko nie je vo vzťahu k žalovanému na základe predmetného právneho vzťahu oprávnený na žiadne plnenie a tento prípad by nastal, len pokiaľ by žalobcovi vzniklo právo z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného, prijatím plnenia titulom nezákonných úrokov. Predmetná určovacia žaloba je práve prostriedkom na predídene takéhoto nežiaduceho stavu a príp. ďalších súdnych sporov.

30. S vyššie uvedeným napokon súvisí aj otázka, či je v danom prípade založená procesná prekážka brániaca vo veci konať a rozhodnúť a to žalovanou stranou namietaná litispendencia, súd poukazuje na judikatúru v obdobnej veci (uznesenie NS SR z 26.02. 2013, sp. zn. 7 Cdo 76/2012) „....Základom pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata), alebo, či ide o prekážku začatého konania (litispendencia), je kolízia - stret súdnych konaní alebo ich vecných výsledkov. Exekučné konanie z hľadiska jeho charakteru a zmyslu, sa začleňuje medzi vykonávacie konania, v ktorom sa uspokojujú oprávnenia priznané individuálnymi aktmi aplikácie práva, a teda sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Z uvedeného exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p. vo vzťahu k inému, ako exekučnému konaniu, teda ani k rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa právo ešte len nachádza (hľadá), t. j. ktorého účastníci za participácie zvolených rozhodcov dobrovoľne na seba preberajú hmotné práva a povinnosti. Verifikáciou toho záveru je fakt, že Exekučný poriadok v ustanovení § 36 ods. 3 pripúšťa existenciu tzv. prekážky litispendencie, avšak len pokiaľ ide o neskôr začaté iné exekučné konanie.“

31. Tiež podľa uznesenia NS SR z 28. 02. 2013, sp .zn. 1ObdoV/42/2011, „...Za vec rovnakú treba považovať uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol už uplatnený (z rovnakého skutku). Prekážku rozsúdenej veci však tvorí právoplatné rozhodnutie súdu iba v takom rozsahu, v akom sa o predmete konania rozhodlo, preto ak bola uplatnená iba časť nároku, tvorí právoplatné rozhodnutie prekážku res iudicata iba v rozsahu nároku, o ktorom bolo súdom už právoplatne rozhodnuté.“

32. Obdobne v danej veci, nemôže prebiehajúce exekučné konanie založiť prekážku skôr začatej veci (litispendencia), nakoľko ide o vykonávacie konanie v ktorom sa, ako bolo už uvedené neriešia otázky existencie práva (nárokov), nerozhoduje sa o tom či tu právo je alebo nie je. Preto ani v dotknutom exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 35Er 4857/2006, EX 1262/2006, sa otázka platnosti Zmluvy o pôžičke z 02.05.2005 alebo jej časti - dohody o úrokoch z omeškania podľa Čl. II ods. 5 nemôže riešiť, navyše keď exekučným titulom je Notárska zápisnica N 415/2006, Nz 28246/2006. Preto možno zhrnúť, že keď v predmetnom konaní sa žalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu - dohody o úrokoch z omeškania a v exekučnom konaní ide o výkon uznaného práva, na základe notárskej zápisnice, pričom predmetom uznania ani nie sú sporné úroky z omeškania, resp. dohoda o nich, nie je daná totožnosť predmetu konania a teda ani prekážka litispendencie.

33. Súd k námietke premlčania vznesenej žalovaným uvádza, že v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu (negotium nullum), nemožno namietať plynutie premlčacej doby, keď tento je neplatný ex tunc, tzn. od počiatku a nespôsobuje (nevyvoláva) žiadne právne účinky, teda ani plynutie premlčacej doby. Preto nárok na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu (časti) ohľadom dojednanej zmluvnej podmienky o úrokoch z omeškania nepodlieha režimu premlčania, námietka právnej zástupkyne žalovaného v tomto smere, bola neopodstatnená.

34. Vzhľadom na uvedené, súd vyhovel žalobe a určil neplatnosť dohody o úrokoch z omeškania obsiahnutej v článku II. ods. 5 Zmluvy o pôžičke zo dňa 02.05.2005, ktorou sa žalobca ako dlžník zaviazal zaplatiť žalovanému ako veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy, pre absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko dohoda o úrokoch z omeškania prekračuje výšku kogentne stanovenú zákonom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).