Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_7C-101-2016.pdf
PDF · 82.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/101/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: O. A., J.. XX.XX.XXXX, G. E. X/XXX, XXX XX Q., o zaplatenie 548,47 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 158,55 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 38,18 eur od 04.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 89,97 eur od 04.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 34,79 eur od 04.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 25,61 eur od 04.07.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.03.2016 domáhal o zaplatenie sumy 548,47 EUR s príslušenstvom.
2. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými žalobcom a to: Zmluva o pripojení (č.l. 4), dodatok, Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby (VTS) (č.l. 5), Tarifa ST, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej siete (č.l. 11), faktúry (č.l. 14 až 25), Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 (č.l. 26), príloha (č.l. 33 až 38), pokus o zmier (č.l. 39) a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:
Z pripojenej Zmluvy o pripojení (č.l. 4) vyplýva, že žalobca ako dodávateľ - poskytovateľ služieb a žalovaný ako fyzická osoba - občan (nepodnikateľ) dňa 27.07.2011 uzavreli písomnú zmluvu podľa § 43 zák. o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému verejnú telekomunikačnú službu z produktovej rady Program služieb K. N. X J. pre poskytovanie elektronických služieb so špecifikáciou služby, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom žalovaný ako účastník sa zaväzuje platiť za uvedenú službu mesačný poplatok v zmysle aktuálneho cenníka.
3. Žalobca pripojil aj jednotlivé faktúry, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca účtoval žalovanému sumu 57,98 EUR. Dátum splatnosti faktúry bol stanovený dňom 03.03.2013. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca fakturoval za služby sumu 38,18 EUR. Dátum splatnosti faktúry bol dňa 03.04.2013. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 89,97 EUR. Dátum splatnosti faktúry bol dňa 03.05.2013. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca fakturoval služby v sume 34,79 EUR. Dátum splatnosti faktúry bol
dňa 03.06.2013. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca fakturoval služby v sume 25,61 EUR. Dátum splatnosti faktúry bol dňa 03.07.2013. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému len sumu zmluvnej pokuty 331,94 EUR. Dátum splatnosti faktúry bol dňa 03.02.2014. Žalovaný faktúry v termíne ich splatnosti ako to vyplýva zo žaloby žalobcu nezaplatil.
4. Podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
5. Podľa ust. § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa ust. § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
8. Podľa ust. § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne žiadna škoda.
9. Podľa ust. § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
10. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá / Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
11. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. Zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa ust. § 10c/ nar. Vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
13. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Právny predchodca žalobcu bol dodávateľom, lebo svoje služby poskytoval v rozsahu svojej činnosti, ktorú mal zapísanú v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný a tiež pripojeného výpisu z obchodného registra. Podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. tak ide o dodávateľa. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba občan, ktorý nekonal pre účely zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. V zmluve je označený ako nepodnikateľ. Z toho vyplýva, že zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu, bez ohľadu na jej právnu formu, je zrejmé aj s poukazom na ust. 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy.
15. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne v plnom rozsahu a to z nasledovných dôvodov:
Žaloba je nedôvodná čo do zaplatenia sumy 331,94 EUR ako zmluvnej pokuty. V časti zmluvnej pokuty je zmluva neplatná z dôvodu jej absolútnej neplatnosti. Je nutné uviesť, že je zrejmé, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli vopred pripravené. Boli pripravené žalobcom, bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pre vopred neurčený, široký okruh
spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať (a už vôbec nie do všeobecných podmienok k zmluve) a prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1/, ust. § 39/ Obč. zák. a tiež absencia písomnej formy podľa ust. § § 40 ods. 1/ Obč. zák. Dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať ako súčasť všeobecných podmienok. Podľa zák. ust. Obč. zák. zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej písomnej forme. Nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou zmluvy a napriek tomu pri omeškaní dlžníka veriteľ má podľa zákonného ust. § 517 Obč. zák. požadovať úroky z omeškania v zákonom stanovenej a určenej výške. Okrem toho všeobecné a iné obchodné podmienky a ich dojednanie obsahuje len Obchod. zák. a nie Obč. zák. Ako už bolo uvedené ide o vzťah občianskoprávny, zo spotrebiteľskej zmluvy a nie o vzťah obchodný a to ani napriek tomu, že si to mali účastníci dohodnúť, lebo také dojednanie je absolútne neplatné, lebo obchádza zákonnú úpravu, ktorá sa má aplikovať na spotrebiteľské vzťahy. Okrem toho všeobecné podmienky sú len také, ktoré sú všeobecne známe, pričom sa predpokladá, že sú známe aj obom zmluvným stranám záväzkového vzťahu. Preto jej obsiahnutie v úverových zmluvných podmienkach (všeobecných) nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude alebo nebude a v akej forme a podobe, určuje výlučne len navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky robí a formuluje. V podstate odporca ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniť nemôže. Ak chce zmluvu o pripojení uzavrieť, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá možnosť výberu a voľby podmienok. Celé takéto konanie je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s obchodnými zvyklosťami a naviac absentuje písomná forma, lebo v konaní nebola predložená taká forma dojednaní o zmluvnej pokute, ktorá by bola podpísaná obidvomi účastníkmi zmluvného vzťahu. Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď sa toho nikto nedovolá. Keďže neexistuje platná zmluva o zmluvných pokutách, nemá žalobca právo požadovať od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný tak nemá povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, lebo ju žalobcovi nedlhuje. S plnením nedôvodnej sumy sa nemohol žalovaný dostať ani do omeškania. V časti zmluvnej pokuty tak bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť.
16. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
17. Podľa §100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovené (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Vystavená faktúra, a to faktúra č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 03.03.2013 znejúca na sumu 57,98 EUR je premlčaná s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba v prípade tejto faktúry uplynula dňa 03.03.2016. Žaloba bola podaná dňa 17.03.2016.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu čo do premlčanej faktúry tiež zamietol.
21. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu ako telekomunikačný podnik, čo vyplýva z jeho predmetu činnosti v obchodnom registri a žalovaný ako užívateľ uzavreli platnú zmluvu o pripojení ako zmluvu spotrebiteľskú (okrem časti zmluvnej pokuty). Bolo preukázané, že žalovaný služby žalobcu využíval. Bolo preukázané, že žalovaný porušil zmluvu o pripojení ale aj zákonnú povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby na základe platne uzavretej zmluvy. Preto je žaloba žalobcu dôvodná len čo do zaplatenia dlhu na službách a čo do zaplatenia poplatkov, vrátane úrokov z omeškania, keďže je preukázané aj omeškanie s úhradou dlhu. Ide o sumu 158,55 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 38,18 eur od 04.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 89,97 EUR od 04.05.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania o výške 8,50 % ročne zo sumy 34,79 EUR od 04.06.2013 do zaplatenia a zo sumy 25,61 EUR od 04.07.2013 do zaplatenia.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech. Žalobca žiadal o zaplatenie 548,47 EUR a vyhovené bolo jeho žalobe v sume 158,55 EUR. Teda žalobca mal úspech v percentuálnom vyjadrení vo výške 35,35 % a žalovaný mal úspech vo výške 64,65 %. Ak odrátame z pomeru úspechu žalovaného úspech žalobcu, dostaneme pomer úspechu žalovaného vo výške 29,30 % (64,65 % - 35,35 %). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovaný mal síce nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,30 %, avšak mu žiadne trovy nevznikli a preto mu ich súd ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§355 ods. 1 CSP, § 362 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.