Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Tos-96-2016.pdf
PDF · 67.91 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/96/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a sudcov JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu v trestnej veci odsúdeného J. I., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 13.06.2016, č.k. 2Nt/12/2013-34, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného J. I., narodeného XX.XX.XXXX
z a m i e t a,
pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (ďalej „súd I. stupňa“) :
- vo výroku v bode 1/ podľa § 399 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku odmietol návrh odsúdeného J. I. na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 11T/123/2012, pretože bol podaný neoprávnenou osobou;
- vo výroku v bode 2/ podľa § 399 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku odmietol návrh obvineného L. E. na povolenie obnovy konania v identickej trestnej veci, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený J. I., ktorú následne odôvodnil vlastnými písomnými podaniami podanými na odoslanie v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach, v ktorom aktuálne vykonáva trest, dňa 27.07.2016 a 09.09.2016. Namietal v nej, že súd I. stupňa nezákonne o jeho návrhu na povolenie obnovy konania nerozhodol na verejnom zasadnutí. Obdobným spôsobom bolo o jeho návrhu rozhodnuté už skôr v inom konaní vedenom Okresným súdom Komárno pod sp.zn. 3Nt/24/2013. Domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a pokynu súdu I. stupňa, aby o jeho návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol na verejnom zasadnutí.
Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia týkajúceho sa odsúdeného J. I. i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného J. I. nie je dôvodná.
Súd I. stupňa konajúc o návrhu odsúdeného J. I., posudzujúc ho podľa obsahu, dospel k správnemu záveru, že menovaný nie je oprávnenou osobou na podanie návrhu na povolenie obnovy konania vo vlastný neprospech, argumentujúc v prospech pôvodne spoluodsúdeného L. E..
Ako jediný dôvod pre povolenie obnovy konania totiž J. I. uviedol skutočnosť, že jeden zo skutkov napadnutého trestného rozkazu (v bode 6/) spáchal sám a nie spoločným konaním s L. E., pričom neuviedol iné skutočnosti, ktorými by sa domáhal zmeny pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia vo svoj vlastný prospech.
S uvedenou argumentáciou tak osobou oprávnenou na podanie návrhu na povolenie obnovy konania v danom čase bol a takýto návrh aj podal v zmysle § 396 odsek 1, 3 Trestného poriadku sám (pôvodne) odsúdený L. E., resp. ho mohli v jeho prospech podať aj iné osoby - oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ktoré sú uvedené v § 308 odsek 2 Trestného poriadku (v danom prípade by do úvahy prichádzali prokurátor, príbuzní odsúdeného L. E. v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh). Vychádzajúc z osobných pomerov vyplývajúcich z relevantného spisu odsúdený J. I. v uvedenom postavení vo vzťahu k L. E. nie je, a preto nie je oprávnený podať v jeho prospech návrh na povolenie obnovy konania. Rovnako tak nie je oprávnený podať takýto návrh vo vlastný neprospech, čím správne argumentoval aj súd I. stupňa, nakoľko takýto návrh je oprávnený podať výlučne prokurátor (§ 396 odsek 2 Trestného poriadku). Odhliadnuc od uvedeného, zmena napadnutého trestného rozkazu v časti týkajúcej sa pôvodne odsúdeného L. E. aktuálne ani nie je možná s ohľadom na to, že v uvedenej časti bol trestný rozkaz (i keď len vo výroku o treste) zrušený Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom dovolacím, pričom následne vo vzťahu k nemu bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené s ohľadom na to, že menovaný medzičasom zomrel. Posudzovaný trestný rozkaz vo vzťahu k L. E. teda nemá účinky meritórneho rozhodnutia, ktorým bola vec právoplatne skončená, ide o nulitný úkon a už z tohto dôvodu nezvrátiteľný akýmkoľvek opravným prostriedkom.
Na tom základe nadriadený súd konštatuje, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď návrh odsúdeného J. I. na povolenie obnovy konania odmietol postupom podľa § 399 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, nakoľko tento nebol oprávnenou osobou na podanie takéhoto návrhu.
Námietka sťažovateľa, že súd I. stupňa konajúci samosudcom mal o jeho návrhu rozhodovať na verejnom zasadnutí je celkom neopodstatnená.
Podľa § 399 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak bol podaný neoprávnenou osobou.
V zmysle § 402 odsek 2 veta prvá Trestného poriadku odmietnuť návrh na povolenie obnovy konania z dôvodov uvedených v § 399 odsek 1 môže súd aj na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 303 Trestného poriadku samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva (rovnako § 349 odsek 4 Trestného poriadku).
Uvedené ustanovenia je potrebné chápať takým spôsobom, že pokiaľ v konkrétnej trestnej veci koná a rozhoduje samosudca (nie senát) a prichádza do úvahy rozhodovanie formou neverejného zasadnutia (v prípade, že by šlo o tzv. senátnu vec), samosudca rozhoduje tzv. ex catedra bez vykonania verejnej formy konania.
Ak o podanom návrhu preto prichádzalo do úvahy rozhodnutie podľa § 399 odsek 1 Trestného poriadku, ako je tomu v posudzovanom prípade, konajúci samosudca súdu I. stupňa nepochybil, pokiaľ o návrhu odsúdeného nerozhodoval na verejnom zasadnutí.
Nadriadený súd vytýka súdu I. stupňa len spôsob formulácie výroku napadnutého uznesenia, v ktorom je potrebné výslovne identifikovať rozhodnutie, ktorým bolo právoplatne skončené trestné stíhanie, ktorého obnovy sa navrhovateľ domáha, t.j. v danom prípade vo vzťahu k odsúdenému J. I., že ide o trestnú vec právoplatne skončenú trestným rozkazom Okresného súdu Komárno z 25.09.2012, sp.zn. 11T/123/2012. Táto požiadavka vyplýva z toho, že i návrh na povolenie obnovy konania ako mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti konkrétnemu rozhodnutiu, nie konaniu ako takému.
Napriek uvedenému túto nedôslednosť nadriadený súd nehodnotil ako dôvod pre zrušenie napadnutého, inak vecne správneho uznesenia, v dôsledku čoho zrušenie napadnutého uznesenia a jeho následná náprava v naznačenom smere by pôsobila výlučne formálne.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.