Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoZm-1-2016.pdf
PDF · 102.46 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoZm/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča sudcu spravodajcu, v právnej veci žalobcu: Y.. Ľ. Ž., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. O. XX, XXX XX N., právne zastúpeného JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, so sídlom kancelárie Nám. slobody 3, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale S. P.. X. B. X, XXX XX O. Ľ., právne zastúpeného JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, so sídlom kancelárie Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 400,- eur zo zmenky s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 22CbZm/6/2014-85 zo dňa 14.9.2014, v spojení s opravným uznesením č. k. 22CbZm/6/2014-105 zo dňa 18.11.2015, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. 22CbZm/6/2014-105 zo dňa 18.11.2015.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením, zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov č. k. 22Zm/128/2013-5 zo dňa 4.6.2014 v celom rozsahu a zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za námietky vo výške 24,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 398,17 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu dňa 24.9.2013 proti žalovanému a domáhal sa zaplatenia zmenkovej sumy 400,- eur so 6 % ročnými úrokmi z omeškania od 16.9.2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1,33 eur. Súd dňa 4.6.2014 vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. 22Zm/128/2013-5, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Dňa 12.6.2014 boli súdu doručené námietky žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, v ktorých žalovaný uviedol, že zmenku síce podpísal, ale táto mu zo strany žalobcu bola vysvetlená tak, že je to odmena za sprostredkovanie práce do zahraničia, z čoho vyplýva, že podpísaním zmenky žalobca uviedol žalovaného do omylu. Zaplatenie zmenkovej sumy bolo viazané na sprostredkovanie práce do zahraničia, k čomu nikdy nedošlo. Žalobca napriek tomu dal žalovanému podpísať zmenku, podal na Okresný súd v Prešove návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bez toho, aby aj on splnil svoj záväzok. Žalovaný je presvedčený o podvodnom konaní, a to aj z toho dôvodu, že na zmenke neuviedol svoje IČO. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie a zistil nasledujúci skutkový stav: Dňa 15.8.2013 vyplnil žalovaný zmenku na sumu 400,- eur, pričom sa zaviazal zaplatiť žalobcovi túto sumu do 15.9.2013 v mieste trvalého bydliska žalobcu. Žalobca sa na pojednávaní dňa 18.3.2015
odmietol vyjadriť k akýmkoľvek okolnostiam podpisu zmenky, nakoľko nevidel dôvod na to, aby mal dokazovať kauzalitu, keď to nie je nutné. Neuviedol, prečo bola podpísaná zmenka. Žalovaný naopak uviedol, že sa so žalobcom stretol v lete roku 2013 za účelom sprostredkovania práce, kedy podpisoval viacero papierov, medzi inými aj zmenku, pričom od žalobcu nedostal žiadnu kópiu toho, čo podpísal. Uviedol tiež, že pri podpise zmenky sa žalobcu opýtal, prečo sa to volá zmenka, na čo žalobca uviedol, že je to jeho zábezpeka, ak by do práce nenastúpil. Aj na toto tvrdenie žalobca odmietol reagovať. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní dňa 14.9.2015 bol vypočutý svedok U. I., ktorý potvrdil, že sa spolu so žalovaným stretli so žalobcom za účelom sprostredkovania práce. Žalobca od nich požadoval za sprostredkovanie práce zálohu, nakoľko niekoľkí ľudia mu už do práce nenastúpili a potrebuje vybaviť nejaké papiere. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu z obsahu žalobcom predloženej zmenky zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku opatrenú doložkou „bez protestu“, ktorou sa žalovaný Y. I., trvale bytom X. B. X, O. Ľ., U.. Č.. XXXXXX/XXXX, Č.. L. K. XXXXXX, zaviazal zaplatiť sumu 400,- eur Y.. Ľ. Ž., trvale bytom W.É. O. XXX/XX, XXX XX N., Č.. L. O. XXXXXX, a to do 15.9.2013 v mieste jeho trvalého bydliska. Zmenka bola vystavená v N. dňa 15.8.2013 a podpísaná Y. I.. Podľa čl I. druhej časti § 75 z. č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch (ďalej len ZoZŠ), vlastná zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa. Podľa čl. I druhej časti § 76 ods. 1, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených ods. 2 , 3, 4. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že napriek zásade abstraktnosti a formálnosti zmenkových záväzkov, nemôžu byť zásady z hľadiska ich povahy bezhraničné a z uvedeného dôvodu sa preto môžu uplatniť aj všeobecnoprávne námietky, ktoré vlastne vychádzajú z kauzálneho vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky, ako aj námietky, ktoré vychádzajú z právnych vzťahov, ktoré so zmenkou bezprostredne súvisia. A teda, napr. právnu relevanciu, budú mať nepochybne námietky úžery, zakázanej hry, podvodu, úplatkárstva, započítania, vyplnenia bianko zmenky v rozpore s dohodnutým vyplňovacím právom, odpustenie zmenkového dlhu a pod.. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že na vznik a uplatnenie zmenkových vzťahov zákon neviaže iné predpoklady, než na splnenie hmotnoprávnych náležitostí a procesnoprávnych predpisov, a že námietka žalovaného Y. I. sa týka iba kauzy zmenky, teda dôvodu vzniku zmenkového dlhu, čo v tomto prípade považuje žalobca v zmysle zákona za irelevantné. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ZoZŠ pripúšťa kauzálne námietky, ktoré sú založené na vzťahoch, na ktorých zmenka bola podpísaná a žalovaný môže vznášať kauzálne námietky a vo vzťahu k nim je dôkazné bremeno na strane žalovaného, ktoré majú preňho význam. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 5CoZm/17/2014-78, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že medzi prvým majiteľom zmenky a výstavcom sú prípustné námietky vyplývajúce z mimo zmenkových vzťahov súvisiacich s danou zmenkou. Tieto tzv. relatívne námietky môžu byť vo vzťahu k veriteľovi, voči ktorému vznikli, uplatnené, pričom jednou z týchto námietok je aj námietka neexistencie dlhu alebo dôvodu vystavenia zmenky. Ak teda dôvodom vystavenie zmenky mala byť skutočnosť, že žalobca vybaví pre žalovaného prácu v zahraničí a tento dôvod sa nenaplnil, námietka neexistencie dlhu a dôvodu vystavenia zmenky je dôvodná. Vzhľadom na toto rozhodnutie Krajského súdu Prešov v obdobnej veci sa už súd prvej inštancie nezaoberal ďalšími okolnosťami, ktoré by mohli viesť k neplatnosti zmenky. Vzhľadom na uvedené vyššie uvedené skutočnosti v zmysle ust. § 175 ods. 5 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.
1. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanému priznal trovy konania vo výške 24,- eur za zaplatený súdny poplatok v súvislosti s podanými námietkami a trovy právneho zastúpenia vo výške 398,17 eur, a to za 4 úkony právnej služby po 29,88 eur, k tomu prislúchajúci režijný paušál spolu vo výške 32,86 eur, k tomu prislúchajúcu daň vo výške 30,48 eur, cestovné náhrady vo výške 81,10 eur a náhradu za stratu času spolu s daňou vo výške 134,21 eur.
2. Opravným uznesením zo dňa 18.11.2015 č. k. 22CbZm/6/2004-105 súd prvej inštancie opravil dátum rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 22CbZm/6/2014-85, ktorý má správne znieť: „14. septembra 2015“.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrhu vyhovel. V dôvodoch odvolania konštatoval jednak to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepresvedčivé, rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje žiadne, resp. obsahuje len nezrozumiteľné dôvody, čo by v takomto prípade malo viesť k zrušeniu rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že Okresný súd Prešov v odôvodnení rozsudku iba stroho, nepresne a jednostranne, pravdepodobne za účelom zníženia hodnoty a váhy tvrdenia žalobcu, tvrdenia žalovaného iba opísal, a to iba stručnými odkazmi a zároveň nepreskúmateľným a tendenčným konštatovaním, kde bez akéhokoľvek hlbšieho odôvodnenia, aj bez použitia odkazov na akékoľvek právne normy subjektívne rozhodol o spôsobe a okolnostiach, pri ktorých podľa jeho názoru, nie je možné využívať abstraktnosť zmenky vo vzťahu ku kauze. Poukázal na čl. 1 a § 40 ods. 1 a 2 ZoZŠ, podľa ktorého majiteľ zmenky nie je povinný prijať platenie pred zročnosťou a zmenečník, ktorý platí pred zročnosťou, koná na vlastné nebezpečenstvo. Z týchto ustanovení, a tiež zo súdnej praxe jednoznačne vyplýva právo (nie povinnosť) zmenečníka na zaplatenie zmenkovej sumy pred zročnosťou zmenky, a to kedykoľvek v tomto rozhodujúcom čase. Ak by sa však zmenečník rozhodol využiť toto svoje právo, vlastník zmenky má následne právo na odmietnutie takéhoto plnenia bez toho, aby to mohlo byť považované za omeškanie veriteľa. Poukázal, že z ustálenej súdnej praxe a názoru odborníkov taktiež vyplýva, že pri rozhodovaní, resp. posudzovaní zmenky, má súd predovšetkým voliť taký výklad, ktorý bude viesť k uznaniu zmenky za platnú, a nie za neplatnú. Pri interpretácii textu by teda nemal súd vystupovať, ako hľadať omyl vystaviteľa, ale drobné nedostatky by mal korigovať svojím výkladom. Postup súdu nezohľadňuje kontext zmenky a je koncepčne neudržateľný tým, že tvorí medzitýmni záver výhradne na selektívne vybranej časti textu a ten potom stavia do umelej kolízie s textom následným. Uviedol, že judikatúra určujúca neplatnosť zmenky pre neurčitosť formy síce existuje, ale vždy ide o neplatnosť vyvolanú kolíziou dvoch kontradiktórnych výrazov na zmenke a nikdy nie o kolíziu podporného údaja a údaja vysloveného. Poukázal, že Okresný súd Prešov sa rozhodol na kauzálne námietky dlžníka aplikovať § 17 z. č. 191/1950 Z.b z dôvodu neurčeného vzťahu dlžníka a vlastníka zmenky. Podľa názoru žalobcu si okresný súd nesprávne právne vyložil toto ustanovenie, ktoré pojednáva iba v prípadoch, kedy zmenka bola postúpená, teda po jej lehote splatnosti. Ak by toto nastalo pred lehotou splatnosti, taktiež nie je možné dané ustanovenia použiť na iného vlastníka, alebo pre prípad výskytu avalistu v zmenkovom vzťahu a toto ustanovenie pritom v žiadnom prípade nie je možné použiť na pôvodný vzťah vlastníka zmeny a zmenkového dlžníka, pokiaľ nedošlo k predmetnej zmene osôb, resp. nie je určený avalista. Samotný výklad podaný zo strany súdu prvej inštancie je právne aj gramaticky irelevantný, pretože v citovanom uznesení je doslova uvedené, že kto je žalovaný zo zmenky, môže robiť kauzálne námietky iba voči vystavovateľovi (čiže žalovaný avalista voči dlžníkovi), alebo predošlý majiteľ (dlžník voči predchádzajúcim majiteľom, ak bola zmenka postupovaná, ale nie voči pôvodnému majiteľovi). Výnimka určená v poslednej časti vety ustanovenia pojednáva o prípade, ak bola zmenka postúpená po lehote jej splatnosti a dlžník uplatní námietku voči pôvodnému majiteľovi zmenky. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prešov zmenil tak, že v celom rozsahu potvrdí zmenkový platobný rozkaz zo dňa 4.6.2014 vedený pod sp. zn. 22Zm/128/2013-5, resp. zruší rozsudok Okresného súdu Prešov a vec vráti súdu na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril. Uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením odvolania podaného žalobcom v tom zmysle, že súd v napadnutom rozsudku nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalovaný je presvedčený, že súd náležite odôvodnil svoje rozhodnutie, aj náležite sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že celé konanie zo strany súdu bolo tendenčné, ladené v neprospech žalobcu, ako aj s tvrdením žalobcu, že z ustálenej súdnej praxe a názoru odborníka vyplýva, že pri rozhodovaní, resp. pri posudzovaní zmenky mal súd predovšetkým voliť taký výklad, ktorý bude viesť k uznaniu zmenky za platnú a nie za neplatnú. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie v celom konaní konal zákonným spôsobom, nekonal tendenčne v neprospech žalobcu a je toho názoru, že po vykonaní všetkých dôkazov zákonne rozhodol v predmetnej veci. Ak by žalobcovi sa javilo konanie súdu od počiatku za tendenčne ladené, mal právo vzniesť námietku zaujatosti voči súdu, resp. pridelenému sudcovi, to však neurobil a preto uvedené tvrdenia žalobcu považuje za nepodložené a účelové s cieľom vyvodiť dojem odvolaciemu súdu, že súd prvého stupňa rozhodol nezákonne. Ďalej poukázal, že bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný pri podpise zmenky bol v postavení spotrebiteľa, a teda sa vzťahuje na neho ustanovenia 5. hlavy Občianskeho zákonníka a zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Taktiež dal do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že v obdobnej veci, kde rozhodoval súd prvého stupňa, o obdobnom nároku už rozhodol právoplatne aj
Krajský súd v Prešove pod sp. zn.5CoZm/17/2014. Žiadal preto, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.
5. K tomuto vyjadreniu sa žalobca už nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok platný od 1.7.2016, z. č.160/20150 Z. z.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 387ods.1 CSP potvrdiť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP ,ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ,môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ,prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva:
7. V zmysle ustanovení § 175 ods. 4 O.s.p. (zákona platného v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie), obranou žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu (jeho výroku vo veci samej), sú námietky. Na rozdiel od účinkov odporu podaného proti platobnému rozkazu, včas podané a odôvodnené námietky nezrušujú vydaný platobný rozkaz; ich včasným podaním sa v nimi vymedzenom rozsahu odkladá právoplatnosť a vykonateľnosť zmenkového platobného rozkazu. Na základe podaných námietok súd rozhoduje v námietkovom konaní, či zmenkový platobný rozkaz bude ponechaný v platnosti, alebo či bude zrušený a v akom rozsahu.
8. Zákon v ustanovení § 185 ods. 3 O.s.p. zdôrazňuje potrebu odôvodnenia námietok. Ak námietky neobsahujú žiadne odôvodnenie, súd bez ďalšieho tieto námietky uznesením odmieta. Obsah námietok môže byť čerpaný nielen z práva hmotného (splnenie dlhu), započítanie, odpustenie dlhu, premlčanie nároku a podobne, ale i z práva procesného (ako napr. nepríslušnosť súdu, nespôsobilosť byť účastníkom konania a podobne). V námietkach musí byť uvedené všetko, čo žalovaný namieta proti platobnému rozkazu. Ide o uplatnenie koncentračnej zásady. Pretože zákon viaže podanie námietok na krátku lehotu a umožňuje konať len o včasných podaných námietkach, nemožno po uplynutí tejto lehoty uplatňovať takú obranu, ktorá nebola uvedená už v námietkach. Opísanie okolností, na ktorých postavil žalovaný svoju obranu v námietkach, vymedzuje predmet námietkového konania. Za odôvodnené sú považované také námietky, ktoré dostatočne podávajú informáciu, z ktorých konkrétnych a individualizovaných skutkov (na akom skutkovom základe) žalovaný svoju obranu uplatňuje. Námietky žalovaného plnia vo vzťahu k námietkovému konaniu podobnú funkciu, ako žalobca vo vzťahu k sporovému konaniu. Aj pri dodržiavaní zásady koncentrácie platí, že v konaniach o námietkach prihliadne súd na absolútnu neplatnosť právnych úkonov i bez toho, aby sa toho žalovaný domáhal, pokiaľ sú okolnosti, na ktorých sa má táto neplatnosť zakladať, skutkovo opísané už vo včas podaných námietkach. Uvedenú skutočnosť treba mať na zreteli najmä v súvislosti so žalobcom zdôrazňovanou odvolacou námietkou, týkajúcou sa posudzovania platnosti lehoty splatnosti predmetnej zmenky. Z obsahu žalovaným podaných námietok proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu vyplýva aj to, že zmenková suma nemala byť zaplatená v lehote, ako je uvedené v zmenke, ale až vtedy, keď žalobca žalovanému vybaví pracovné povolenie a dodá mu potrebné pracovné víza. Pri námietkach lehoty splatnosti zmenky v uplatnených námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu mohol teda súd prvej inštancie prihliadnuť aj na absolútnu neplatnosť právneho úkonu odvádzaného od posudzovania splatnosti (zročnosti) predmetnej zmenky. Splatnosť zmenky môže byť v zmenke určená len niektorým zo spôsobov uvedených v článku 1 § 33 zákona č. 193/1950 Zb. (ZZaŠ). Pripúšťajú sa len zmenky splatné na videnie (vista zmenky, zmenky platné v určitom čase po dátume vystavenia - dáto zmenky), v určitom čase o videní (lehotné vista zmenky) a zmenky splatné v určitý deň (fixné zmenky). Splatnosť stanovená iným spôsobom vedie k totálnej neplatnosti listiny o zmenke.
9. Ak má ísť o zmenku splatnú v určitý deň zo zmenky, musí práve tento presný daný dátum jednoznačne aj vyplývať. Splatnosť musí pripadnúť na celkom určitý deň. Preto za platné fixné zmenky nemožno považovať zmenky, kde sa ponúka viac dátumov splatnosti. Celkom zmenku zmarí údaj splatnosti „do 15.9.2013“ tak, ako je uvedené v predmetnej veci, a to práve pokiaľ ide o predložku „do“. V takomto prípade totiž nejde o zmenku splatnú v určitý deň. Splatnosť zmenky by tak mohol určovať aj dlžník. Za
takéhoto stavu aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom predložená zmenka má takú vadu týkajúcu sa údajov o splatnosti zmenky, ktorá ju robí neplatnou. Záver o neplatnosti zmenky je však v tomto smere jedným z určujúcich dôvodov, pre ktorý nebolo možné návrhu žalobcu vyhovieť, resp. umožňovalo to zrušiť vydaný zmenkový platobný rozkaz.
10. Ku kauzálnym námietkam, pre ktoré súd prvého stupňa zrušil vydaný zmenkový platobný rozkaz a k záverom, ktoré v tomto smere boli prijaté v nadväznosti na námietky žalobcu uplatnené v odvolacom konaní odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zrušení vydaného zmenkového platobného rozkazu, a to aj z dôvodu neexistencie právneho dôvodu vystavenia takejto zmenky, a to v nadväznosti na neexistenciu dlhu.
11. Práve tento dôvod obsahovo uvedený v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný zdôrazňoval. V takomto prípade bolo preto povinnosťou žalobcu v námietkovom konaní, či v nadväznosti na uplatnené námietky, existenciu právneho dôvodu zmenky aj preukazovať. Ak žalobca zostal nečinný a ničím nenamietal uvádzaný dôvod neexistencie dôvodu vystavenia zmenky a neexistencie dlhu zo zmenky v námietkach žalovaného, potom súdu neostávalo nič iné, len zmenkový platobný rozkaz zrušiť.
12. Námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu založené na článok 1 § 17 ZZaŠ, aj keď sú dôvodné, sú len obranou dlžníka proti povinnosti zmenku zaplatiť. Preto treba súhlasiť s tým, že takéto námietky nevedú k neplatnosti zmenky. Je však potrebné uviesť, že podľa článku 1 § 17 ZZaŠ, sú medzi prvým majiteľom zmenky a výstavcom prípustné námietky vyplývajúce z mimozmenkových vzťahov súvisiacich s danou zmenkou (tzv. kauzálne námietky). Takzvané relatívne námietky môžu byť vo vzťahu k veriteľovi, voči ktorému vzniknú uplatnené a jednou z týchto námietok je aj námietka neexistencie dlhu, alebo dôvodu vystavenia zmenky. Podľa tvrdenia žalovaného totiž dôvodom vystavenia zmenky na zaplatenie 400,- eur mala byť skutočnosť, že žalobca vybaví v zahraničí pracovné miesto a všetky náležitosti, ktoré s tým súvisia. Tento dôvod sa však nenaplnil a preto je dôvodná námietka žalovaného súvisiaca s uvedenou zmienkou, a to námietka jednak neexistencie dôvodu vystavenia zmenky a neexistencie dlhu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 6.3.2001 sp. zn. 9Cmo 533/00, podľa ktorého námietka proti zmenkovému platobnému rozkazu, že žalovaný nič žalobcovi nedlhuje, nie je námietkou, ktorá by v zmysle článku 1 § 17 ZZaŠ zbavovala zmenkového dlžníka jeho povinnosť zaplatiť zmenku. Tvrdenie, že žalovaný žalobcovi nič nedlhuje, môže byť relevantné len v spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsiahnutý tiež v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu. Je to dôvod jednak neexistencie dlhu, ak zánik dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky bol v námietkach žalovaného tvrdený a žalobca v námietkovom konaní, práve pre svoju nečinnosť, toto tvrdenie žalovaného nevyvrátil. Aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je vecne správne,ak súd priznal úspešnému žalovanému právo na ich náhradu v zmysle ust. § 142 ods.1.O.s.p..
13. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
14. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si uplatnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania. O týchto trovách odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP, pričom v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému ako úspešnej strane, náhradu trov konania podľa jej 100 % úspechu v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).