Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-101-2016.pdf
PDF · 137.15 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/101/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému L. G., D.. X.XX.XXXX, N. G. XXX/XX, N., o zaplatenie 350,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 219,30 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.4.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 350,50 € s 28 % úrokom ročne od 1.5.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.5.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXXX podľa § 269 ods. 2, § 708, § 716 Obch. zák.. Na jej základe bol žalovanému zriadený a vedený osobný účet. Vzhľadom na porušenie zmluvy, keďže na účte došlo k nepovolenému debetu, ktorý žalovaný nevyrovnal, v súlade s VOP žalobca zatvoril
príslušný účet žalovaného a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto pred zatvorením účtu vykonal dňa 30.4.2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte previedol na svoj vnútorný účet - vyrovnanie zostatku zatv. účtu. Jedná sa o platbu banky, nie klienta. V súlade s VOP a výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky - nepovoleného prečerpania účtu úročená úrokom vo výške 28 % ročne.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3.Podľa § 219 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
4.Podľa § 219 odsek 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5.Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
6.Podľa § 177 ods. 2 C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a )ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
7.Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8.Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 350,50 eur, súd v zmysle § 297 C.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 1 C.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.9.2016. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
9.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci :
10. Dňa 28.5.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov. Predmetom uvedenej Zmluvy bolo zriadenie účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (čl. I. Zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve, Všeobecných obchodných podmienkach a v ďalších podmienkach. Zmluva je uzavretá s poukazom na ustanovenia § 269 ods. 2, § 708 a nasl. OBZ, § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež iba „OZ“). S poplatkami a sadzobníkom sa klient oboznámil pri podpise zmluvy. V čl. III je zakotvená rozhodcovská zmluva. Zmluva je
vyhotovená v dvoch rovnopisoch. Uzatvára sa na dobu neurčitú. Zároveň bola uzavretá zmluva o používaní platobnej karty a elektronického bankovníctva.
11. Z výpisov z účtu na meno žalovaného vyplýva, že súčet výberov a vykonaných platieb predstavuje ku dňu 31.10.2012 sumu 344,58 eur, súčet platieb a zostatku na účte predstavuje sumu 124,70 eur ( 100,12 eur + 24,58 eur ), rozdiel teda dlh žalovaného predstavuje sumu 219,30 eur. Suma 131,20 eur predstavuje - poplatky za vedenie účtov, úroky, poplatky za osobný účet, upomienky a pod. za obdobie od 1.11.2012 do 28.3.2013, vysporiadanie na účte vykonané do sumy 350,50 eur. Po 31.10.2012 žalovaný už nevykonával žiadne transakcie na účte, boli len účtované poplatky do výšky 131,20 eur.
12. Podaním zo dňa 8.7.2016 žalobca uviedol, že na základe zmluvy a príslušných VOP banka rozlišuje povolený debet (služba „povolené prečerpanie") a nepovolený debet. Odporca mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte, ktoré sa riadi platnými VOP ods. 8.9. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem (7) dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur. Ak dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudne účinnosť. V zmysle ods. 8.12 VOP - Ak sa klient dostane do omeškania s plnením svojich peňažných alebo nepeňažných povinností, alebo ak porušuje zmluvu čo i len nepodstatným spôsobom, banka môže písomným oznámením doručeným klientovi okamžite: (a) vypovedať poskytnutie povoleného prečerpania; (b) vyhlásiť predčasnú splatnosť; alebo (c) odstúpiť od zmluvy o povolenom prečerpaní. Pri porušení vyššie uvedených povinností sa klient dostáva do nepovoleného prečerpania. Odporca prekračoval povolený limit čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, na základe uvedeného navrhovateľ pristúpil k postupu v zmysle ods. 8.9 VOP a znížil odporcovi limit povoleného prečerpania na 0,- EUR. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy z toho vyplývajúcej v tejto lehote sa odporca dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej sumy. V zmysle ods. 3.12 VOP - Nepovolené prečerpanie: Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Dlh z
nepovoleného prečerpania je teda splatný bez zbytočného odkladu po tom, čo vznikne, keďže sa nejedná o dohodnutý produkt, ale o porušenie podmienok zmluvy. Úročenie povoleného prečerpania sa spravuje ods. 8.8 VOP, pričom výška úrokovej sadzby povoleného prečerpania bola oznámená odporcovi aj výpisom. Úročenie nepovoleného prečerpania 28 % p.a. je upravené v uverejnenej výveske úrokových sadzieb. Suma 350,50 EUR predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte odporcu počas trvania nepovoleného prečerpania. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Počiatočný stav účtu 24,58 Eur (limit povoleného prečerpania 130 Eur). Debetné obraty predstavovali tieto operácie: a) Výbery v hotovosti, z ATM, platby, v celkovej výške 344,58 Eur - rozpis zrejmý z tabuľky a z výpisov z účtu b) úroky; po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu (od 01.07.2012 vo výške 28% p.a.)". Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Účtované sú vždy zo sumy aktuálne v debete za celé obdobie až po jeho vyrovnanie. Spolu v sume 34,89 Eur. c) poplatky za: kartu MasterCard (MC) 6x1,50 Eur, tj. v celkovej výške 9 Eur vedenie účtu 7c3,90 Eur a 7x1,99 Eur, tj. v celkovej výške 41,23 Eur vklad v hotovosti 1x0,50 Eur, tj. v celkovej výške 0,50 Eur upomienku lx 15 Eur, tj. v celkovej výške 15 Eur, výzvu - nepovolené prečerpáme lx 30 Eur, tj. v celkovej výške 30,- Eur. Kreditné obraty spolu 100,12 Eur predstavovali operácie - prijaté platby na účet, vklady, ich rozpis je zrejmý z tabuľky v prílohe. Účet klienta je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto banka pred zatvorením účtu robí internú účtovnú transakciu (prevod), ktorou debetný zostatok na účte klienta prevedie na vnútorný účet banky - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu" ide o internú transakciu banky, nie o transakciu zo strany klienta, t.j. najmä neznamená úhradu dlžnej sumy zo strany klienta. Dlh žalovaného vznikol operáciami na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom dňa 30.4.2013 bol dlh vo výške 350,50€ prevedený na pohľadávkový účet nepovolených debetov istinový č. XXXXXXXXXX/XXXX.
13.Podľa bodu 25.5 Všeobecných Obchodných podmienok Prima banky / ďalej len VOP Prima banky /, VOP sú súčasťou zmlúv uzatvorených medzi bankou a klientom, ktoré sa odvolávajú na VOP odkazom.
14.Povinnosť uhrádzať odplatu za poskytnuté služby ( poplatky, provízie, odmeny a pod. podľa Sadzobníka zverejneného bankou ) vyplýva z bodu 12 VOP.
15. Pri doručovaní banka postupuje v zmysle bodu 19.8 VOP, písomnosť sa považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštovného podniku.
16. V zmysle bodu 3.12 VOP po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky ( napr. po zúčtovaní úrokov, poplatkov a pod. ) úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby ,,úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu,,. Ust. 8.8. o úročení ( z aktuálneho zostatku ) platia aj v tomto prípade. Prečerpanie musí byť ihneď vyrovnané. Úrok môže byť zvýšený aj znížený.
17. Podľa úrokových sadzieb produktov je úrok pri nepovolenom prečerpaní na účte vo výške 28 %.
18.Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca má oi. v predmete podnikania poskytovanie úverov, platobných služieb a zúčtovanie ( súdu známe z jeho činnosti ).
19.Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9)._________________________________ Odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
20. Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Keďže zákonodarca
uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez námietky musí teda prihliadať na uvedené oslabenie nároku veriteľa.
21. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
22.Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
23.Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
24.Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
25.Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
26.Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
27.Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
28.Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
29.Podľa § 52 OZ ( účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu, ďalej OZ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30.Podľa § 53 ods. 1 - 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31.Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
32.Podľa § 451 OZ ( účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu až do odstúpenia od zmluvy ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
33.Podľa 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
34.Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
35.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
36.Podľa § 708 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
37.V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
38.Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka je banka povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
39.Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
40.Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
41.Podľa § 714 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech bežného účtu.
42.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
43.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
44.Podľa § 716 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.
45.Podľa § 718 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, banka je povinná platiť úrok vo výške určenej v zmluve, alebo ak nie je
dohodnutá, vo výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, inak v obvyklej výške s prihliadnutím na dĺžku doby, počas ktorej boli peňažné prostriedky na účte viazané.
46.Podľa § 719a Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, na zmluvu o vkladovom účte a na prijímanie platieb na vkladový účet, vykonávanie platieb z vkladového účtu, na zúčtovávanie vykonaných platieb a na opravu chybného zúčtovania platieb sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o zmluve o bežnom účte, ak v § 716 až 719 nie je ustanovené inak.
47.Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
48.Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
49.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
50. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 350,50 € s 28 % úrokom ročne zo sumy 350,50 eur od 1.5.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nesplnenia povinnosti žalovaného zo zmluvy o bežnom účte.
51. Žalobca bol súdom vyzvaný na presnú špecifikáciu svojho nároku a jeho preukázanie listinnými dôkazmi výzvou zo dňa 10.6.2016.
52. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.5.2012 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov. Predmetom uvedenej Zmluvy bolo zriadenie účtu č. 3667891001/5600 (čl. I. Zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve, Všeobecných obchodných podmienkach a v ďalších podmienkach. Zmluva je uzavretá s poukazom na ustanovenia § 269 ods. 2, § 708 a nasl. OBZ, § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež iba „OZ“). S poplatkami a sadzobníkom sa klient oboznámil pri podpise zmluvy. V čl. III je zakotvená rozhodcovská zmluva. Zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch. Uzatvára sa na dobu neurčitú. Zároveň bola uzavretá zmluva o používaní platobnej karty a elektronického bankovníctva.
53.Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave v Obchodnom zákonníku ( čo do náležitosti ), všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu, teraz zákon č. 250/2007 Z.z., v tomto prípade účinného aj v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka nielen na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými a dlžníkom, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania, odstúpenia, ručenia a pod.. Pričom ako vyplýva z cit. zák. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Aj keď samozrejme súd na posúdenie náležitosti zmluvy použil vyššie cit. ust. Obchodného zákonníka. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere aj o bežnom účte považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu ( spĺňa všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako spotrebiteľskú ) je treba aplikovať zákonné ustanovenie prijaté do Občianskeho zákonníka po 1.4.2004. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa. Súdna prax preklenula aj skutočnosť, že v čase vzniku zmluvného vzťahu, bol v OZ ustanovený užší výpočet spotrebiteľských zmlúv. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z cit. zák. na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je preto potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ v spojení so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Na uvedenom názore súdu nezmení znenie zmluvy a to, že právny vzťah sa riadi a je uzavretý podľa Obchodného zákonníka.
54.Navyše v zmysle poslednej vety § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015 na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora) sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015 cit.: „V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“.
55.Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
56.Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ). Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
57. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní tejto zmluvy vystupoval ako dodávateľ a dlžník vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/ a že zmluva je typickou formulárovou zmluvou, pričom jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky ( ďalej aj VOP ).
58.Vzhľadom k uvedenému súd podrobil vzniknutý záväzkovo právny vzťah medzu účastníkmi konania súdnej kontrole z hľadiska prijateľností dojednaní v kontexte
spotrebiteľského práva a teda použil ust. Občianskeho zákonníka na posúdenie otázok týkajúcich sa splnenia či existencie dlhu a pod..
59. Z výpisov z účtu na meno žalovaného vyplýva, že súčet výberov a vykonaných platieb predstavuje ku dňu 31.10.2012 sumu 344,58 eur, súčet platieb a zostatku na účte predstavuje sumu 124,70 eur ( 100,12 eur + 24,58 eur ), rozdiel teda dlh žalovaného predstavuje sumu 219,30 eur. Suma 131,20 eur predstavuje - poplatky za vedenie účtov, úroky, poplatky za osobný účet, upomienky a pod. za obdobie od 1.11.2012 do 28.3.2013, vysporiadanie na účte vykonané do sumy 350,50 eur ( 219,30 eur + 131,20 eur ). Po 31.10.2012 žalovaný už nevykonával žiadne transakcie na účte, boli len účtované poplatky do výšky 131,20 eur.
60. Súčet poplatkov za vedenie účtu a úrokov a poplatku za upomienku teda tvorí časť zo žalovanej sumy a to 131,20 eur, pričom žalobca žiada aj úrok vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 1.5.2013 do zaplatenia.
61. Samotná Zmluva neupravuje konkrétne aké odplaty za služby by bol a za akých podmienok žalovaný povinný platiť. Zmluva len odkazuje na Sadzobník poplatkov a VOP.
62. Nároky žalobcu uplatnené v konaní teda čiastočne vyplývajú z obsahu VOP a Sadzobníka, na ktoré zmluva poukazuje ( čo do sumy 131,20 eur ).
63. V prvom rade je potrebné uviesť, že VOP, Úrokové sadzby produktov a Sadzobník sú vopred predtlačené, dané, vypracované veriteľom - žalobcom. Tieto klienti ( aj žalovaný ) žiadnym spôsobom nedojednávajú, nemajú právo individuálne vyjednať ich znenie, tak, aby bolo možné uzavrieť, že na ich znení sa veriteľ a klient dohodli v rámci zmluvnej voľnosti ( návrh a akceptácia ). Uvedené si súd ani nevie reálne predstaviť. Podľa názoru súdu nepostačuje ( rovnako predtlačené žalobcom ) konštatovanie v zmluve, že sa s VOP a Sadzobníkom klient oboznámil, či si ich prečítal a sú súčasťou zmluvy. Naviac ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, VOP, Úrokové sadzby a Sadzobník môže veriteľ - žalobca kedykoľvek v priebehu trvania zmluvného vzťahu zmeniť a klienti sú nimi bez ohľadu na ich súhlas / nesúhlas viazaní.
64. Čo sa týka poplatku za poskytovanie služieb ( okrem iného ), v dôsledku účtovania ktorého sa následne po 1.11.2012 dostával žalovaný ďalej do debetu na účte súd dodáva, že tento považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tento poplatok nemôže mať povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, keďže bolo preukázané, že od 1.11.2012 žalovaný neuskutočňoval na účte žiadne transakcie, za ktoré by si banka mohla účtovať odplatu. Tieto poplatky sa teda účtovali na účte žalovaného bez poskytnutého protiplnenia banky. Takéto poplatkové zaťaženie je preto neprijateľné. Rovnako čo do sadzby, ktorou bolo nepovolené prečerpanie úročené vo výške 28 % je neprijateľné
dojednanie a to vo vzťahu k priemerným úrokovým mieram z úverov zverejnených NBS za rok 2012 ( v rozpätí 8,28 % - 13,79 % ). Navýšenie na dvojnásobok zistených sadzieb je podľa názoru súdu dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi. Tým viac, že vyplýva z predložených Úrokových sadzieb, ktoré spotrebiteľ osobitne nevyjednával ani neovplyvňoval a boli dané výlučne veriteľom. Poplatky za výzvy, či upomienky už boli súdmi opakovane vyhlásené za neprijateľné a preto ani takéto žiadané plnenie nemožno súdom priznať. Ak by aj uvedené zmluvné strany dojednali v zmluve, uvedené by predstavovalo neplatný právny úkon dojednaný v rozpore so zákonom a dobrými mravmi ( § 39 OZ ). Teda dojednania o poplatkoch, úrokoch preto nemôžu byť v súlade s úpravou spotrebiteľských zmlúv uvedených v OZ a v zákone na ochranu spotrebiteľa ani s účelom Smernice Rady č. 93/13/EHS a preto ich súd považuje za neprijateľné. S neprijateľným plnením preto žalovaný nemôže byť ani v omeškaní. Tiež je sporná otázka, či o tvrdenom debetnom zostatku na účte mal žalovaný vedomosť, či mu vôbec boli doručované výpisy z účtu poštou, resp. výzvy ( dôkaz nebol predložený ) a pod..
65. V konaní teda bolo preukázané reálne plnenie žalobcu do výšky 219,30 eur. Preto súd vyhovel žalobe v tejto časti a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 219,30 eur. S ohľadom na vyššie uvedené súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a neprihliadal na tvrdenia žalobcu udávané v jeho písomných podaniach.
66. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 2 v spojení s § 262 C.s.p. tak, že stranám nepriznal ich náhradu, keďže žalobca mal v konaní úspech len čiastočný a žalovanému ani žiadne trovy konania nevznikli.
67.Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.