Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/18/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Petra Šama, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K. M., nar. X.X.XXXX, bytom G. Y., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky Š. M., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T., T. XX, právne zastúpenej JUDr. Pavel Hagyari, MBA, advokát, Bratislava, Vlčková 8/A, a z otca K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Q., L. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jaroslav Čolák, advokát, so sídlom Florianska 19, Košice, v konaní o úpravu práv a povinností, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 27P/328/2016-15 zo dňa 8.7.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 27P/328/2016-28 zo dňa 4.8.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

I. O d m i e t a odvolanie otca proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil matke, aby v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K. M., nar. X.X.XXXX, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, podala návrh o úpravu práv a povinností na Okresnom súde Prešov.

II. V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) vyššie označeným uznesením rozhodol takto: „z v e r u j e mal. K. M., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky,

otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. K. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia,

u k l a d á matke, aby v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K. M., nar. 3.9.2012, pochádzajúceho z matky Š. M., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T., T. XX, a z otca K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Q., L. XXXX/XX, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala návrh o úpravu práv a povinností na Okresnom súde Prešov“.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedla, že matka podala na tamojší súd dňa 1.7.2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby jej súd zveril mal. K. do osobnej starostlivosti a určil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. K. sumou vo výške 100,- eur mesačne, ktoré bude platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti z dôvodu psychického týrania otca, čo má nepriaznivý vplyv na mal. K., otec sa opakovane matke vyhráža, že jej dieťa vezme a na výživu maloletého dieťaťa neprispieva.

3. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), ustanovenia § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporovný poriadok (CSP), ako aj ustanovenia § 2 ods. 1, 2, CMP, § 329 ods. 1 CSP, § 333 CSP, § 334 CSP, § 336 CSP, § 366 CMP, § 367 ods. 1, 2, 3 na základe správy kolízneho opatrovníka uzavrel, že rodičia nevedú spoločnú domácnosť, matka zabezpečuje starostlivosť o mal. K. po každej stránke, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a preto zveril dočasne mal. Ivana do osobnej starostlivosti matky.

4. Zároveň určil otcovi povinnosť dočasne prispievať na výživu mal. Ivana sumou vo výške zákonom stanoveného minimálneho výživného, t. j. 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia, keďže sa súdu nepodarilo zistiť, vzhľadom na krátku zákonnú lehotu, súčasné osobné, zárobkové a majetkové pomery otca. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že ide iba o dočasnú úpravu výživného určenú v súlade s § 366 v nevyhnutnej miere s tým, že v konaní vo veci samej vykoná rozsiahlejšie dokazovanie za účelom zistenia súčasných osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca, ako aj odôvodených potrieb maloletého dieťaťa a následne určí otcovi výšku výživného.

5. Zároveň určil matke povinnosť v súlade s ust. § 336 ods. 1 podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia návrh vo veci samej.

6. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to voči všetkým jeho výrokom, včas odvolanie otec. V dôvodoch svojho odvolania otec uviedol, že s vydaným neodkladným opatrením v celom rozsahu nesúhlasí s tým, že rodičia maloletého K. nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2016, a to z dôvodu vzájomného odcudzenia a neporozumenia. Dôvody, pre ktoré matka s maloletým Ivanom opustila spoločnú domácnosť, sú podľa otca umelo vykonštruované, nepravdivé s cieľom vykresliť otca pred konajúcim súdom ako tyrana, ktorý neberie ohľad na zdravie svojho syna a zanedbáva jeho starostlivosť. Podľa otca, má s ním maloletý K. vybudovaný veľmi dobrý vzťah, pričom v čase, keď matka so synom s ním žili v spoločnej domácnosti, otec finančne zabezpečoval všetky výdavky rodiny a o maloletého K. sa príkladne staral. Striktne odmietol, že by sa mal kedykoľvek dopustiť akéhokoľvek psychického týrania voči synovi a vyslovil presvedčenie, že práve matka svojím správaním vyhrocuje všetky situácie a stretnutia otca so synom, či zneužíva svoj vplyv a odkázanosť dieťaťa na ňu takým spôsobom, že maloletý K. bezdôvodne začína považovať otca za toho „zlého“, a to aj napriek tomu, že mu otec nikdy neublížil a vždy sa obetoval pre jeho dobro. Otec ďalej zdôraznil nevyhnutnú prítomnosť oboch rodičov pre plnohodnotný psychický a fyzický vývoj dieťaťa, keď úvaha otca svojou prítomnosťou v prostredí, v ktorom sa dieťa vyvíja, tvorí pevný základ pre rozvoj jeho osobnosti. Otca nemožno vylúčiť zo starostlivosti o maloletého a jednoznačne rozhodnúť, že maloletý K. by mal byť vo výlučnej starostlivosti matky, ale práve naopak, umožňuje otcovi, ktorý má záujem sa o dieťa starať, a je to predovšetkým jeho základným rodičovským právom podieľať sa na adekvátnej výchove svojho syna.

7. V ďalšom odvolateľ poukázal na skutočnosť, že matka si od narodenia maloletého K. uzurpovala jeho výchovu, keď otcovi neumožňovala tráviť s ním chvíle a zažívať veci, ktoré sú pre každého iného rodiča (a taktiež dieťa) prirodzenou súčasťou života. Keď otec bol pracovne v zahraničí, matka mu nikdy neumožnila telefonický rozhovor so synom s tým, že od začiatku nemala záujem, aby ich rodina riadne fungovala a aby ich spoločný syn bol v kontakte s oboma rodičmi, t. j. robila všetko preto, aby čo bol najmenej s otcom a takisto aj s jeho rodinou. Otec mal vždy záujem stretávať sa so synom, no matka mu v tom podľa jeho vyjadrenia bránila a rovnako sa správala aj k otcovej rodine, keď zámerne menila maloletému harmonogram dňa tak, aby veľa spal a nemohol byť v kontakte s ostatnými. Ďalej mu napríklad oznámila, že na jar tohto roku plánuje odísť do Š. so sestrou s odôvodnením, že pobyt v inej klíme by bol prospešný pre maloletého K., ktorý má viacero zdravotných problémov. Tento návrh jednak s otcom vôbec neprebrala a na druhej strane na otázku otca, či môže ísť s nimi, odpovedala odmietavo, až podráždene. Otec podľa svojho vyjadrenia pozná zdravotný stav syna, záleží mu na ňom a tento pobyt v zásade neodmietol, len chcel byť s ním spolu, čo matka opäť odopierala.

8. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa otec podľa svojho vyjadrenia stretáva s maloletým K. podľa svojich možností a ani raz, čo bol maloletý K. s otcom, sa nevyskytli žiadne problémy, žiaden plač, či slová zo strany maloletého, že chce ísť naspäť do T. za matkou. Otec potvrdil skutočnosti uvádzané matkou, že prevzatie dieťaťa ním bolo viackrát spojené s nespokojnosťou matky a jednak s tým, že sa veľmi nechcelo ani samotnému maloletému K., avšak keď už matka nebola na dohľad, bol maloletý

Ivko opäť vysmiaty a spokojný, že ide s otcom. Poukazujúc na uvedené bol preto toho názoru, že napätie vyvoláva vždy matka, ktorá maloletého manipuluje a práve tým spôsobuje u neho psychickú nerovnováhu.

9. Otec vždy čas na strávenie so synom dohodnutý s matkou, podľa svojho vyjadrenia, riadne dodržiaval. Priznal, že len raz sa omeškal s odovzdaním, ale to len z toho dôvodu, že na ceste bola hustá premávka, pričom túto informáciu matke telefonicky vopred oznámil. Nikdy maloletého nenútil u neho spať. Poukázal na to, že naposledy 1. mája vzal maloletého Ivana do zoologickej záhrady v L. W. U., pričom maloletý bol opäť celý usmievavý a za matkou sa mu necnelo. Po tejto skúsenosti matka už viackrát nedovolila otcovi stretnúť sa s maloletým K.. Následne už matka podmienila ďalšiu dohodu ohľadom spoločne strávených nedieľ platením výživného vo výške 200,- eur mesačne, pričom takúto výšku výživného otec podľa svojho vyjadrenia, nie je schopný uhrádzať a za takto stanovených podmienok k dohode nemohlo dôjsť. Od tohto okamihu mala matka začať šíriť výmysly o tom, že maloletý Ivko s otcom nechce byť, pričom ak by otec matke tieto peniaze uhradil, maloletého K. by mohol vidieť. Otec každý mesiac podľa svojho vyjadrenia prispieva matke na výživu a výchovu maloletého K. 100,- eur a taktiež mu platí poistku vo výške 21,48 eur mesačne. Dodal, že nechce maloletého Ivana vystavovať stresu, či akýmkoľvek spôsobom traumatizovať, požadoval však riadne zabezpečenie rodičovských práv s tým, že mal za to, že je to v záujme maloletého K..

10. Z vyššie uvedených dôvodov v rámci svojho odvolacieho petitu navrhol otec, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako neopodstatnené zrušil.

11. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil záhlavie a výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie tak, že správne má byť uvedený ako dátum narodenia otca 30.5.1983.

12. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že k tomuto sa nemôže vyjadriť, nakoľko mu nie sú známe rodinné, bytové a sociálne pomery otca, ale mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, pretože rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a bolo nutné vyriešiť otázku zverenia maloletého dieťaťa a určenia výživného pre maloleté dieťa.

13. Matka vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu otca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že s ním nesúhlasí, keď otec opakovane nerešpektoval inštrukcie týkajúce sa starostlivosti o maloletého, ktoré dostával od matky vždy, keď si ho bral k sebe. Z vyjadrenia o zdravotnom stave maloletého zo dňa 18.3.2016 predloženého matkou je zrejmé, že nedodržiavanie liečebných a stravovacích postupov môže zdravotný stav maloletého kedykoľvek zhoršiť. Nerešpektovanie týchto inštrukcií zo strany otca malo podľa matky nepriaznivý dopad na zdravotný stav maloletého, čo dokazujú lekárske správy z vyšetrení maloletého, ktoré s ním bolo nutné absolvovať 2 - 3 dni po pobyte s otcom, nakoľko jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršil.

14. Taktiež matka nesúhlasila s vyjadrením otca o príspevkoch na rodinu, domácnosť a starostlivosť o dieťa, keď tento sa podieľal na platení nájomného, no v časti zabezpečenia celkových potrieb v domácnosti bola jeho účasť minimálna, pričom hľadel najmä na svoje osobné potreby. Za absurdné považovala matka tvrdenia otca, že pokiaľ by jej uhradil 200,- eur mesačne, mohol by maloletého vidieť a rovnako nesúhlasila s vyjadrením otca týkajúcim sa „ideálneho“ vzťahu otca s maloletým a tieto považovala za nepravdivé. Maloletý po návštevách u otca mal mávať nočné mory, traumy a pomočovať sa, o čom svedčí skutočnosť, že bolo nevyhnutné pre maloletého vyhľadať odbornú psychologickú pomoc, ktorú maloletý navštevuje dodnes.

15. Matka podľa svojho vyjadrenia mala záujem, aby rodina fungovala a maloletý vyrastal v kompletnej rodine aj napriek tomu, že otec bol veľmi často pod vplyvom alkoholu a matka u neho nenašla akúkoľvek snahu o zlepšenie nepriaznivej rodinnej situácie. Keď matka zistila, že rodina napriek jej snahe nefunguje, chcela, aby mal aspoň maloletý s otcom dobrý vzťah a preto súhlasila s pobytom maloletého u otca, čo sa neskôr ukázalo ako nesprávne rozhodnutie. Otec nemá prehľad o potrebách maloletého, nedodržuje nutné postupy týkajúce sa jeho stravovania a zdravotného stavu, maloletý sa od neho vracal k matke vystresovaný a nekľudný.

16. Pobyt maloletého vo Š. odporučila jeho lekárka. S týmto otec najprv vôbec nesúhlasil, no po ďalšom rozhovore so sestrou matky a starou mamou s jeho pobytom súhlasil, pričom pozvanie

na pobyt do Š. odmietol kvôli práci, preto je jeho tvrdenie, že mu matka túto možnosť odoprela, nepravdivé a zavádzajúce. Rovnako matka nesúhlasila s vyjadrením otca, že maloletému zámerne menila harmonogram dňa tak, aby veľa spal a nemohol byť v kontakte s ostatnými, ako aj to, že maloletému neumožňovala telefonický styk s otcom. Podľa vyjadrenia matky mal maloletý odmietať telefonovať s otcom bez akéhokoľvek podnetu zo strany matky. Poprela, že by mala byť príčinou rozpadu rodiny, ako aj príčinou zlého vzťahu medzi ním a maloletým, keď v tomto prípade nie je možné tvrdiť, že vzťah otca s maloletým predstavuje pevný základ pre rozvoj osobností maloletého, nakoľko maloletý nemá k otcovi vytvorený zdravý vzťah, ktorý by mu prinášal rozvoj osobností. Naopak, podľa matky tento vzťah pôsobí na maloletého negatívne, najmä po psychickej stránke, keďže maloletý je utiahnutý, má z otca strach a stretnutia s otcom majú na maloletého značný negatívny dopad, ktorý sa odráža najmä na jeho zdravotnom stave.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia maloletého dlhodobo nezdieľajú spoločnú domácnosť a zároveň nie je možné medzi nimi dospieť k dohode o úprave rodičovských práv a povinností, môže súd podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine upraviť výkon rodičovských práv a povinností a najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Je evidentné a jasné, že medzi otcom a matkou dochádza k rozporom vo veciach týkajúcich sa maloletého a akákoľvek dohoda o úprave rodičovských práv a povinností medzi nimi je vzhľadom na tieto rozpory vylúčená, keďže otec nerešpektuje veci týkajúce sa zdravotného stavu maloletého a vyhýba sa plneniu vyživovacej povinnosti voči maloletému. Už aj vzhľadom na tieto skutočnosti bolo podľa matky nevyhnutné, aby súd neodkladne opatrením rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností a tým zabezpečil pre maloletého stabilné prostredie vhodné pre jeho rozvoj a zdravotný stav. Nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, ani v rovnakom meste, nie je medzi nimi vytvorená dohoda týkajúca sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, je podľa matky nevyhnutné na čas do rozhodnutia o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností určiť, ktorý z rodičov bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého a riešiť bežnú agendu týkajúcu sa maloletého. S ohľadom na vek maloletého, jeho zdravotný stav a odôvodnené potreby je zrejmé, že potrebuje neustálu a dôkladnú starostlivosť a oporu, ktorú momentálne vie zabezpečiť jeho matka.

18. Zároveň podľa matky vzniká dôvodná obava z prípadného rodičovského únosu maloletého otcom, nakoľko sa matke viackrát vyhrážal, že zoberie maloletého a matka ho už viac neuvidí. V otázke primeranosti zásahu neodkladného opatrenia matka poukázala na ustanovenie § 330 ods. 2 CSP, keď je zrejmá nutnosť úpravy pomerov a zároveň záujem o maloletého vyžadovali, aby súd daným spôsobom tieto pomery dočasne upravil. Za prioritné pre účely nariadenia neodkladného opatrenia považovala matka najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava a ochranu citového vývinu dieťaťa.

19. Poukazujúc na uvedené preto matka navrhla uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

20. Otec vo svojej replike k odvolaniu matky zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach s tým, že s maloletým Ivanom má veľmi dobrý vzťah, zaujíma sa o neho a chce sa s ním stretávať a opakovane sa u matky dožaduje rešpektovania tohto svojho rodičovského práva. Zároveň vyjadril snahu zlepšiť nepriaznivú rodinnú situáciu, pričom poukázal, že k styku mu bezdôvodne bráni matka maloletého K.. Poukázal na to, že rešpektuje zdravotný stav maloletého K., ako aj inštrukcie lekárov, ktoré dodržiava, keď dbá, aby maloletý konzumoval len zdravé potraviny, ktoré vopred odsúhlasí matka. Zopakoval, že v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, otec finančne zabezpečoval všetky výdavky rodiny, keď finančné prostriedky sa snažil získať rôznymi spôsobmi, ťažkou prácou v zahraničí, i doma, preto tvrdenie, že by hľadel len na svoje osobné potreby sa nezakladajú na pravde. Poukázal na to, že každý mesiac zasielal na účet matky finančné čiastky, čo robí doposiaľ. Odmietol, že by sa mal kedykoľvek dopustiť akéhokoľvek psychického týrania voči maloletému, keď opätovne poukázal na manipuláciu maloletého zo strany matky za cieľ očierniť otca na tvrdenie matky, že je veľmi často pod vplyvom alkoholu s tým, že je zrejmé, že matka vo svojich podaniach uvádza nepravdivé skutočnosti, keď z ním predložených dôkazov vyplývajú rozhodujúce skutočnosti, že otec má snahu komunikovať s matkou a záleží mu na maloletom K., s ktorým sa chce stretávať, riadne si plniť svoje rodičovské povinnosti, má prehľad o potrebách maloletého a dodržuje nutné postupy týkajúce sa jeho stravovania a zdravotného stavu.

21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení §§ 379, 380, 381 a 383 bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

22. Podľa § 111 písm. c) a j) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhodne o výžive maloletého a zastupovaní maloletého.

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Aj o neodkladných opatreniach podľa názoru odvolacieho súdu možno použiť judikatúru súvisiacu s nariadeným predbežným opatrením podľa § 74 a nasl. predchádzajúceho O.s.p..

25. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania alebo po jeho začatí. Podmienky pre nariadenie, obsah a dôsledky sú v podstate rovnaké. Dôvodmi pre nariadenie predbežného opatrenia v oboch uvedených prípadoch je dočasná úprava pomerov účastníkov a zabezpečení výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Znakom predbežného opatrenia je jeho dočasný - predbežný charakter, t. j., že upravuje pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci.

26. Súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom zistené okolnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu matky, skutkový stav zistil v primeranom rozsahu a vec správne právne posúdil a správne vo veci rozhodol. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zásobovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

27. Rodičovské práva a povinností majú obaja rodičia, pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine).

28. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa. Kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej (meritórne) o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému K., dovtedy je potrebné poskytnúť dočasnú ochranu. Už len zo samotných podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že nedošlo medzi nimi k rodičovskej dohode, a je evidentné, že medzi oboma rodičmi dochádza k rozporom vo veciach týkajúcich sa maloletého s tým, že akákoľvek dohoda o úprave rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému K., je vzhľadom na tieto rozpory vylúčená. Je teda potrebné z dôvodu právnej istoty a v záujme maloletého dieťaťa, aby dočasne, kým súdy definitívne neusporiadajú rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému K., aby do tejto doby predbežným opatrením tieto pomery boli upravené. Z obsahu spisu nebolo dôvodné vyvodiť negatívny vzťah, či už rodičov k maloletému dieťaťu, alebo maloletého dieťaťa k niektorému z rodičov.

29. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, môže súd, aj bez návrhu, upraviť výkon rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

30. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku, ako aj Civilnom mimosporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi tak, aby účastník bol neprimeraným spôsobom obmedzený vo svojich právach. Neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu v iných, než právnych vzťahoch medzi účastníkmi a vždy má iba dočasný charakter.

31. Už zo samotného označenia tohto inštitútu (neodkladné opatrenie) vyplýva, že má dočasný, teda predbežný charakter. Z účelu neodkladného opatrenia vyplýva, že požiadavka úplnosti skutkových zistení musí ustúpiť požiadavke rýchlosti, čo znamená, že súd v prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje len to, či sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia. Existujú skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním rozhodnutia o veci samej.

32. Ďalšou významnou okolnosťou spätou s neodkladným opatrením je to, že skutočnosti, z ktorých účastník konania vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi a zo zákona (CMP a , ani nevyplýva, že by mal súd v rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonávať dokazovanie. Postačí, ak okolnosti, pre ktoré navrhovateľ žiadal neodkladným opatrením upraviť pomery účastníkov, navrhovateľ aspoň osvedčí.

33. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade boli naplnené zákonné predpoklady na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď matka splnila podmienky naliehavosti dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému K. M..

34. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti s tým, že doposiaľ neboli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému, keď matka spolu s maloletým K. odišla zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli s otcom, a to z dôvodu vzájomných nezhôd rodičov s tým, že matka po jej odchode zo spoločnej domácnosti nemá záujem o obnovenie spolužitia, kde jej bolo zároveň spolu s nariadením neodkladného opatrenia uložené, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti napádaného uznesenia, podala návrh vo veci samej o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému K.. Z takto osvedčeného skutkového stavu vyplýva, že matka po odchode zo spoločnej domácnosti vedenej s otcom z dôvodu vzájomných nezhôd rodičov, je schopná o maloletého K. tak, ako to vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka, sa náležite postarať, čo napokon nenamietal v podanom odvolaní ani otec, keď naopak zo žiadneho v spise nachádzajúceho sa dokladu nevyplýva opak. Je teda potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému K. najmä z dôvodu, že vzájomné vzťahy rodičov sú konfliktné. Pokiaľ nebude definitívne rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností medzi účastníkmi konania vo veci samej, môžu aj naďalej vznikať medzi rodičmi problémy týkajúce sa odlúčenia syna od druhého rodiča, oprávnenia rodiča zastupovať maloletého K. a realizovať dohľad nad ním. So zreteľom na to považoval odvolací súd za dôvodné dočasne (do právoplatného definitívneho rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu) tohto zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ zabezpečovala každodennú starostlivosť o maloletého.

35. Pokiaľ otec v podanom odvolaní poukazoval na bránenie svojho styku s maloletým Ivanom zo strany matky, nič nebráni otcovi v prípade akútnej potreby, žiadať neodkladným opatrením predbežne (do skončenia konania vo veci samej) upraviť styk otca s maloletým K., keď rodičovské práva a povinnosti patria zásadne obidvom rodičom. Ak rodičia žijú spoločne, predpokladá sa, že ich vykonávajú na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Ak však nastane situácia tak, ako je tomu v prejednávanej veci, že rodičia prestanú spoločne žiť, je potrebné, aby sa upravil aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V prípade, že k dohode medzi rodičmi nedôjde, rozhodne súd, pričom vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia, keď je nepochybné, a nenamieta to ani otec, že matka sa o maloletého K. od jeho narodenia doposiaľ v rozhodnej miere stará a prihliadnuc na citové väzby maloletého neprichádza podľa odvolacieho súdu k úvahu, aby maloletý bol predbežne (do rozhodnutia vo veci samej) zverený do osobnej starostlivosti otcovi, keď už aj vzhľadom na zdravotné problémy maloletého K. je potrebné z dôvodu, že akákoľvek dohoda o úprave rodičovských práv a povinností, ktorá má nepochybne prednosť pred rozhodnutím súdu, je vylúčená, predbežne určiť, komu bude maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti. Je zrejmé, že bez takéhoto rozhodnutia by aj naďalej dochádzalo k rozporom rodičov k riešeniu bežných - každodenných vecí týkajúcich sa maloletého (lekár, predškolské zariadenie a podobne), preto je nutná ingerencia súdu.

36. K odvolaniu otca odvolací súd dodáva (najmä pokiaľ sa týka bránenia jeho styku s maloletým K.), že dieťa má právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného, alebo od oboch. Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že štáty sú povinné zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom v príslušnom konaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Štáty musia rešpektovať právo dieťaťa udržiavať pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú

spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa. Z uvedeného možno vyvodiť, že dôvody, pre ktoré otec žiada vyhovieť jeho odvolaniu, sú spôsobilé privodiť záver, že v danom prípade by nemali existovať také okolnosti, ktoré by vylučovali právo otca na styk s dieťaťom a právo dieťaťa na zachovanie jeho osobného styku s otcom. Je vysoko pravdepodobné, že pokiaľ nebude, či už neodkladným opatrením, alebo v konaní vo veci samej upravený styk otca s maloletým dieťaťom, bude to mať za následok postupné odcudzovanie dieťaťa od otca, preto ak má otec tak, ako to uvádza v podanom odvolaní, k maloletému K. vybudovaný veľmi pozitívny citový vzťah a matka bez rozumných dôvodov výrazne bráni v jeho styku s maloletým, bude dôvodné, samozrejme pri rešpektovaní denného režimu maloletého, neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletým. Takáto úprava by však nemala zaťažovať matku maloletého nad mieru nevyhnutnú nad účel zabezpečenia styku otca s maloletým pri zohľadnení všetkých potrieb maloletého K. tak, aby sa opätovne obnovila potrebná citová väzba medzi otcom a synom.

37. Napriek tomu už v tomto štádiu prichodí kriticky na adresu rodičov poznamenať, že žiaden z nich nepoukázal na pozitíva na strane druhého rodiča. Málo sa v podaniach rodičov spomína, ako opisujú maloletému K. význam druhého rodiča. Je to pre dieťa potrebné. Inak je to na úkor zdarného vývoja dieťaťa a jeho psychiky (viď zlý psychický stav maloletého uvádzaný matkou). Za takýchto okolností, až hypertrófne poukazovanie na nedostatky na strane druhého rodiča, evidentne indikuje nedobrý úmysel a takéto správanie sa rodičov odvolací súd vyhodnotil skôr na ujmu upozorňujúceho rodiča. Ak sa rodič obmedzí len a len na negatíva, ide o kontraproduktívny prístup, preto je mimoriadne dôležité nielen sa zdržať negatívneho vykresľovania druhého rodiča v očiach detí, ale konať proaktívne a doslova opisovať význam druhého rodiča. To sa v predmetnej veci žiaľ na ujmu pre maloletého Ivana nestalo, čo je zarážajúce.

38. Bude už vecou samou vyrovnať sa s tvrdeniami matky o tom, že v čase, keď nebránila otcovi v styku, bol tento styk realizovaný na ujmu (najmä pokiaľ sa týka zdravia) maloletého K., pričom ak by sa potvrdil úmysel niektorého rodiča brániť v styku, takýto rodič nespĺňa zákonné predpoklady osobne sa o dieťa starať (porovnaj uznesenie KS v Prešove vo veci maloleté deti V. 21CoE/74/2014). Zatiaľ na účely predbežnej úpravy pomerov sú podania oboch rodičov v tomto smere vzájomné a sú poznačené nadmernou nevraživosťou, so zjavne opomenutím toho najdôležitejšieho, a to záujmu dieťaťa.

39. Rovnako opodstatnená je aj ingerencia súdu vo forme neodkladného opatrenia k povinnosti otca prispievať na výživu maloletého K. v takej miere výživného, ako to predbežne určil súd prvej inštancie, keď toto predbežné výživné bolo určené v minimálnom zákonnom rozsahu (30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa) s tým, že otec sám, podľa svojho vyjadrenia, prispieva na výchovu a výživu maloletého Ivana vo vyššej miere, než ako to bolo určené súdom (100,- eur výživné plus 21,48 eur mesačne poistka na maloletého). Odvolací súd je toho názoru, že výživné v takto stanovenej výške je výživným v nevyhnutnej miere, keď že v takomto štádiu konania nemá súd preukázané možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, pričom aj týmto neodkladným opatrením sa len dočasne upravuje vyživovacia povinnosť otca k maloletému synovi, ktorá bude definitívne ustálená až na základe vykonaného dokazovania v konečnom rozhodnutí súdu.

40. Nakoľko bolo odvolanie otca podané proti celému uzneseniu súdu prvej inštancie, vrátane výroku, ktorým tento uložil matke podať návrh vo veci samej, odvolací súd v súlade s ustanovením § 386 písm. b) toto odvolanie v tejto časti odmietol, nakoľko táto povinnosť bola uložená len matke a otec nebol týmto tretím výrokom napádaného uznesenia nijako dotknutý na svojich právach a povinnostiach.

41. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletého K. do osobnej starostlivosti matky a predbežnom určení minimálnej vyživovacej povinnosti otca na maloletého K. ako vecne správny potvrdil.

42. O trovách tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne v konaní vo veci samej.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .