Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/320/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobcu: X.. S. S., K.. XX.X.XXXX, I. X B. O., R. W., proti žalovanej: Slovenská republika, v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2 v Bratislave, o 68.585,20 €, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 23.585,20 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť súdu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., súdny poplatok 20 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16.7.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 68.585,20 €, titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa ORPZ Bratislava II, Úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa 2.6.2008 pod ČVS: R.-XXXX/OEK-O.-XXXX bolo voči nemu vznesené obvinenie za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 255 ods. 1,3 Trestného zákona. Sťažnosť proti tomuto uzneseniu prokurátor zamietol a dňa 1.8.2012 podal voči nemu pod sp. zn. 1 Pv 350/2009 obžalobu na súd.

3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.6.2013 pod č.k. XT/XX/XXXX-1027 bola žalobca spod obžaloby oslobodený a to z dôvodu, že skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný, nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie, ktoré dňa 28.8.2013 zobral späť. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.8.2013.

4. V prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby majú rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k takýmto rozhodnutiam došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Oslobodenie spod obžaloby znamená, že výsledky trestného konania ukázali, že nejde o trestný čin a že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, teda že uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia sú nezákonné.

5. V príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia bola žalobcovi spôsobená škoda v dôsledku vynaložených trov konania , a to : hotové výdavky za vyhotovenie kópií

trestného spisu vo výške 165,20 € a hotové výdavky za znalecký posudok vo výške 18.420 €. Žalobca si tiež uplatňuje aj nemajetkovú ujmu vo výške 50.000 € za negatívne dôsledky tohoto stíhania, ktoré mu boli spôsobené v súkromnom i pracovnom živote.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu 24.3.2016. Mal za to, že žaloba nie je dôvodná a žiadal ju zamietnuť. Dôvodil, že pre vznesenie obvinenia postačuje, aby zistené skutočnosti nasvedčovali záveru, že bol spáchaný trestný čin a že skutok spáchala určitá osoba. K záveru o spáchaní trestného činu postačuje vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý však musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. Posúdenie tejto pravdepodobnosti je založené výlučne na vnútornom hodnotení dôkazov zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

7. Skutok, pre ktorý bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie a neskôr aj vznesené obvinenie sa jednoznačne stal a vykazoval všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého bol žalobca dôvodne podozrivý. Postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bol preto jednoznačne odôvodnený a zákonný. V prípravnom konaní boli produkované dve skupiny dôkazov, preto prokurátor nemohol konať inak, než podať na obvinených obžalobu.

8. Ústavný súd SR vo svojom Náleze pod sp. zn. II. ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013 konštatoval, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.

9. S poukazom na tento nález zastáva žalovaný názor, že iba samotná skutočnosť, že obvinený bol súdom spod obžaloby oslobodený, nemôže sama osebe, bez posúdenia konkrétnych okolností danej trestnej veci, automaticky zakladať zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. Prokurátor (a ani policajt) nemôže niesť zodpovednosť za svoj postup a rozhodovaciu činnosť v prípadoch, ak sa neskôr dôvodné podozrenie na postup podľa § 206 Trestného poriadku nepotvrdí, rozplynie, prípadne sa preukáže, že postup či rozhodnutie boli opreté o dôkazy javiace sa ako skreslené, či vymyslené.

10. Zo strany žalobcu bol v konaní pred súdom produkovaný dôkaz - znalecký posudok znalca X.. H.. B. Č., ktorý zmiernil dôkaznú situáciu v jeho prospech. Žalobca, ako ani ostatní obvinení, nemali pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu návrhy na ďalšie dokazovanie.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a výsluchom oboch sporových strán na pojednávaní nariadenom dňa 29.9.2016.

12. Žalovaný sa pridržal svojho písomného vyjadrenia k žalobe.

13. Žalobca doplnil, že výšku nemajetkovej ujmy ponecháva na úvahu súdu. Poukázal na to, že trestné stíhanie ho veľmi citovo zasiahlo. Je advokátom, členom SAK, vykonáva funkciu člena disciplinárnej komisie. Na tejto funkcii musí byť človek s určitými morálnymi kvalitami. Tieto morálne kvality boli u neho spochybnené. Už len samotné disciplinárne stíhanie je zásahom do psychického stavu každého človeka a spôsobuje mu ujmu. On bol v pozícii obžalovaného, bolo to zverejnené aj na internete a už to tam zostalo. Celá situácia bola pre neho veľmi stresujúca.

14. Na základe Uznesenia ORPZ Bratislava II , Úradu justičnej a kriminálnej polície, pod ČVS: R.- XXXX/OEK-O.-XXXX zo dňa 2.6.2008 bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi (a ďalším osobám) za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku na tom skutkovom základe, že po tom, ako bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti BCT, a.s., správca konkurznej podstaty, žalobca ako osobitný správca spolu s ďalším osobitným správcom, zostavili súpis majetku úpadcu, ktorý bol výlučným vlastníkom spoločnosti REAL ESTATE, a.s., následne správca zvolal mimoriadne valné zhromaždenie tejto spoločnosti, na ktorom odvolal bývalých členov dozornej rady a za nových členov menoval správcu a osobitných správcov, následne táto dozorná rada zvolila nových členov predstavenstva ‚ktorého predsedom sa stal správca. Ten požiadal dozornú radu o udelenie súhlasu s odpredajom nehnuteľností spoločnosti, ktoré zároveň predstavovali nepeňažný vklad spoločnosti úpadcu do spoločnosti REAL ESTATE a.s., a na základe súhlasu dozornej rady boli tieto nehnuteľnosti odpredané pod ich trhovú kúpnu cenu v sume 52.138 240,-Sk. Týmto konaním boli znehodnotené akcie úpadcu - BCT, a.s., dôsledkom čoho boli jej akcionári poškodení vo výške cca 250 mil. Sk.

15. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II pod č.k. XT/XX/XXXX-1027 bol žalobca (spolu s ďalšími obžalovanými) podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby.

16. V odôvodnení rozsudku súd okrem iného uviedol, že skutok sa stal, avšak konanie obžalovaných nie je trestným činom. Uzatvoril, že neobstojí tvrdenie obžaloby, že obžalovaní konali v úmysle spôsobiť inému značnú škodu tým, že porušili zákonom stanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok. Je nesporné, že správca konkurznej podstaty a osobitní správcovia museli postupovať podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní. Úpadca a spoločnosť REAL ESTATE, a.s., boli majetkovo a personálne previazané. Z dôkazných prostriedkov, tvoriacich obsah trestného spisu vyplýval spôsob, ako mali byť odmenené osoby v predstavenstve spoločnosti BCT. Išlo o tzv. zlaté padáky. Takto navýšené náklady po začatí konkurzu sú jasným dôkazom, že tu bola reálna hrozba znižovania majetku úpadcu na úkor veriteľov. Snahu bývalého vedenia úpadcu poškodiť veriteľov preukazuje aj skutočnosť, že základný materiál na výrobu bol nadobúdaný neprimerane draho, bol spracovaný len za náklady práce v mzde a následne bol pod jeho trhovú hodnotu predávaný spoločnostiam na území Holandska, ktoré boli majetkovo prepojené. To bolo dôvodom, prečo správca konkurznej podstaty spolu s osobitnými správcami museli reagovať a tým došlo k personálnej výmene v štatutárnych orgánoch a dozornej rade.

17. Ďalej súd v odôvodnení uvádza, že prokuratúra si pri formulovaní skutku neuvedomila, že na majetok spoločnosti BCT bol vyhlásený konkurz a jeho cieľom je pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov. Tým, že spoločnosť bola predĺžená a bol na ňu vyhlásený konkurz, išlo v ňom primárne o uspokojenie veriteľov a teda nie akcionárov úpadcu. Nehnuteľnosti boli odpredané za najvyššiu ponúknutú cenu, a takto získané finančné prostriedky boli použité na pomerné uspokojenie veriteľov a na zákonné pracovno-právne nároky. Hodnota nehnuteľností bola stanovená na základe platných predpisov. V Znaleckom posudku X.. H.. B. Č., V.., sa konštatuje, že predajom nehnuteľností nedošlo k znehodnoteniu akcií spoločnosti REAL ESTATE, a.s., ani k zníženiu hodnoty majetku úpadcu. Obžalovaní preto v rámci konkurzu postupovali v súlade so zákonom a s odbornou starostlivosťou.

18. V ďalšom súd uvádza, že obžaloba nevychádzala z náležitého preverenia skutkového stavu celej veci, čo je zjavne v rozpore so základnými zásadami trestného konania upravenými v Trestnom poriadku. Ak by sa postupovalo v súlade so zákonom a získané dôkazy by boli vyhodnotené starostlivo pri uvážení všetkých okolností prípadu, nesporne by musel príslušný prokurátor dospieť k inému záveru, než podať obžalobu. Ak by prokurátor zobral do úvahy Odborný posudok vypracovaný znaleckou organizáciou TREFA, s.r.o., ku dňu 2.5.2003, s poukazom na všetky ekonomické a účtovné parametre 1,-Sk za akciu , čiže celková hodnota 56 akcií bola k predmetnému dátumu 56,- Sk. Z toho jednoznačne vyplýva, že predajom nehnuteľnosti za cenu 52.138 240,-Sk nemohli byť znehodnotené akcie spoločnosti REAL ESTATE, a.s., ktoré nemali takmer žiadnu hodnotu. Obžalovaní tiež svojim konaním odvrátili hrozbu uplatnenia si záložného práva spoločnosťou SIBAMAC, a.s. na nehnuteľnosti REAL ESTATE, a.s., čím by sa SIBAMAC a.s., stal vlastníkom 100% jej akcií, teda úpadca by prišiel o svoju dcérsku spoločnosť a zároveň by sa tento záložný veriteľ domáhal uspokojenia zostatku svojej pohľadávky v konkurze, teda reálne hrozilo, že uspokojený by bol len tento jeden veriteľ.

19. Súd napokon uzatvoril, že poškodený, ktorého tvrdenia, boli podporené obžalobou, sa mohol ochrany svojich práv domáhať v civilnom konaní, pretože trestné právo je prostriedkom ultima ratio a nemôže slúžiť k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromných osôb.

20. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.8.2013.

21. Z Faktúry č.12/2012 vyplýva fakturovaná suma za Znalecký posudok X.. H.. B. Č., V.. vo výške 18.420 € a jej úhrada je dokladovaná zo strany žalobcu ako hotovostný vklad na účet dodávateľa v Slovenskej sporiteľni, a.s. dňa 5.12.2012.

22. Okresný súd Bratislava II vydal žalobcovi dňa 19.9.2012 Potvrdenku č. J XXXXXXX, podľa ktorej uhradil za vyhotovenie fotokópií spisu XT/XX/XXXX sumu 165,20 €.

23. Žalobca podal dňa 24.3.2014 na Ministerstvo vnútra SR Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo vnútra listom zo dňa 31.3.2014 túto žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre SR ako orgánu príslušnému na jej prerokovanie. Generálna prokuratúra listom zo dňa

9.4.2014 žiadosť o predbežné prerokovanie vrátila späť a Ministerstvo vnútra listom zo dňa 12.5.2014 žiadosť opäť postúpilo Generálnej prokuratúre SR s poukazom na § 4 ods. 1 písm. b) a f) zákona č. 514/2003 Z.z.

24. Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nebolo vyhovené a žalobca podal žalobu na súd.

25. Po takto vykonanom dokazovaní mal súd právny základ žaloby ako aj náhradu škody za preukázanú, preto ju v celom rozsahu priznal.

26. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci (ďalej len Zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohoto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím.

27. Podľa § 4 ods. 1 Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora; f) generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

28. Podľa § 6 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

29. Podľa § 15 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

30. Podľa § 17 ods. 1 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

31. Podľa § 17 ods. 2 Zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

32. Podľa § 17 ods. 3 Zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

33. Podľa § 17 ods. 4 Zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 18 ods. 1 Zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

35. K otázke príslušnosti orgánu, ktorý je v prejednávanej veci príslušný konať za Slovenskú republiku, čo bolo predmetom sporu medzi pôvodne v žalobe označeným zástupcom štátu - Ministerstvom vnútra SR a Generálnou prokuratúrou v rámci predbežného prejednania žaloby tunajší súd uvádza, že zo znenia § 4 ods. 1 písm. b) a f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci v znení účinnom od 1.1.2013 jednoznačne vyplýva príslušnosť Generálnej prokuratúry SR konať za štát, keďže v trestnom konaní zamietol tento orgán sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia a podal na príslušný súd obžalobu, čo sú skutočnosti, ktoré zákon explicitne stanovuje ako dôvody, pre ktoré nie je vo veci náhrady škody oprávnené konať za štát Ministerstvo vnútra SR. Právna úprava zmenená zákonom č. 412/2012 Z.z. účinná od 1.1.2013 neobsahuje prechodné ustanovenia, preto sa v zmysle princípu nepravej retroaktivity uplatní aj na všetky neskončené konania o náhradu škody voči štátu spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia ako nezákonným rozhodnutím.

36. K obrane žalovaného v tom, že v čase vznesenia obvinenia boli splnené všetky zákonné predpoklady pre tento postup a nedošlo v ňom k porušeniu zákona , že prokuratúra nezodpovedá za výsledok trestného konania , pričom z Nálezu Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 163/2013 vyplýva, že samotné vznesenie obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné súd uvádza, že predovšetkým treba mať na zreteli, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci je koncipovaná ako objektívna, bez ohľadu na zavinenie (pozri § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V tejto súvislosti platí, že ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, treba hľadať vo všeobecnej rovine, predovšetkým v čl. 46 ods. 3 a čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát štátom právnym, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je tu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa však štát nemôže zbaviť zodpovednosti v prípadoch, ak sa postup týchto orgánov ukáže ako mylný. V takej situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenia (stupňom pravdepodobnosti), ale to, či sa ich podozrenie v neskoršom konaní potvrdilo. Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je odčiniť každú majetkovú, či nemajetkovú ujmu, ktorá jednotlivcovi nezákonným zásahom štátu vznikla za podmienok týmto zákonom ustanovených. Súdna prax dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan trestný čin nespáchal a že stíhanie proti nemu nemalo byť začaté (napr. rozsudok NS SR pod sp. zn. 3Cdo/194/2010 z 30.3.2011, alebo uznesenie NS SR pod sp.zn. 7Cdo/145/2011 z 12.12.2012).

37. Čo sa týka Nálezu Ústavného súdu pod sp. zn. II.ÚS 163/2013 a jeho záveru, že samotné vznesenie obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné , treba súhlasiť, že vždy, v každom jednotlivom prípade sa súd musí zaoberať aj okolnosťami za akých došlo k trestnému stíhaniu a jeho špecifikami, pretože každý prípad je iný. V prejednávanej veci však tunajší súd poukazuje na vyššie uvedené podstatné závery z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu pod č.k. 2T/96/2012-1027 z 11.6.2013, z ktorých vyplýva, že ak by prokuratúra starostlivo vyhodnotila všetky relevantné dôkazy získané v prípravnom konaní, musela by dospieť k úplne odlišnému záveru, než k podaniu obžaloby na súd. Najmä súd poukázal na Odborný posudok vypracovaný znaleckou organizáciou TREFA, s.r.o., zo dňa 2.5.2003, ktorý sa nachádzal v trestnom spise a z neho vyplývajúcu významnú skutočnosť, že hodnota akcií spoločnosti REAL ESTATE, a.s., bola bezvýznamná (takmer bez hodnoty) a teda predajom nehnuteľnosti za trhovú cenu nemohlo prísť k ich znehodnoteniu, čo bolo základom pre vedenie trestného stíhania. Znaleckým posudkom JUDr. Ing. B. E., PhD., predloženým zo strany žalobcu v priebehu súdneho konania sa táto skutočnosť už iba potvrdila, preto námietka žalovaného, že až tento Znalecký posudok predložený v neskoršom konaní podstatne zmiernil situáciu žalobcu, nie je namieste. Z postupu vyšetrovateľa a prokurátora v trestnom konaní pred podaním obžaloby tiež vyplýva základná neznalosť Zákona o konkurze a vyrovnaní a očividná jednostrannosť vyhodnocovania získaných dôkazov len v prospech poškodeného, bez uplatnenia elementárnej logiky v tejto vyšetrovanej veci, keď túto kauzu bolo potrebné riešiť v zmysle zásady ultima ratio predovšetkým prostriedkami civilného, nie trestného práva.

38. V danom prípade teda tunajší súd nemohol posúdiť inak, než že k nezákonnému zásahu do práv žalobcu zo strany štátu skutočne prišlo a že štát za škodu i ujmu, ktorá žalobcovi v trestnom konaní vznikla, skutočne zodpovedá.

39. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu skutočnej škody v sume 18.420 € ako hotové výdavky za vypracovaný Znalecký posudok a 165,20 € hotové výdavky na vyhotovenie fotokópií trestného spisu, čo sú výdavky nutne spojené s účinným uplatňovaním jeho obhajoby v trestnom konaní. Tieto náklady považuje súd za účelne vynaložené, i keď v prípade posudku ide o cenu určenú dohodou, pretože k vypracovaniu posudku nemuselo prísť, pokiaľ by orgány v prípravnom konaní brali na zreteľ Odborný posudok vypracovaný ešte v roku 2003 organizáciou TREFA, s.r.o. Naviac zástupca štátu neuviedol, aká mala byť účelne vynaložená výška tejto znaleckej odmeny, spochybnil ju len všeobecne, teda jeho obranu súd vyhodnotil v súlade so zásadou koncentrácie konania, len ako účelovo uvedenú procesnú obranu bez konkrétneho určenia. Trovy žalobcu vynaložené na vyhotovenie fotokópií trestného spisu neboli v konaní spochybnené. Vyššie uvedené hotové výdavky žalobcu súd v celom rozsahu priznal.

40. K uplatneniu výšky nemajetkovej ujmy v sume 50.000 € súd uvádza, že táto výška je neprimerane vysoká aj vzhľadom na hornú hranicu nemajetkovej ujmy stanovenú samotným Zákonom v § 17 ods. 4. Minimálna mzda v r. 2013 (v čase, keď nadobudol právoplatnosť trestný rozsudok tunajšieho súdu) bola 337,70 €, teda hornou hranicou nemajetkovej ujmy je jej 50 násobok, čo je v tomto prípade 16.885 €.

41. Súd priznal žalobcovi za nezákonný zásah štátu do jeho základných práv sumu 5.000 €, čo je suma, ktorú súd považuje za rozumnú a primeranú pre odškodnenie žalobcu za psychickú ujmu a stres spôsobený nezákonným stíhaním v dobe od 2.6.2008 do 28.8.2013, teda cca 5 rokov, v ktorých bol žalobca v pozícii obvineného z trestného činu, pričom vyšetrovanie trvalo už od r. 2003. Žalobca pôsobil ako advokát, teda vykonával právnické povolanie, v ktorom je potrebná bezúhonnosť, ktorá bola predmetným trestným stíhaním výrazne spochybnená. Trestné stíhanie si žalobca nespôsobil sám akýmsi ľahkovážnym konaním, toto naopak vyplynulo práve z jeho zodpovednej činnosti pri výkone funkcie osobitného správcu v konkurze úpadcu BCT, a.s., ktorú vyšetrovateľ i žalovaný nesprávne vyhodnotili ako protizákonnú. Tunajší súd je presvedčený, že je nevyhnutné odčiniť zo strany štátu traumu žalobcu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním za jeho konanie, ktoré bolo práve naopak plne súladné so zákonom, teda neprišlo u neho k sprenevereniu sa hodnôt prináležiacich právnickej profesii a výkonu jeho funkcie. Skutočnosť, že je nejaká osoba, konajúca v súlade so zákonom za takéto konanie stíhaná ako zločinec, nie je v právnom štáte prípustná , preto ju treba odčiniť nemajetkovou ujmou najmä v prípade, ak orgány činné v trestnom konaní nepovažovali za potrebné sa za svoj nezákonný zásah takejto osobe minimálne ospravedlniť. K stanoveniu výšky nemajetkovej ujmy v jej dolnej hranici súd poukazuje na to, že žalobca bližšie nekonkretizoval ujmu, ktorá mu vznikla v jeho súkromnom živote i v jeho spoločenskom uplatnení a v tomto smere ani žiadne dôkazy nenavrhol, či neoznačil.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa 255 C.s.p. Žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.

43. O zaplatení súdneho poplatku v sume 20 € bolo rozhodnuté podľa Zákona o súdnych poplatkoch. Súd po podaní žaloby opomenul žalobcu vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku, preto ho na túto povinnosť zaviazal priamo v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).