Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/23/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: TIME INN, s. r. o., Južná trieda 4B, 040 01 Košice

- mestská časť Juh, IČO: 52 371 697, právne zastúpeného: Steiner & Associates s.r.o., Plávková 2, 040 11 Košice - mestská časť Lorinčík, IČO: 36 864 081, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2024/2368 zo dňa 10.01.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 12.03.2024, sa žalobca domáhal ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré mali byť porušené postupom a rozhodnutím žalovaného č. NIP/NIP_PO/ BEZ/2024/2368 zo dňa 10.01.2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) v spojení s rozhodnutím č. P-140/2023 zo dňa 31.10.2023 vydaným Inšpektorátom práce Prešov dňa 31.10.2023 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“). Žalobca preto žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu, a zároveň mu priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, odôvodňujúc ho tým, že okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2 000 eur a s tým spojenými následkami hrozí žalobcovi ujma, na základe ktorej by musel zatvoriť svoju prevádzku ubytovacieho zariadenia. Žalobca poukázal na to, že je spoločnosťou prevádzkujúcou ubytovanie, čo je sektor najviac postihnutý koronakrízou, pričom žalobca sa stále z krízy nespamätal. Zaplatenie pokuty vo výške 2 000 eur by bolo pre neho likvidačné vzhľadom na žalobcove dlžoby a nízky obrat. Žalobca má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

3. Dňa 29.05.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal hrozbu závažnej ujmy či závažnej finančnej škody. Žalobca podľa neho len skonštatoval nezvládnutie uhradenie uloženie pokuty. Žalovaný má však za to, že žalobca musí nielen deklarovať, ale aj riadne preukázať hrozbu závažnej ujmy, preto navrhol celú správnu žalobu zamietnuť.

4. Podľa (ďalej len „“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej ( a ).

8. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci z ustanovenia . Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe tak prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, kedy by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho prieskumu mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom prípadne inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je neexistencia rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

11. Pokiaľ ide o samotný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tu považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a), alebo b) ), a zároveň je žalobca povinný v zmysle druhá veta predložiť súdu všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce jeho tvrdenia, nakoľko dôkazné bremeno o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zaťažuje žalobcu.

12. V správnej žalobe boli v súlade s v spojení s uvedené žalobné body odôvodňujúce uvedený žalobný návrh, avšak samotné dôvody podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe absentovali. V prejednávanej veci navrhol žalobca v rámci správnej žaloby priznanie odkladného účinku správnej žaloby, nakoľko okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu by to malo pre neho likvidačné následky, pričom bližšie nešpecifikoval dôvody na jej priznanie.

13. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak sa preukáže reálna hrozba následkov uvedených v . Preto je potrebné zdôrazniť, že nestačí len tvrdenie žalobcu o hrozbe takýchto následkov, resp. v danom prípade poukázanie na žalobné body správnej žaloby, ale žalobca musí predložiť také nespochybniteľné fakty, ktoré utvrdia správny súd v závere, že negatívne dôsledky okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, žalobcovi skutočne hrozia.

14. Žalobca okrem absencie špecifikovania dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepodporil svoje podanie ani relevantnými dôkazmi na preukázanie dôvodnosti takéhoto návrhu, ktoré nevyplývajú ani z obsahu administratívneho spisu. Za danej situácie nemá podanie žalobcu podľa názoru správneho súdu hodnoverný základ. Žalobca tak neponúkol také skutočnosti, na základe ktorých by správny súd mohol zhodnotiť, že výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu by mu hrozili následky definované v .

15. Taktiež je nevyhnutné mať na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

16. Vzhľadom na uvedené, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže žalobca jednak nešpecifikoval aké následky mu hrozia v prípade nepriznania odkladného účinku, a zároveň hrozba negatívnych následkov nebola správnemu súdu ani preukázaná.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), správny súd preto ani nepristúpil.

18. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačnú sťažnosť nie je prípustná ( ).