Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/91/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne U. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., L. L. X, zastúpenej JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom, Advokátska kancelária v Žiline, Farská 6, proti žalovanému H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R., T. D. X, zastúpeného advokátskou kanceláriou Urbáni & Partners, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/162/2011 - 236 zo dňa 15. 10. 2014,

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 8,5 % úrok z omeškania zo sumy 8.800,- EUR od 01. 09. 2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená p o v i n n o s ť zaplatiť žalobkyni sumu 8.800,- EUR, ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.800 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 8.800,- EUR od 01. 09. 2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol na základe zistenia, že žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV XXXX kat. úz. R. R., a to bytu č. X na štvrtom poschodí bytového domu orientačné č. X na T. D. v R. R., v podiele 5/6 a žalovaný v podiele 1/6, ktoré žalovaný užíval v celosti bez súhlasu žalobkyne od r. 2005 bez toho, aby žalobkyni poskytol za užívanie protihodnotu. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16Co/325/2013-286 z 10. 10. 2013 tak, že nehnuteľnosť bola prikázaná do vlastníctva navrhovateľke za náhradu 13.166,67 EUR. Žalobkyňa požadovala náhradu za užívanie od 01. 12. 2009 do 31. 07. 2013, za obdobie 44 mesiacov x 200 EUR/ mesiac, spolu v sume 8.800 EUR. Súd nariadil na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia znalecké dokazovanie. V znaleckom posudku č. 4/2014 znalec vyčíslil výšku mesačného nájomného na sumu 273,70 EUR a uviedol výšku obvyklého nájmu v danej lokalite v sume od 250 do 280 EUR. Súd považoval uplatnený nárok za primeraný, lebo za užívanie 5/6 podielu zodpovedá výška odplaty sume 228 EUR. Nebolo sporné, že odporca užíval nehnuteľnosť výlučne sám, preto považoval uplatnený nárok za dôvodný a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť požadovanú sumu 8.800 EUR.

2. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením už od 01. 09. 2013, preto žalobkyni vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 8.800 EUR.

3. Na právne zdôvodnenie súd uviedol § 137 ods. 1, § 139 ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2 ,

§ 458 ods. 1, §517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Žalovaný vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkal, že výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku, je neurčitý a nevykonateľný, neobsahuje údaj o tom, či sa jedná o úrok denný alebo ročný úrok z omeškania, pretože súd vychádzal z návrhu žalobcu, v ktorom uvedený údaj tiež absentoval. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému prejednaniu a súd bol povinný vyzvať účastníka, aby nesprávny alebo nezrozumiteľný návrh opravil, pretože prevzatie takéhoto petitu do výroku rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne alebo vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie sa týka tej časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej úrok z omeškania vo výške 8,5 % od 01. 09. 2013 do zaplatenia bez uvedenia doby, za ktorú má 8,5 % úrok dlžnej sumy narásť. Vzhľadom na právny dôvod a výšku úroku 8,5 % je nepochybné, že sa jedná o zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je sadzba úroku a spôsob jeho určenia pevne stanovená zákonom a nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Uvedené nedopatrenie nespôsobuje neurčitosť rozsudku. Vzhľadom na výšku úroku je nepochybné, že sa jedná o 8,5 % ročný úrok aj bez toho, aby to bolo výslovne uvedené. Napriek vytknutému nedostatku je žalobný petit, ktorý prevzal súd do výroku rozhodnutia, dostatočne určitý. Jedná sa o zrejmú nesprávnosť, ktorú možno odstrániť opravným uznesením.

6. Odvolací súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa 470 ods. 2, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy.

8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj obsah súdneho spisu a napadnuté rozhodnutie podľa § 389 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 9. Podľa § 79 ods. 1, veta prvá, OSP účinného do 30. 06. 2016, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 118 ods. 1 OSP po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania. Podľa § 118 ods. 2 po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

11. Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa v žalobnom návrhu a po jeho zmene, ktorú súd pripustil uznesením č. k. 16C/162/2011-222 z 28. 07. 2014, požadovala 8,5 % úrok z omeškania z dlžnej sumy. Súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom príslušenstve pohľadávky bez toho, aby vo svojom rozhodnutí odstránil nejasnosť vyčíslenia úroku z omeškania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením už od 01. 09. 2013, preto žalobkyni vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 8.800 EUR bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, že rozhodol o vyčíslení ročného úroku z omeškania.

14. Žalovaný pochybnosť o určitosti tejto časti výroku súdneho rozhodnutia vzniesol v odvolaní dôvodne, lebo prípadnú pochybnosť o uplatnenom úroku z omeškania mal konajúci súd odstrániť do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, vo výroku a v odôvodnení rozsudku. Postup súdu podľa § 120 ods. 4 OSP síce zachovával právo každého účastníka konania na vykonanie dôkazu a umožňoval súdu konať a rozhodnúť s prihliadnutím na procesné podmienky a hospodárnosť, ale neúplný výrok rozhodnutia ohľadom určenia príslušenstva peňažného plnenia nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní ani jeho opravou. Nie je totiž zrejmé, či a o akom úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol. Jeho rozhodnutie je v tejto časti predčasné, došlo k porušeniu procesných práv žalovaného namietať dôvodnosť uplatneného nároku a tým aj k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní znovu posúdi uplatnený úrok z omeškania a po preukázaní, že boli zachované procesné práva účastníkov konania, znovu rozhodne o príslušenstve žalobnej pohľadávky tak, aby nebolo pochýb, o akom úroku z omeškania z hľadiska jeho vyčíslenia rozhodol.

16. Odvolanie žalovaného sa netýkalo tej časti výroku, ktorou mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.800,- EUR, preto v tejto časti ostáva rozsudok o okresného súdu nedotknutý.

17. V novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. 18. Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP. Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 .