Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/15/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: GEOVRTY - DRILLROCK s.r.o., so sídlom Bystrická 901, 966 81 Žarnovica, IČO: 44 303 599, zast.: JUDr. Eva Michalenková, advokátka, so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalobcom: 1/ MH tech, s.r.o., so sídlom Ku Gáborke 41/1, 951 01 Štitáre, IČO: 44 625 961, 2/ V. G., Z. K. X. XX, XXX XX Z., zast.: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, o zaplatenie 30.419 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/73/2011-349 zo dňa 03.09.2015 v časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/73/2011-349 zo dňa 03.09.2015 v časti, ktorou zaviazal žalobcu na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

Žalovanému 2/ priznáva plnú náhrada trov odvolacieho konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, prvým výrokom, zamietol žalobu, druhým výrokom žalovanému 1/ nepriznal právo na náhradu trov konania a tretím výrokom žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného 2/ vo výške 2.681,47 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, a návrhom na pripustenie žalovaného 2/ do konania, domáhal plnenia voči žalovaným 1/ a 2/, ktorých žiadal zaviazať spoločne a nerozdielne (solidárne) na sumu vo výške 30.419,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 30.419 eura za každý deň omeškania od 29.07.2010 až do zaplatenia.

2. Konajúci súd uviedol, že nárok voči žalovanému 1/ požadoval žalobca titulom zmluvy o dielo, resp. titulom neuhradenej faktúry za dielo (vrtné práce na lokalite K. B. - X. M.), a súčasne nárok voči žalovanému 2/ požadoval titulom náhrady škody, resp. titulom uznania záväzku žalovaným 2/. Súd posudzoval vznik nároku na náhradu škody a skonštatoval, že tento nebol preukázaný. Navyše mal za to, že ani pri splnení podmienok potrebných pre priznanie nároku na náhradu škody podľa jeho názoru nemohli byť obaja žalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne, nakoľko obe plnenia vychádzajú z dvoch rôznych skutkových základov, a teda solidarita v tomto prípade neprichádza do úvahy. Samotná škoda by podľa názoru súdu žalobcovi mohla vzniknúť až v prípade, ak by dosiahol pozitívny rozsudok voči žalovanému 1/, ktorý by ho však nesplnil, a to dôsledkom konania žalovaného 2/. Uzavrel, že v danej veci pri viazanosti petitom žaloby musel žalobu ako celok zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a skonštatoval, že úspešnému žalovanému 2/ priznal náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Zdôraznil, že je úplne protiprávne až absurdné tvrdiť, že žalovaný 2/ dosiahol plný úspech v konaní. Poukázal na to, že žalovaný 2/ svojím vedomým a úmyselným konaním

(zámerným nezaplatením faktúry v sume 30.419 eur s úrokmi z omeškania za skutočne vykonané geologické vrty v prvom polroku 2010) bezprostredne zapríčinil vznik troch súdnych sporov pred Okresným súdom Pezinok (sp.zn. 33 Cb/73/2011, 26 Cb/71/2011, 26 Cb/72/2011) a po vydaní a doručení troch platobných rozkazov Okresným súdom Pezinok sa spoločne s jediným spoločníkom ENGE tech, spol. s r.o. zbavili zadĺženej spoločnosti ENGE tech, spol. s. r.o. jej prevodom na nastrčenú osobu, bezdomovkyňu K. W., pričom došlo ku zmene obchodného mena pôvodnej spoločnosti ENGE tech, spol. s r.o. na MH tech, spol. s r.o. a ku zmene konateľky a spoločníka a tiež aj ku zmene sídla do obce Štitáre, kde de facto neexistuje žiadne sídlo spoločnosti MH tech, s.r.o., keďže K. W. tam dlhé roky nebýva a ani nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť.

4. V ďalšom texte odvolania poukázal na skutočnosti týkajúce sa zmien obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 1/. Skonštatoval, že ihneď po zastavení trestného stíhania V. G. úplne ignorovala nárok žalobcu na náhradu jeho škody, ktorú spôsobila ona ako konateľka ENGE tech, spol. s r.o. ešte v roku 2010 neuhradením faktúr žalobcu a zavinila, že sa pohľadávka žalobcu stala nevymožiteľnou a súdne konanie po prevode spoločnosti ENGE tech, spol. s r.o. dňa 30.4.2011 na nastrčenú osobu K. W. sa stalo de facto úplne zbytočným. Skonštatoval, že existoval objektívny dôvod na zastavenie úplne zbytočného konania, v ktorom sa žalovala pohľadávka od žalovaného 1/, ktorý nevlastní absolútne nič.

5. Ďalej uviedol, že len z opatrnosti rozšíril svoju žalobu o žalovaného 2/ najmä preto, lebo očakával, že žalovaný 2/ bude trestnoprávne zodpovedný za spôsobenú škodu. S prihliadnutím na tieto skutočnosti, podľa jeho názoru, možno analogicky použiť ust. § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého hradí trovy konania žalovaný, pokiaľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, resp. spôsobil svojím správaním, že návrh na začatie konania musel byť podaný a bol podaný dôvodne. Uviedol, že sa domáha, aby odvolací súd po dôkladnom preštudovaní celého súdneho spisu a najmä znaleckého posudku znalca R.. B. Š., vo veci objektívne posúdil naplnenie pojmu v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. či mal žalovaný 2/ plný úspech v spore, keď to bol on, kto nezaplatil za vykonané vrtné práce žalobcovi a kto oklamal orgány činné v trestnom konaní prísľubom uhradiť spôsobenú škodu žalobcovi. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalovaného 2/ zaviazal na náhradu trov konania žalobcu.

6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný 2/ zapríčinil vznik sporu nezodpovedá skutočnosti, nakoľko sám žalobca sa rozhodol rozšíriť svoju žalobu a práve žalobca určuje okruh žalovaných osôb. V tejto súvislosti, keďže žalobca bol zastúpený kvalifikovaným zástupcom z radov advokátov, muselo mu byť od začiatku zrejmé, že neexistuje žiadny právny titul požadovať od žalovaného 2/ zaplatenie akejkoľvek údajnej pohľadávky. Skonštatoval, že ak sám žalobca tvrdí, že súdne konanie sa po zmenách v obchodnej spoločnosti žalovaného 1/ stalo „úplne zbytočné a bezpredmetné“, mal žalobu zobrať späť, a nie na žalobe v tejto veci trvať, pokračovať v konaní, robiť zbytočné právne úkony a ešte rozšíriť žalobu o ďalšiu osobu. Mal za to, že neobstojí ani tvrdenie, že žalobu voči žalovanému 2/ podal z dôvodu opatrnosti vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie, pretože žalobcovi (resp. jej právnej zástupkyni) muselo byť zrejmé, že si mal uplatniť náhradu škody v adhéznom konaní. Poukázal tiež na skutočnosť, že trestné stíhanie voči žalovanému 2/ bolo uznesením Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom (sp.zn.: 2 Pv 534/11/6613) zastavené, nakoľko nebola naplnená objektívna ani subjektívna stránka žiadneho trestného činu uvedeného v Trestnom zákone a nebol ani dôvod na postúpenie veci, a teda tvrdenia žalobcu uvedené aj v jeho odvolaní sú nepravdivé a nemajú žiadny právny základ. Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobca v podaní zo dňa 09.02.2016 uviedol, že od podania odvolania nastala nová doposiaľ neznáma právne významná skutočnosť, a to že voči žalovanému 2/ bolo vznesené obvinenie zo spáchania prečinu zvýhodňovania veriteľa a ďalej zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného 2/. Ten vo svojom vyjadrení zo dňa 07.07.2016 reagoval na podanie žalobcu a uviedol, že vznesenie obvinenia je v uvedenej veci právne irelevantné a pridržiaval sa vyjadrení prezentovaných v súdnom konaní.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného 2/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 v stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o náhrade trov konania nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu, čo v konečnom dôsledku znamená neúspech žalobcu v spore. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 142 ods. 1, 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) z hľadiska procesného výsledku bolo potrebné posúdiť, či žalobný petit bol prevzatý do súdneho rozhodnutia, pričom bolo potrebné vychádzať z výroku, ktorým súd rozhodol o uplatnenom nároku. Pri zamietnutí žaloby neexistuje iný záver ako ten, že žalobca mal procesný neúspech v spore, nakoľko žalobnému petitu nebolo vyhovené. Okolnosti uvádzané žalobcom v odvolaní potom nemajú vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konanie. Vznesenie obvinenia, na ktoré poukázal žalobca ako na novú zásadnú skutočnosť, je tak v danom prípade právne irelevantné. V tejto procesnej situácii nebolo možné analogicky postupovať podľa § 146 ods. 2 O.s.p., na ktoré poukazoval žalobca, nakoľko týmto ustanovením prezumovaná situácia sa vzťahuje na zastavenie konania a analógia by mohla do úvahy prichádzať len vtedy, ak by absentovala právna úprava týkajúca sa prejednávanej veci, čo nie je daný prípad.

11. Odvolací súd má za to, že zamietnutie žaloby jednoznačne znamená procesný neúspech žalobcu v konaní. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá závisí od meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní by boli relevatné pri posudzovaní merita veci, pokiaľ však už bolo vo veci rozhodnuté, súd môže v otázke trov vychádzať len z výroku meritórneho rozhodnutia, od ktorého sa odvíja miera úspechu strán sporu.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca je ten, ktorý nesie procesnú zodpovednosť za to, koho v žalobe označí ako žalovaného. V danom prípade žalobca podaním zo dňa 29.10.2012 navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby a jej rozšírenie o žalovaného 2/ a žiadal, aby súd rozhodol, že žalovaný 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s úrokmi. Na takto formulovanom petite žalobca trval, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že súd musel žalobu zamietnuť, nakoľko dospel k záveru, že plnenia požadované od žalovaného 1/ a žalovaného 2/ vychádzali z dvoch rôznych skutkových základov, a teda solidarita v tomto prípade neprichádzala do úvahy.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému 2/ odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .