Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-45-2016.pdf
PDF · 112.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/45/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej, o návrhu manžela: V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., T. XXXX/XX, zast. JUDr. Petrom Timkom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 6, proti manželke: J.. V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., T. XXXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Šaľa, Štúrova 42, IČO: 36 866 296, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom V.: V., nar. XX. XX. XXXX a Y., nar. XX. XX.. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, o odvolaní manžela a manželky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. februára 2016 č. k. 11P/137/2015-269 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach o určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, o úprave styku a výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania a mal. deti V. a Y. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú spravovať majetok detí a tieto zastupovať. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. V. sumou 350 eur mesačne a mal. Y. sumou 300 eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám odporkyne do 15. dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Styk otca s mal. deťmi upravil tak, že je s nimi oprávnený stretávať v každom kalendárnom roku v sobotu od 09.00 hod. do 19.00 hod., v nedeľu od 15.00 hod. do 19.00 hod., v kalendárnom roku od 26. 12. od 09.00 hod. do 19.00 hod., 27. 12. od 09.00 hod. do 19.00 hod. a 28. 12. od. 09.00 hod. do 19.00 hod. v každom párnom kalendárnom roku 31. 12. od 09.00 hod. do 19.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku 01. 01. od 15.00 hod. do 19.00 hod., 02. 01. od 09.00 hod. do 19.00 hod. a 03. 01. od 09. 00 hod. do 19.00 hod. Matke uložil povinnosť deti na styk s otcom riadne pripraviť v určenom čase pred miestom bydliska deti odovzdať otcovi a prevziať od otca deti späť, a otcovi uložil povinnosť v určenom čase pred miestom bydliska deti prevziať od matky a v čase určenom deti pred miestom bydliska matke odovzdať späť. O trovách konania rozhodol výrokom, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4, 5, § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení. Konštatoval, že manželstvo účastníkov konania je trvalo rozvrátené. Hlavným dôvodom rozpadu manželstva podľa navrhovateľa sú názorové problémy vo výchove detí, pričom navrhovateľ bol už aj v minulosti odsťahovaný z domácnosti dva roky a mal iný vzťah. Manželstvo je nefunkčné, manželia spolu nežijú, nehospodária, nezabezpečujú výchovu detí a reparácia vzťahov nie je možná. Z uvedených dôvodov súd ich manželstvo rozviedol. Z manželstva sa narodili 3 deti, dve maloleté - V. a Y. a plnoletá V., nar. XX. XX. XXXX. S mal. Y. je matka na predĺženej rodičovskej dovolenke a mal. V. je žiakom 7. ročníka ZŠ na H. ulici v N.. Deti žijú s matkou. Podľa vyčíslenia matky jej výdavky s výchovou a výživou mal. Y. sú 441 eur a mal. V. 700 eur mesačne. Poberá rodinné prídavky 70,56 eura a rodičovský príspevok 203,20 eura. Plnoletá dcéra je študentkou farmácie ÚK Bratislava. Matka
používa auto FORD Focus, kartu k dispozícií na nákup pohonných hmôt od firmy TOP Nitra spol. s r.o. a je vedená ako zamestnankyňa tejto spoločnosti. Jej výdavky s bývaním uhrádza vo výške 380 eur mesačne navrhovateľ, ktorý platí deťom obedy a telefóny v sume 80 eur. Plnoletej V. posiela 250 eur a uhrádza internát 58 eur. Navrhovateľ je konateľom spoločnosti TOP Nitra spol. s r.o., so sídlom Na Priehon 50, Nitra, ktorá spoločnosť podľa daňového priznania za rok 2012 mala základ dane 97.015,01 eura, v roku 2013 - 31.279,82 eura, v roku 2014 - 12.456,87 eura. Navrhovateľ zmluvou o prevode obchodného podielu 13. 10. 2010 previedol svoj podiel vo výške 60 % na základnom imaní na Ing. Z. V., svoju sestru, za odplatu podľa dohody 10.000 eur. Od 30. 06. 2010 je zamestnancom uvedenej spoločnosti s pracovným pomerom dohodnutým na dobu neurčitú. Mzdu mal v pracovnej zmluve, dodatku č. 4 dohodnutú vo výške 800,- eur, v dodatku č. 5 vo výške 1.020 eur a v dodatku č. 6 vo výške 1.100 eur mesačne. Zo spoločnosti nepoberá žiadne finančné plnenia ani benefity súvisiace s výkonom funkcie riaditeľa, evidujú voči nemu pohľadávku 1.042 eur z titulu ústnej pôžičky, termín vrátenia nemajú dohodnutý. Podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje priemerný zárobok 1.083 eur, odporkyni posiela 700 eur výživné na deti, 300 eur na výdavky s domom. Spláca pôžičku vo výške 10.000 eur po 150 eur mesačne, druhú vo výške 5.000 eur v sume 96 eur mesačne. Venuje sa tenisu, kde je ročný príspevok 60 eur, jeho bežné výdavky sú minimálne. Absolvoval dovolenky, lyžovačku v Rakúsku, Turecku. Býva v prenajatom 3-izb. byte v N. od októbra 2015 kde platí nájomné 350 eur a energie 150 eur. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd obe deti zveril do starostlivosti matky, keďže výkon starostlivosti o deti v konaní sporný nebol. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti návrh matky požadujúcej výživné 800 eur na mal. V. a 500 eur na mal. Y. nepovažoval za dôvodný vzhľadom k odôvodneným potrebám detí a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Matka sa môže podieľať len minimálne na výžive detí, keďže je na predĺženej materskej dovolenke s mal. Y., jej príjem tvorí len rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Preto ťažisko vyživovacej povinnosti je prenesené na otca, ktorý je zamestnaný a vzhľadom na jeho aktivity, spôsob života a finančné prostriedky je súdom určené výživné schopný uhrádzať. Súd ďalej konštatoval, že určené výživné sa približuje rozsahu minimálnej mzdy a matka pri dobrom hospodárení s takýmto finančnými prostriedkami pokryje odôvodnené potreby detí s prihliadnutím i na to, že navrhovateľ sa podieľa na úhradách výdavkov súvisiacimi s nákladmi na bývanie v dome, kde deti žijú spolu s matkou. Zohľadnil, že otec platí telefón V., že sa s nimi stretáva, keď a počas stretnutí im bude hradiť ich výdavky. Styk otca s deťmi upravil tak ako je uvedené vyššie, keď neakceptoval otcom požadovanú úpravu styku aj s prespatím detí u neho počas viacerých dní po sebe konštatujúc, že mal. Y. má problémy s prespávaním u neho, keďže je mladší a naviazaný na matku, otec zmenil bývanie, preto dieťa potrebuje čas na prijatie nového prostredia u otca a to aj za situácie, že stretnutia sa budú realizovať so starším bratom. Úpravu styku súd sústredil na obdobie bežného roka, aby mali deti priestor privyknúť si na nové prostredie a pomery u otca v samostatnom bývaní. V závere vyslovil, že realizácia styku preukáže, ako dokážu prijať nové prostredie, čím bude vytvorený aj predpoklad na stretnutia v širšom rozsahu.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, namietajúc výrok rozsudku o určení vyživovacej povinnosti. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, eventuálne rozsudok zmeniť a určiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa minimálne sumou 560 eur na mal. V. a 400 eur na mal. Y.. Rozsudok považovala za nepreskúmateľný pre absenciu riadneho odôvodnenia, nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie. Vyslovila, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, ako súd dospel k výške určeného výživného. Poukázala na názor súdu, že určené výživné je skoro na úrovni minimálnej mzdy a matke detí musí pri rozumnom hospodárení takáto suma stačiť, v súvislosti s čím uviedla, že takéto konštatovanie nevyplýva z hmotného práva, pretože zákon neurčuje maximálnu výšku výživného, ale zakotvuje, že je potrebné určiť výživné s ohľadom na odôvodnené potreby detí a majetkové pomery povinného. Súd napriek tomu určil povinnosť každému platiť výživné do sumy 30 % z preukázaných príjmov. Súd nekonštatoval, ktoré výdavky mal. detí považoval za oprávnené a ktoré nie. Pokiaľ matka vyčíslila výdavky na mal. V. sumou 700 eur a Y. 441 eur a súčasne uvádza, že matkin príjem predstavuje len rodinné prídavky a rodičovský príspevok, potom je zrejmé, že súdom určené výživné nepokrýva všetky výdavky detí. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rovnaký názor vyslovila aj k majetkovým pomerom povinného - navrhovateľa, keď na jednej strane súd podáva výpočet jeho mzdy, na druhej strane uvádza, že vklady na jeho účtoch predstavovali sumy od 2.000 eur do 7.000 eur, že hradí náklady za byt 500 eur. Otec detí jej pred podaním návrhu posielal výživné v sumách od 700 - 1.000 eur mesačne, súčasne uhrádzal náklady plnoletej dcére na štúdium a internát. V rozsudku súd uvádza iba to, že určené výživné je v dostatočnej výške vzhľadom na majetkové pomery povinného. Nie je jasné, ako dospel k uvedenému
záveru, keď jeho príjem zo mzdy niekoľkokrát presahuje ním hradené výdavky. Ďalej vyčítala súdu, že sa nevysporiadal s platbami na účte navrhovateľa od spoločnosti TOP Nitra, s.r.o. v sumách 2.000 - 7.000 eur mesačne. Pôžičky od tejto spoločnosti v konaní neboli preukázané. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov o povinnosti plniť výživné v rozsahu 30 % zo sumy životného minima, zo zárobku otca 700 eur a príjmami na účte v priemere 2.500 eur mesačne, požaduje výživné v sume 960 eur na obe deti. Pri zohľadnení výdavkov na deti spolu v sume 1.141 eur a odpočítaní rodinných prídavkov zostáva neuhradených 1.093,96 eura, ktorá suma musí byť rozdelená medzi oboch rodičov podľa ich príjmov a miery výkonu osobnej starostlivosti, teda u nej 60,96 eura a 960 eur u otca. Z toho vyplýva, že súdom určené výživné je určené pod zákonom určenou hranicou a v rozpore s § 62 a nasl. Zákona o rodine. Poukázala, že plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou a zákonnou povinnosťou rodičov a má prednosť pred inými výdavkami.
4. Proti výroku rozsudku o úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť a upraviť styk v zmysle jeho návrhov uvádzaných v konaní pred súdom prvej inštancie. Namietal nesprávnosť skutkových zistení, keď súd zúženie styku s deťmi oprel iba o tvrdenie matky detí, že mal. Y. sa nedokáže adaptovať na nové prostredie, kde sa odsťahoval. Takýto záver nevyplýva z vykonaného dokazovania a je iba jednostranným tvrdením matky a závery súdu, pre ktoré redukoval ním navrhovanú úpravu styku sú nepreskúmateľné. Vyjadril pocit, že v rozhodovacej činnosti súdov v oblasti rodinného práva prevládajú matriarchálne tendencie. Ďalej uviedol, že výchova detí sa nedá realizovať počas niekoľkých hodín mesačné, ktoré mu súd určil úpravou styku. Matka detí udržiava voči nemu antagonistický postoj hraničiaci s nenávisťou, čo ilustruje množstvo ňou zasielaných sms správ. Ďalej uviedol výpočet súdom redukovaného a ním požadovaného styku a konštatoval, že podľa súdu mu má postačovať 28 hod. mesačne na stretnutia s deťmi a ich formovanie a výchovu, teda súd mu vyčlenil necelé 4 % z celkového počtu hodín v kalendárnom mesiacov. Počas nedele má 4 hodiny, ktoré považuje za nedostatočné na stretnutia s deťmi, pretože počas takého krátkeho času nemôže s nimi naplánovať súvislý víkendový výlet alebo podobné aktivity. Ním požadovaná úprava styku je spravodlivá a nestavia ho do výhodnejšej pozície ako matku.
5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok v odvolaním napadnutej časti výroku o úprave styku ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnila sa s dôvodmi odvolania. Zdôraznila, že do októbra 2015 žili v spoločnej domácnosti a navrhovateľ nešpecifikoval dôvody úpravy tak širokého styku, pričom ani po predchádzajúcich odchodoch zo spoločnej domácnosti nežiadal realizovať styk s deťmi a ani ho nerealizoval. Navyše, neuviedol ako si predstavuje realizáciu styku počas ním žiadaného styku cez pracovný týždeň a letné prázdniny, keď ako zamestnanec súkromnej spoločnosti nemá nárok podľa Zákonníka práce na taký rozsah dovolenky, aby mohol ním žiadaný styk aj realizovať. Aj z výpovede otca na pojednávaní 24. 08. 2015 vyplýva, že starší V. ho odmieta a mal. Y. realizuje styk podľa režimu dieťaťa. Jediný dôvod, pre ktorý žiada úpravu styku je obava, že deti s ním nebudú chcieť byť, nie že mu bráni v styku. Predstava otca o styku s deťmi bola taká, že ich bude mať cez víkend, nakoľko cez týždeň nemá čas. Tiež sa stalo, keď mu deti dala na víkend, museli sa vrátiť, nakoľko nechceli byť na noc mimo domu, pričom otec si berie deti kedy chce. Otcovi v styku nebráni, ale situácia je ťažká pre všetkých, vrátane detí. Súdom upravený styk zohľadnil súčasnú situáciu v rodine, a preto navrhla rozsudok v tejto časti potvrdiť.
6. Kolízny opatrovník k odvolaniam písomné vyjadrenie nepodal. 7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania účastníkov konania v odvolaním napadnutých častiach sú dôvodné. 8. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2015 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. 9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
12.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13.Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac, súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
14.Podľa § 25 ods. 1,2,3 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
15.Citované zákonné ustanovenie § 25 Zákona o rodine predpokladá predovšetkým existenciu záujmu na výchove dieťaťa a dohodu rodičov o styku s dieťaťom. Tým sa zabezpečuje obmedzený výchovný vplyv na dieťa toho z rodičov, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy. Pri rozhodovaní súdu o úprave styku rodiča s dieťaťom sú rozhodujúce jednak okolnosti na strane dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, vzdialenosť medzi nimi, ich vzájomný vzťah. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom podľa § 25 ods. 3 Zák. o rodine prichádza do úvahy vtedy, keď súd zistí, že toto opatrenie je nevyhnutné v záujme zdravia dieťaťa; pod pojmom zdravie dieťaťa sa rozumie nielen fyzické, ale aj psychické zdravie. 16. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne vyššie uvedenou právnou úpravou a výkladom. Predmetom konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva, zverenia mal. detí do starostlivosti manželky s tým, že bude zaviazaný prospievať na výživu každého z detí po 200 eur mesačne a bude upravený jeho styk s deťmi počas bežného kalendárneho roka každý párny týždeň od stredy od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý párny rok počas sviatkov a školských prázdnin v decembri od 26. 12. od 08.00 hod. do 29. 12 do 19.00 hod., v januári od 01. 01. 08. 30 hod. nepretržite do 03. 01. do 19.00 hod., počas veľkej noci od zeleného
štvrtka od 08.30 hod. počas veľkého piatku až do bielej soboty do 19.00 hod., od 01. 07. od 08.30 hod. nepretržite do 31. 07. do 19.00 hod. a každý nepárny rok počas sviatkov a školských prázdnin v decembri od 24. 12. od 08.30 hod. nepretržite do 25. 12. do 19.00 hod., od 30. 12. od 08.30 hod. do 31. 12. 23.59 hod., v januári od 04. 01. od 08.30 hod. do 06. 01. do 19.00 hod. , od veľkonočnej nedele od 08.30 hod. nepretržite do utorka do 19.00 hod. nasledujúcom po veľkonočnom pondelku, od 01. 08. od 08.30 hod. do 31. 08. do 19.00 hod. Manželka súhlasila s návrhom na rozvod manželstva a úpravou práv a povinností k mal. deťom v časti ich zverenia do jej výchovy a starostlivosti. Nesúhlasila s navrhovaným výživným a žiadala zaviazať navrhovateľa prispievať na výživu mal. V. sumou 800 eur mesačne a mal. Y. sumou 500 eur mesačne s poukazom na potreby mal. detí, schopnosti a možnosti navrhovateľa. Poukazovala na to, že ním tvrdené príjmy nezodpovedajú skutočnosti s ohľadom na hradené výdavky. V roku 2014 prispieval na výživu detí sumou 1.000 eur mesačne, od januára 2015 sumou 700 eur mesačne na obidve deti, platil výdavky na domácnosť 300 eur, dcére posielal výživné 200 eur, prispieval na nákup potravín 100 eur, hradil návštevy kina s deťmi, tenis, jej pohonné hmoty, telefóny a ďalšie v celkovej čiastke okolo 2.100 eur mesačne, okrem toho mal osobné výdavky (obedy v reštauráciách, tenis, plávanie, dovolenky) 570 eur mesačne. Výdavky na mal. V. vyčíslila sumou 700 eur a mal. Y. 441 eur mesačne, ktoré sú tvorené poplatkami za školu, vreckové, autobus, návštevu krúžkov, zubár, oblečenie, telefón, lieky. S poukazom na výšku príjmu navrhovateľa tvorenú mzdou 800 eur a plnení poskytovaných zamestnávateľom v priemere 2.500 eur mesačne považovala ňou požadované výživné za opodstatnené. Nesúhlasila so stykom tak, ako ho žiadal upraviť navrhovateľ a navrhla styk otca s deťmi neupraviť, keďže nechcú prespávať u otca. Uvádzala, že otec deti nútiť k styku nechce, pričom sám uviedol, že ona mu styk s deťmi umožňuje. Kolízny opatrovník navrhol zaviazať otca výživným v sume 350 eur mesačne na mal. Michala a 250 eur mesačne na mal. Y. a úpravu styku ponechať na dohodu rodičov. 17. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol vyššie uvedeným rozsudkom, ktorý je v časti týkajúcej sa určenia výšky vyživovacej povinnosti, úpravy styku a výroku o náhrade trov konania predmetom prieskumu odvolacím súdom. Odvolací súd po prejednaní veci v časti vyživovacej povinnosti navrhovateľa konštatuje, že súd pri rozhodovaní o výživnom nedostatočne zhodnotil pomery účastníkov a z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akých príjmov otca detí vychádzal pri rozhodovaní a ktoré výdavky uvádzané matkou považoval za odôvodnené a pokryté výživným. Z doterajšieho obsahu spisu vyplýva, že otec je konateľnom spoločnosti TOP Nitra, spol. s r.o., Na Priehon 50, pričom do prevodu z obchodného podielu 13. 10. 2010 na J.. Z. V., svoju sestru, bol aj konateľom tejto spoločnosti. Jeho podiel na majetku spoločnosti bol 60 % a svoj podiel tento mal predať za dohodnutú sumu 10.000 eur. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie síce v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, ale nie je zrejmé, ako sa s nimi vysporiadal s ohľadom na to, či prevod obchodného podielu otca vzhľadom na v konaní deklarovanú a tvrdenú výšku príjmu tvorenú iba mzdou od právnickej osoby, v ktorej do roku 2010 bol aj spoločníkom, je možné hodnotiť ako konanie, ktorým sa bezdôvodne vzdal svojich príjmov, či odplata za prevod podielu bola adekvátna reálnej hodnote podielu. Aj keď k uvedeným skutočnostiam došlo v roku 2010, z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že ich manželstvo je dlhodobo rozvrátené, otec detí bol dva roky odsťahovaný, mal inú známosť, na druhej strane uhrádzal výdavky, ktoré presahovali jeho oficiálny príjem. Otec detí nevysvetlil a nepreukázal ani dôvody prevodu obchodného podielu a ani cenu, za ktorú mal podiel previesť, hoci manželka na tieto skutočnosti v konaní poukazovala, pričom dôsledkom prevodu obchodného podielu bolo, že ako zamestnanec a súčasne konateľ podľa jeho vyjadrenia poberá iba mzdu a nepodieľa sa na výsledku podnikateľskej činnosti právnickej osoby, ktorej spoločníčkou, ale nie aj konateľkou, je J.. Z. V.. Túto skutočnosť bolo potrebné vyhodnotiť z hľadiska toho, či dôvody, ktoré viedli k prevodu obchodného podielu nesmerovali k zbaveniu sa majetku. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie manželka prostredníctvom právnej zástupkyne poukazovala na pohyby na účte otca detí, na ktorý boli mesačne pripisované platby od spoločnosti TOP Nitra, spol. s r.o. Otec detí tieto úhrady presvedčivo nevysvetlil a nepreukázal, vyjadril sa že sa má jednať o nejaké bližšie nekonkretizované pôžičky od spoločnosti TOP Nitra, spol. s r.o.. Tvrdenie, že sa má jednať o pôžičky v konaní preukázané neboli, naopak spoločnosť TOP Nitra, spol. s r.o., potvrdila existenciu iba jednej pôžičky výške 1.042 eur, ktorej termín vrátenia nie je stanovený. Ani s týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal. Otec uvádzal, že oproti minulosti sa zhoršila jeho finančná situácia, že má pôžičky od rodičov, úvery čerpal na preklenutie finančných problémov s cieľom zabezpečiť rodine dovtedajší štandard. Uvedené tvrdenia však v konaní preukázané neboli, pričom otec má v tomto smere povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno. Na pojednávaní 17. 02. 2016 na otázky týkajúce sa jeho financií, príjmov a výdavkov z pohľadu odvolacieho súdu nepodal dostatočne presvedčivé vysvetlenie, na viaceré otázky odmietol odpovedať, vrátene otázky týkajúcej sa hodnoty prevádzaného podielu a vyporiadania. Z odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé ani ako vyhodnotil vklady od spoločnosti TOP Nitra, spol. s r.o., na jeho bankový účet. Z výpisu z účtu vyplýva, že v júli 2015 boli realizované vklady v sumách 1.000, - eur, 15.000 eur a 14.500 eur a nasledujúci mesiac bola z účtu odoslaná suma 25.000 eur. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, odkiaľ a z akého dôvodu uvedené platby boli pripísané na účet navrhovateľa, na aký účel, z akého dôvodu a komu boli odoslané. Keďže sa jedná o nie bežný príjem, bolo potrebné zamerať dokazovanie aj na objasnenie týchto transakcií. Je evidentné, že z príjmu uvádzaného otcom - mzdy 1.100 eur mesačne brutto, priemerne 900 eur mesačne netto, by nemohol uhrádzať ani len tie výdavky, ktoré sám uvádza, že mesačne hradí - 600 eur výživné (pričom v roku 2015, keď mal nižšiu mzdu posielal 700,- Eur a predtým 1.000 eur mesačne) výdavky na svoje bývanie 500 eur mesačne, výživné na plnoletú dcéru mesačne 250 + 58 eur na internát, splátky úveru 150 eur a 96 eur. Už len súčet týchto výdavkov v sume 1.654,- eur evidentne nekorešponduje s výškou príjmu 900 eur, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že okrem týchto výdavkov navrhovateľ platí deťom telefóny, financuje niektoré aktivity, chodí s nimi na dovolenky, pričom bezpochyby má svoje osobné výdavky minimálne na stravu, ošatenie a potreby osobnej hygieny. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že stanovené výživné sa približuje rozsahu minimálnej mzdy, ktorú občania dosahujú výkonom práce a matke z nich pri rozumnom hospodárení musí takáto suma stačiť a pokryje odôvodnené potreby detí, pretože pri určení výšky vyživovacej povinnosti je potrebné prihliadnuť na odôvodnené potreby mal. detí a schopnosti a možnosti povinného rodiča. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby možno považovať aj tvorbu úspor. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na dôvodnosť odvolania matky aj v tom, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, ktoré ňou vyčíslené výdavky mal. V. vyčíslené sumou 700 eur a sumou 441 u mal. Y. považoval za dôvodné, na ktoré neprihliadol, prípadne redukoval a z akého dôvodu, keďže priznané výživné vyčíslené výdavky detí nepokrýva. Odvolací súd zároveň ale dodáva, že aj výdavky musia byť preukázané a ich výška zodpovedať rozumným požiadavkám a nárokom detí, primeraných ich veku, aktivitám a potrebám. 18. Odvolací súd sa nestotožnil ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s mal. deťmi, pretože otec, ako vyplýva z obsahu spisu požadoval úpravu styku v širšom rozsahu, s prespatím detí u neho a tiež úpravu styku počas veľkonočných sviatkov a ďalších období. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že otec sa odsťahoval do iného bytu a mal. Y. si musí privyknúť na nové prostredie, pričom je naviazaný na matku a že deti nechcú prespávať u otca. V tomto smere súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie a námietka otca je dôvodná v tom, že si súd iba osvojil tvrdenia matky. Na tieto skutočnosti nebol vypočutý ani kolízny opatrovník, ani mal. deti a závery súdu prvej inštancie, že deti nechcú ísť k otcovi, resp. čiastočne otca odmietajú, nevyplývajú z vykonaného dokazovania.
19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie matka mal. detí bola na predĺženej rodičovskej dovolenke s mal. Y., ktorá jej mala skončiť v júli 2016. Uvedená okolnosť má dopad na rozhodnutie aj v časti určenia výživného a úprave styku otca s mal. deťmi, preto bude potrebné v ďalšom konaní doplniť dokazovanie na zistenie, či sa matka zamestnala, aký príjem dosahuje, aká je pracovná doba rodičov detí s ohľadom na možnosti realizácie styku, doplniť dokazovanie na zistenie aktuálneho vzťahu otca a detí, aktualizovať zárobkové a majetkové pomery rodičov, dokazovanie zamerať na zistenie všetkých príjmov otca tak ako bolo naznačené vyššie. Až po takto doplnenom dokazovaní bude možné komplexne vyhodnotiť pomery strán rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti návrhu.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, keďže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplní dokazovanie v naznačenom smere v potrebnom rozsahu a vo veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).