Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-88-2014.pdf
PDF · 102.16 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-8T/88/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Kána a prísediacich Márie Bakalárovej a Alžbety Kabátovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.9.2016 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného E. V., nar. XX.X.XXXX v M., bytom E., ul. Y. č. XXX/X spod obžaloby Krajskej prokuratúry Košice, sp. zn. 1 Kv 14/2014, pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 8.1.2009 v Košiciach na ulici Južná trieda 82 z priestorov spoločnosti G4S Security Services (SK), a.s. so sídlom Bratislava, IČO 31 328 059 ako jej zamestnanec s pracovným zaradením - vedúci počitárne v PVC obale vyniesol z depozitu ČSOB celkovo 4 400 ks bankoviek nominálnej hodnoty 50 €, tieto si prisvojil a použil na nezistený účel, pričom z titulu svojho pracovného zaradenia v období od 9.1.2009 do 20.2.2009 vzniknutý rozdiel vo vnútornej evidencii spoločnosti úmyselne zakrýval a skresľoval, čím poškodenej strane G4S Security Services (SK), a.s. so sídlom Bratislava, IČO 31 328 059 v súčasnej G4S Secure Solutions (SK), a.s. so sídlom Bratislava, ul. Višňová č. 16, IČO 31 328 059 spôsobil škodu vo výške 220 000 €, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodenú spoločnosť G4S Secure Solutions (SK), a.s. so sídlom Bratislava, ul. Višňová č. 16, IČO 31 328 059, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítaním listinných dôkazov ako aj zápisníc o výsluchu svedkov a zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaný E. V. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku. V spoločnosti G4S pracoval od roku 2007 ako vedúci. Náplňou jeho práce bolo riadiť chod prevádzky a viesť evidenciu alebo správu depozitov bánk. Vyhotovoval správy o dennej prevádzke, kde sa uvádzali peniaze, ktoré došli na prevádzku, teda dotácie z bánk alebo Národnej banky. Uvádzali sa tam dotácie, ktoré sa dávali do bankomatov, teda peniaze, ktoré odchádzali a počiatočný a koncový stav. Ráno sa spracovali údaje, ktoré boli v počítačoch zadávané pokladníkmi, ktorí vyberali automaty. Tieto údaje boli zadávané do tabuliek, ktoré on sumarizoval z titulu svojho postavenia. Po sumarizácii údajov sa vytlačila tabuľka o stave depozitu a následne daný depozit prekontrolovali zamestnanci, ktorí vzali vytlačený papier, prišli k depozitom a prerátali danú hotovosť v danom depozite. Pokiaľ všetko súhlasilo, report sa zasielal do Bratislavy, kde mali tie isté podklady. Tam sa to odkontrolovalo. Ďalej sa to posielalo do bánk, kde sa to taktiež odkontrolovalo.
Depozit bola hliníková škatuľa, v ktorej boli uložené peniaze danej banky. Ostávala na počitárni počas dňa, kedy sa pracovalo s týmto depozitom. Po ukončení práce sa opäť vykonala kontrola depozitu. Keď to súhlasilo, daný box sa zapečatil, bol daný operačnému pracovníkovi strediska a ten ho zaniesol do trezoru. Na zmene pracovali 3 - 4 pracovníci. Z tabuľky v počítači danej banky vedeli ako majú plniť bankomaty, akou hotovosťou. Peniaze prerátavali a dávali do kaziet. Tabuľky sa vytláčali priamo na zmene, zo sumárov všetkých počítačov. Banka zadávala množstvo, koľko peňazí do ktorého automatu ide. Peniaze z bánk boli dovezené v boxoch. Hotovosť prerátavali pokladníci na počitárni. Box sa otváral a pečate sa kontrolovali pod kamerami. Robilo sa to na predpísanom mieste. Manipulácia s hotovosťou v konkrétnom depozite nebola upravená žiadnym spôsobom. Interný predpis bol taký, že hotovosť sa má prepočítavať pod kamerami. Poprel, aby vykonával manipuláciu mimo kamier s boxom. Stále bol pod kamerami na počitárni. K obálke, ktorú dňa 8.1.2009 vynášal z režimového pracoviska uviedol, že v tej mal papiere pripravené na spracovanie, ktoré si bral domov. Papiere obsahovali data, ktoré boli spojené s prechodom slovenskej meny na euro, keďže toho bolo veľa. Mal tichý súhlas od pána I., že si to môže zobrať domov. Vo dverách ho stretol operačný pán U. M., ktorý obálku skontroloval a pustil ho von. Tohto svedka navrhoval vypočuť aj vyšetrovateľovi E.. On to odmietol, že to nie je potrebné, pretože on vie, že obžalovaný (teda on) je vinný a takým smerom sa uberala ďalšia debata.
Obžalovaný nevedel vysvetliť, ako mohol vzniknúť taký veľký rozdiel hotovosti. Tvrdil, že dňa 1.2.2009 bola vykonaná inventúra všetkých depozitov bez jeho prítomnosti. Bol kontrolovaný účtovný aj fyzický stav a všetko sedelo. Kto vykonal kontrolu nevie. Boli tam však pán C. a pán I.. Ani o tom nebol informovaný. Dozvedel sa to až počas vyšetrovania. Následne kontrolu depozitu vykonávali pán T., pritom vo svojich výpovediach pri internom vypočúvaní uvádzal iné čísla. Pri opustení režimového pracoviska osobou, kontroloval operačný strediska veci, ktoré mal pri sebe.
Svedok T. I. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že skutok sa prevalil v čase, keď obžalovaný odchádzal zo spoločnosti. V piatok odovzdal všetky náležitosti a v pondelok po nástupe novej pokladníčky sa zistil schodok vo výške 220 000 €. Pri prvotnej inventúre nebolo zistené nič. Pri následných kontrolách bolo zistené, že v inventúrnych kufroch kde sa mali nachádzať peniaze, boli zoznamy, resp. súpisy peňazí s inými hodnotami. Inventúrna komisia nemala v metodických pokynoch kontrolu záznamov, ktoré zasielal menovaný na centrálu. Dospela k tomu vyšetrovacia komisia. Svedok tvrdil, v rozpore s výpoveďou v prípravnom konaní, že dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru s obžalovaným bola skutočnosť, že neohlásil okamžite, že dostal namiesto 100 ks bankoviek 1000 ks bankoviek z Národnej banky.
Svedok U. C. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že za ním prišiel vedúci I., ktorý ho chcel preradiť na počitáreň na pracovnú pozíciu obžalovaného. On to odmietol, ale napriek tomu ho poslal do Banskej Bystrice na zaškolenie. Následne došlo k fyzickému odovzdaniu celej počitárne, pri ktorom on nebol. Bol na pobočke, ale počitáreň nepreberal. Odovzdával to pán V.. Podpisoval pán T., pani M. a pani I.. Kontrola depozitu - fyzické prepočítavanie sa vykonávalo tak, že obžalovaný V. vytlačil zostatok depozitu a skontrolovali, či to sedí s vytlačeným stavom. Prepočítavanie robil ten, koho poveril obžalovaný V.. Kontrolu dňa 23.2.2009 vykonával on s pani I.. Stav im nesedel. Každý deň robili kontrolu depozitov, aby mali istotu, či to sedí a vtedy im to nesedelo. Obžalovaný V. odovzdal celú počitáreň. Následne na ďalší deň im to nesedelo. Nesedel im stav depozitu s protokolom zasielaným do banky. Protokol do banky zasielali on a pani I.. Nahlásili to pánovi I.. Ako k tomu mohlo dôjsť, vysvetlil mu pán I. s tým, že obžalovaný V. išiel prepísať stav do ich tabuliek a potom to všetci podpísali. Ževraj to nesedelo. V depozite im chýbala suma a kde vznikol rozdiel to netuší. Mohol vzniknúť zo dňa na deň. Uviedol, že hotovosť sa dala vyniesť zo spoločnosti. Mohla byť zapečatená a zaslaná ako zásielka z počitárne preč. Vypovedal, že prístup k počítaču, v ktorom sa robili tabuľky, ktoré sa zasielali do Bratislavy, bol chránený heslom. Heslo vedel obžalovaný V., on, pani I., pani M. a pán I.. Svedok nevedel uviesť, prečo dňa 2.2.2009 vynášal papierovú krabicu z počitárne ani to, čo v nej mal. Na otázky strán trestného konania tvrdil, že počas toho čo bol s obžalovaným V. si nič podozrivé nevšimol. To, čo obžalovaný vytlačil, sedelo so stavom. Jeho poslal pán I. do počitárne z dôvodov, aby sa niečo nestalo. Pán I. mu povedal, že má zlý pocit, aby niečo nezmizlo. Prečo mal pán I. také tušenie, na to sa ho nepýtal.
Vypočutý svedok P. Z. vypovedal, že pracoval v spoločnosti G4S ako pokladník. Ak obžalovaný V. nebol v práci, robil aj jeho prácu, hoci na to nemal papier. Popísal činnosti, ktoré pri zastupovaní vykonával v zhode s výpoveďou ďalších svedkov a obžalovaného. Zo spoločnosti odišiel dňa 1.2.2009 z dôvodu, že pán I. ho chcel preradiť na nočnú zmenu, s čím on nesúhlasil. Pán I. mu povedal, že bude tak ako on povie a keď nesúhlasí, dá mu tri absencie a vyhodí ho. Povedal mu, že sám dá okamžitú výpoveď, čo aj urobil. Pán I. sa mu vyhrážal, že mu nedá trinásty plat. Obžalovaného zastupoval s vedomým pána I., ktorý o všetkom vedel a všetko s ním konzultoval na počitárni. Počas jeho pôsobenia v januári 2009 nebol zistený rozdiel v depozite.
Svedkyňa U. U. - V. uviedla na hlavnom pojednávaní, že od roku 2008 pracovala v G4S ako pokladníčka. Jej práca spočívala v plnení bankomatov, v balíčkovaní peňazí pre obchodné centrá. Keď sa peniaze prerátali, dali ich do boxov, vytlačila sa súpiska, zapečatilo sa to. Pečatili dvaja.
Svedkyňa U. G. vypovedala, že v spoločnosti G4S v roku 2009 pracovala ako pokladníčka. Prerátavala hotovosť, dotovala bankomanty. Kontrola stavu depozitu prebiehala tak, že vedúci počitárne vytlačil doklady z PC a pokladníčky to prekontrolovali, či to sedí. Bolo to stále na konci dennej zmeny. V čase, keď sa odovzdávali - preberali depozity, keď mal obžalovaný odísť zo spoločnosti, požíval sa tam alkohol.
Svedkyňa L. M. uviedla, že v spoločnosti G4S pracovala od roku 2007 na rôznych pozíciách. Depozity boli pod kamerami. Doniesol ich cashman. Vyložili sa pod kamery, tam sa prepočítali, všetko sa skontrolovalo. Súpis na kontrolu vždy predkladal vedúci počitárne. Nevedela uviesť, či počítač bol zaheslovaný v období, keď bol vedúcim obžalovaný V.. Pri kontrole depozitov, otváraní boli minimálne dvaja, traja. Nikdy nebol zamestnanec sám. Vedúci nebol pri depozite, sedel za počítačom na hlavnej pokladni. Pečate sa prestrihli a zostali v depozite, až kým sa znovu nezapečatili a potom sa staré dali preč. V prípade nezrovnalostí sa pečate nechávali v depozite. Jednotlivé banky chodili na kontrolu aj počas prevádzky. Prišli a prerátavali si svoje depozity. Bolo to aj v období za pána V..
Svedok L. M. uviedol, že pracoval ako cashman v počitárni. Depozity sa vynášali ráno do počitárne a odtiaľ sa zase odoberali a ukladali do trezoru. Manipulovalo sa s nimi počas víkendu a keď sa plnili bankomaty. S depozitmi sa nemanipulovalo v priestoroch, ktoré boli mimo kamier. V počitárni bol dostatok kamier.
Svedkyňa T. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že skutok sa stal pred siedmimi rokmi. Prevzala hlavnú pokladňu po obžalovanom V.. Po prepočítaní peňazí zistila, že peniaze chýbajú a to vo výške 220 000 €. Nahlásili to šéfovi pánovi I.. Nevedeli ako ďalej. Za krátky čas prišli dvaja páni z Bratislavy, ktorí ju vypočúvali štyri hodiny, ako keby niekoho zabila. Pri odovzdávaní depozitov pánom V. nebola. Pri kontrole depozitov dňa 20.2.2009 prítomná nebola. Nebola zavolaná k preberaniu depozitu po obžalovanom V.. V čase, keď jej depozity boli odovzdávané, neprepočítala si ich stav, nakoľko tam nebola prítomná. V počitárni nemohol zostať sám ani hlavný pokladník. Pri manipulácii s hotovosťou museli byť prítomné minimálne dve osoby. Toto pravidlo sa dodržiavalo. S hotovosťou sa muselo pracovať len pod kamerami. Fyzicky sa peniaze v depozitoch kontrolovali podľa súpisky, ktorá sa vytlačila z PC. Stále ju tlačil hlavný pokladník. V to ráno, keď otvorila depozit, pečate neboli porušené. Po zistení rozdielu pri prepočítaní depozitu ČSOB pečate položila na vrch. Nevie, čo sa s nimi potom stalo. Nevie, kde sa pečate nachádzajú. Depozit nebol po zistení nezrovnalostí zapečatený. Párkrát bola prítomná pri fyzickom prepočítavaní depozitov a vtedy depozity sedeli podľa súpisky, ktorú im dal obžalovaný V.. Tlačil ju za jej prítomnosti. Pracovníci spoločnosti G4S z Bratislavy sa pýtali, ako prebiehala denná procedúra. Oni to nevedeli. Ona nemá predstavu, ako sa mohli finančné prostriedky dostať von z pracoviska. Nevie sa vyjadriť, či manko vzniklo postupne alebo naraz. Či to bolo stále opravované. Funkciu od februára 2009 vykonávala na základe toho, že ju pán I. požiadal, či by nevzala funkciu. Nedostala to oficiálne na papieri. Do konca roku 2009 jej nedal zmluvu, ani nezvýšil plat a preto dala výpoveď.
Svedok X. T. supervízor spoločnosti G4S vypovedal, že pri odchode obžalovaného V. s pani P. robili inventúru. Prepočítali fyzicky stav depozitu. Po zistení stavu depozitu už konzultoval stav sám s pánom V.. Spravil zápis. Pri ČSOB im to nesedelo. Bankomaty boli naplnené v sume 200 000 €. Až o pár dní
sa dozvedel, že chýbajú peniaze. Prišli páni z Bratislavy a povedali mu, že sa o to nemá starať, že oni to budú riešiť. Jeho pracovná náplň pritom bola chodiť na kontroly bankomatov po celom východe, riešiť reklamácie a diferencie. Každé ráno a poobede kontroloval vstup a výstup z režimového pracoviska. Kontroloval pracovníkov počitárne. Nespomínal si, či kontroloval kamerový záznam zo dňa 8.1.2009. Obálku z pracoviska mohli vynášať. Obžalovaný V. mohol ísť s obálkou za vedúcim pánom I.. Tašky nebolo možné vynášať. Oblečenie mali s krátkym rukávom. Vrecká zašité. Nezistilo sa, aby niečo vynášali v rukách. Nevedel ako sa mohli vyniesť peniaze. Nevedel jednoznačne uviesť, prečo udával rôzne sumy pri svojich výpovediach v prípravnom konaní a internom vyšetrovaní. Do výsledku kontroly nezaznamenal sumu 220 000 € preto, lebo to nerobil aj predtým. Nevedel uviesť, prečo uvádzal rôzne sumy a zostatky a pri internom vyšetrovaní aj stav bankomatu č. 9671 Michalovce OC Idea. Záverom výpovede uviedol, že o tom, že chýbajú peniaze sa dozvedel až na ďalší týždeň. Bankomaty sa plnili aj sumou vo výške 220 000 €. Zisteniam nevenoval pozornosť lebo predpokladal, že peniaze sú v bankomatoch. Cez víkend pracovala v pobočne nočná zmena.
Svedkyňa R. P. vypovedala, že v spoločnosti G4S pracovala ako pokladník. Dňa 20.2.2009 prišiel pán T. so súpiskou a kontrolovali počet balíkov v boxe. Súpisku mu vytlačila pokladníčka asi pani I.. Peniaze prepočítali obaja. Pri inventúre nebola zistená nezrovnalosť. Podľa súpisky im všetko sedelo. Nevedela uviesť, či obžalovaný bol pri uvedenej inventúre a či bol v uvedený deň na pracovisku. Pán T. nespomínal, aby niečo nesedelo. Že niečo nebolo v poriadku sa dozvedela po roku, dvoch. Pri internom vyšetrovaní ju vypočúvali k tomu, ako prebiehala inventarizácia a čo všetko sa pri tom robí. Podľa súpisky všetko sedelo. Potvrdila, že s boxom sa nemanipulovalo mimo kamier. Nikoho nevidela aby mimo kamier manipuloval s boxom. Počas doby čo tam pracovala sa vyskytli nezrovnalosti čo sa týka hotovostí.
Z ďalších svedeckých výpovedí, listinných dôkazov mal súd za preukázané ako fungovala práca v prevádzke spoločnosti G4S ako aj závery z inventúr a správ z dennej prevádzky. Z pracovnej zmluvy a dohody o zmene pracovnej zmluvy je zrejmý pracovnoprávny vzťah zamestnávateľa spoločnosti G4S a zamestnanca.
Zo znaleckého posudku Vysokej školy bezpečnostného manažmentu Košice okresný súd nezistil žiadne relevantné závery.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosť preskúmať všetky okolnosti prípadu.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.
Okresný súd vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie vykonaním dôkazov navrhovaných procesnými stranami ako aj ďalšie dôkazy a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia sa súd nestotožnil s názorom krajského prokurátora, že obžalovaný E. V. je vinný z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.
Rozhodnutie o tom, či je obžalovaný vinným zo žalovaného trestného činu sa musí oprieť o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty a nemôže vychádzať z predpokladov, pravdepodobností a domnienok.
Okresný súd pri rozhodovaní o vine, resp. nevine obžalovaného vychádzal z týchto objektívne zistených faktov:
Ani jeden z vykonaných dôkazov jednoznačne nepotvrdzoval to, čo kládla obžaloba obžalovanému za vinu a to konkrétne, že v PVC obale vyniesol z depozitu ČSOB celkovo 4 400 ks bankoviek nominálnej hodnoty 50 € a tieto si prisvojil. Ani jedna z výpovedi nepotvrdila skutočnosť, aby to bol práve obžalovaný, ktorý by zakrýval vzniknutý rozdiel. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný pracoval ako vedúci počitárne na dennej zmene. V spoločnosti fungovala - existovala aj nočná zmena, ktorá tak isto manipulovala s finančnými prostriedkami na základe hlásení zasielaných na centrálu. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že správy zasielané do centrály korešpondovali so správami z banky o výške depozitu. Nie je zrejme a nebolo zistené, ako postupovala nočná zmena a či nebolo nožné zistiť krátenie výšky depozitu pri preberaní a odovzdávaní jednotlivých zmien. Z vykonaných dôkazov, analýzy kamerových záznamov nie je zistiteľné kde sa pohybovali ostatní zamestnanci mimo obžalovaného a čo robili. Skutočnosť, že obžalovaný mal vyniesť dňa 8.1.2014 z režimového pracoviska obálku, ktorej veľkosť postačovala na ukrytie hotovosti v množstve 4 400 ks bankoviek nominálnej hodnoty 50 €, nepreukazuje skutočnosť, že sa tak aj stalo. Je potrebné uviesť, že z dôkazov je zrejmé, že došlo k takzvanej odovzdávajúcej inventúre bez fyzickej prítomnosti obžalovaného.
Výpoveď svedka X. T. o ktorú sa opiera obžaloba je absolútne rozporuplná, nedôveryhodná. Pritom práve na základe tejto výpovede mal byť zistený rozdiel, ktorý však svedok T. ako supervízor nezaznamenal a neupozornil na to riadiaceho pracovníka. Tvrdenia tohto svedka tak nie je možné brať ako za rozhodné. Naviac po tejto takzvanej odovzdávajúcej inventúre kde sa nič nezistilo, nasledoval víkend a nočná zmena, na ktorej taktiež neboli nič zistené. Až dňa 23.2.2009 pri preberaní pokladne svedkyňou T. I. bol zistený schodok. F. I. pritom nebola prítomná pri odovzdávajúcej inventúre dňa 20.2.2009. Medzi odovzdávajúcou inventúrou dňa 20.2.2009 a prevzatím funkcie svedkyňou I. dňa 23.2.2009 bol víkend a nočné prevádzky. Neostala bez povšimnutia okresného súdu skutočnosť, že po rozpečatení depozitu a zistení schodku sa pečate nezachovali, aj keď v takom prípade sa mali a museli zachovať, čo potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa Černová. Z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní pritom súd zistil, že z režimového pracoviska mali vychádzať aj iné osoby s krabicami, čo v prípravnom konaní dôsledne zisťované nebolo. Orgány činné v prípravnom konaní sa zamerali len na činnosť a konanie obžalovaného. Samotný vykonaný vyšetrovací pokus s obálkou, v ktorej mala byť finančná hotovosť nevyznieva jednoznačne tak, aby mohlo byť ustálené, že práve vtedy, práve obžalovaným a práve v tejto obálke bola finančná hotovosť vynesená. Naviac z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní a z výpovedí svedkov vyplynulo, že finančné prostriedky mohli byť vynesené aj iným spôsobom, respektíve inými osobami. Tvrdenia obžaloby, že obžalovaný peniaze vyniesol dňa 8.1.2009 spochybňuje skutočnosť, že ku skresľovaniu malo dôjsť až po dátume 15.1.2009 ako to tvrdí prokurátor. Z množstva dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že vznikol schodok 220 000 €. Akým spôsobom a v akom čase, respektíve časovom horizonte zistené nebolo.
Na základe vyššie uvedených skutočností, dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní je možné konštatovať, že žiadne jednoznačné dôkazy, aby obžalovaný sa skutku dopustil, tak ako mu to kladie za vinu obžaloba vo výroku obžaloby zistené neboli.
Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, ale len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu nepriamy dôkazov vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich.
Tieto dôkazy však v konaní zabezpečené neboli, pričom nepriame dôkazy, ktoré by
okresný súd mohol vyhodnotiť v neprospech obžalovaného boli iba vo sfére domnienok a indícií.
Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal iba z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Boli vykonané všetky dostupné dôkazy, ktoré mohli ozrejmiť skutočnosti, ako sa mohol žalovaný skutok stať.
Súd sa nemohol pri rozhodovaní riadiť rôznymi úvahami orgánov činných v trestnom konaní o spôsobe akým boli peniaze vynesené a tieto skutočnosti hodnotiť nad rámec iných dôkazov, zohľadňujúc pritom enormnú snahu orgánov túto vec čo najlepšie objasniť.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po podrobnom vyhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj v súhrnne dospel okresný súd k záveru, že nie je možné vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe a nebolo jednoznačne a nepochybne zistené, že skutok spáchal obžalovaný. Preto ho okresný súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Poškodenú spoločnosť G4S Secure Solutions (SK), a.s. so sídlom Bratislava, ul. Višňová č. 16, IČO 31 328 059 podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 /pätnásť/ dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.