Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-35-2014.pdf
PDF · 123.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/35/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, sudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: B. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. F. I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 230,51 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 230,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,14 Eur a vo výške 9 % ročne zo sumy 230,51 Eur od 21.08.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou došlou súdu dňa 24.01.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nevrátenej čiastky spotrebiteľského úveru s úrokom vo výške 230,51 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,14 Eur a vo výške 9 % ročne zo sumy 230,51 Eur od 21.08.2010 do zaplatenia. Nároky odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „Sl. sp., a.s.“) a žalovaný uzavreli dňa 23.11.2006 zmluvu o úvere č. 511919457, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Sl. sp., a.s. Na základe tejto zmluvy Sl. sp., a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 995,82 Eur, ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach po 32,93 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluva podľa žalobcu spĺňa všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 postúpila Sl. sp., a.s. pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Ku dňu postúpenia činila pohľadávka sumu 1.798,55 Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.090,64 Eur, úroku 234,66 Eur a úroku z omeškania 473,25 Eur. Sumu úroku z omeškania 473,25 Eur si žalobca neuplatňuje. Žalobca si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.02.2010 do 20.08.2010 v počte 7 a celkovej výške 230,51 Eur a úrok z omeškania nasledovne:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 32,93 Eur od 21.02.2010 do 20.08.2010, t.j. 1,46 Eur,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 32,93 Eur od 21.03.2010 do 20.08.2010, t.j. 1,23 Eur,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 32,93 Eur od 21.04.2010 do 20.08.2010, t.j. 0,98 Eur,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 32,93 Eur od 21.05.2010 do 20.08.2010, t.j. 0,74 Eur,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 32,93 Eur od 21.06.2010 do 20.08.2010, t.j. 0,49 Eur,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 32,93 Eur od 21.07.2010 do 20.08.2010, t.j. 0,24 Eur a
- vo výške 9 % ročne zo sumy 230,51 Eur od 21.08.2010 do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Dňa 30.07.2014 vstúpil do konania na strane žalovaného vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Súd má v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) za to, že postavenie tohto subjektu ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zostáva zachované aj po nadobudnutí účinnosti CSP (ktorý inštitút vedľajšieho účastníka (intervenienta) v podobe právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv a ktorá nemá právny záujem na výsledku konania nepozná) z nasledovných dôvodov:
4. Vstup vedľajšieho účastníka do konania je právnym úkonom tohto subjektu, s ktorým sú spojené právne účinky - práva a povinnosti v zmysle § 93 ods. 4 až 6 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Právne účinky tohto úkonu nastali pred nadobudnutím účinnosti CSP, a preto musia zostať v zmysle § 470 ods. 2 CSP zachované. Aj keď práva a povinnosti osobitného subjektu v zmysle § 95 CSP sú obdobné, na jeho pribratie do konania sa vyžaduje súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať, kým v čase vstupu vedľajšieho účastníka sa takýto súhlas nevyžadoval. Vyžadovaním súhlasu strany a jeho neudelením (napr. v dôsledku pasivity strany v konaní) by retroaktívne (spätne) došlo k negovaniu účinku vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko na jeho účasť v konaní ako osobitného subjektu podľa § 95 CSP by neboli splnené zákonom vyžadované podmienky. Súd preto v tomto konaní ponechal právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
5. Vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že aj keď zmluva o úvere bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, jednoznačne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, pričom prednostne sa pri výklade zmluvy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok o tom, že všetky právne vzťahy medzi účastníkmi sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Občiansky zákonník má podľa vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských vzťahoch absolútnu prednosť. Nakoľko premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná, pohľadávka žalobcu je premlčaná. Posledná splátka bola totiž splatná 20.08.2010, právo na jej plnenie mohol teda žalobca uplatniť prvýkrát 21.08.2010 a žalobca si uplatnil pohľadávku až 24.01.2014, teda celý žalobný nárok je premlčaný a z tohto dôvodu vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.01.2011, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009: „Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku uvádzanú vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejnej mobilnej siete o uplatnení Obchodného zákonníka aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. S uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom (trojročná premlčacia doba).“ Vzhľadom na uvedené žiadal vedľajší účastník na strane žalovaného žalobu zamietnuť.
6. K tomu žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, preto napriek jej spotrebiteľskému charakteru je premlčacia doba štvorročná. Ustanovenie o premlčacej dobe nie je ustanovením, ktoré by smerovalo k ochrane spotrebiteľa, a preto nie je možné pre otázku premlčania vyvodzovať použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčaní je ustanovením vyváženým vo vzťahu k obom zmluvným stranám, nejde o ustanovenie diskriminujúce spotrebiteľa vo vzťahu k veriteľovi v tom zmysle, že by v dôsledku aplikácie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní povinnosti dlžníka mnohonásobne prevážili nad jeho právami. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem sp. zn. 69 IC 1303/2010, v zmysle ktorého „Súd preto dospel k záveru, že pri úverovej zmluve, ktorá je absolútnym obchodom, je nutné použiť na premlčanie úpravu Obchodného zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie o premlčacej dobe nie je ustanovením, ktoré by smerovalo k ochrane spotrebiteľa, a preto nie je možné vyvodzovať pre túto otázku použitie úpravy Občianskeho zákonníka, konkrétne § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba sa v tomto prípade riadi ustanovením § 397 Obchodného zákonníka a je štvorročná.“ Taktiež poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013, podľa ktorého má súd za to, že zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že
sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. Ďalej žalobca uviedol, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá dňa 23.11.2006, pričom do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až 54 OZ na zmluvu o úvere nevzťahovali. Podľa žalobcu sa preto novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. Preto sa právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.
7. Keďže sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €, súd v zmysle § 297 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vo veci nenariadil súdne pojednávanie a oznámil vyvesením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 219 ods. 3 CSP.
8. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä žalobou, zmluvou o splátkovom úvere č. 0511919457 zo dňa 23.11.2006 (ďalej len „zmluva o úvere“), Všeobecnými obchodnými podmienkami Sl.sp., a.s. (ďalej len „VOP“), oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012 a jej prílohami, pokusom o zmier zo dňa 20.12.2013, písomnými vyjadreniami žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v tejto veci a výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov pre daný spotrebiteľský úver.
9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
10. Dňa 23.11.2006 uzatvorili spoločnosť Sl. sp., a.s. a žalovaný zmluvu o úvere, na základe ktorej Sl. sp., a.s. poskytla toho istého dňa jednorázovo žalovanému úver vo výške 995,82 Eur (30.000,- Sk). Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, platiť úroky v 45 mesačných splátkach po 32,93 Eur (992,- Sk) + mesačný poplatok za správu úveru po 1,99 (60,- Sk) mesačne, pričom prvá splátka bola splatná 20.12.2006 a každá ďalšia splátka k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov bola (bez započítania poplatku za správu úveru v zmysle § 2 písm. c) bod 3. zákona č. 258/2001 Z.z.) uvedená vo výške 25,04 %, hoci vzhľadom na celkové náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 485,96 Eur (14.640,- Sk), mala činiť 24,90 %, nakoľko však v zmluve o úvere uvedená RPMN je vyššia ako skutočná, nie je to na neprospech spotrebiteľa, lebo celkové náklady spojené s úverom sú v skutočnosti nižšie. Žalovaný doposiaľ úver nezaplatil, pričom žalobca si uplatňuje 7 nezaplatených splátok po 32,93 Eur splatných od 20.02.2010 do 20.08.2010, t.j. spolu vo výške 230,51 Eur. Pokiaľ ide o výšku neuhradeného úveru, túto vedľajší účastník na strane žalovaného nerozporoval, ani nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by žalovaný zaplatil uplatňované splátky úveru.
11. Dňa 27.09.2012 postúpila zmluvou spoločnosť Sl. sp., a.s. pohľadávku s príslušenstvom zo zmluvy o úvere na žalobcu a dňa 16.10.2012 oznámila postúpenie žalovanému.
12. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
13. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
14. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
16. Podľa § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.
17. Podľa § 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
18. Podľa § 2 písm. a), b), c) bod. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom; celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
20. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
22. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
23. Podľa § 4 ods. 4 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
24. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis (Občiansky zákonník). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu (Občianskeho zákonníka).
25. Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
27. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ absolútnym obchodom. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi veriteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. na jednej strane, nakoľko súdu je z jeho úradnej činnosti vzhľadom na množstvo spotrebiteľských sporov na ňom vedených známe, že právny predchodca žalobcu poskytoval úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom na strane druhej, pretože je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. K postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom zo zmluvy o úvere došlo v súlade s ust. § 4 ods. 6 a § 524 a nasl. OZ.
28. Zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle § 4 ods. 4 písm. a) vtedy účinného zákona č. 258/2001 Z.z. platne, nakoľko spotrebiteľský úver bol žalovanému poskytnutý jednorázovo dňa 23.11.2006. Nakoľko RPMN nie je v zmluve uvedená na neprospech spotrebiteľa, zmluva má aj túto zákonom požadovanú náležitosť, na absenciu ktorej vtedy účinný zákon č. 258/2001 Z.z. viazal bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Preto má súd za to, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov.
29. Pokiaľ ide o vedľajším účastníkom na strane žalovaného namietané premlčanie nároku žalobcu, k tomu súd uvádza nasledovné:
30. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
31. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
32. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom od 01.01.2008 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
34. Nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá dňa 23.11.2006 (t.j. pred 01.01.2008), avšak nároky z nej na vrátenie poskytnutého úveru vznikli počnúc dňom splatnosti príslušnej splátky uplatňovanej v tomto konaní, t.j. po 01.01.2008, súd v zmysle prechodného ustanovenia § 879j OZ považuje zmluvu o úvere nielen za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z., ale aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008. To však nemení nič na tom, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom.
35. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
36. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
37. Podľa § 1 ods. 1 ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
38. Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
39. Podľa § 387 ods. 1 a 2 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
40. Podľa § 392 ods. 1 ObZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
41. Podľa § 392 ods. 2 ObZ pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
42. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
43. Podľa § 402 ObZ premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
44. Podľa § 407 ods. 1 ObZ, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
45. Súd je vzhľadom na vyššie citovanú právnu úpravu názoru, že ohľadne premlčania nároku žalobcu na zaplatenie nezaplatenej splátok úveru sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie. Totiž až ustanovenie § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015 prelomilo zásadu prednosti aplikácie Obchodného zákonníka pred Občianskym zákonníkom vyjadrenú v ust. § 1 ods. 2 ObZ. K ustanoveniu § 52 ods. 2 OZ účinnom od 01.04.2015 neexistuje žiadne prechodné ustanovenie ohľadne jeho aplikácie na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, jedná sa o hmotnoprávne ustanovenie a v zmysle teórie občianskeho hmotného práva, ak nie je ustanovené inak, spravuje sa právny vzťah ustanoveniami hmotného práva účinnými v čase jeho vzniku, t.j. aplikácia ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015 na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 23.11.2006 je vylúčená. Táto tzv. zásada zákazu retroaktivity právnym noriem zodpovedá v právnom štáte princípu právnej istoty, t.j. aby strana zmluvy mala v čase jej uzavretia istotu, že jej práva a povinnosti zo zmluvy sa budú aj do budúcna spravovať právnymi normami účinnými v čase jej uzavretia. Pokiaľ ide o ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015, časť súdnej praxe zaujala vo svojich rozhodnutiach názor, že aj podľa tohto znenia mala v spotrebiteľských vzťahoch v otázke posudzovania premlčania zmluvných záväzkov prednosť aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka a novela ust. § 52 ods. 2 OZ účinná od 01.04.2015 toto ustanovenie len sprecizovala, upresnila kvôli nejednotnosti výkladu ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.03.2015. Súd si dovolí s týmto názorom nesúhlasiť. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka vzhľadom na definíciu spotrebiteľskej zmluvy neustanovuje, že spotrebiteľskými zmluvami
sú len zmluvy upravené v Občianskom zákonníku a teda nevylučuje, že spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku. Ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.03.2015 vzťah Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka nijako neriešilo, riešilo len vzťah zmluvných dojednaní vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, nie konkurenciu dvoch zákonov. Úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku je úpravou všeobecnou (vzťahujúcou sa na všetky právne vzťahy upravené v Občianskom zákonníku, nie špeciálnou vzťahujúcou sa výlučne na vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ), ustanovenia o premlčaní nie sú teda inými ustanoveniami upravujúcimi právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, akými sú napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch a pod. Preto sa tunajší súd prikláňa k názoru vyslovenému v rozhodnutí Krajského súdu v Ústí nad Labem sp. zn. 69 IC 1303/2010.
46. Pokiaľ ide o vedľajším účastníkom na strane žalovaného prezentované rozhodnutie NS SR z 25.01.2011, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009, toto rozhodnutie nehovorí o tom, že všeobecný odkaz na aplikáciu Obchodného zákonníka uvedený vo VOP v prípade absolútnych obchodov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale hovorí o tom, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je ustanovenie vo všeobecných podmienkach, ktorým je v spotrebiteľských vzťahoch formulárovo určená voľba aplikácie Obchodného zákonníka na daný vzťah v zmysle § 262 ods. 1 ObZ, čo využívali najmä prevádzkovatelia verených telekomunikačných sietí v prípadoch, v ktorých sa nejednalo o absolútny obchod, ale inominátne zmluvy. V prípade absolútneho obchodu však takáto dohoda nemá právny význam, nakoľko práve preto, že sa jedná o absolútny obchod, režim zmluvy sa spravoval prioritne Obchodným zákonníkom. Uvedenie danej skutočnosti vo VOP je v prípade absolútneho obchodu nadbytočné, nakoľko to vyplýva priamo zo zákona.
47. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že pri právnych vzťahoch vzniknutých do 31.03.2015 treba aj v spotrebiteľských vzťahoch rešpektovať hierarchiu prednostnej aplikácie Obchodného zákonníka a podpornej aplikácie Občianskeho zákonníka, ak Obchodný zákonník určitú otázku nerieši v zmysle § 1 ods. 2 ObZ.
48. Súd je preto toho názoru, že nárok žalobcu na zaplatenie splátok úveru spolu vo výške 230,51 Eur stačilo uplatniť na súde v štvorročnej premlčacej dobe, t.j. ohľadne najskôr splatnej splátky splatnej 20.02.2010 a prvýkrát uplatniteľnej na súde 21.02.2010 do 21.02.2014. Teda aj neskôr splatné splátky nie sú premlčané. Nárok bol na súde uplatnený včas, nakoľko žaloba došla na súd dňa 14.01.2014 a týmto dňom sa v zmysle § 82 ods. 1 vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku začalo súdne konanie (nakoľko v zmysle § 470 ods. 2 CSP musí zostať právny účinok spojení s podaním žaloby ako právneho úkonu zostať zachovaný) a žalobca v ňom riadne až do vyhlásenia rozsudku pokračoval. Nárok žalobcu na zaplatenie splátok úveru splatných od 20.02.2010 do 20.08.2010 teda podľa názoru súdu premlčaný nie je.
49. Súd vzhľadom na vyššie uvedené žalobe ohľadne uplatnenej sumy 230,51 Eur vyhovel a zaviazal žalovaného na jej úhradu.
50. Podľa § 768k ods. 2 ObZ práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
51. Podľa § 768k ods. 3 ObZ ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
52. Podľa § 365 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
53. Podľa § 369 ods. 1 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
54. Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 platnom znení úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
55. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
56. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len „nariadenie vlády“), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
57. Pretože zmluva o úvere bola medzi účastníkmi konania uzavretá pred 31.01.2013, na omeškanie žalovaného s plnením jednotlivých splátok úveru súd použil ustanovenia Obchodného, Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013 (v zmysle prechodného ustanovenia § 10c cit. nariadenia vlády). Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas. Základná úroková sadzba Európskej centrálne banky k prvému dňu omeškania s plnením jednotlivých splátok úveru činila 1 %, preto uplatnenie úroku z omeškania z jednotlivých splátok úveru uplatnených žalobcom vo výške 9 % ročne je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou a súd nároku žalobcu ohľadne uplatneného úroku z omeškania vyhovel v celom rozsahu.
58. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 59. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP nasledovne: 61. Keďže žalobca mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd na náhradu trov konania zaviazal žalovaného a vedľajšieho účastníka na jeho strane spoločne a nerozdielne z nasledovných dôvodov: 62. Vedľajší účastník, aj keď koná iba sám za seba, má v zmysle § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase jeho vstupu do konania v konaní rovnaké práva a povinnosti ako (hlavný) účastník (strana sporu), popri ktorom v konaní vystupuje (zúčastňuje sa konania). Aj keď je pravdou, že vedľajší účastník koná iba sám za seba, účelom jeho vstupu do konania je ochrana práv žalovaného a neúspech žalovaného vo veci je preto aj neúspechom vedľajšieho účastníka na jeho strane, ktorý ho v konaní podporuje, neúspech vedľajšieho účastníka na strane žalovaného teda nemožno odčleniť od neúspechu žalovaného. 63. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 a § 263 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
64. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).