Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-428-2015.pdf
PDF · 87.58 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/428/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: M2 Biznis s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 45 424 390, zastúpeného: Advokátska kancelária Marônek & Partners s.r.o. Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 234 661, proti žalovaným: 1/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.T. XXX, XXX XX B., Občan SR, 2/ G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX G., Občan SR, o zaplatenie sumy 960 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 960 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 960 eur od 3.5.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu voči žalovanému v 2.rade z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanej v 1.rade p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
IV. Žalovaný v 2.rade m á voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.10.2015 sa domáhal na žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy istiny 960 eur od 03.05.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na obchodnú spoločnosť M2 Biznis s. r. o., bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, a to dňa 19.11.2013, postúpená pohľadávka od obchodnej spoločnosti Winox s.r.o. vo výške 960 eur, vyplývajúc zo zmluvy o úvere číslo XXXXX zo dňa 27.02.2012. O postúpení pohľadávky bola žalovaná v 1. rade riadne informovaná listom zo dňa 19.11.2013, doručeným dňa 27.11.2013. Postupca v zmysle zmluvy o úvere poskytol žalovanej úver vo výške 960 eur a tento previedol na jej účet. Úver bol bezúročný a žalovaná bola povinná ho splácať podľa podmienok uvedených v článku III. ods. 5 zmluvy o úvere. Prvá splátka bola splatná po uplynutí 24 mesiacov od uzavretia zmluvy, resp. 20.03.2014. Nakoľko žalovaná porušila zmluvné podmienky dohodnuté podľa článku IV. ods. 2. pisk. a) zmluvy o úvere, bola preto vyzvaná, aby do 3 pracovných dni po doručení oznámenia o okamžitej splatnosti celej pohľadávky uhradila pohľadávku postúpenú na žalobcu v celkovej sume 960 eur. Ďalej, vychádzajúc zo zmluvy o úvere č. 35225, prijal žalovaný v 2.rade ručiteľský záväzok, že v prípade, ak nebude nárok veriteľa z tejto zmluvy uspokojený, ma veriteľ pravo požadovať zaplatenie dlhu od žalovaného v 2.rade.
3. Súd vo veci, podľa ustanovenia § 114 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (platného do 30.6.2016) uložil žalovanej, aby sa v lehote pätnástich dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k žalobe, žalovaná výzvu prevzala dňa 9.12.2015. Žalovanému v 2.rade následne postupom podľa ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. bola ustanovená opatrovníčka. V súvislosti s účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, od 01.07.2016 zanikla funkcia opatrovníka, zásielky adresované žalovanému v 2. rade boli zasielané na adresu trvalého pobytu žalovaného evidovanú v registri obyvateľov SR a boli považované za doručené, aj keď sa o nich žalovaný nedozvie podľa § 111 ods. 3 CSP.
4. Žalobca súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2013, zmluvu o úvere č. XXXXX zo dňa 27.2.2012, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2013, oznámenie o okamžitej splatnosti celej pohľadávky.
5. Z predložených listinných dôkazov mal súd zistené, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanej v 1.rade peňažné prostriedky v sume 960 eur. Úver bol poskytnutý veriteľom je bezúčelový. Podľa čl. II. veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky špecifikované v článku II. najneskôr do 45 dní po podpise zmluvy o úvere. Splatnosť úveru bola dojednaná v lehote 12 mesiacov a termín konečnej splátky bol uvedený v splátkovom kalendári na deň 20.2.2015. Podľa čl. III bodu 1 dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 12 mesačných splátkach na účet veriteľa vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná po uplynutí 24 mesiacov od uzatvorenia zmluvy. Podľa čl. V. bodu 1 bol poskytnutý úver podľa zmluvy o úvere bezúročný a bez poplatkov, v bode 6 bola uvedená RPMN 0 %, v bode 7 bola uvedená priemerná hodnota RPMN ku dňu podpisu zmluvy 0 %.
6. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané že žalobca listom doručeným žalovanej v 1.rade dňa 29.4.2014 doručil žalovanej poslednú výzvu a oznámenie o okamžitej splatnosti celej pohľadávky s príslušenstvom.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
9. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
14. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
15. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ).
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná v 1.rade ako dlžníčka uzavreli dňa 27.2.2012 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej v 1.rade, ktorá sa ho zaviazala vrátiť za stanovených podmienok. Keďže žalovaná v 1. rade si svoju povinnosť, vrátiť úver za stanovených podmienok, neplnila, žalobca listom zo dňa 24.4.2014 zosplatnil celý úver a vyzval žalovanú v 1.rade na zaplatenie predmetnej sumy.
19. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že úver bol žalovanej poskytnutý ako úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch a bol klasifikovaný ako úver bez poplatkov a úrokov. Aj zo samotného žalobného návrhu je zrejmé, že predmetným návrhom sa žalobca domáha len zaplatenia poskytnutej sumy úveru, preto súd po posúdení nároku žalobcu dospel k záveru, že tento je v celom rozsahu dôvodný, no len vo vzťahu k žalovanej v 1. rade ako dlžníčke, preto zaviazal žalovanú v 1. rade na zaplatenie sumy 960 eur a keďže táto sa s plnením svojho záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,25 % ročne, v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády odo dňa 3.5.2014 do zaplatenia. Je zrejmé, že žalovaná sa dostala do omeškania uplynutím lehoty naplnenie poskytnutej žalobcom v oznámení o okamžitej splatnosti zo dňa 24.4.2014, a to uplynutím lehoty troch pracovných dní od jeho doručenia.
20. Čo sa týka nároku žalobcu voči žalovanému v 2.rade, žalobca svoj nárok voči nemu vo svojom žalobnom návrhu bližšie nešpecifikoval, konštatoval len, že v dôsledku porušenia povinností žalovanou v 1. rade, bola táto, ako aj žalovaný v 2. Rade, vyzvaní na úhradu, že bol oprávnený žiadať okamžité splatenie úveru od žalovanej v 1. rade či žalovaného v 2. rade. Z vyššie uvedeného je tiež zrejmé, že v predmetnej úverovej zmluve predloženej žalobcom, je žalovaný v 2. rade označený ako ručiteľ.
21. Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale ako súd uzavrel vyššie, aj príslušnými ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách či už v Občianskom zákonníku alebo iných právnych predpisoch. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade ako ručiteľom súd posúdil podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
22. Citované ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka viaže vznik ručenia na jednostranné písomné vyhlásenie ručiteľa bez potreby jeho akceptácie veriteľom alebo dlžníkom. V nadväznosti na formálne náležitosti samotného vyhlásenia, zákon vyžaduje jeho písomnú formu. Určitosť zabezpečovacieho záväzku vyžaduje jeho špecifikáciu čo do rozsahu (výšky pohľadávky), obsahu (stanovenia konkrétnych práv a povinností zmluvných strán), ako aj právneho titulu (napr. pôžička).
23. Úverová zmluva však neobsahuje žiadne písomné vyhlásenie žalovaného v 2. rade ako ručiteľa o uspokojení veriteľa, ak žalovaná v 1. rade ako dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok a žalobca nepredložil súdu ani inú listinu obsahujúcu vyhlásenie tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie je v zmysle § 263 Obchodného zákonníka ustanovením kogentným, od ktorého sa zmluvné strany nemôžu odchýliť ani ho vylúčiť, preto má súd za to, že žalobca nepreukázal, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným v 2. rade vznikol ručiteľský vzťah tak, ako to predpokladá ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka, preto žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.
24. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
25. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. V danej právnej veci bol žalobca úspešný vo vzťahu k žalovanej v 1.rade v plnom rozsahu a neúspešný v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému v 2.rade, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.