Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/22/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ U. X., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F. F., M. č. XXX/XXX, a 2/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F. F., M. č. XXX/XXX, zastúpených právnym zástupcom Centrum Správnej Pomoci Prievidza, občianske združenie, IČO: 51876141, so sídlom v Lehote pod Vtáčnikom, 1. mája č. 388/8, v mene ktorého pred súdom koná G.. G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W., Q. č. XX, proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 48, zastúpenému právnym zástupcom AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36865036, so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava č. 10625/23B, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Marek Hic, advokát a konateľ, o určenie, že záložné právo na nehnuteľnostiach žalobcov neexistuje, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. -140 zo dňa 05.05.2022, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; v odôvodení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že „vo veci samej sa žalobcovia domáhajú určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcov vedenom na LV č. XXX pre k.ú. F. F., a to rodinný dom so súp č. XXX na parc. č. XXX, a pozemky parc. č. XXX o výmere XXX m2 a č. XXX o výmere XXX m2, neexistuje; v priebehu konania žalobcovia podali návrh zo dňa 04.04.2022, ktorým sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou ich nehnuteľností na LV č. XXX v k.ú. F. F. až do rozhodnutia vo veci samej; návrh odôvodnili tým, že pojednávanie bolo vo veci dňa 22.03.2022 odročené, a to z dôvodu nedoručenia vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného včas, čo žalobcovia považujú za účelové konanie, ktorým žalovaný sledoval odročenie uvedeného sporu, keď opätovne začal konať kroky smerujúce k dobrovoľnej dražbe; touto formou sa žalovaný snaží speňažiť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov skôr, ako rozhodne súd o určení neexistencie záložného práva právoplatným rozsudkom; dražobná spoločnosť J a.s., N. 6, W., listom zo dňa 10.03.2022 oznámila žalobcom, že bola poverená na vykonanie dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov a dňa 01.04.2022 sa má vykonať ohliadka za účelom vykonania znaleckého posudku; týmto by došlo k vykonaniu dražby, k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromie a rodinný život žalobcov“; súd prvej inštancie argumentoval, že „potrebu okamžitého zásahu súdu v tomto prípade žalobcovia zdôvodnili relatívne stručne, avšak súd by v zásade mohol akceptovať ich argument, že v prípade vykonania dražby by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov, avšak len za predpokladu, že takýto zásah nevyplýva z oprávnenia iného subjektu, čiže žalovaného v tejto veci; vyjadrené inak, musí tu byť nejaká dôvodná pochybnosť o zákonnosti postupu veriteľa pri jednotlivých úkonoch realizácie záložného práva; táto zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia je teda v tomto prípade obsahovo

naviazaná na okolnosti, za ktorých k samotnému zásahu do ich vlastníckeho práva má dôjsť; nemožno opomenúť oprávnené záujmy veriteľa, ktorý za účelom uspokojenia svojej pohľadávky pristúpi k výkonu záložného práva, ktoré bolo medzi účastníkmi právneho vzťahu dojednané; osvedčenie existencie chráneného práva žalobcov je v zmysle zákona a súdnej praxe dané vtedy, ak z formulovaných argumentov a doložených dôkazov vyplýva aspoň pravdepodobnosť toho, že žaloba vo veci je dôvodná, resp. že svojho práva vo veci samej sa žalobcovia domáhajú dôvodne; súd v takejto fáze konania ešte nemôže vysloviť konečné rozhodnutie o tom, či nárok uplatnený žalobou je alebo nie je dôvodný, či je dostatočne preukázaný, vyslovuje len predbežné stanovisko k nemu na základe argumentov a dosiaľ doložených dôkazov; v prípade žalobcov je hmotné právo, ktorého ochrana sa má neodkladným opatrením zabezpečiť, obsiahnutá nie v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale v žalobe vo veci samej, ktorá je však ešte stručnejšia, čo sa týka argumentácie, než je tomu pri návrhu žalobcov zo dňa 04.04.2022; je nutné v prvom rade vyčítať, že ich žaloba vykazuje známky zmätočnosti, keď v jej nadpise je uvedené, že je to žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva, následne v texte žaloby sa spočiatku argumentuje najmä existenciou neprijateľných zmluvných podmienok a nezákonným postupom pri výkone záložného práva, v druhej časti žaloby však už argumentujú premlčaním záložného práva a tomu zodpovedá aj žalobný petit, kde sa žiada len určenie toho, že záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov neexistuje; nepožadujú teda určenie neplatnosti akéhokoľvek právneho úkonu, či neexistencie nejakého iného práva na strane žalovaného; pre premlčanie záložného práva a dôvodnosť žaloby ako takej potom žalobcovia len stručne argumentujú tým, že v určitý deň žalovaný vyhlásil úver za mimoriadne splatný, týmto okamihom mu začala bežať objektívna trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula a preto došlo jednak k premlčaniu pohľadávky žalovaného a zároveň k premlčaniu záložného práva; žalobcovia takisto poukázali na súdnu prax, ktorá sa priklonila k tomu, že v prípade premlčania záložného práva zostáva toto len v podobe naturálnej obligácie a jeho ďalšia existencia nemá žiadny zmysel, pretože je nerealizovateľné a preto sa možno úspešne domáhať určenia, že záložné právo neexistuje, na základe čoho je možné dosiahnuť výmaz tohto práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli veriteľa; k tomu možno konštatovať, že uvedenie dvoch dátumov, prvého k úkonu vyhlásenia úveru za predčasne splatný a druhého k uplynutiu trojročnej premlčacej doby nepostačuje na to, aby bolo možné bez ďalšieho dovodiť čo i len pravdepodobnosť premlčania záložného práva, najmä s poukazom na jednu zo zákonných podmienok premlčania záložného práva v zmysle (záložné právo sa nemôže premlčať skôr než ním zabezpečená pohľadávka); žalobcovia žiadnym spôsobom v priebehu konania, či už v samotnej žalobe alebo v nejakom ďalšom podaní, neargumentovali ani listinami nedoložili splnenie podmienok pre premlčanie pohľadávky samotnej, a už vôbec nie pre premlčanie záložného práva; danosť ich nároku, ktorý si žalobou uplatnili, tak v tejto fáze konania nie je osvedčená, nemožno dovodiť ani len pravdepodobnosť úspešnosti žalobcov v tomto konaní“; na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia a , a , a (ďalej aj „“).

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia prostredníctvom svojho zástupcu včas odvolanie zo dňa 24.05.2022 (č.l. 149-150 spisu); vyjadrili názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil ( ), nevykonal navrhnuté dôkazy ( ) a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ); v odvolaní konkrétne argumentovali, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s vznesenou námietkou premlčania, pretože podľa ich názoru došlo ku dňu podania žaloby k premlčaniu pohľadávky podľa ; poukázali na to, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 22.01.2013; záložné právo ako každé majetkové právo podlieha premlčaniu a premlčí sa v trojročnej premlčacej dobe; podľa sa záložné právo nepremlčí skôr, ako dôjde k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky; vzhľadom na to k premlčaniu záložného práva došlo 3 roky a 1 deň od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. dňa 23.01.2016, pretože záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá podľa začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz; vyjadrili názor, že žaloba o určenie, že vec nie je zaťažená záložným právom súčasne slúži potrebám praktického života a vedie k odstráneniu stavu právnej neistoty vlastníka veci, pretože iná žaloba, ktorá by viedla k výmazu záložného práva z príslušného registra ani neprichádza do úvahy; poukázali na to, že žalovaný dodnes nepodal žalobu na plnenie, takže z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba uplynula v zákonnej objektívnej premlčacej dobe; konanie vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby nie je konaním pred súdom, či príslušným orgánom, ide o konanie pred súkromnou spoločnosťou bez akejkoľvek predbežnej súdnej

kontroly; vyjadrili názor, že právny zástupca žalovaného robí v konaní úmyselne prieťahy, pričom týmto konaním sa žalovaný snaží speňažiť nehnuteľnosti v ich vlastníctve formou dobrovoľnej dražby pred právoplatným rozhodnutím súdu, keď toto konštatovanie odôvodňuje potrebu rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia; podľa ich názoru sa mal žalovaný žalobou domáhať plnenia pohľadávky vyplývajúcej z mimoriadnej splatnosti úveru a následne po nesplnení záväzku pokračovať v exekučnom konaní, prípadne exekučnou dražbou, k čomu však nikdy nedošlo; z uvedených dôvodov žalobcovia trvali na nariadení neodkladného opatrenia.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a uznesenie súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správne potvrdil.

3.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

3.3 Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.1 Odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcov ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle a na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dospel k správnym zisteniam ohľadne splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, pri rozhodovaní aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ; ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ).

4.2 Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

4.3.1 Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd; po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaných odvolaní a ostatného obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobcov.

4.3.2 Pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia považuje odvolací súd podľa obsahu spisu za osvedčené, že žalobcovia uzavreli so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2008 (úver v sume 30.372,44 €) s konečnou splatnosťou dňa 20.01.2030, súčasne na zabezpečenie splnenia pohľadávky žalovaného z uvedenej zmluvy aj zmluvu o zriadení záložného práva č. 633/2008 zo dňa 24.10.2008 k nehnuteľnostiam žalobcov vedených na LV č. XXX

pre k.ú. F. F.; listom zo dňa 22.01.2013 vyhlásil žalovaný mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 21.01.2013; na LV č. XXX pre k.ú. F. F. je zapísaná poznámka o začatí výkonu záložného práva žalovaným formou dobrovoľnej dražby; podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 10.05.2013 sa dražba mala konať dňa 17.06.2013; Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. -225 zo dňa 14.07.2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -250 zo dňa 26.09.2017 zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa po pripustení jej zmeny domáhali uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam na LV č. XXX pre k.ú. F. F. s tým, že v priebehu uvedeného konania bolo uznesením Okresného súdu Brezno č.k. -54 zo dňa 24.06.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -83 zo dňa 30.10.2013 nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu sporného záložného práva do právoplatného skončenia konania vo veci samej (zo spisu nevyplýva, kedy bolo konanie sp. zn. právoplatne skončené); listom zo dňa 10.03.2022 oznámil dražobník žalobcom, že na základe zmluvy o vykonaní dražby uzavretej so žalovaným sa dňa 01.04.2022 uskutoční znalecká obhliadka nehnuteľností žalobcov na LV č. XXX pre k.ú. F. F..

4.3.3 Žalobcovia v priebehu konania ako aj v podanom odvolaní ťažiskovo argumentujú tým, že záložné právo k ich nehnuteľnostiam na LV č. XXX pre k.ú. F. F., ktoré vzniklo na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 633/2008 zo dňa 24.10.2008, je premlčané; premlčanie záložného práva pritom odvodzujú od tvrdeného premlčania pohľadávky žalovaného zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2008 po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 22.01.2013; súd prvej inštancie dospel podľa odvolacieho súdu k správnemu záveru, že na základe skutkových tvrdení žalobcov prednesených v priebehu konania nemožno dospieť k záveru o premlčaní sporného záložného práva; žalobcovia sa v prvom rade mýlia, keď tvrdené premlčanie pohľadávky zo zmluvy o úvere stotožňujú s premlčaním záložného práva, pretože zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva záver, že premlčaním zabezpečenej pohľadávky dochádza k premlčaniu záložného práva; z ustanovenia druhá veta vyplýva len to, že k premlčaniu záložného práva nemôže dôjsť skôr, než k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky; premlčanie záložného práva ako aj prípadné premlčanie zabezpečenej pohľadávky je preto potrebné posudzovať samostatne; navyše z ustanovenia vyplýva, že premlčanie zabezpečenej pohľadávky nebráni výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie jej uspokojenia (podľa nie je aplikácia ustanovenia vylúčená ani v spotrebiteľských veciach); obsah spisu ani podľa odvolacieho súdu nedáva dostatočný podklad pre záver o premlčaní záložného práva žalovaného zriadeného k nehnuteľnostiam žalobcov na LV č. XXX pre k.ú. F. F. na uspokojenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2008; naopak z obsahu spisu sa javí, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 22.01.2013 žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva a za týmto účelom vykonával konkrétne úkony (výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou dal zapísať na LV č. XXX pre k.ú. F. F., už v roku 2013 navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby, v priebehu konania sp. zn. mu bol predbežným opatrením uložený zákaz výkonu záložného práva do právoplatného skončenia konania, ktoré pravdepodobne skončilo koncom roka 2017, v zmysle a platil v určitých obdobiach zákaz výkonu záložného práva, v roku 2022 vykonáva úkony za účelom ohodnotenia majetku žalobcov v rámci dobrovoľnej dražby); žalobcovia žiadnym spôsobom neosvedčili zánik alebo premlčanie záložného práva žalovaného k nehnuteľnostiam na LV č. XXX pre k.ú. F. F.; záložné právo je majetkovým právom podliehajúcim premlčaniu v trojročnej premlčacej dobe podľa , ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu; právo na uspokojenie svojej zabezpečenej pohľadávky môže záložný veriteľ podľa realizovať tromi spôsobmi, ktoré sú rovnocenné; jedným zo spôsobov realizácie výkonu záložného práva je aj predaj zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, ktorým je o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov; dražba podľa o dobrovoľných dražbách sa podľa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; výkon záložného práva podľa ustanovení teda nevyžaduje uplatnenie práva na výkon záložného práva na súde alebo u iného príslušného orgánu, ako to má na mysli ustanovenie a takýto spôsob uplatnenia záložného práva na súde alebo inom orgáne je aj pojmovo vylúčený z dôvodu, že dražobník ako subjekt vykonávajúci dražbu nemá zákonom zverenú žiadnu rozhodovaciu právomoc a nemôže rozhodnúť o pohľadávke, ktorej uspokojenie sa uskutočnením dražby má dosiahnuť; žalobcovia ani netvrdili, že by žalovaný svojimi procesnými úkonmi bránil náležitému priebehu výkonu dražby a neosvedčili, že

žalovaný opomenul realizovať svoje (záložné) právo; žalobcovia ani žiadnym spôsobom neosvedčili, že by žalovaný pokračovaním vo výkone záložného práva začatého už v roku 2013 konal v rozpore so zákonom a neoprávnene ohrozoval práva žalobcov; z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je vecne správne (neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v odvolacom návrhu zjavne nesprávne navrhovali uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva „žalobcovi“, táto zjavná nesprávnosť nebola dôvodom zamietnutia ich návrhu, pretože z obsahu ich podaní je dostatočne zrejmé, že uvedený zákaz v skutočnosti navrhovali uložiť žalovanému).

4.3.4 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. Nakoľko v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, odvolací súd nerozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania; o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.