Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/58/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu U.. U. Z., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v F., na ul. N. č. XX/X, právne zastúpenej JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, so sídlom vo Vranove nad Topľou, na Námestí slobody č. 6 proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 19.11.2015 č.k. 6C/96/2015-52 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa 17.03.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 350,92 Eur. Zároveň žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v sume 99,50 Eur.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 17.03.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 600 Eur za dohodnutý poplatok v sume 432 Eur. Žalobca sa zaviazal úver spolu s poplatkom v celkovej výške 1.032 Eur splatiť v 8 mesačných splátkach po 129 Eur počnúc dňom 14.4.2010. Poplatok v zmluve o úvere nie je konkretizovaný a v tomto právnom úkone sa nenachádza RPMN ani priemerná hodnota RPMN. Podľa zmluvy finančné prostriedky mali byť poskytnuté na výkon zamestnania. V priebehu konania nebolo preukázané, aby žalovaný poskytol žalobcovi úver za účelom výkonu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Žalobca poprel, aby mu bol úver poskytnutý na výkon zamestnania. Pri podpise zmluvy o úvere účastníci uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov mala zabezpečovať pohľadávku žalovaného vzniknutú zo zmluvy o úvere a vlastnej zmienky zo dňa 17.03.2010, v ktorej sa žalobca zaviazal na rad žalovaného ako svojmu veriteľovi zaplatiť zmenkovú sumu 1.274,57 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy a zákonným úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 26.10.2010. Z listu žalovaného zo dňa 10.11.2010 je zrejmé, že tento účastník vyzval zamestnávateľa žalobcu na začatie vykonávania mesačných zrážok zo mzdy žalobcu. Dlžnú čiastku už uviedol vo výške 1.513,51 Eur s tým, že o zmenkových a zákonných úrokoch bude zamestnávateľa žalobcu informovať osobitnou žiadosťou.

3. Po preskúmaní zmluvy o úvere bolo zistené, že táto nemá obligatórne náležitosti vyžadované v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g), h), i) a j) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca ako spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov túto skutočnosť nezohľadňuje. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Urobil tak aj napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré by ho oprávňovalo domáhať sa jeho výkonu napr. formou zrážok zo mzdy. Žalobca sám nemá možnosť tieto zrážky priamo zastaviť. Snaha žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy bola preukázaná listom zo dňa 10.11.2010 adresovaným zamestnávateľovi žalobcu. Žalobca tým osvedčil vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, pričom tento nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť takýto výkon a to i napriek neexistencii súdneho rozhodnutia dávajúceho právny základ k zrážkam. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na určenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva pre účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje žiadne súdne rozhodnutie. Takýto spôsob postihu majetku dlžníka je v rozpore s právom Európskej únie. Systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 6.01.2013 vydaným vo veci 6MCdo9/2012 skonštatoval, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolností prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, respektíve jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

5. V prejednávanej veci možno spochybniť dostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s tou časťou textu, kde sa uvádza súhlas žalobcu so zrážkami zo mzdy. Tento právny úkon sa javí ako neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa, čo v konečnom dôsledku stavia žalobcu do veľmi nevýhodnej pozície. Žalobca sa dovoláva neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom sám nepopiera skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy došlo. Nepopiera ani to, že na jej základe bol úver poskytnutý a ani to, že úver čerpal. Zmluvou o úvere však žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobcovi aj iný úkon než ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu a to uzatvorenie zmluvy o úvere. Žalobca vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy nemal, išlo mu v prvom rade o poskytnutie finančných prostriedkov. Dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca bol náležite oboznámený so strany žalovaného o forme predmetného zabezpečovacieho inštitútu, respektíve že bol oboznámený o jeho následkoch. Inštitút vykonávania zrážok zo mzdy je súkromným procesom nepodliehajúcim žiadnej autorizácií, verifikácií primeranosti či súdnej kontrole. Spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu so strany dodávateľa. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnom stanovej lehote odvolania obaja účastníci.

8. Žalobca napadol len výrok o trovách konania a tento navrhol zmeniť tak, aby z titulu trov konania mu bol priznaná čiastka 799,61 Eur. Poukázal na to, že v tejto časti je rozhodnutie nesprávne a odôvodnenie nepriznania časti vyčíslených trov konania nespĺňa kritéria ustanovenia § 157 O.s.p.. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné.

9. Žalovaný navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje samostatný dokument, ktorý je len jedným zo zabezpečovacích inštitútov. Týmto inštitútom si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. To, že dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, keď táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aby žalobca preukázal, že nebol o následkoch uzavretia dohody osobitne poučený. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobcom individuálne dojednaná, dosvedčuje aj existencia dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá a síce dodatok precizujúci použitie žalovaným poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobcu. Jedná sa o dodatok vlastnoručne vyplnený a podpísaný žalobcom, ktorý opätovne nie je a nemôže byť uniformne uzatváraným. Naviac zákonodarca určuje výslovne, kde použitie určitého právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí. Podľa ustanovenia § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho práva k nehnuteľností je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak teda zákonodarca v tom istom zákone zakáže použitie jedného zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch a o ostatných mlčí, použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne povolené. Ten istý záver platí aj v prípade zákona o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ by bolo možné uvažovať o tom, že žalobca je spotrebiteľom, čo žalovaný rázne popiera. Pokiaľ ide o Smernicu Rady č. 93/13/EHS treba zdôrazniť, že táto v zásade nemá priamy účinok na území členského štátu. Je záväzná len pre členské štáty a nie aj pre jednotlivcov. Priamy účinok je prípustný len vo výnimočných prípadoch a to vo vertikálnej podobe, t.j. vo vzťahu jednotlivec vs. štát za predpokladu, že v dotknutej časti je oprávnenie priznané smernicou vymedzené dostatočne jasne a určito a nie je už potreba jej vnútroštátneho prevzatia. V horizontálnej podobe, t.j jednotlivec vs. jednotlivec je však priamy účinok smernice kategoricky vylúčený.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil že, odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

11. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Za právne bezvýznamné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní je potrebné považovať tvrdenie žalovaného spochybňujúce charakter zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej. Medzi účastníkmi bola bez akýchkoľvek pochybností dňa 17.03.2010 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia tohto právneho úkonu. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia v ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, respektíve podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, respektíve podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

14. Uzatvorená zmluva má bez akýchkoľvek pochybností charakter štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobné aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri tom, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

15. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

16. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

17. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj preto túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).

18. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

19. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Právny predpis, ktorého súčasťou je vyššie uvedené ustanovenie nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2015 vydaný vo veci 8MCdo 13/2014). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

21. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.

22. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 napadnutý rozsudok, s výnimkou výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

23. Čo sa týka výroku o trovách konania tento nie je preskúmateľný. Právna zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa 20.11.2015 ( č. listu 42 spisu) si vyčíslila trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 3C/96/2015 a za deväť úkonov právnej služby vykonaných v priebehu tohto konania. Vo veci 3C/96/2015 Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 12.06.2015 č.k. 3C/96/2015-21 vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia s tým, že o trovách predbežného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Prečo o trovách predbežného opatrenia v konečnom rozhodnutí vo veci samej rozhodnuté nebolo sa z odôvodnenia rozhodnutia zistiť nedá. Rovnako nie je zrejmé, aké dôvody viedli prvoinštančný súd k tomu, že v súvislosti s konaním vo veci samej z uplatnených deviatich úkonov právnej služby bola právnej zástupkyni žalobcu priznaná odmena iba za tri úkony právnej služby.

24. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

25. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

26. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k trovám tohto konania, ako aj vo vzťahu k trovám predbežného opatrenia.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .