Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/340/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F.L. XXX/XXXX, N., o zaplatenie 219,91 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 49,71 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 16.02.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 04.05.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 219,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 26.02.2015 do zaplatenia.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.03.2011 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 473882033, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 200,- eur. Žalovaný prevzal úver v hotovosti. Celková suma, ktorú bol žalovaný povinný v zmysle zmluvy o úvere splatiť predstavovala sumu 269,- eur. Spolu so zmluvou o úvere uzavrel žalovaný so žalobcom aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej bol žalobcovi povinný zaplatiť za poskytnutú službu 103,- eur. Na základe toho celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný splatiť predstavovala sumu 372,- eur. Žalovaný svoje záväzky z predmetných zmlúv neplnil riadne a včas a aj napriek výzve žalobcu zo dňa 26.02.2015, dlžnú sumu 219,91 eura doposiaľ neuhradil.

3. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 16C 340/2015-13 zo dňa 20.07.2015, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto ho súd uznesením č.k. 16C 340/2015-20 zo dňa 20.10.2015 zrušil.

4. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa § 167 ods. 1 C.s.p. ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

6. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení

rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

7. Podľa § 292 C.s.p. súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

8. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,

9. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p. ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

10. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p. ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

11. Súd v rámci postupu po začatí konania podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 292 C.s.p. doručoval žalobu spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe žalovanému na adresu trvalého pobytu podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. a to prostredníctvom poštového podniku a príslušného útvaru policajného zboru ako doručujúcimi orgánmi podľa § 107 a 108 C.s.p., avšak s negatívnym výsledkom. Následne súd podľa § 116 ods. 1 C.s.p. zisťoval skutočný pobyt žalovaného prostredníctvom zamestnávateľa žalovaného, sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a telekomunikačných operátorov. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k nej ani na adresu zistenú podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd podľa 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil dňa 04.012.2016 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a príslušnej stránke súdu, pričom po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú.

12. Podľa § 297 písm. b) C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

13. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

14. Keďže predmetom tohto spotrebiteľského sporu (odôvodnenie charakteru sporu je uvedené v odseku č. 46 tohto rozsudku) bola pohľadávka žalobcu v sume 219,91 eura bez príslušenstva, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000,- eur a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia bez sporných skutkových tvrdení strán sporu, nebolo podľa § 297 písm. b) C.s.p. na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie. Súd preto podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vyvesil dňa 14.09.2016 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 29.09.2016 o 09:40 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

15. Na základe oboznámenia sa so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi a to: zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.03.2011, zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 14.03.2011 a predžalobnou výzvou, zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.

16. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úver nebankovým spôsobom a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 14.03.2011 v písomnej forme zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 473882033 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver v hotovosti pri podpise tejto zmluvy v sume 200,- eur.

17. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývalo, že:

- celkové náklady žalovaného boli tvorené úrokom vo výške 23,57 % a administratívnym poplatkom v sume 40,20 eura;

- RPMN predstavovala hodnotu 70,24 %;

- celkom splatná suma žalovaným predstavovala 269,- eur;

- priemerná hodnota RPMN bola 44,86 %;

- žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splatiť v 60tich týždenných splátkach s tým, že prvých 59 splátok bolo v sume 4,49 eura a posledná splátka v sume 4,09 eura;

- konečná splatnosť úveru bola stanovená siedmy deň šesťdesiateho týždňa,

- úrok a administratívny poplatok sa splácajú spolu s úverom tak, že z každej splátky tvotí úrok 23,57 % a administratívny poplatok 14,94 %.

18. Žalobca a žalovaný spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorili dňa 14.03.2011 v písomnej forme aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa žalobca zaviazal za odmenu v sume 103,- eur, hradenú žalovaným v 60tich týždenných splátkach spolu so splátkami úveru v sume 1,71 eura, resp. v sume 2,11 pri poslednej splátke, poskytovať žalovanému službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru v zmysle vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu žalovaného, resp. na inom ním určenom mieste.

19. Žalobca výzvou zo dňa 26.02.2015 vyzval žalovaného na úhradu sumy 219,91 eura.

20. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

21. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

25. Podľa § 657 Občianskeho zákonník zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

26. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

27. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do

30.11.2011 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“)Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

30. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

31. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

32. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

33. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

34. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

35. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

36. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

37. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

38. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

40. Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

41. Podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

42. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

43. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

44. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

45. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme dňa 14.03.2011 podľa § 488, 489 ods. 1 a 491 Občianskeho zákonníka občianskoprávny záväzkový vzťah, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďže pri jej uzatvorení žalobca odovzdal žalovanému peňažné prostriedky v hotovosti (dohoda o reálnom prenechaní peňažných prostriedkov) a taktiež obsahovala dohodu o povinnosti žalovaného vrátiť peňažnú sumu žalobcovi v presne určených splátkach (dohoda o vrátení veci rovnakého druhu v určenom čase).

46. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže žalobca vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia, keďže za spotrebiteľský úver sa podľa tohto zákona považuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov aj vo forme pôžičky.

47. Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi a aj preto súd podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. skúmal, či sa veriteľom poskytnutý spotrebiteľský úver vo forme pôžičky nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov.

48. Jednou z náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorej absencia má podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru, je údaj o druhu spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. To znamená, že v zmluve musel byť obsiahnutý údaj, či žalobcom poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúčelový alebo viazaný na určitý účel, a ak áno, na aký účel. Zo zmluvy však takýto údaj nevyplýval a preto mal súd za to, že z dôvodu absencie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. treba žalobcom poskytnutý spotrebiteľský úver žalovanému považovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

49. Príčinou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. je aj to, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v neprospech spotrebiteľa. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, poplatkov akéhokoľvek druhu a aj poistné, pokiaľ spotrebiteľ musí uzatvoriť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver.

50. Podľa názoru súdu zmluva o zabezpečení splátok úveru a zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavovali podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka od seba vzájomné závislé zmluvy, keďže jediným účelom zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo upraviť spôsob prevzatia peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru žalovaným, teda obsahovala údaj o spôsobe plnenia záväzku žalovaného, resp. údaj o spôsobe zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom tento údaj predstavuje obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. u) zákona č. 129/2010 Z.z. Na základe toho mal súd za to, že podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka je vznik každej z týchto zmlúv podmienkou vzniku ostatných zmlúv a teda nebolo možné zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvoriť bez neuzatvorenia zmluvy o zabezpečení splátok úveru a preto aj záväzok žalovaného vyplývajúci zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru predstavujúci sumu 103,- eur mal byť zaradený medzi celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je

pre spotrebiteľa najdôležitejším indikátorom ceny úveru a preto jej nesprávne uvedenie v zmluve je postihnuté následkom straty práva veriteľa na úroky a poplatky z úveru.

51. Súd pri prepočte RPMN zistil, že tá bola nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, keďže žalovaným celkom zaplatená suma mala predstavovať 372,- eura ako súčet poskytnutého úveru, úroku vo výške 23,57 % ročne z poskytnutého úveru, administratívneho v sume 40,20 eura a odmeny žalobcu vyplývajúcej zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru v sume 103,- eur a nie sumu 269,- eur. Na základe toho súd skonštatoval, že v zmluve bola uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov a to v neprospech spotrebiteľa a aj z tohto dôvodu treba zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročnú a bezpoplatkov.

52. Zákona úprava zmluvy o pôžičke podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Na základe toho rozlišujeme peňažné pôžičky na úročené a bezúročné. Akákoľvek iná dohodnutá odplata by bola tým pádom v rozpore so zákonom (t.j. ustanoveniami o zmluve o pôžičke) a teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre jej rozpor zo zákonom. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca a žalovaný sa dohodli na úročnej pôžičke. Okrem toho však zmluva obsahovala dohodu o povinnosti žalovaného zaplatiť administratívny poplatok v sume 40,20 eura a aj dohodu o zaplatení odmeny za úhradu splátok pôžičky. Takéto dohody však treba v zmysle vyššie uvedeného považovať za v rozpore s ustanovenia o zmluve o pôžičke a teda absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

53. V konaní bolo nesporné, že z celkového dlhu žalovaného v sume 372,- eur požadoval žalobca uhradiť už len sumu 219,91 eura, z čoho vyplývalo, že z titulu poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovaný uhradil žalobcovi sumu 152,09 eura.

54. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, prihliadnuc na bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru poskytnutého žalobcom žalovanému vo forme pôžičky podľa 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., absolútnej neplatnosti dojednaní o administratívnom poplatku a odmeny za úhradu splátky pôžičky § 39 Občianskeho zákonníka súd považoval žalobu dôvodnú len v časti v sume 47,91 eura predstavujúci dlžnú časť istiny pôžičky (od poskytnutej pôžičky v sume 200,- eur súd odpočítal žalovaným splatenú sumu 152,09 eura) a v ostatnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

56. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

57 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

58. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 10.09.2014 do 08.12.2015 vo výške 0,05 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t.j. 16.02.2015, bola 8,05 % ročne. Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nevrátenej istiny pôžičky spolu s úrokmi z omeškania, o ktorých rozhodol v zmysle citovaných ustanovení zákona a podľa ktorých žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne z priznanej sumy.

60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko však žalovanému ako úspešnej strane sporu (jeho pomer úspechu predstavoval 56,42 %) žiadne trovy konania nevznikli, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému tento nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.