Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-150-2016.pdf
PDF · 92.48 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/150/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej : E. M., nar.: XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, právne zast.: JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom Stará Baštová 2, Košice, IČO: 35 569 298, v konaní o zaplatenie sumy 553,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 11C/277/2013 - 57 zo dňa 15.03.2016 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť trovy odvolacieho konania združeniu OZ právna pomoc spotrebiteľom v Košiciach, na účet jeho právneho zástupcu D.. A. E., advokáta, vo výške 26,84 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
I. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania spočívajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 89,12 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vedľajší účastník, ktorý v priebehu konania vstúpil do konania na strane žalovanej sa vyjadril k žalobnému návrhu a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu vo veci v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prejednávanej veci bola v konaní úspešná v celom rozsahu žalovaná a vedľajší účastník. Žalovaná si náhradu trov konanie neuplatnila a vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania, preto mu súd priznal odmenu za 2 právne úkony právnej služby po 36,52 Eur a 2x režijný paušál po 8,04 Eur, spolu trovy konania vo výške 89,12 Eur.
II. Obsah odvolania oprávneného.
1. Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal na to, že napadnutý výrok je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Súd neoprávnene konal s daným subjektom. Ktorému žiadne postavenie vedľajšieho účastníka nevzniklo v zmysle ust. § 93 Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na rozhodnutia Krajských súdov v Košiciach a v Banskej Bystrici, podľa ktorých sa súd ma zaoberať a skúmať otázkou účelnosti trov konania pri paušálnych vstupoch vedľajších
účastníkov. Vzhľadom na uvedené preto tvrdí, že rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodné a nezákonné. Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok.
2. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý považoval trovy právneho zastúpenia za účelné vynaložené, nakoľko jeho vyjadrenie k predmetnej veci bolo konkrétne a účinné, ktoré pozitívne ovplyvnilo rozhodnutie súdu prvej inštancie v prospech žalovanej. Navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu.
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p..), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a ďalej C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 93 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014 (ďalej len ,,O.s.p“), ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa § 137 O.s.p. účinného do 30.06.2016 trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
2. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už v režime C.s.p. Pokiaľ však ide posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.
3. Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.
4. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
5. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 150 O.s.p ( 257 C.s.p.); nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.
6. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.
7. Z obsahu spisu odvolací sud zistil, že vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania podaním zo dňa 29.01.2014 (čl. 24). Z obsahu spisu naďalej nepochybne vyplýva, že podaním zo dňa 07.03.2014 (čl. 33) podal vyjadrenie k žalobe, ktorým poukázal na neprimerané vysoké úroky dohodnuté v úverovej zmluve zo dňa 07.10.2010 vo výške 70,01 % prevyšujú priemernú výšku úrokov spotrebiteľských úverov pre daný typ úveru (15,27 % ročne) o viac ako 458 %. Takéto dojednané úroky považoval za dojednané v rozpore s dobrými mravmi, ide v danom prípade o tzv. ,,civilnoprávnu úžeru“ a preto v časti odplaty predstavuje úverová zmluva neplatný právny úkon. Uviedol, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, preto má nárok len na vrátenie požičanej istiny. Žalovaná však vrátila žalobcovi už sumu 527,16 E oproti požičanej sume 480 Eur. Žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť v plnom rozsahu a priznať mu náhradu trov konania vo výške 89,12 Eur (čl. 33).
10. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).
11. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).
12. Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).
13. Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.
14. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní
upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní. Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.
15. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom
16. V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania a k veci sa vyjadril, a prvostupňový súd, rovnako i odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po zvážení všetkých okolností prípadu k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka sú v záujme žalovaného. Odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola prvostupňovým súdom správne priznaná vedľajšiemu účastníkovi ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného bránenia práv žalovaného v občianskom súdnom konaní. Námietka vedľajšieho účastníka v podobe neprimerane vysokých úrokov dojednaných v zmluve o revolvingovom úvere sa v konečnom dôsledku ukázala ako opodstatnená, keďže prvostupňový sud zamietol žalobu žalobcu v celosti pre úžeru, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre žalovanú priaznivé rozhodnutie vo veci. Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník poskytol kvalifikovanú ochranu a realizované úkony za ktoré prvostupňový súd priznal odmenu, je treba považovať za úkony účelne vynaložené. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd je z úradnej moci povinný prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa, resp. na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.
17. Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.
18. Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne. Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.
19. Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“
20. Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom pod C-470/12, POHOTOVOSŤ/R. uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka v exekučnom súdnom konaní.“
21. Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.
22. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
23. Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov.
24. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania ako správny potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v danom prípade žalobca nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, žalovaná si náhradu trov neuplatnila, avšak naproti tomu vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania vo výške 26,84- Eur (podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky 1/2 sadzby za úkon právnej pomoci, t. j. 18,26- Eur + režijný paušál á 8,58- Eur = 26,84- Eur) a k jej úhradu zaviazal žalobcu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).