Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/118/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - WM Consulting & Communication, s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, v zastúpení právne Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.R. XXX, o zaplatenie 201,60 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/283/2015-37 zo dňa 12.11. 2015, takto

rozhodol:

Zamieta návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie Ústavnému súdu SR návrhu na začatie konania o súlade ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a s čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanému priznáva od žalobcu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa dňa 06.07.2015 domáhal od žalovaného peňažného plnenia - zaplatenia istiny 201,60 Eur spolu s 18,40 % ročným úrokom zo sumy 22,40 Eur od 20. 07. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 07. 2011 do zaplatenia, 18,40 % ročným úrokom zo sumy 22,40 Eur od 20. 08. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 08. 2011 do zaplatenia, 18,40 % ročným úrokom zo sumy 22,40 od 20. 09. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 09. 2011 do zaplatenia, 18,40 % ročným úrokom zo sumy 22,40 Eur od 20. 10. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 10. 2011 do zaplatenia, 18,40 % ročným úrokom zo sumy 22,40 Eur od 20. 11. 2011 do zaplatenia, 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 11. 2011 do zaplatenia, 18,40% ročným úrokom zo sumy 22,40 Eur od 20. 12. 2011 do zaplatenia, 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 12. 2011 do zaplatenia, 18,40 % ročným úrokom zo sumy 22,40 Eur od 20. 01. 2012 do zaplatenia, 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 01. 2012, 18,40 % ročným úrokom zo sumy 22,40 Eur zo sumy 22,40 Eur od 20. 02. 2012 do zaplatenia, 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 02. 2012 do zaplatenia, 18,40 % ročným úrokom zo sumy 22,40 Eur od 20. 03. 2012 do zaplatenia a 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,40 Eur od 20. 03. 2012 do zaplatenia a náhrady trovy konania.

2. Vykonaným dokazovaním okresný súd mal preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, že jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave) na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0352625450 zo dňa 28.03.2007 poskytol žalovanému (dlžník) úver v pôvodnej sume 24.000,-

Sk, t.j. 796,65 Eur s pevnou úrokovou sadzbou 18,40 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver zaplatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 22,40 Eur (pôvodne 675,- Sk) zročnými vždy ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 20. apríla 2007 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20. marca 2012. Ročnú percentuálnu mieru nákladov účastníci zmluvy dojednali vo výške 25,92 % ročne. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 25.09.2014 pohľadávku vo vzťahu k žalovanému na žalobcu (postupníka). V súdnom konaní žalobca si uplatňuje nárok voči žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 201,60 Eur, čo predstavuje 9 splátok po 22,40 Eur s príslušenstvom, zročné v období od 20. júla 2011 do 20. marca 2012. Nepochybne zo zmluvy o splátkovom úvere vyplynulo, že úver bol splatný ku dňu 20. marca 2012 a k tomuto dňu bola určená aj konečná splatnosť úveru. Zmluvu o splátkovom úvere okresný súd kvalifikoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorila platne banka (v pozícii dodávateľa) so žalovaným (v pozícii dlžníka) ako spotrebiteľom.

3. Po konštatácii, že v súdenej veci sa jedná o nároky viažuce sa k spotrebiteľskej zmluve a žalovaný je v pozícii spotrebiteľa, okresný súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy vykonal ex offo prieskum podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 250/2007 Z.z.) v znení účinnom od 01.05.2014 a zistil, že žalovaný nárok z dôvodu premlčania žalobcovi priznať nemôže. Nároky žalobcu sa premlčali v trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynula odo dňa zročnosti tej ktorej splátky ( v období od 20.07.2011 do 20. marca 2012) a u poslednej splátky trojročná premlčacia lehota uplynula dňom 20. marca 2015. Žalobca podal žalobu 06.07.2015, stalo sa tak takmer 4 mesiace po uplynutí premlčacej doby. Súd neakceptoval argumentáciu žalobcu, že pri hodnotení premlčania treba postupovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka a aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu. V súdenej veci sa podľa názoru súdu jedná o spotrebiteľský spor, v ktorom platí základná právna úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v Občianskom zákonníku, preto vychádzajúc z ust. § 52 ods. 2 tejto právnej normy treba postupovať v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom aj v otázke hodnotenia premlčania podľa ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka - t.j. podľa, pre spotrebiteľa priaznivejšej právnej normy. Súd vychádzajúc aj z § 103 Občianskeho zákonníka uzavrel, že jednotlivé splátky, zročné od 20. júla 2011 do 20.03.2012 sa premlčali v trojročnej premlčacej dobe, najneskôr k 20. marcu 2015 a preto žalobcovi nemohol uplatnený nárok priznať.

4. Vychádzajúc z § 142 ods. 1 O.s.p. žalovanému náhradu trov konania súd nepriznal po zistení, že tejto procesne úspešnej strane sporu trovy konania nevznikli.

5. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Domáhal sa zmeny rozhodnutia, v rámci nej žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

6. Argumentoval prioritne tým, že posudzovaný právny vzťah bol založený zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ide o tzv. absolútny obchod, z tohto dôvodu aj v otázke premlčania treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a nie ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žiadne zákonné ustanovenie podľa odvolateľa do 01.04.2015 nezakladalo v spotrebiteľských veciach všeobecnú prednosť Občianskeho zákonníka. Zmena nastala až s účinnosťou od 01.04.2015 zavedením ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka (čl. IV zák. č. 151/2014 Z.z.), avšak označené ustanovenie nemožno aplikovať retroaktívne na práva vzniknuté pred jeho účinnosťou, teda ani na otázku premlčania práva, ktoré vzniklo pred 01.04.2015. V posudzovanej veci nejde ani o prípad, keď by sa zmluvné strany dohodou odchyľovali od právnej úpravy Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, ale o situáciu, keď kogentným zákonným ustanovením je predpísaná aplikácia Obchodného zákonníka ( § 261 ods. 3 písm.d/ ), tým je vylúčené v súdenej veci posudzovanie premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Napokon právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je pre spotrebiteľa priaznivejšia (nejde o právo výhodnejšie pre spotrebiteľa), nejde ani o právnu úpravu, ktorá by bola prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa. Rozdielna dĺžka premlčacej doby v Obchodnom a Občianskom zákonníku je iba výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje k ochrane spotrebiteľa. Premlčanie pôsobí voči obom zmluvným stranám rovnako, kratšia premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka môže byť pre spotrebiteľa priaznivejšia, keď je v postavení dlžníka, ako náhle je však v postavení veriteľa, je kratšia premlčacia doba logicky jeho nevýhodou. Odvolateľ na strane 4 odvolania uvádza v bodoch a, b, c, svoje právne úvahy, prečo nemožno podľa jeho názoru občiansko-právnu úpravu premlčania považovať za výhodnejšiu z pohľadu spotrebiteľa. Podľa žalobcu ani zákonodarcom sledovanú ochranu spotrebiteľa premietnutú do ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemožno extenzívnym výkladom rozšíriť na aplikáciu

akýchkoľvek ustanovení, ktoré by mohli byť v posudzovanom konkrétnom prípade pre spotrebiteľa priaznivejšie, o to viac v závislosti od toho, či je spotrebiteľ nositeľom žalovaného práva alebo povinnosti. Odvolateľ argumentuje aj závermi v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, hoc pri iných skutkových okolnostiach, avšak celkom jednoznačne bol v ňom prijatý právny názor, že pri zmluve o úvere je potrebné vždy aplikovať právnu úpravu premlčania podľa Obchodného zákonníka.

6. Odvolateľ namietal aplikovateľnosť § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., na súdenú vec. Mal za to, že postup podľa označenej právnej normy je možný iba u právnych vzťahov, ktoré vznikli po nadobudnutí jej účinnosti, t.j. po 01.05.2014. Zákonodarca spôsob aplikácie novelizovaných ustanovení upravil v § 29b zák. č. 250/2007 Z.z., taxatívne v ňom vymedzil, že novelizované ustanovenia účinné od 01.05.2014 možno použiť len na právne vzťahy vzniknuté po tomto dátume. Neexistuje žiadny logický dôvod, prečo by zákonodarca neuviedol v § 29b aj § 5b, ak by mal v úmysle, aby sa aplikovalo i na právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014, napokon použitie ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. na právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014 vo forme pravej retroaktivity je v právnom štáte neprípustné.

7. Odvolateľ požiadal odvolací súd o prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a podanie Ústavnému súdu SR návrhu na začatie konania o súlade ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR a s čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a to v prípade, ak odvolací súd prijme v posudzovanej veci názor o aplikovateľnosti ust. § 5b Z.č.250/2007 Z.z.

8. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonom stanovenej lehote, viazaný rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

10. V súdenej veci vykonané dokazovanie preukázalo, že uzavretím zmluvy o splátkovom úvere dňa 28.03.2007 medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah. V označenom právnom vzťahu žalovaný vystupuje ako fyzická osoba, občan, je v pozícii spotrebiteľa. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založeného dotknutou zmluvou ani odvolateľ nenamietal. Netvrdil, že by zmluvu žalovaný uzatvoril v pozícii podnikateľa, že by úver mal slúžiť na podnikateľské účely a nie na osobné potreby žalovaného ako fyzickej osoby. Je jednoznačné, že zmluva o splátkovom úvere uzatvorená dňa 28.3.2007 je zmluvou spotrebiteľskou.

11. Podanou žalobou žalobca sa domáha peňažného plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy voči žalovanému titulom splatných a nezaplatených splátok úveru v období od 20.07.2011 do 20.03.2012 v celkovej sume 201,60 Eur (9 x 22,40 Eur) s príslušenstvom ( úrokov z omeškania). Žalobu u okresného súdu podal 06.07.2015. Správne okresný súd podrobil ex offo prieskumu, či daný peňažný nárok vychádzajúci zo spotrebiteľského právneho vzťahu je možné/nemožné priznať, vzhľadom na § 5b Z.č.250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014, ukladajúce orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby spotrebiteľ sa týchto skutočností dovolával.

12. Pre spotrebiteľskú zmluvu v zmysle poskytnutia osobitnej ochrany spotrebiteľovi nie je charakteristické to, ako je zmluva typologicky nazvaná, alebo aplikáciu akého zákona zmluvné strany dohodli, a ani to, akú právnu formu pre daný vzťah určil zákon alebo zmluvné strany dohodli, ale iba to, či sú naplnené pojmové znaky ustanovenia § 52. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka má podľa názoru odvolacieho súdu spätnú účinnosť a je aplikovateľné aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2004, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zmeny Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z.z. Ide o faktické vyrovnanie postavenia spotrebiteľa a podnikateľa v spotrebiteľských vzťahoch, keďže materiálne posudzovaná pozícia účastníka uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona o zmene Občianskeho zákonníka sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka.

13. Aplikovateľnosť ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014 aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákona pripustil vo svojom rozhodnutí 3 MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 aj Najvyšší súd SR. V dotknutom rozhodnutí bol vyslovený záver, že vzhľadom na tú okolnosť, že zák. č. 250/2007 Z.z. prechodné ustanovenie vo vzťahu k § 5b nemá, treba ustanovenie § 5b v znení účinnom od 1.5.2014 aplikovať aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Ide o záver Najvyššieho súdu vyslovený v obdobnej právnej problematike, vychádzajúci z princípu prednostného použitia ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa, znamenajúcich výhodnejšie postavenie pre spotrebiteľa, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nebolo vydané žiadne rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým by bola pozastavená účinnosť ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., neexistuje žiadne rozhodnutie, ktorým by bol vyslovený Ústavným súdom SR nesúlad tohto ustanovenia s Ústavou SR. Za tejto situácie potom ide o účinnú a platnú právnu úpravu, ktorá dopadá aj na súdenú vec. Ex offo prieskum v spotrebiteľskej veci vykonal súd prvej inštancie v súlade s § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014 a po zistení, že nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému v predmetnom konaní je premlčaný, nemohol žalobe vyhovieť. Začiatok, plynutie aj ukončenie trojročnej premlčacej doby bol v súdenej veci vymedzený správne.

14. Akákoľvek odvolacia argumentácia odvolateľa v hypoteticko - teoretickej právnej rovine o tom, kedy by nebolo použitie premlčacej doby, či už podľa režimu Obchodného zákonníka, či už podľa režimu Občianskeho zákonníka v prospech / neprospech spotrebiteľa, je bez právneho významu, modely právnych vzťahov uvádzané príkladmo odvolateľom nie je možné na súdenú vec vzťahovať.

15. Pokiaľ žalobca žiadal odvolací súd o prerušenie konania a predloženie návrhu ústavnému súdu o súlade ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s Ústavou SR, dôvod na takýto postup neexistoval. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu ide o účinnú a platnú právnu normu a navyše už takýto návrh o vyslovenie (ne ) súladu ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s Ústavou SR Ústavnému súdu predložil Okresný súd Košice II, konanie na ústavnom súde o tomto návrhu je vedené pod č. Rvp 1367/2015 ( doposiaľ rozhodnuté nebolo).

16. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania je rozhodnutie okresného súdu vecne správne.

17. Krajský súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval podľa § 396 ods.1 v aplikácii s § 255 ods.1 CSP. V odvolacom konaní procesne úspešnou stranou sporu bol žalovaný, má preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % od žalobcu (neúspešnej strany sporu).

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uve- dených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doru- čenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods.1 . Povinnosť podľa § 429 ods.1 neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods.2 CSP.