Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-318-2015.pdf
PDF · 76.54 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/318/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu A. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. E. J., O. XXX/X, proti žalovanej: B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. E. J., O. č. XXX/X, o určenie manželského výživného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9C/152/2014 - 25 zo dňa 07.04.2015 takto
rozhodol:
1. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
2. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia manželského výživného vo výške 250,00 Eur mesačne. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Okrem iného konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi požadované manželské výživné nemožno priznať, pričom bral do úvahy osobné, rodinné a majetkové pomery strán sporu - manželov, ako aj odôvodnené potreby oprávneného - žalobcu a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - žalovanej. Žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku v zmysle zákona o rodine, neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie spočíva na v nepravdivom posúdení veci a nepravdivej výpovedi žalovanej. Navrhol dokazovanie výsluchom ďalších svedkov a zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu odmietla tvrdenie, že vo svojej výpovedi klamala. Poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.
5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
6. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku za vecne správne a osvojuje si ho. V priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového stavu ani k právnemu posúdeniu veci. Na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací súd dopĺňa.
7. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
8. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
9. Na strane povinného sa preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Žalovaná predložila doklady o svojom príjme, ktorý je vo výške 750,00 Eur mesačne. Žalovaná pracuje v zahraničí, s čím sú spojené ďalšie výdavky na ubytovanie a cestovanie. Žalovaná platí nájom dvojizbového bytu a podľa svojich možností finančne podporuje aj deti. Rovnako ako žalobca, aj žalovaná má zdravotné problémy, je diabetička.
10. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu možno požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti za opodstatnené potreby z hľadiska vyživovacej povinnosti je možné považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace s kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Tieto náklady žalobca vyčíslil spolu vo výške 245 - 300 Eur mesačne. Uviedol, že spláca pôžičku vo výške 3 319,39 Eur, ktorú zobrali s manželkou na nákup spoločných vecí, o ktorých možno usudzovať, že ich v súčasnosti užíva sám, vzhľadom na to, že žalovaná opustila spoločnú domácnosť. V tejto súvislosti je ďalej potrebné poukázať na to, že žalobca býva v byte, ktorý je podľa výpisu z listu vlastníctva vo vlastníctve žalovanej. V konaní nebolo žiadnou zo strán uvedené, že by žalobca platil žalovanej náhradu za užívanie bytu. Naproti tomu žalovaná si prenajala dvojizbový byt v G. E. J., za ktorý platí nájom vo výške 260,00 Eur mesačne. Podľa názoru súdu aj túto skutočnosť možno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti.
11. Žalobca v žalobe uviedol, že je nezamestnaný, a to hlavne kvôli zdravotným problémom. Žalobca však v priebehu celého konania súdu bližšie nevysvetlil, ani nepreukázal, o aké zdravotné problémy ide, a či sú jeho zdravotné problémy natoľko závažné, že bránia žalobcovi vykonávať zárobkovú činnosť. Súd totiž pri rozhodovaní o manželskom výživnom nemôže vychádzať len z toho, že manžel, ktorý žiada o výživné, je nezamestnaný, ale musí prihliadať aj na príčiny, prečo nepracuje. Súd lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že žalobca nepoberá žiadne nemocenské dávky ani invalidný dôchodok, z čoho možno vyvodiť, že jeho zdravotný stav nie je natoľko závažný, že by kvôli nemu nemohol vykonávať fyzicky menej náročnú zárobkovú činnosť.
12. Zákon o rodine vyžaduje, aby životná úroveň manželov bola zásadne rovnaká. Berúc do úvahy vyššie uvedené osobné a majetkové pomery každej zo strán, súd nemá za to, že by v životnej úrovni oboch manželov boli také zásadné rozdiely, ktoré by spravodlivo odôvodňovali uloženie povinnosti platiť výživné. Žalobca ako nezamestnaný (bližšie dôvody svojej nezamestnanosti neuviedol) má príjem vo výške 289 Eur mesačne (zdroj tohto príjmu taktiež neuviedol), z čoho uhrádza bežné výdavky na bývanie, ošatenie, stravu, drogériu a spláca pôžičky. Žalovaná napriek svojim zdravotným problémom pracuje ako opatrovateľka, za prácou dochádza do E.. Rovnako ako žalobca, aj ona uhrádza výdavky spojené s ubytovaním (v E. i na S.), cestovné, ošatenie, stravu, drogériu, platí ďalšie bežné účty.
13. Odvolací súd sa teda stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku v zmysle zákona o rodine, a neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach.
14. K návrhu žalobcu na výsluch svedkov uvedeného v odvolaní odvolací súd pre vysvetlenie konštatuje, že navrhovaných svedkov nevypočul v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, podľa ktorého bol žalobca povinný všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, v spojení s § 185 ods. 1 CSP.
15. Záverom odvolací súd dodáva, že zásada rovnakej životnej úrovne manželov sa nemusí uplatniť, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Manželstvo okrem svojej právnej stránky je založené na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pri určení toho, čo by sa dalo považovať za rozpor s dobrými mravmi možno vychádzať zo zákona o rodine, ktorý ustanovuje povinnosť manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V danom prípade žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach ako aj výpoveďou na pojednávaní viackrát poukázala na nevhodné správanie sa žalobcu, čo vzbudilo pochybnosti o naplnení požiadavky súladu s dobrými mravmi.
16. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok ako vecne správny s osvojením si odôvodnenia zo strany súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods. 2 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v konaní úspech nemal a úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).