Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-17-2016.pdf
PDF · 113.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného S. C., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 29.09.2016 takto
rozhodol:
obžalovaný
S. C. X. E. Q. X. Š. , narodený XX.XX.XXXX v T. Z., trvale bytom Z. L. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
dňa 30.09.2013 v obci Nová Ves nad Žitavou, v miestnom pohostinstve, ako konateľ spoločnosti Minas Tirith, s. r. o. Vráble, po podpísaní dohody o sprostredkovaní zamestnania, prevzal od Z. A., Z. C., Z. M. B. Q. N. od každého sumu 100,- eur za účelom sprostredkovania práce v zahraničí, pričom už v čase podpisu uvedenej dohody vedel, že im žiadnu prácu nesprostredkuje, za týmto účelom nepodnikol ani žiadne kroky, pričom na výzvy poškodených ohľadne vrátenia peňazí nereagoval, čím Z. A. spôsobil škodu vo výške 100,- eur, Z. C. škodu vo výške 100,- eur, Z. M. škodu vo výške 100,- eur a Q. N. škodu vo výške 100,- eur, teda celkovú škodu vo výške 400,- eur,
t e d a :
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
t ý m s p á c h a l :
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 4Pv 166/14/4403, podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 19.02.2016, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému S. C. a na hlavnom pojednávaní v dňoch dňa 21.07.2016 a 29.09.2016 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov poškodených Z. M., Z. C., Q. N. B. Z. A.ríka, prečítaním listinných dôkazov, ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu a spisov pripojených.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný S. C., na hlavnom pojednávaní dňa 21.07.2016 vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, svoju obranu postavil na tom, že on sám bol podvedený. On našiel inzerát na internetovom portáli, ktorý ponúkal prácu v zahraničí, pričom podmienkou bolo zloženie zálohy vo výške 100,-eur na náradie a oblečenie a odmena sľúbená za prácu bola 12 eur na hodinu. Priznal, že od poškodených prevzal 400,- eur ako zálohu na prácu v zahraničí, ktorí súhlasili so všetkými podmienkami. Uviedol, že s poškodenými sa dohodol následne tak, že ich bude kontaktovať ihneď, ako sa dozvie bližšie informácie o práci, malo ísť o tesárske a stavebné práce pri výstavbe rodinných domov v Nemecku, časť Mníchov. Peniaze, ktoré prevzal od poškodených, a to 300,-eur poslal na účet osoby, ktorá mala prácu v zahraničí zabezpečiť, 100,-eur si nechal na náklady na vycestovanie, na benzín, na diaľničné známky; Dôvod, pre ktorý neposlal dotyčnej osobe všetky peniaze vyzbierané od poškodených bol ten, že sa mu nepáčilo, že mal poslať všetko, čo dotyčný chcel. Peniaze pre dotyčnú osobu bol vkladať na účet v hotovosti v pobočke banky ČSOB, a.s. v Nitre pri pošte. Pri svojej výpovedi uviedol, že peniaze poškodeným už vrátil. Poprel, že by mal v čase skutku živnostenský list s predmetom činnosti sprostredkovanie zamestnania, priznal že mal zlú skúsenosť so sprostredkovaním práce v zahraničí, ktorú datoval ešte v roku 2005, nikdy nikomu žiadne zamestnanie úspešne nesprostredkoval. S osobou, ktorej poslal peniaze, on komunikoval prostredníctvom e-mailu, táto osoba mu uviedla, že peniaze bolo potrebné vyzbierať na oblečenie a základný stavebný „vercajch“. Keďže bolo nutné zobrať miery, a to číslo topánok a číslo monterkovej kombinézy, tieto si od poškodených vyžiadal buď SMS-správou alebo mailom a on ich následne zaslal mailom osobe, s ktorou komunikoval prostredníctvom e-mailu. Ohľadne práce v zahraničí komunikoval výlučne len s Z. C.. Vypovedal tiež, že prvýkrát mal poškodených zaviesť do miesta výkonu práce on, ale oni sa tam chceli dopraviť vlastným autom, adresu on niekde napísanú, poškodeným uviedol, kde majú vycestovať, ale neuviedol im presnú adresu. Uviedol tiež, že poškodení mali za prácou do Nemecka vycestovať do konca októbra, ale potom sa to predlžovalo. Obžalovaný, napriek súdnej výzve, nepredložil komunikáciu so svedkom poškodeným C. ohľadne mier na poškodených (čísla topánok a kombinéz), ktoré od nich žiadal a ktorú mal následne oznámiť osobe, ktorá mala prácu pre poškodených v zahraničí zabezpečiť.
Svedkovia - poškodení Z. M., Z. C., Q. N. B. Z. A. si na hlavnom pojednávaní dňa 21.07.2016 nárok na náhradu škody neuplatnili, uviedli, že od obžalovaného už všetko dostali; zhodne uviedli, rovnako, ako v prípravnom konaní, že obžalovanému zaplatili každý po 100,-eur, spolu 400,-eur ako poplatok za sprostredkovanie práce v Rakúsku, malo ísť o pomocné stavebné práce a až v Rakúsku po príchode mala byť už s konkrétnym zamestnávateľom spísaná ďalšia dohoda, kde už malo byť uvedené aj miesto a druh vykonávaných prác. S obžalovaným sa nakontaktovali telefonicky cez inzerát na internete, následne sa všetci najprv stretli vo Vrábľoch, potom odišli do miestneho pohostinstva v Novej Vsi nad Žitavou, kde im obžalovaný predložil písomne vypracované a opečiatkované dohody o sprostredkovaní, ktoré sa ručne vyplnili a následne šli peniaze vybrať do bankomatu vo Vrábľoch, ktoré aj obžalovanému ihneď odovzdali. Obžalovaný im neuviedol meno firmy, pre ktorú mali v Rakúsku pracovať, oni sami nadobudli dojem, že obžalovaný sprostredkuje prácu v zahraničí priamo, nakoľko bol konateľ firmy Minas Tirth. Po podpise zmluvy s nimi obžalovaný asi tri mesiace normálne komunikoval, potom sa ale úplne odmlčal, prestal komunikovať a niekedy vo februári 2014 svedkovi C. prišla sms s textom „peniaze vám posielam“. Poškodený C. nevedel uviesť, či zasielal miery obžalovanému, pripustil, že obžalovaný im ponúkol, že ich odvezie na miesto výkonu práce, ale oni chceli ísť vlastným autom. Poškodený Z. A. pripustil, že sa obžalovaný pýtal na ich miery kvôli montérkam a obuvi, poškodený Z. M. si zas spomenul na to, že obžalovaný sa ich pýtal koľko by chceli zarábať, na čo on uviedol, že 2.000,-eur. Poškodený C. rezolútne poprel, že by obžalovaný uviedol, že peniaze, ktoré mu zaplatili,
mali byť na oblečenie a náradie, jednoznačne im bolo povedané, že išlo o sprostredkovateľský poplatok. Konkrétne miesto výkonu práce im obžalovaný neuviedol. Potvrdenie o úhrade sprostredkovateľského poplatku bolo uvedené v samotnej dohode o sprostredkovaní. Všetci poškodení, okrem Q. N. potvrdili, že obžalovaný im škodu uhradil. Svedok poškodený C. uviedol, že obžalovaný mu poslal celkovo 500,- eur, počas súdneho konania 450,-eur. Pred vyše rokom mu obžalovaný poslal 50,-eur a pred prvým hlavným pojednávaním mu poslal ďalších 50,-eur, ktoré odovzdal otcovi Q. N.. Ostatné peniaze si medzi sebou rozdelili, peniaze ktoré mali patriť poškodenému Q. N. osobne odovzdal otcovi Q. N.. Obžalovaný následne uviedol, že si vlastne už nepamätal, kde malo byť presné miesto vykonávania prác, či v Rakúsku alebo v Nemecku.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.
Z fotokópií dohôd o sprostredkovaní zamestnania zo dňa 30.09.2013 uzavretých medzi poškodenými ako záujemcami a Minas Tirith, s.r.o. ako sprostredkovateľom, podpísanými účastníkmi predmetnej dohody, a opatrenými pečiatkou sprostredkovateľa bolo zistené, že predmetom týchto dohôd bolo sprostredkovanie zamestnania v zahraničí pre poškodených sprostredkovateľom na trvalý pracovný pomer, na dobu neurčitú, s brutto mzdou 2000,-eur, s nástupom čo najskôr, s pracovnou dobou 8-10 hodín, bez stravy a ubytovania, dohodami sa sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby klient získal možnosť zamestnania v zahraničí podľa § 642 až 651 Obchodného zákonníka. V týchto dohodách bolo okrem iného ustanovené, že sprostredkovateľ sa zaväzuje, že klientovi nenavrhne uzavretie pracovného pomeru so zahraničnou fyzickou alebo právnickou osobou, o ktorej existuje dôvodná pochybnosť, že nesplní riadne a včas svoje záväzky voči klientovi, že ak sprostredkovateľ dokázateľne svojou vinou nezrealizuje predmet zmluvy v období platnosti registrácie klienta, ktorá bola dojednaná na dobu jedného roka od podpísania zmluvy, poplatok za sprostredkovanie je vratný, len v prípade, že bol zo strany klienta uhradený, že za sprostredkovanie zamestnania si sprostredkovateľ neúčtuje poplatky, za iné agentúrne služby sprostredkovateľa klient uhradí sprostredkovateľovi 100,- eur, ktorá suma zahŕňala aj prvotnú cestu do zamestnania a že zálohová platba za letenku je 100,-eur. Tiež bolo v dohodách zakotvené, že klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol upovedomený o tom, že bude pracovať ako temporary „dočasný“ pracovník, pre pracovnú agentúru UK, preto hlavne, ak pracuje pre koncového zamestnávateľa, kde je počet pracovných hodín závislý od sezónneho odbytu, či iných vplyvov, ktoré sprostredkovateľ nevie ovplyvniť, počet hodín môže v niektorých týždňoch poklesnúť pod hranicu uvedenú v dohode. Obžalovaný k týmto dohodám uviedol, že vzor dohody o sprostredkovaní zamestnania si stiahol z internetu a nevymazal z neho všetko, čo bolo treba, preto pokiaľ išlo o ustanovenia o letenkách a dočasných zamestnancoch, tak tie sa poškodených netýkali.
Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť Minas Tirith, s.r.o. bolo zistiteľné, že táto spoločnosť bolo do obchodného registra zapísaná 01.02.2011, predmety jej činnosti boli viaceré, ale nezahŕňali v sebe sprostredkovanie zamestnania; od vzniku spoločnosti bol jej spoločníkom a jediným konateľom obžalovaný.
Z odpisu registra trestov vyplývalo, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný za prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý bol Okresným súdom Nové Zámky odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov so skúšobnou dobou na 18 mesiacov, pričom v súčasnosti sa na neho hľadí akoby nebolo odsúdený. V jednom prípade bolo u obžalovaného podmienečne zastavené trestné stíhanie za prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, skúšobná doba mu uplynula dňa 23.09.2016.
Z priestupkových lustrácii súd zistil, že voči obžalovanému je evidovaných šesť priestupkov, z toho dva na úseku dopravy vyriešené blokovou pokutou, tri proti majetku, dve vyriešené odložením, jedno vybavené rozhodnutím o priestupku s uložením pokuty a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu bol vybavený zastavením.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 5T/67/2014 súd zistil, že obžalovaný bol trestne stíhaný pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, ktorý spáchal tak, že ako konateľ spoločnosti PaBon Tech s. r. o. so sídlom Malé Chyndice 14, IČO: 36 738 590, uzatvoril dňa 02.04.2009 v Malých Chyndiciach, ako zhotoviteľ, s objednávateľom P.. K. E.
zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola realizácia stavebných prác a dodávok na stavbe rodinného domu v katastrálnom území Martin nad Žitavou na parcele číslo XXXX/X, za ktoré objednávateľ uhradil zhotoviteľovi zálohové platby a to dňa 02.04.2009 vo výške 5.000 eur, dňa 28.04.2009 v sume 3.000 eur, dňa 07.05.2009 v sume 3.000 eur, dňa 26.05.2009 v sume 3.000 eur, celkovo vo výške 14.000 eur, ktoré prevzal obvinený pod zámienkou vykonania dohodnutých stavebných prác, pričom uvedené práce nevykonal v rozsahu, ktorý bol dohodnutý na základe zmluvy o dielo, zo stavby odišiel a prerušil akúkoľvek komunikáciu s objednávateľom, na základe čoho mu bolo dňa 16.10.2009 zo strany objednávateľa zaslané odstúpenie od zmluvy, ktoré si obvinený aj riadne dňa 09.11.2009 prevzal, pričom peniaze, ktoré boli poskytnuté na základe zmluvy o dielo a neboli využité na jeho realizáciu objednávateľovi nevrátil a tieto minul pre vlastnú potrebu, čím takto svojím konaním spôsobil poškodeným P.. K. E. B. S.. F. E. škodu vo výške 8.000,- eur. Okresný súd Nitra toto trestné stíhanie voči obžalovanému právoplatne dňa 23.09.2014 podmienečne zastavil na skúšobnú dobu dva roky podľa § 241 odsek 1 písmeno g) Trestného poriadku s poukazom na § 216 odsek 1 Trestného poriadku dňa 27.08.2014,.
Z pripojených spisov Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy č. Pk-2010/1433, A/2010/1167, č. Pk-2011/1918, A/2011/11735 a č. Pk-2011/1920, A2011/11737 súd zistil, že v týchto konaniach boli objasňované priestupky proti majetku a proti občianskemu spolunažívaniu z roku 2010, v ktorých bol oznamovaný obžalovaný, v dvoch prípadoch malo ísť o to, že obžalovaný mal sprostredkovať prácu za sprostredkovateľské poplatky, ale žiadnu prácu nevybavil a sprostredkovateľské poplatky ani nevrátil; v jednom prípade s oznamovateľkou priestupku spísal zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom ich dohodla znela tak, že po skončení dedičského konania, obžalovaný od oznamovateľky kúpi parcelu, ale potom sa už na obžalovaného nevedela nakontaktovať a on bez jej vedomia začal kopať na danej parcele základy. Tieto priestupkové spisy sa, nakoľko obžalovaný tvrdenia oznamovateľov poprel, skončili odložením veci podľa § 66 odsek 2 písmeno a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože výsledky objasňovania priestupkov neodôvodnili začatie konania o priestupku
Z vyžiadaného priestupkového spisu Okresného úradu Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy č. Pk-2011/1111-K, sp. č. 2011/00369 bolo zistené, že proti obžalovanému sa viedlo priestupkové konanie pre priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť tým, že do 10.04.2011 nevrátil Z. D. finančnú hotovosť 50,- eur, ktorú od neho prevzal za sprostredkovanie zamestnania, ktoré nesprostredkoval, čím mal úmyselne spôsobiť škodu na cudzom majetku podvodom, ktoré bolo dňa 10.10.2011, právoplatne dňa 09.11.2011 zastavené, pretože spáchanie priestupku nebolo obžalovanému preukázané. Obžalovaný v priebehu priestupkového konania poškodenému D.X. peniaze vo výške 50,-eur, ktoré od neho prevzal, vrátil.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, keď sa obohatil na úkor poškodených,tým, že ich uviedol do omylu. Samotný podvod je charakterizovaný vyvolaním alebo využitím omylu inej osoby a o podvod ide iba vtedy, ak vyvolanie alebo využitie omylu smeruje k zmenšeniu majetku, ktorý má priniesť obohatenie páchateľa alebo inej osoby, pričom páchateľ musí mať podvodný úmysel už v čase, kedy začne napĺňať objektívnu stránku. Páchateľ môže uvádzať poškodeného do omylu už tým, že ho neinformuje o všetkých skutočnostiach významných z hľadiska prejednávanej záležitosti, v danom prípade o zabezpečení práce v zahraničí, a že tak činí s vedomím toho, že potom, ako získa dohodnuté plnenie od osoby „podvádzanej“, nebude schopný včas a riadne splniť svoje záväzky. Postačí zamlčať skutočnosti zásadné alebo podstatné pre rozhodnutie druhej strany a uvádzať ju takto do omylu ohľadne svojej schopnosti splniť v dojednanej dobe záväzky, ktoré páchateľ prevzal. Trestnoprávna zodpovednosť za podvod môže byť založená tiež predstieraním okolností, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, poskytnutím sľubu, ktorého splnenie závisí na neistých budúcich udalostiach alebo zatajením niektorých dôležitých údajov, ktoré by druhej strane umožnili vytvoriť si
ucelenú predstavu o skutočnostiach vzťahujúcich sa k danej záležitosti. Poškodený by tak mohol na ponuku uskutočnenia určitej operácie, právneho úkonu reagovať úplne inak, keby poznal skutočný stav veci, t.j. ak by tieto skutočnosti poznal, k plneniu z jeho strany by nedošlo, prípadne by došlo, ale za iných podmienok. Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočností) a jej uskutočnenou majetkovou dispozíciou a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Chráneným objektom porušeným pri trestnom čine podvodu je právo vlastnícke a iné majetkové práva. Obžalovaný spáchal trestný čin podvodu tým, že podvodné konanie obžalovaného smerovalo voči poškodeným svedkom takým spôsobom, aby sa neoprávnene obohatil o poplatok vyžiadaný od poškodených za sprostredkovanie práce pre poškodených v zahraničí, hoci vedel, že takúto prácu pre poškodených nesprostredkuje, a takýmto protiprávnym konaním chcel spôsobiť na cudzom majetku - poškodeným svedkom Z. M., Z. C., Q. N. B. Z. A. škodu malú.
V danom prípade mal súd mal vinu obžalovaného za spoľahlivo preukázanú, a to nielen výpoveďami svedkov poškodených, ale aj výpoveďou samotného obžalovaného ako aj listinnými dôkazmi a pripojenými spismi.
Obžalovaný namietal, že on sa žiadneho podvodného konania nedopustil, že on sám bol podvedený, že on bol len akýmsi „medzisprostredkovateľom“ práce pre poškodených v zahraničí. Za podvod zrejme nepovažoval ani to, že od záujemcov vybral peniaze, ktoré mali byť použité, podľa neho, na kúpu náradia a oblečenia, pretože tieto peniaze poškodeným - záujemcom o prácu vrátil. Obrana obžalovaného však nemohla obstáť. Súd opäť pripomenul, že omyl predstavuje rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a za uvedenie do omylu sú judikatúrou považované aj situácie, kedy páchateľ predstiera okolnosti , ktoré nie sú v súlade s realitou. Podstatné skutočnosti potom zamlčí páchateľ, ktorý neuvedie pri svojom podvodnom konaní akékoľvek skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce alebo zásadné pre rozhodnutia poškodených, teda také skutočnosti, ktoré by viedli, ak by boli druhej strane - poškodeným známe, k tomu, že k plneniu poškodených by nedošlo. O takúto situáciu išlo aj v tomto prípade. Z hľadiska právneho posúdenia skutku súd upozornil na zistenie, hoci obžalovaný, ktorý nemal ani len oprávnenie na sprostredkovateľskú činnosť zamestnania (dôkaz: výpis z obchodného registra na Minas Tirith, s.r.o., ktorá ako spoločnosť zastúpená obžalovaným vystupovala v dohodách o sprostredkovaní zamestnania poškodeným ako sprostredkovateľ) a ani žiadne skúsenosti s úspešným sprostredkovaním práce (dôkaz: výpoveď obžalovaného), inzeroval na internetovom portáli, že sprostredkuje prácu v zahraničí, pričom obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal o práci v Nemecku a poškodení jednoznačne a opakovane v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom potvrdili, že obžalovaný im už pri samom prvom stretnutí uviedol, že im vybaví prácu v Rakúsku, a to za sprostredkovateľský poplatok 100,- eur, (dôkazy: výpoveď obžalovaného, výpovede poškodených a dohody o sprostredkovaní, dohody o sprostredkovaní práce, ktoré stanovovali na jednej strane, že poplatok za sprostredkovanie je vratný, len v prípade, že bol zo strany klienta uhradený, ale na druhej strane deklarovali, že za sprostredkovanie zamestnania si sprostredkovateľ neúčtuje poplatky). Aj keby bolo pravdivé tvrdenie obžalovaného, že peniaze vybrané od poškodených boli zálohou na náradie a oblečenie (poškodení jednoznačne opakovane vypovedali, že obžalovanému odovzdané peniaze boli mienené ako sprostredkovateľský poplatok, nakoľko im to obžalovaný takto aj prezentoval), tak aj týmto tvrdením by obžalovaný len vyvolal mylnú predstavu o nákladoch, ktoré musia byť na získanie práce vynaložené. Nedôvodné a bezcenné žiadanie mier od poškodených a čísla ich nôh obžalovaným bolo tiež možné považovať len za zastretie jeho „podvodného“ konania, ktorým chcel u poškodených vzbudiť dôveryhodnosť a zakryť „podvod“ páchaný na poškodených už na začiatku. Oprávnené očakávania záujemcov však neboli naplnené, za sľúbenou prácou do zahraničia nikdy nevycestovali. Podľa súdu rozhodne nešlo o serióznu ponuku sprostredkovania práce v zahraničí, za ktorú sa snažil obžalovaný svoju činnosť zakryť o čom svedčili aj samotné písomné vyhotovenia dohôd o sprostredkovaní práce, v ktorých boli uvedené viaceré vážne lapsusy, ktoré obžalovaný ospravedlňoval tým, že vzor dohôd o sprostredkovaní zamestnania si stiahol z internetu a nevymazal z neho všetko, čo bolo treba, napr. pokiaľ išlo o ustanovenia o letenkách a dočasných zamestnancoch (dôkazy: dohody o sprostredkovaní zamestnania). Treba pripomenúť, že nebolo v konaní dokázané obhajobné tvrdenie obžalovaného, že bol v kontakte s osobou, ktorá mala vybaviť prácu v zahraničí pre poškodených a ktorej mal obžalovaný, ako tvrdil, aj poslať miery poškodených a sumu 300,- eur vyzbieranú od poškodených. Cieľom konania obžalovaného nebolo reálne sprostredkovanie práce, tak ako vyžadujú zákonné ustanovenia § 642 a nasl. Obchodného zákonníka a na základe ktorých boli aj zmluvy o sprostredkovaní zamestnania uzavreté, ale jeho cieľom
bolo výlučne len vylákanie peňazí vo forme provízie od poškodených pod nepravdivou informáciou, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby poškodení mali príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, hoc vedel, že žiadnu činnosť, ku ktorej sa zmluve zaviazal, nebude vyvíjať.
Podstata podvodného konania obžalovaného spočívala v tom, že po vyvolaní seriózneho dojmu
- obžalovaný sa osobne s poškodenými stretol (dôkazy: výpovede poškodených) a po prísľube serióznej práce v zahraničí, požadoval od poškodených finančné prostriedky, hoci vedel, že žiadnu prácu nesprostredkuje, nič si ohľadne práce od osoby, na ktorú sa obžalovaný odvolával, že ho podviedla, neoveroval, ale ktorej, podľa vlastných slov, poslal 300,-eur, teda nie všetky peniaze, ktoré od poškodených vybral, lebo tejto osobe nechcel poslať všetko, čo chcela, z čoho možno jednoznačne vyvodiť, že zo strany obžalovaného nešlo o žiadnu činnosť, ktorá by smerovala k tomu, aby poškodení získali prácu v zahraničí. Obrana obžalovaného, že dotyčnú osobu, ktorá mala podviesť jeho, kontaktoval, nebola preukázaná, nebolo dokázané ani to, že by tejto osobe poslal 300,- eur, ako tvrdil (dôkaz: odpoveď ČSOB, a.s.). Vylákané peňažné prostriedky obžalovaný teda zrejme následne použil a minul pre vlastnú potrebu, čo vo svojej výpovedi aj čiastočne priznal (dôkaz: výpoveď obžalovaného
- obžalovaný uviedol, že peniaze, ktoré prevzal od poškodených, a to 300,- poslal na účet osoby, ktorá mala prácu v zahraničí zabezpečiť, 100,-eur si nechal na náklady na vycestovanie, na benzín, na diaľničné známky). Obžalovaný v skutkovej vete konkretizovaným konaním poškodených uviedol do omylu tým, že svojím konaním u poškodených vyvolal mylnú predstavu, že je schopný im prácu zabezpečiť, resp. jej poskytnutie sprostredkovať, hoci nemal reálnu možnosť tak urobiť, zmluvne dohodnutú prácu im nesprostredkoval, od začiatku mu išlo len o vylákanie provízie a spôsobenie škody poškodeným spolu vo výške 400,-eur, pričom túto čiastku minul pre vlastnú potrebu. Skutok evidentne vykázal všetky znaky trestného činu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.
V danom prípade sa súd zaoberal aj aplikáciou zásady subsidiarity trestnej represie a dospel k záveru, že k aplikácii zásady subsidiarity trestnej represie dochádza len vo výnimočných prípadoch. Ak došlo k spáchaniu trestného činu, ktorého skutková podstata bola vo všetkých znakoch naplnená, tak ako tomu bolo v tomto prípade, nemôže štát rezignovať na svoju úlohu pri ochrane práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb s odkazom na primárnu existenciu iných právnych odvetví. Zásadu subsidiarity trestnej represie a poňatie trestného práva ako „ultima ratio“ rozhodne nemožno spochybňovať, avšak zároveň týmto nemožno vylúčiť vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa v prípadoch „spoločensky nebezpečných“ činov. Prípadná existencia inej právnej normy, umožňujúca nápravu závadného stavu spôsobeného páchateľom, ešte sama o sebe nezakladá nutnosť postupu jen podľa tejto normy s odkazom na zásadu subsidiarity trestnej represie, bez možnosti aplikácie trestnoprávnych inštitútov.
Z hľadiska konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa svojím protiprávnym konaním ako trestne zodpovedná osoba dopustila trestného činu a konal tak v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený zákonom a tento úmysel bol zrejmý aj z jeho aktívneho konania pri spáchaní skutku (keď na stretnutie s poškodenými došiel s už pripravenými zmluvami o sprostredkovaní práce, s poškodenými išiel ihneď po stretnutí v pohostinstve k bankomatu, aby si tam poškodení mohli vybrať peniaze a odovzdať mu ich) ako aj jeho neskorším zatajovaním sa pred poškodenými po skutku, kedy si peniaze, ktoré vybral od poškodených ponechal v plnej výške pre seba; jeho obrana, že peniaze vo výške 300,-eur poslal inému „sprostredkovateľovi“ zamestnania, ktorý mal zabezpečiť prácu pre poškodených v zahraničí, totiž bola vyvrátená tým, že samotná banka ČSOB, a.s., v ktorej mal, podľa slov obžalovaného, on sám vložiť peniaze prevzaté od poškodených, pre údajného sprostredkovateľa, v správe vyžiadanej súdom, poprela akúkoľvek dispozíciu s finančnými prostriedkami obžalovaným v rozhodnom období v ich banke, resp. v pobočke ich banky v Nitre.
Súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade so základnými zásadami ukladania trestov, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona. Rozpätie trestnej sadzby pri prečine podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona je až na dva roky. Súd pri určení druhu a výmery trestu vychádzal zo zníženej hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda až na 16 mesiacov, keďže u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu, že nahradil v priebehu konania škodu spôsobenú poškodeným, na ktorú musel prihliadať v zmysle ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany
práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným, ktoré správanie je nežiaduce a proti čomu je namierený Trestný zákon. Účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Trest odňatia slobody pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere päť mesiacov preto súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý s ohľadom na to, že obžalovaný už bol za obdobné činy nielen v priestupkových konaniach prejednávaný. Netreba opomenúť ani to, že obžalovaný má v odpise registra trestov celkovo dva záznamy svedčiace o tom, že obžalovaný má sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti (v jednom prípade sa síce hľadí na obžalovaného akoby nebol odsúdený, čo ale nelikviduje samotný fakt spáchania činu, ktorý sa stal a bol jedným z prejavov konania obžalovaného, v druhom prípade je trestné stíhanie podmienečne zastavené), v druhom prípade je trestné stíhanie voči obžalovanému podmienečne zastavené, pričom modus operandi v ňom je obdobný ako v tejto veci (obdobný modus operandi vyplynul aj z oboznámených priestupkových spisov). Súd z týchto dôvodov neuložil žiaden z alternatívnych trestov, pretože mal za to, že by takýto druh trestu u obžalovaného neviedol k zákonom žiadanej náprave a k jeho trvalejšiemu polepšeniu.
Osobné pomery a osoba obžalovaného neodôvodňovali potrebu uloženia nepodmienečného trestu, jeho výkon súd obžalovanému podmienečne odložil a na jeho prevýchovu a nápravu určil skúšobnú dobu - na jeden rok s presvedčením, že takto uložený trest je aj spravodlivý a zabezpečí aj ochranu spoločnosti.
O škode súd nerozhodoval, nakoľko táto bol obžalovaným v plnom rozsahu, dokonca nad rámec uhradená a svedkovia poškodení si túto nakoniec ani neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.