Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20P-26-2015.pdf
PDF · 100.97 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: otec S. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, F. Š., v konaní právne zastúpený Mgr. Petrom Mačajom, advokátom, Dolná 7, Banská Štiavnica, matka: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. L. Č.. XXX, v konaní právne zastúpená JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, Trhová 1, Zvolen, v konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletým, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
III. Otec je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 729,76 € v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom žiadal otec upraviť styk s maloletým tak, že počas prvých dvoch mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti rozsudku bude oprávnený stretávať sa s maloletým bez prítomnosti matky každú sobotu v párnom týždni v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom týždni v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. Následne od tretieho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku bude oprávnený stretávať sa s maloletým bez prítomnosti matky každú sobotu v párnom týždni v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom týždni v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. a tiež bude oprávnený stretávať sa s maloletým bez prítomnosti matky každý kalendárny rok počas vianočných sviatkov dňa 26.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. a počas veľkonočných sviatkov na Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 18.00 hod. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že matka bude povinná maloletého na styk riadne pripraviť a vždy v čase začiatku styku mu maloletého odovzdať v mieste svojho bydliska, pričom otec bude povinný maloletého vždy riadne matke odovzdať v mieste jej bydliska v čase ukončenia styku.
2. Návrh odôvodnil otec tým, že s matkou maloletého neudržiavajú žiaden kontakt. Napriek opakovaným pokusom aj prostredníctvom advokáta sa mu nepodarilo uzatvoriť s matkou mimosúdnu dohodu o úprave styku s maloletým. Matka mu styk s maloletým neumožňuje, čo je v rozpore s jeho rodičovskými právami, ako aj so záujmom maloletého. Po rozvode manželstva s matkou maloletého sa niekoľkokrát stretol s maloletým za jej prítomnosti, no takéto stretávania maloletému skôr škodia ako prospievajú, pretože matka voči nemu neustále vyvoláva konflikty. Nemá záujem kontaktovať sa s matkou maloletého, pričom nemá žiadny problém, ktorý by s ňou potreboval riešiť. Jediným jeho záujmom je stretávať sa so synom a podieľať sa na jeho výchove. Matka sa v mieste svojho bydliska nezdržuje počas dvoch týždňov v mesiaci, kedy pracuje v C.. V tom čase starostlivosť o maloletého zabezpečuje jej matka, t.j. stará matka maloletého. Uviedol, že si uvedomuje, že maloletý si od neho za posledné roky odvykol a preto žiada postupnú úpravu styku najskôr v menšom rozsahu, aby sa mu podarilo opätovne nadviazať s maloletým potrebný vzťah. Podľa jeho názoru takýto vzťah môžu nadviazať iba pri samostatnom kontakte, t.j. bez prítomnosti matky. Následne žiadal kontakt rozšíriť na viac hodín, aby mohol s maloletým tráviť celý deň aspoň raz za týždeň, resp. vzhľadom na prácu matky v zahraničí dva dni počas týždňa, keď je matka celý víkend mimo Slovenskej republiky. Uviedol, že býva v dvojizbovom byte, kde má vytvorené vhodné podmienky pre stretávanie sa s maloletým. Tiež jeho rodina trpí tým, že nemôže byť s maloletým v kontakte.
3. Matka s návrhom otca nesúhlasila. Poprela, že by v rámci stretnutí so synom bola tá, ktorá vyvolávala konflikty, naopak bol to otec maloletého, ktorý ju pritom urážal a používal neslušné výrazy a to aj pred maloletým. Počas stretnutí jeho nekontrolovateľné správanie často vyústilo do kriku. Napriek všetkému mu umožnila stýkať sa so synom, pretože mu chcela dať šancu a umožnila mu styk so synom aj bez jej prítomnosti. No otec nedodržiaval čas dohodnutého návratu, ani nemal snahu sa ozvať, že príde neskôr. Napokon sa musela ozvať ona a keďže ani takto to nefungovalo a s otcom sa nedalo dohodnúť, začala to riešiť cez psychologickú poradňu na úrade práce. Toto bolo však bezvýsledné, pretože exmanželove psychické výkyvy sa prejavili aj tu. Otec totiž trpí vážnym psychickým problémom, čo bolo známe aj v rámci rozvodového konania, kedy mu nebola umožnená striedavá osobná starostlivosť. Otec predčasne odišiel aj z psychiatrického liečenia a keďže z jej strany využila dostatočný čas aj možnosti na kontakt so synom a ide jej o zdravý psychický a fyzický vývoj syna, žiadala, aby mu bola zamietnutá možnosť stretávať sa so synom. Tiež cestou svojho právneho zástupcu uviedla, že nemá záujem brániť synovi v kontakte s otcom, no je presvedčená, že zdravotný stav otca nie je dobrý, vzhľadom na jeho správanie a má obavy o syna a pochybnosti, či by sa otec o neho vedel riadne postarať. Ako vyplýva aj z rozvodového konania, otec by mal byť liečený na psychiatrii a teda podrobovať sa liečbe a užívať lieky, pričom podľa jeho vyjadrenia bol naposledy u lekára v roku 2013. Vie, že neužíva lieky, v dôsledku čoho sa potom správa nekontrolovane. Poukázala tiež na to, že otec neprispieva na výživu syna, v dôsledku čoho už raz prebehlo trestné stíhanie a v súčasnosti opäť neplatí na maloletého výživné. Tým poukazovala na to, že otec je nezodpovedný vo všetkých sférach života a má skutočne obavu o syna, pokiaľ by styk mal prebiehať spôsobom, ktorý otec navrhol. Žiadala vo veci nariadiť znalecké dokazovanie ohľadne duševného a psychického stavu otca.
4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 07.09.2015 uviedol, že z rozhovoru s maloletým bolo zistené, že má zachovaný citový vzťah aj k otcovi, nie je ovplyvňovaný matkou a pamätá si na stretávanie s otcom. Na otázku prečo sa s otcom nestretáva uviedol, že asi preto, že „na seba kričali“. Maloletý sa tiež vyjadril, že by sa s otcom stretával sedem dní počas štrnásťdenného pracovného turnusu matky a sedem dní by bol so starou mamou. Taktiež súhlasil so stretnutiami počas veľkonočného pondelka a vianočných sviatkov. Takisto súhlasil s navrhovaným časom stretnutí. Uviedol, že oboch rodičov má rád, že rodičia na neho nekričia. Kolízny opatrovník poukázal na to, že nie je možné sa vyjadriť k psychickému zdraviu otca a jeho osobnostným predpokladom pre realizovanie styku s maloletým a preto tiež navrhol, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie.
5. Následne aj otec cestou svojho právneho zástupcu súhlasil s nariadením znaleckého dokazovania. Samotný otec sa vyjadril, že naposledy bol u psychiatra v roku 2013, o čom predložil lekársku správu psychiatra MUDr. Jána Dúžeka zo dňa 01.08.2013 so záverom bipolárna porucha.
6. Matka aj na pojednávaní zotrvala na tom, že nie je v záujme maloletého, aby sa otec s ním stretával, nakoľko mal tri roky po rozvode čas, aby sa dohodli na styku s maloletým a túto možnosť mu dala aj napriek jeho psychickým problémom. Otec sa s maloletým stretával za jej prítomnosti, no nevedel sa správať. Hovoril pred synom rôzne vulgarizmy, čo synovi neprospievalo. Obviňoval ju, že za všetko je ona vinná.
7. Súd teda následne nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom súčasne oboznámil listinné dôkazy, ktoré predložili účastníci konania a zistil nasledovné:
8. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.12.2012 č. k. 4P/126/2012 - 23 bolo manželstvo otca a matky maloletého L. rozvedené. Maloletý bol po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a bolo určené, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletého sumou 80,- € mesačne od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.01.2013. Z odôvodnenia rozvodového rozsudku tiež vyplýva (čo ani v tomto konaní nebolo sporným), že otec sa v auguste roku 2012 pokúsil o samovraždu a následne bol liečený na psychiatrii ako to vyplýva aj z už uvedenej správy psychiatra MUDr. Jána Dúžeka. Z rozvodového rozsudku tak vyplýva, že styk otca s maloletým upravený nebol.
9. Podľa správy úradu práce zo dňa 03.06.2013 bola nadviazaná spolupráca s matkou maloletého a boli realizované konzultácie zamerané na riešenie styku maloletého s otcom po rozvode. Po úvodných rozhovoroch bola s matkou vytvorená ústna dohoda o spolupráci, no na ďalší dohodnutý termín sa už potom účastníci na konzultáciu nedostavili.
10. Následne sa otec výzvou zo dňa 12.03.2015 cestou svojho právneho zástupcu domáhal voči matke uzatvorenia dohody o úprave styku s maloletým.
11. Zo znaleckého posudku č. 3/2016, ktorý vypracovala Mgr. Lýdia Adamcová, znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých vyplynulo, že citový vzťah maloletého k obom rodičom je zachovaný. Tento však nie je napĺňaný rovnakým a plnohodnotným spôsobom, čo sa prejavilo v postojoch maloletého k otcovi, ktoré sú opatrnejšie. Vzťah maloletého k otcovi je ovplyvnený obavami matky, ktoré boli spustené neprimeranými psychickými prejavmi otca. Maloletý má tendenciu idealizovať a účelovo štylizovať svoje postoje k obom rodičom. V podstate rovnomerne prideľuje pozitívne prejavy k obom rodičom. V podmienkach vyšetrenia maloletého v rámci znaleckého dokazovania neboli evidentné jeho odmietavé postoje k osobe otca. Znalkyňa tiež uviedla, že vzhľadom k vekovému obdobiu maloletého je kľúčovou osobou osoba otca, a to vzhľadom k formovaniu jeho chlapčenských spôsobov správania, ktoré následne môžu zlepšiť aj jeho sociálnu komunikáciu. Vzhľadom k veku maloletého je tiež vhodné, aby sa styk maloletého s otcom realizoval bez prítomnosti matky, no znalkyňa zvýraznila, že je potrebné rešpektovať výsledky psychiatrického znaleckého vyšetrenia otca, či tieto neobmedzujú alebo inak nepodmieňujú stretávanie sa otca so synom. Znalkyňa napokon navrhla, vzhľadom k dlhodobejšiemu nerealizovaniu styku maloletého s otcom, upraviť styk na každý druhý víkend od soboty 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v čase, keď matka maloletého je v C.. Odporučila, aby otec spočiatku rešpektoval prípadný záujem maloletého vrátiť sa vo večerných hodinách domov a spať v mieste bydliska matky a je potrebné, aby otec v čase, kedy bude syn v jeho starostlivosti zabezpečil aj jeho prípravu do školy. Odporučila tiež štandardne upraviť stretávanie maloletého s otcom aj v čase sviatkov a prázdnin. V závere však znalkyňa opätovne uviedla, že uvedený návrh na stretávanie sa maloletého Samuela s otcom odporúča realizovať v prípade, že u otca nie je konštatované duševné ochorenie alebo porucha jeho osobnosti, ktorá by kontraindikovala ich vzájomný vzťah.
12. V nadväznosti na uvedené bol vypracovaný znalecký posudok č. 71/2016 MUDr. Renátou Lóškovou, znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá si pribrala tiež konzultanta Mgr. Vladimíru Čekelovú, znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. V tomto posudku znalkyne uviedli, že u otca bolo zistené závažné duševné ochorenie schizoafektívna psychóza v klinicky rozvinutom štádiu, ktorým otec trpí už dlhšie obdobie, minimálne od augusta 2012. Zdravotný stav otca si vyžaduje intenzívnu lekársku starostlivosť, ktorej sa podľa dostupnej lekárskej dokumentácie nepodrobuje od roku 2013 a vzhľadom na jeho zdravotný stav je užívanie doporučenej farmakologickej liečby nevyhnutné. Prihliadajúc na súčasný zdravotno-psychický stav otca, tento nemusí vždy primerane vyhodnotiť situáciu a reagovať na potreby dieťaťa a zabezpečiť mu potrebnú starostlivosť. Jeho vnímanie je podmienené úzkosťou a výraznou senzitivitou s pocitom ohrozenia, ktorá môže mať za následok ľahkovážne, nezodpovedné a záťaž nezvládajúce správanie. Jeho reakcie môžu byť prehnané, rovnako schopnosť emočného reagovania s neschopnosťou sebakontroly situácii neprislúchajúca. Výchova a starostlivosť o maloletého počas styku s otcom a tým aj jeho život a zdravie môžu byť otcom nevedome ohrozené. Znalkyne v závere uviedli, že vzhľadom na súčasný zdravotný stav otec maloletého nedokáže samostatne zabezpečiť starostlivosť o dieťa. V prípade, že adekvátnou liečbou a ďalším doliečovaním bude dosiahnutá remisia duševného ochorenia, primeranú starostlivosť o dieťa s najväčšou pravdepodobnosťou dokáže zabezpečiť.
13. Otec i po výsledkoch znaleckého dokazovania zotrval na podanom návrhu. Na otázku sudcu sa vyjadril, že i napriek záverom znaleckého dokazovania sa nemieni podrobovať liečbe a prípadne užívať lieky.
14. Matka cestou svojho právneho zástupcu poukázala na výsledky znaleckého dokazovania a žiadala návrh otca zamietnuť, pretože otec nie je schopný zabezpečiť počas styku starostlivosť o maloletého.
15. Takisto kolízny opatrovník sa vyjadril v tom smere, že síce matka nechce brániť stretávaniu sa otca s maloletým, pretože si uvedomuje, že maloletý potrebuje osobný kontakt s otcom, no pokiaľ otec nebude akceptovať svoj zdravotný stav a nepodrobí sa primeranej liečbe, obáva sa jeho prejavov smerom k maloletému a nechce, aby maloletý zažil sklamanie. Kolízny opatrovník uviedol, že ak by otec využil ambulantnú liečbu, je možnosť aj mimosúdnou cestou zabezpečiť osobné stretávanie otca s maloletým v súčinnosti s Referátom poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom s čím matka súhlasí, lebo poradenstvo už využívala v období rozvodu manželstva.
16. Súd na základe takto vykonaného dokazovania potom dospel k záveru, že aktuálne upraviť styk otca s maloletým nie je v záujme maloletého. Preto návrh otca zamietol. Ustanovenie § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“) určuje, že rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností a ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine platí, že ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom súd.
17. Z ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine vyplýva, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.12.2012, pričom v rámci rozvodového konania styk otca s maloletým upravený nebol. Bolo tiež preukázané, že aktuálne rodičia spolu nežijú a nedohodli sa na úprave styku. Bolo teda na mieste, aby takúto úpravu s poukazom na § 25 ods. 2 Zákona o rodine previedol súd.
19. Záujem maloletého dieťaťa Zákon o rodine definuje v článku 5 základných zásad, podľa ktorého je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami a napokon využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Podľa znaleckého posudku otec v súčasnosti trpí závažnou psychickou poruchou - schizoafektívnou psychózou a to minimálne od augusta 2012. Znalkyne Mgr. Lýdia Adamcová a MUDr. Renáta Lóšková sa v podstate zhodli na tom, že styk otca s maloletým je možný, avšak len za predpokladu, že tento sa bude liečiť zodpovedajúcim spôsobom. Aj podľa odbornej literatúry je schizoafektívna porucha psychiatrická diagnóza označujúca vážne duševné ochorenie, pri ktorom sa prejavujú symptómy psychózy (teda poruchy myslenia a vnímania) spolu so symptómami afektívnej poruchy (t.j. poruchy nálady). Jedná sa o skupinu porúch na rozhraní medzi afektívnymi a schizofrénnymi psychózami, ktorá vyúsťuje do výrazných patologických zmien správania, prežívania, emócií a často v akútnej fáze aj do straty schopnosti viesť zodpovedný, sociálne a ekonomicky usporiadaný život. Chorý obvykle musí čeliť viacerým symptómom, ktoré narušujú vykonávanie jeho sociálnej roly.
21. Ako vyplynulo z výpovede otca, tento liečbu odmieta. Podľa názoru súdu si evidentne neuvedomuje závažnosť svojho zdravotného stavu a nepriaznivé následky, ktoré by z jeho ochorenia mohli vzniknúť najmä vo vzťahu k maloletému. Tento sa síce pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že by chcel s otcom tráviť čas, no nemožno pripustiť, aby bol vystavený rizikám správania sa otca plynúcim z jeho ochorenia. V tejto situácii nie je v záujme maloletého, aby bol vystavený akémukoľvek ohrozeniu zo strany otca. Súd bol toho priamym svedkom i na pojednávaní dňa 09.10.2015, kedy otec prejavil svoje ťažko kontrolovateľné správanie tým, že i napriek viacnásobným upozorneniam zasahoval do výpovede matky. Tým mal aj súd za preukázané, nielen znaleckým posudkom, ale aj samotným spôsobom správania sa otca, že tento nie je schopný bez adekvátnej liečby kontrolovať svoje správanie. Potom evidentne hrozí aj maloletému, že takto sa môže správať aj k nemu a pod vplyvom svojho duševného, psychického stavu by mohol otec byť pre syna nebezpečným, aj keď deklaroval, že by synovi nikdy neublížil. Pokiaľ sa potom otec vyjadril, že sa nemieni podrobiť adekvátnej liečbe, súd dospel k záveru, že nie je v záujme maloletého, aby aktuálne bol styk otca s maloletým upravený. Súd preto návrh otca zamietol, keďže dospel k záveru, že takéto rozhodnutie je v záujme maloletého prihliadajúc predovšetkým na jeho bezpečie ako toto kritérium vyplýva z článku 5 základných zásad Zákona o rodine.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak zákon neustanovuje inak.
23. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, ktorý hovorí, že súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh otca bol zamietnutý a štát uhradil trovy konania súvisiace so znaleckými posudkami v celkovej výške 979,76 €, z ktorej čiastka 250,- € bola uhradená z preddavku zloženého matkou a zvyšok bol uhradený zo štátnych prostriedkov, t. j. suma 729,76 €, súd na úhradu tejto sumy zaviazal otca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.