Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-128-2016.pdf
PDF · 87.62 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/128/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., so sídlom Limbová 451/3, 900 91 Limbach, IČO: 31 342 841, proti žalovaným 1/: Ing. I. T., bytom T., E. XX, 2/ Ing. F. T., bytom XXX XX R., F. X, právne zastúpený: JUDr. Štefan Šimon, advokát, so sídlom 949 01 Nitra, Párovská 42, o zaplatenie 266,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 19.04.2016, č.k. 8Cb/132/2003-705 v časti o trovách konania žalobcu voči žalovanému v 2. rade, takto
rozhodol:
Odvolací súd r u š í rozsudok napadnutý odvolaním v časti o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade voči žalobcovi a v časti o náhrade trov konania štátu a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.
Okresný súd Senica (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 19.04.2016, č.k. 8Cb/132/2003-705 uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 197,73 eur s úrokom z omeškania 11,46% ročne zo sumy 11,07 eur od 08.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 186,66 eur od 26.01.2001 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie v piatom výroku napadnutého rozsudku uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu iných trov konania vo výške 49,20% a v šiestom výroku uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 49,20%. V siedmom výroku napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 49,20% .
2.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade voči žalobcovi právne odôvodnil ust. § l42 ods. 2 a § 146 ods. 2 O.s.p. a v časti o náhrade trov konania štátu ust. § l48 ods. l a § 146 ods. 2 O.s.p., keď čiastočné späťvzatie žaloby bez plnenia zo strany ktoréhokoľvek zo žalovaných posúdil ako zavinenie zastavenia konania zo strany žalobcu.
3.
Súd prvej inštancie pri posúdení úspechu a zavinenia zastavenia konania vo vzťahu medzi žalobcom na strane jednej a žalovanými na strane druhej vzal do úvahy, že predmetom oboch pôvodných žalôb bola celkom suma 23.456,50 Sk, z čoho vyplýva, že percentuálny úspech žalobcu je 25,40 %, percentuálny úspech žalovaných (aj s prihliadnutím na nimi nezavinené čiastočné zastavenie konania) je 74,60% a potom tzv. čistý úspech žalovaných je 49,20 % (74,60-25,40).
4.
Žalovaným vzniklo právo proti žalobcovi na čiastočnú náhradu trov konania podľa rozsahu ich úspechu v konaní, t.j. vo výške 49,20%. Žalovaný v 2. rade si uplatnil v zákonom stanovenej lehote právo na náhradu trov právneho zastúpenia podaním doručeným súdu dňa 31.03.2016.
5.
V konaní vznikli aj trovy konania štátu, ktorých výška v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebola zrejmá, pretože Uznesenie o priznaní znalečného v celkovej sume 1.164,50 eur z rozpočtových prostriedkov súdu nenadobudlo právoplatnosť.
6.
V konaní, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, štát má podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., právo na náhradu trov konania len proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledku konania postihovala povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko žalovaným vzniklo právo proti žalobcovi na čiastočnú náhradu trov konania podľa rozsahu ich úspechu v konaní, t.j. 49,20%, žalobca je povinný v tom istom rozsahu zaplatiť aj náhradu trov konania štátu.
7.
Proti tomuto rozhodnutiu v časti náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a v časti náhrady trov konania štátu podal žalobca odvolanie doručené súdu prvej inštancie 15.06.2016, ktoré odôvodnil tým, že siedmy výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd uložil žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 49,20% je podľa názoru žalobcu nejasný, nezrozumiteľný a neurčitý a teda v konečnom dôsledku nevykonateľný, v rozpore s hmotným právom, čl. 20 ods. 1 Ústavy SR č. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
8.
Žalobca uviedol, že nakoľko sa jedná o tzv. drobný spor, súd ho nemohol zaviazať k zaplateniu iných trov konania, ako aj trov právneho zastupovania vo výške 49,20%. Žalobca žiadal piaty, šiesty, siedmy výrok napadnutého rozsudku zrušiť, nakoľko vychádzajú z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci.
9.
Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. g), h) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti s použitím § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie.
11.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu súdu prvej inštancie pri aplikácii ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a ust. § 148 ods.1 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania.
12.
Zákonom č. 384/2008 Z.z. bolo novelizované ustanovenie § 150 o ods. 2 O.s.p., s účinnosťou od 15.10.2008, ktorým bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorej, aj keď bol účastník v spore úspešný, súd mu mohol náhradu trov konania nepriznať, prípadne i znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle ust. § 200ea O.s.p. za splnenia podmienky,
že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu ust. § § 200ea O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie výlučne na úvahe súdu.
13.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že vzhľadom na hodnotu predmetu konania išlo o drobný spor v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania a o náhrade trov štátu sa vysporiadať s touto skutočnosťou. Súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade voči žalobcovi neaplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a následne aj pri rozhodovaní o náhrade trov štátu, nakoľko štát mal v zmysle ust. § 148 ods.1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania, právo na náhradu trov konania, ktoré platil, proti neúspešnému účastníkovi.
14.
Nový procesný kódex C.s.p. účinný od 01.07.2016, ktorý síce neobsahuje výnimku z ust. § 255 C.s.p., v zmysle ktorej by v sporoch s nízkou hodnotou sporu bolo možné náhradu trov konania nepriznať alebo znížiť, ako to bolo upravené v ust. § 150 ods. 2 O.s.p., pri úprave náhrady trov konania sa tiež spravuje najskôr zásadou úspechu vo veci vyjadrenou v ust. § 255 C.s.p., avšak ust. § 257 C.s.p. upravuje, že ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd musí rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach veci alebo v okolnostiach u strán sporu a musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnená.
15.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi.
16.
Vzhľadom na uvedené, je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska práva nepreskúmateľné a teda zjavne neodôvodnené. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.
17.
Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
18.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 01.07.2016.
19.
Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom konania realizácia ich procesných práv, priznaných im zákonom v občianskom súdnom konaní, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.
20.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia o trovách konania, keď nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Odvolací súd v zmysle sut. § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21.
Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a odňal by im právo namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. Účastníci konania by tak nemali možnosť vyjadriť sa k novým právnym záverom odvolacieho súdu a prípadne predložiť nové dôkazy.
22.
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade voči žalobcovi a o náhrade trov konania štátu opätovne rozhodnúť, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
23.
Odvolací súd aj keď zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie z vyššie uvedených dôvodov, považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje so všeobecnou formuláciou námietky žalobcu, že napadnuté výroky sú nejasné, nezrozumiteľné a neurčité a teda v konečnom dôsledku nevykonateľné, z ktorej námietky nie je zrejmé, v čom konkrétne podľa žalobcu spočíva nevykonateľnosť napadnutých výrokov. V prípade, ak sa námietka žalobcu vzťahuje na percentuláne vyjadrenie výšky náhrady trov konania, ust. § 151 ods.7 O.s.p. účinné v čase vydania napadnutého rozhodnutia, umožňovalo súdu o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú aj percentom a následne po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
24.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
25.
Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0 (Čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).