Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-103-2015.pdf
PDF · 125.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/103/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Mesto Lipany, Krivianska 1, 082 71 Lipany, IČO: 00 327 379, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nižník, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36 601 365, proti žalovaným: 1/ EURO BUILDING, a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Cimrák, s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876 a 2/ K.. E.. Y. R.A. J. - L., miesto podnikania N. XXX, XXX XX N., IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie sumy 40.595,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/125/2014-189 zo dňa 7.7.2015 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným domáhal, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 40.595,12 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2013 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že žalobca skutkovo odôvodňuje uplatnený nárok tým, že žalovaný v 1/ rade ako zhotoviteľ diela podľa Zmluvy o dielo zo 14.5.2010 pre neho ako objednávateľa diela vykonal dielo spočívajúce v modernizácii ZŠ v Lipanoch. Dielo bolo odovzdané a žalovanému bola zaplatená cena diela podľa vystavených faktúr so súpisom vykonaných prác odsúhlasených za žalobcu podľa mandátnej zmluvy žalovaným v 2/ rade. Na zaplatenie ceny diela boli žalobcom použité prostriedky z poskytnutého nenávratného finančného príspevku. Podľa vykonanej kontroly MPaRV SR zo dňa 9.8.2012 a Správy o výsledku kontroly zo dňa 25.1.2013 boli zistené neoprávnené výdavky a nezrovnalosti spočívajúce v rozdiele medzi skutočne realizovanými a fakturovanými stavebnými prácami v celkovej sume 40.595,12 eur. O túto sumu bol žalobcovi krátený poskytnutý nenávratný finančný príspevok a túto sumu tak znášal žalobca zo svojich finančných prostriedkov.
2. Z vykonaného dokazovania zistil, že v súvislosti s modernizáciou Základnej školy na Ulici Hviezdoslavovej 1 v Lipanoch, mal byť Mestu Lipany ako zriaďovateľovi, za vopred dohodnutých podmienok, poskytnutý nenávratný finančný príspevok v určitej výške, a to z podporných fondov Európskej únie. Po predložení podkladov na vyplatenie nenávratného finančného príspevku zo strany žalobcu, vykonalo dňa 9.8.2012 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Útvar implementácie programov regionálneho rozvoja fyzickú kontrolu objektu ZŠ Hviezdoslavova 1, Lipany, predmetom ktorej bolo overenie súladu vykonaných a fakturovaných prác, t.j. dodávok výrobkov a uskutočnených služieb. Na základe Správy o výsledku kontroly na mieste zo dňa 25.1.2013, boli žalobcovi vytknuté neoprávnené výdavky a nezrovnalosti, v dôsledku čoho bol zo strany ministerstva krátený nenávratný finančný príspevok o sumu 40.595,12 eur, resp. z celkového predpokladaného nenávratného príspevku nebola žalobcovi vyplatená časť vo výške 40.595,12 eur. Podľa žalobcu mu takto vznikla škoda vo výške práve tých 40.595,12 eur a túto škodu si uplatnil voči žalovaným v 1/ a 2/ rade, vychádzajúc z toho, že táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných povinnosti zo zmlúv, ktoré
mali uzatvorené medzi sebou žalobca a žalovaný v 1/ rade (Zmluva o dielo) a žalobca a žalovaný v 2/ rade (Mandátna zmluva). Súd prvej inštancie však mal za to, že nevyplatenie časti nenávratného finančného príspevku žalobcovi nie je v priamej príčinnej súvislosti s porušením nejakých zmluvných povinností zo strany žalovaných, keďže títo neboli účastníkmi právneho vzťahu, v rámci ktorého mal byť vyplatený nenávratný finančný príspevok. V zmluvách uzavretých medzi žalovanými a žalobcom nie je žiadny odkaz na právny vzťah, v súvislosti s ktorým mal byť žalobcovi vyplatený príspevok. Žalovaní neboli ani účastníkmi nejakej viacstrannej dohody, v rámci ktorej by mal byť žalobcovi vyplatený nenávratný finančný príspevok. Účastníkom takéhoto vzťahu bol žalobca a práve v priamej príčinnej súvislosti s porušením podmienok, ktoré mu boli stanovená na vyplatenie príspevku, mu tento nenávratný finančný príspevok nebol vyplatený v plnej výške. Žalobca nedodržal podmienky vyplatenia predmetného príspevku, konkrétne nezabezpečil, aby podklady pre vyplatenie príspevku, predložené príslušnému ministerstvu, neobsahovali neoprávnené výdavky a nezrovnalosti, resp. nedosiahol, aby modernizácia predmetnej základnej školy bola zrealizovaná v súlade podmienkami stanovenými pre vyplatenie nenávratného finančného príspevku. Vo vzťahu k vyplateniu príspevku bolo jeho povinnosťou riadne prebrať dielo od žalovaného v 1/ rade ako zhotoviteľa, prezrieť si toto dielo a reklamovať včas prípadné vady, v prípade zjavných vád bezprostredne po prevzatí diela. Vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade je bezpredmetné poukazovať na to, že tu porušil svoju povinnosť žalovaný v 2/ rade ako stavebný dozor, keďže tento konal v mene žalobcu, na základe ich vzájomného zmluvného vzťahu a porušenie akýchkoľvek povinností z ich vzájomného právneho vzťahu sa preto žalovaného v 1/ rade netýka. Žalobca pred predložením podkladov neodkontroloval ani riadne splnenie povinnosti zo strany žalovaného v 2/ rade, ktoré mu vyplývali z predmetnej Mandátnej zmluvy, a to napriek tomu, že disponoval odborníkmi z danej oblasti (Mesto Lipany má stavebný odbor, ktorý vykonáva funkciu stavebného úradu), ktorí sa zúčastňovali kontrolných dni na stavbe a boli aj pri preberaní prác a výkonov. Žalobca bol teda nečinný, keď neurobil potrebné opatrenia, ktoré mohol urobiť napriek tomu, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu ich zmluvných povinnosti. Žalobca mohol svojim aktívnym prístupom predísť situácii, že mu nebola vyplatená časť nenávratného finančného príspevku. Mohol a mal včas zistiť nedostatky žalovaných pri plnení ich zmluvných povinnosti a tieto včas zákonne relevantným spôsobom reklamovať a trvať na ich odstránení, a to ešte predtým ako predložil ministerstvu podklady na vyplatenie nenávratného finančného príspevku. Nestalo sa však tak. Žalobca až po kontrole ministerstva a oboznámení sa so správou o kontrole, začal od žalovaných žiadať vyplatenie sumy 40.592,12 eur, ktorá predstavuje nevyplatenú časť nenávratného príspevku, a to titulom náhrady škody.
3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené tri predpoklady, a to vznik škody, porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. V danom konkrétnom prípade však chýba minimálne jeden nevyhnutný predpoklad, a to ako už bolo naznačené vyššie, priama príčinná súvislosť medzi nevyplatením časti nenávratného finančného príspevku žalobcovi a porušením zmluvných povinnosti zo strany žalovaných. Vzhľadom na túto skutočnosť je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovaným v 1/ a 2/ rade domáhal zaplatenia sumy 40.595,12 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, nedôvodná a preto je aj súd voči obom žalovaným v celom rozsahu zamietol.
4. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že v zmysle ust. § 379 Obch. zák. nenahrádza sa škoda, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti „predvídala“ alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Z tohto ustanovenia vyplýva, že keďže žalovaní neboli účastníkmi zmluvného vzťahu, v rámci ktorého mal byť žalobcovi vyplatený príspevok, mohol si žalobca voči nim s úspechom uplatniť len nároky vyplývajúce zo vzájomne uzatvorených zmlúv, a to z predmetnej Zmluvy o dielo a z predmetnej Mandátnej zmluvy. Takéto nároky však neboli predmetom tohto konania, keďže žaloba si voči žalovaným uplatnil priamo rozdiel medzi sumou, ktorá mu mala byť vyplatená a sumou, ktorá mu bola skutočne vyplatená ako nenávratný finančný príspevok, aj keď si tento rozdiel uplatnil voči žalovaným titulom náhrady škody. Ak by sa aj pripustilo, že časť z uplatnenej sumy 40.595,12 eur by mohla predstavovať nejaké nároky žalobcu voči žalovaným titulom porušenia ich zmluvných povinnosti so zmluvy o dielo, resp. mandátnej zmluvy, tak je potrebné uviesť že u žalovaného v 1/ rade vytýkané neoprávnené výdavky a nezrovnalosti zo strany ministerstva by mohli súvisieť len s jeho prípadným vadným plnením pri realizácii diela. V takom prípade by si mohol žalobca voči nemu uplatniť len tie nároky, ktoré mu priznáva Obchodný zákonník v súvislosti s vadným plnením, nemohol by mu ich však súd priznať z iného právneho titulu, napr. titulom náhrady škody či titulom bezdôvodného obohatenia. V danom prípade sa jednalo o vady zjavné,
preto mohol ich žalobca vytknúť žalovanému v 1/ rade už bezprostredne počas preberacieho konania, alebo bezprostredne po ňom. Keďže sa tak bez zbytočného odkladu nestalo a žalovaný v 1/ rade túto skutočnosť v rámci tohto konania namietol, nie je už možné žalobcovi voči žalovanému v 1/ rade priznať akékoľvek nároky vyplývajúce z vadného plnenia. Pokiaľ ide o žalovaného v 2/ rade, tomu bolo tiež možné, v dôsledku zrejmých nezrovnalosti, jeho nedostatky pri plnení zmluvných povinností vytknúť bezprostredne, minimálne už pri spracovávaní podkladov pre vyplatenie nenávratného finančného príspevku, a to aj s poukazom na čl. 8. bod 8.3. Mandátnej zmluvy zo dňa 13.5.2010, v zmysle ktorého mandant je oprávnený reklamovať nedostatky poskytnutej činnosti najneskôr do jedného roka odo dňa jej splnenia. Reklamáciu je povinný uplatniť bezodkladne po zistení vady, v písomnej forme, do rúk zástupcu mandatára. Žalobca si teda mohol voči žalovanému písomnou reklamáciou prípadne uplatniť nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla porušením zmluvných povinnosti zo strany žalovaného v 2/ rade, napríklad v dôsledku toho, že žalobca zaplatil žalovanému v 1/rade za práce, ktoré neboli vykonané, boli vykonané v menšom rozsahu, prípadne zaplatil za materiály, ktoré neboli dodané alebo boli dodané v menšom rozsahu, v inej kvalite, prípadne v súvislosti s inými nezrovnalosťami a neoprávnenými výdavkami. Žalobca však takého nedostatky bezprostredne písomnou reklamáciou voči žalovanému v 2/ rade neuplatnil a ani nevyšpecifikoval konkrétne nároky, súvisiace s porušením zmluvných povinnosti zo strany žalovaného 2/ rade. Z tohto pohľadu sa javí žaloba žalobcu voči žalovanému v 2/ rade ako predčasná. Žalobca voči žalovanému v 2/ rade uplatnil priamo tú časť nenávratného príspevku, ktorá mu nebola vyplatená. Neuplatnil si teda voči nemu konkrétne nároky, na ktoré by mu vznikol nárok v priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho zmluvných povinnosti, vyplývajúcich z predmetnej mandátnej zmluvy. Teda skutočnú škodu, ktorá mu mohla prípadne vzniknúť tým, že zaplatil žalovanému v 1/ rade za práce, ktoré neboli vykonané, resp. boli vykonané v menšom rozsahu, prípadne zaplatil za materiály, ktoré neboli dodané alebo boli dodané v menšom rozsahu, v inej kvalite, prípadne v súvislosti s inými nezrovnalosťami a neoprávnenými výdavkami. Takéto konkrétne nároky neuplatnil ani v predmetnej žalobe. Z toho dôvodu nepredložil ani dostatočné dôkazy o opodstatnenosti takýchto prípadných nárokov. Aj keby sa pripustilo, že časť z uplatnenej sumy 40.595,12 eur by mohla predstavovať nejaké takéto nároky žalobcu voči žalovanému v 2/ rade titulom porušenia jeho zmluvných povinnosti z mandátnej zmluvy, takéto nároky neboli na základe vykonaného dokazovania dostatočne preukázané, resp. preukázané v takom rozsahu, aby ich súd mohol priznať žalobcovi voči žalovanému v 2/ rade.
5. Žalobca si súčasne voči obom žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie sumy 40.595,12 eur, bez toho, aby vôbec zohľadnil, že žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade neboli na danej stavbe v žiadnom zmluvnom vzťahu, resp. nezohľadnil, že žalobca bol so žalovanými v osobitných, samostatných právnych vzťahoch. I toto viedlo súd prvej inštancie k zamietnutiu podanej žaloby.
6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p.. Nesúhlasí so zamietnutím žaloby. Poukazuje na to, že medzi ním a žalovaným v 1/ rade vznikol záväzkový vzťah na základe Zmluvy o dielo zo 14.5.2010, pričom dáva do pozornosti čl. II ods. 1, čl. IV ods. 1, čl. V ods. 1, 2, čl. VII ods. 1, čl. XII ods. 2 zmluvy. Z nich vyplýva i to, že cena diela je stanovená na základe výkazu výmer a projektovej dokumentácie predmetnej stavby. Úhrada nákladov za práce sa bude vykonávať mesačnými faktúrami formou zisťovacích protokolov schválených zástupcom objednávateľa (stavebného dozoru). Nedeliteľnou súčasťou faktúry bude vyhotovovaný súpis vykonaných prác v takom rozsahu, ako je špecifikovaná cena. Zhotoviteľ zodpovedá za to, že sa dodané množstvo zhoduje s údajmi v sprievodných dokladoch. So žalovaným v 2/ rade bola uzatvorená Mandátna zmluva o zabezpečení inžinierskej činnosti pri realizácii predmetného diela. Aj tu dáva do pozornosti obsah čl. 4 bod 1.3, čl. 8 bod 8.1, podľa ktorým mandatár zodpovedá za to, že záležitosti objednávateľa dojednané touto zmluvou sú zabezpečené podľa tejto zmluvy. Poukazuje na závery z vykonanej kontroly, ktoré sa týkajú neoprávnených výdavkov a nezrovnalostí. Porušenie povinností žalovaného v 1/ rade zhotoviť stavbu v rozsahu podľa projektovej dokumentácie stanovených v Zmluve o dielo i porušenie povinností žalovaného v 2/ rade vykonať funkciu stavebného dozoru neboli v konaní nijako spochybnené. Ba práve naopak boli podporené aj výpoveďou samotného žalovaného v 2/ rade na pojednávaní dňa 26.2.2015. Žalovaný potvrdil, že všetky sporné položky boli odsúhlasené z jeho strany chybne. Spoluzodpovednosti si je vedomý aj žalovaný v 1/ rade. Uviedol to aj vo svojom vyjadrení z 19.3.2014. Napriek takto zistenému skutkovému stavu konajúci súd sa s týmito skutočnosťami v dôvodoch svojho rozsudku nijako nevyporiadal. Žalobca je toho názoru, že v konaní preukázal protiprávne konanie žalovaného v 1/ rade i protiprávne konanie žalovaného v 2/ rade. Súd prvej inštancie podľa dôvodov svojho
rozhodnutia zdôvodnil neexistenciu príčinnej súvislosti medzi jemu vzniknutou ujmou a porušením povinností žalovaným tým, že v konaní sa nepreukázalo, aký konkrétny vzťah medzi žalobcom ako prijímateľom príspevku a poskytovateľom príspevku bol daný. Takýto záver súd prvej inštancie urobil bez toho, aby mu boli známe povinnosti žalobcu zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorá v tomto konaní ani nebola predmetom dokazovania. Žalobca však zdôraznil, že on splnil všetky povinnosti zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vo vzťahu k predkladaniu Žiadosti o platbu, ktorých prílohou boli vždy aj faktúry s rozpisom vykonaných prác a dodaných materiálov, ktoré boli riadne osvedčené zástupcom žalovaného v 1/ rade - stavbyvedúcim i stavebným dozorom - žalovaným v 2/ rade. Závery súdu, že žalobca si napriek mandátnej zmluve mal sám zabezpečiť ešte kontrolu skutočne vykonaných prác považuje žalobca za absolútne svojvoľnú, arbitrárnu a odporujúcu zistenému skutkovému stavu. Do pozornosti dáva i obsahy výpovedí vypočutých svedkov T.. R. V. i K.. Š. V.. Za svojvoľné vyhodnotil odvolateľ aj konštatovanie konajúceho súdu o tom, že vytknuté neoprávnené výdavky a nezrovnalosti museli byť zjavné už pri preberaní prác a výkonov a pri ich preberaní boli okrem žalovaného v 2/ rade prítomní aj odborne fundovaní zamestnanci žalobcu. Za žalobcu bol prítomný pri preberaní ako odborne fundovaný zástupca jedine žalovaný v 2/ rade, pričom relevantná je tá skutočnosť, kto bol zodpovedný za riadne zhotovenie diela a v tomto smere to bol jednoznačne žalovaný v 1/ rade a za neho poverený stavbyvedúci K.. Y.G.C.. Ten vo svojej výpovedi potvrdil aj to, že vykonával funkciu stavbyvedúceho na predmetnej stavbe. Potvrdil, že sám vyhotovoval súpis prác podľa výkazu výmer, ktorý bol pri zmluve ako príloha. Vychádzal aj z toho, čo bolo urobené, ako aj z pôvodného výkazu výmer, ktorý bol pri zmluve, pričom následne tento súpis prác predložil stavebnému dozoru, aby tento odobril alebo rozporoval. Až následne bol tento súpis prác odoslaný žalovanému v 1/ rade, ktorý na jeho základe vyhotovil faktúru, ktorej prílohou bol krycí list rozpočtu a zisťovací protokol, pričom následne sa faktúra spolu so všetkými prílohami zaslala žalobcovi. Z toho vyplýva, že žalobca sa nijakým spôsobom nezúčastňoval na procese zisťovania skutočne vykonaných prác, pretože touto úlohou bol poverený žalovaný v 2/ rade ako stavebný dozor. K.. Y. ako svedok potvrdil aj to, že na stavbe sa zúčastňoval zamestnanec žalobcu len na zvolaných kontrolných dňoch, v rámci ktorých nedochádzalo k nejakému fyzickému premeriavaniu vykonaných prác, resp. zisťovanie rozsahu vykonaných prác. Uvedené dôkazy konajúci súd nedostatočne vyhodnotil, nijako sa s nimi v dôvodoch rozhodnutia nevyporiadal. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie aj to, že sa nesprávne vyporiadal aj s aplikáciou ust. § 379 Obch. zák., keď podľa jeho názoru žalovaní, ak neboli účastníkmi zmluvného vzťahu, v rámci ktorého mal byť žalobcovi vyplatený príspevok, mohol si žalobca voči nim s úspechom uplatniť len tie nároky, ktoré vyplynuli zo vzájomne uzatvorených zmlúv, a to zo Zmluvy o dielo, prípadne z Mandátnej zmluvy. Ak sa zdôrazňuje predvídateľnosť, či nepredvídateľnosť vzniku škody, žalobca poukazuje na to, že obaja žalovaní mohli a mali predvídať, že žalobca nebude mať záujem na plnení, ktoré je v rozpore so Zmluvou o dielo a Mandátnou zmluvou. Súd opomenul aj to, že vyslovene v čl. XII ods. 2 Zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že účinnosť tejto zmluvy nastáva dňom podpisu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi žalobcom ako objednávateľom a Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR ako poskytovateľom NFP. Uvedená skutočnosť vylučuje úvahu súdu o tom, že žalovaný v 1/ rade nemohol ani len predvídať, že by jeho porušenie zmluvnej povinnosti nemohlo mať za následok nevyplatenie predmetného príspevku. Žalobca, podľa jeho názoru, preukázal všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody proti žalovaným. Pred súdom prvej inštancie niekoľkokrát namietal uplatnenie ust. § 440 ods. 2 Obch. zák.. Podľa neho platí, že nie je možné si zamieňať zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu, pričom zodpovednosť za vady vzniká tým, že zhotoviteľ neplnil riadne, pričom zo zodpovednosti za vady je možné si uplatniť práva zo zodpovednosti za vadné plnenie a zodpovednosť za škodu môže vzniknúť aj dodatočne ako dôsledok toho, že zhotoviteľ plnil vadne, pričom jeho nároky nie je ani nebolo možné uspokojiť niektorým z nárokov z iného právneho dôvodu. Podľa jeho názoru mu vzniklo právo na náhradu skutočnej škody, ktorú si uplatňuje v súlade s ust. § 373 Obch. zák. proti obom žalovaným. Namieta i nedostatočné zdôvodnenie, a tým i nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie.
7. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosti, ktoré podľa právnej teórie i právnej praxe (s poukazom na R 21/1992) riešia otázku príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov nárokov na náhradu škody. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba mať na zreteli, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Sám žalovaný v dôvodoch svojho odvolania poukazuje na svedecké výpovede T.. V. a K.. V.. Z týchto výpovedí vyplynulo aj to, že žalobca má právo vyjadriť sa ku všetkým veciam, ktoré vyplynuli z vykonávania diela aj v procese jeho realizácie. Mal právo
sa vyjadriť k priebehu výstavby. Ak sa žalobca odvoláva na svoju neúčasť na tomto procese, týkajúcom sa zisťovania skutočne vykonaných prác, tak títo svedkovia potvrdili vo svedeckých výpovediach práve opak. Žalovaný v 1/ rade zotrváva na tom, že nebol účastníkom zmluvného vzťahu, týkajúceho sa poskytovania nenávratného finančného príspevku. Nemal možnosť a ani oprávnenie zasahovať do tohto vzťahu a nemohol ho ani ovplyvniť. Z ust. § 560 Obch. zák. vyplýva povinnosť objednávateľa diela dielo prezrieť, alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Po odovzdaní diela zhotoviteľ diela nemal oprávnenie s dielom nakladať. Prevzatie diela nebolo žalobcom odmietnuté, a to i napriek tomu, že priamo v čl. VI bod 3.3 mohol byť predmet diela alebo i jeho časť odmietnutá pre vady, a to až do ich odstránenia. Žalobca vyzval prvýkrát žalovaného v 1/ rade na vydanie sumy 39.378,- eur až po viac ako dvoch rokoch od odovzdania stavby, pričom nešlo o riadne uplatnenie vady. V konaní bolo vykonanými dôkazmi preukázané, že išlo o vady zjavné, faktické, zistiteľné ihneď pri preberaní diela. Zo Zmluvy o dielo vyplynuli povinnosti nielen pre zhotoviteľa, ale aj pre objednávateľa diela. Ust. § 440 ods. 2 Obch. zák bráni tomu, aby bol účel ustanovenia zákona o zodpovednosti za vady obchádzaný tým, že by sa objednávateľ mohol domôcť nahradenia ujmy z vadného plnenia nie uplatnením nároku z vád diela, ale požiadavkou na plnenie z odlišného právneho dôvodu, a to aj možným uplatnením náhrady škody. Žalobca vady spočívajúce v dodaní iného tovaru, ako určuje zmluva, ako aj dodanie iného množstva neuplatnil ani neuviedol konkrétny nárok zo zodpovednosti za vady. Pre úplnosť ešte dodáva žalovaný v 1/ rade to, že žalobca od žalovaných požaduje celú sumu, ktorá mu nebola poskytovateľom nenávratného finančného príspevku vyplatená. Pôvodne listom z 24.6.2013 vyzval žalovaného v 1/ rade na vrátenie sumy 39.378,57 eur a na túto sumu vystavil mu i faktúru č. 90/2013. Toto potvrdzuje, že samotný žalobca nemá ustálené, aká škoda mu vlastne vznikla. Poukazuje na obsah položky č. 92 o doske dubovej, pričom uvádza, že žalobca nezohľadnil skutočnosť, že reálne je tam zabudovaná doska, aj keď iného druhu materiálu. Ak žalobca požaduje uhradenie sumy za túto položku v celom rozsahu, išlo by z jeho strany minimálne o plnenie, ktorým by došlo ku bezdôvodnému obohateniu. Nemôže ísť o skutočnú škodu. Podľa žalovaného v 1/ rade odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa má všetky náležitosti tak, ako vyplynuli z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.. Vo výroku je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne, preto ho navrhuje potvrdiť.
8. Žalovaný v 2/ rade sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolací návrh nepodal.
9. Na výzvu odvolacieho súdu žalobca v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu 23.5.2016 uviedol, že podľa jeho názoru v konaní bolo preukázané, že žalobca nemohol sa uspokojiť uplatnením niektorého z nárokov z vád dodaného diela, pretože žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody. V konaní nikdy nebolo spochybňované, že žalovaní porušili svoje povinnosti zo záväzkových vzťahov. Tým, že žalovaný v 1/ rade použil stavebný materiál v iných rozmeroch, inej kvalite, alebo bol vykonaný v iných výmerách ako bol následne premietnutý pri vyúčtovaní položiek jednotlivých vykonaných prác a dodávok bol žalobca povinný vrátiť časť finančných prostriedkov poskytnutých ako NFP, a teda žalobcovi neboli refinancované náklady za tie položky, ktoré na predmetnej stavbe síce boli žalovaným v 1/ rade dodané ale v inom množstve, rozmeroch a v inej kvalite, ako to bolo dohodnuté v Zmluve o dielo. Žalovanému v 1/ rade muselo byť zrejmé to, že žalobca by nemal záujem prijať také plnenie, ktoré je v rozpore s dojednaným výkazom výmer, čo vyplýva rovnako z uzatvorenej Zmluvy o dielo. Ak vznikne škoda následkom porušenia právnych povinností škodcu, podľa ustálenej právnej praxe ide o vzťah príčinnej súvislosti vždy, ak bez porušenia povinnosti škodcom by škoda nevznikla. Žalovaný porušil povinnosť zhotoviť dielo riadne a v súlade so Zmluvou o dielo a žalovaný v 2/ rade ako stavebný dozor nedostatočne kontroloval vykonávanie diela žalovaným v 1/ rade. Ak žalovaný v 1/ rade poukazuje na výsluch svedka K.. V., tak tu žalobca dáva do pozornosti to, že K.. V. sa nezúčastnil kontrolných dní, na ktorých bolo zistené porušovanie povinností zhotoviteľa, ale všimol si náhodou v rámci vyučovacieho procesu v škole, že pracovníci žalovaného v 1/ rade nekladú drevenú podlahu, ale laminátovú. V rámci vyučovacieho procesu zistil, že sa začala realizácia pokládky podlahy v telocvični v rozpore so zmluvou. Svedecká výpoveď K.. Y.G.C. nepotvrdzuje oprávnenia zamestnancov žalobcu zisťovať skutočne vykonané práce ako to tvrdí žalovaný v 1/ rade. Uvedený svedok, zamestnanec žalovaného, potvrdil, že na stavbe sa zúčastňoval zamestnanec žalobcu len na zvolaných kontrolných dňoch, v rámci ktorých nedochádzalo k nejakému fyzickému premeriavaniu vykonaných prác, resp. zisťovanie rozsahu vykonaných prác. Majetková ujma, ktorá vznikla žalobcovi spočíva nie vo vadnosti samotného predmetu diela, ale v znehodnotení opravovanej veci v dôsledku vadného plnenia a je škodou, ktorá z vady vznikla a dá sa uspokojiť len v rámci náhrady škody a nie v rámci niektorého z nárokov z vád dodaného diela. V prípade, že by žalovaní neporušili svoje povinnosti zo zmluvy, ktoré sú predpokladom vzniku nároku žalobcu na náhradu škody, tak by žalobcovi bola vyplatená z prostriedkov NFP celá suma vo výške 40.595,12 eur.
Prijímateľ NFP bol po zistených nedostatkoch a nezrovnalostiach v celkovej sume 40.595,12 eur povinný tieto vyporiadať tak, že bol mu krátený príspevok o túto sumu, a keďže tieto náklady, ktoré neboli kryté z NFP bol povinný uhradiť zo svojho rozpočtu, vznikla mu v tomto smere ujma, ktorej náhradu žiada v tomto konaní. Námietky o neustálení výšky škody produkované žalovaným v 1/ rade sú irelevantné. Žalobca v prvotnej výzve len dôsledkom pisárskej chyby uplatňoval inú sumu, než ktorú uplatňuje potom v podanej žalobe. Zotrváva na odvolacom návrhu uvedenom v podanom odvolaní.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal podané odvolanie v čase, keď od 1.7.2016 je účinný CSP. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle zásady právnej istoty, zásady legitímneho očakávania účinkov realizovaných procesných úkonov i pri aplikácii ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP nemohol preto odvolací súd opomenúť ani aplikáciu tých ustanovení O.s.p., ktoré boli spojené s uplatneným opravným prostriedkom žalobcu. Mal preto na zreteli i to, že v zmysle ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ale napokon i v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd pri prejednávaní podaného odvolania odvolacími dôvodmi viazaný. Po takomto prieskume napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.
11. V konaní nie je medzi stranami sporným záver o obsahu uzavretej Zmluvy o dielo zo 14.5.2010 medzi žalobcom ako objednávateľom diela a žalovaným v 1/ rade ako zhotoviteľom diela (č.l. 15 až 24 spisu), či o obsahu uzavretej Mandátnej zmluvy o zabezpečení inžinierskej činnosti zo dňa 13.5.2010 medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným v 2/ rade ako mandatárom (č.l. 25 až 27 spisu). Stranami sa nerozporujú ani závery Správy o výsledku kontroly realizovanej Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Oddelením kontroly projektov regionálneho operačného programu (č.l. 28 a nasl. spisu) o neoprávnených výdavkoch v hodnote 4.475,57 eur, či v nezrovnalostiach v hodnote 36.119,55 eur. Cenu diela platil žalobca žalovanému podľa zhotoviteľom vystavovaných faktúr, ktorých nedeliteľnou súčasťou podľa čl. V ods. 2 ZoD boli súpisy vykonaných prác, pričom čl. IV ods. 1 uvedenej zmluvy zdôrazňoval okrem celkovej ceny diela aj tú skutočnosť, že cena diela je stanovená na základe oceneného výkazu výmer a projektovej dokumentácie predmetnej stavby, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Zhotoviteľ bol povinný svoje práce vyúčtovať overiteľným spôsobom, pričom súčasťou faktúry je výkaz vykonaných množstiev, prípadne výkresy a iné doklady, ktoré sú potrebné pre preukázanie druhu a rozsahu práce (čl. V ods. 2 zmluvy). Súpisy vykonaných prác, ktoré boli podkladom pre vystavenú faktúru vyhotovoval stavbyvedúci žalovaného v 1/ rade K.. Y. a za žalobcu ho potvrdzoval žalovaný v 2/ rade na základe uzavretej zmluvy na realizáciu inžinierskych činností. Je zrejmé, že faktúrami vyúčtované ceny žalobca žalovanému v 1/ rade zaplatil. Závery Správy o vykonanej kontrole svedčia o tom, že Súpis vykonaných prác, ktorý bol súčasťou fakturácie nezodpovedal reálnemu plneniu. Žalobca zaplatil žalovanému i cenu za plnenie, ktoré reálne nedostal. O tú časť fakturácie, ktorá nebola krytá reálnym plnením mu bol krátený nenávratný finančný príspevok. V konaní sa nespochybňuje to, že žalovanému v 1/ rade žalobca plnil na základe ním vystavených faktúr to, čo od žalovaného v 1/ rade nedostal. To, čo žalobcovi nebolo z vyúčtovaných faktúr nahradené nenávratným finančným príspevok bolo plnené z jeho rozpočtových prostriedkov, čím tak žalobcovi v súvislosti s plnením, ktoré nebolo v skutočnosti realizované, vznikla ujma spočívajúca v zmenšení jeho majetku. Obsahovo to teda spĺňa náležitosti kvalifikácie takejto ujmy ako ujmy predstavujúcej skutočnú škodu v zmysle § 379 Obch. zák..
12. Predmetom tohto konania nie je vzťah medzi žalobcom a poskytovateľom nenávratného finančného príspevku. Tak, ako je už uvedené vyššie, predmetom tohto konania je náhrada toho plnenia, ktoré žalobca zaplatil, ale nebolo podložené reálnym plnením žalovaného v 1/ rade a závery správy o čerpaní prostriedkov z Regionálneho operačného programu sú len argumentáciou svedčiacou o tom, či takéto plnenie zhotoviteľ diela poskytol, alebo neposkytol, resp. či takéto plnenie, ktoré nebolo podložené reálnym plnením vyúčtoval žalobcovi.
13. Podľa § 536 ods. 3 a § 546 a nasl. Obch. zák. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi za vykonané dielo cenu dohodnutú v zmluve, alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Zhotoviteľ diela je povinný realizovať fakturáciu ceny diela podľa skutočne realizovaného plnenia tak, ako to napokon vyplýva aj z obsahu predmetnej uzavretej Zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade v čl. IV ods. 1, resp. V ods. 2 zmluvy.
14. Podľa § 373 Obch. zák. platí, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť
15. Podľa § 379 Obch. zák., ak nestanovuje tento zákon inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala, alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
16. Obchodný zákonník v § 436 ods. 4 a § 440 ods. 1 výslovne zakotvuje právo objednávateľa diela na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená vadným plnením a v § 440 ods. 2 určuje aj medze využitia tohto inštitútu len v tom ohľade, že reparácia určitej ujmy prostredníctvom náhrady škody je vylúčená tam, kde možno (prípadne bolo by možné) dosiahnuť totožného uspokojenia uplatnením niektorého z nárokov z vadného plnenia. Zákonodarca tu prostredníctvom preferovania práv z vadného plnenia vymedzuje len cestu, ktorou je objednávateľ oprávnený uspokojenie dosiahnuť, nejde však o obmedzenie celkového rozsahu uspokojenia. Právna úprava i tu vychádza zo zásady plnej reparácie spôsobenej ujmy, pretože na objednávateľa nemajú byť bezdôvodne prenášané dôsledky vadného plnenia zhotoviteľa. Objednávateľ musí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu akejkoľvek ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku vadnosti plnenia; v rozsahu, v ktorom nemožno uspokojenie dosiahnuť uplatnením nárokov z vád má nárok na uspokojenie z iných právnych dôvodov najmä z titulu náhrady škody (vo výške, v ktorej bol jej vznik predvídateľný - porovnaj § 379 Obch. zák.).
17. Zo zodpovednosti za škodu môžu vzniknúť práva totožné so zodpovednosťou za vady, ale tiež práva odlišné, ktoré zo zodpovednosti za vady nemožno uspokojiť. Môže sa najmä jednať o ďalšie škody, ktoré sú vadným plnením zapríčinené. V predmetnej veci uplatnením nároku na náhradu škody sa žalobca ako poškodený nedomáha kompenzácie založenej na oprave vadnej veci, či zľavy z ceny, ale žiada náhradu tých výdavkov, ktoré mu vznikli v dôsledku toho, že žalovaný v 1/ rade ako zhotoviteľ diela v rozpore s reálnym plnením vystavil fakturáciu, ktorú žalobca zaplatil a ktorá bola znášaná z jeho rozpočtových prostriedkov. Porušenie povinností zo záväzkového vzťahu ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spočíva v takom prípade v dodaní vadného plnenia diela a v realizácii vyúčtovania ceny v rozpore s reálnym plnením, v dôsledku čoho vznikla uplatňovaná škoda. Zdá sa, že predpokladom pre riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v predmetnej veci je tak preukázanie príčinnej súvislosti medzi vadným plnením, založeným na plnení, ktoré nezodpovedalo uzavretej zmluve a v neposlednom rade i vo fakturácii, ktorá nezodpovedala reálnemu plneniu (porušujúcom čl. IV a V ZoD) a vznikom ujmy, ktorá u žalobcu nastala. V takýchto prípadoch judikatúra pripúšťa aj takú alternatívu, že nie je nutné preukázať riadne a včasné uplatnenie nárokov z vád tovaru, resp. diela, ale je nutné len preukázať, že dielo bolo vadné a že v dôsledku toho vznikla uplatňovaná škoda. Ak súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom, že príčinnú súvislosť so vznikom ujmy posudzoval v nadväznosti na Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku a nevenoval sa skutočnostiam, ktoré sa týkajú uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, resp. žalovaným v 2/ rade s porušením tam uvedených povinností, pomýlil sa, pretože ujmu, ktorá vznikla žalobcovi plnením nepodloženým reálnym plnením zhotoviteľa možno posudzovať ako škodu. Za takéhoto stavu je žiadúce posudzovať príčinnú súvislosť v nadväznosti na porušovanie povinností žalovanými, resp. jedným z nich.
18. Z uvedených dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu nič iné, len konštatovať, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto nemôže obstáť. Nesprávne právne posúdenie viedlo súd prvej inštancie k tomu, že nedostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti vyplývajúce z uzavretých zmlúv, z obsahu svedeckých výpovedí, či z oboznámených listinných dôkazov vo vzťahu ku zákonným predpokladom zodpovednosti za škodu. Pri nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd konštatuje aj to, že súd prvej inštancie sa ani nemohol vyporiadať s prípadnou argumentáciou o rozsahu skutočnej škody, keď nenávratný finančný príspevok bol jednoznačne krátený o tie plnenia, ktoré vykázali stav rozporujúci s uzavretou Zmluvou o dielo, ale nevychádzajú z toho, že plnenie nejaké žalobca predsa od žalovaného v 1/ rade dostal (viď napr. výhrady týkajúce sa obrubníka okolo atletickej dráhy).
19. Za takéhoto stavu odvolací súd je toho názoru, že uplatnené odvolacie dôvody odôvodňovali v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Aktuálne je tento odvolací dôvod pojatý do aplikácie ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
20. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
21. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude sa vyporiadať predovšetkým s tým, či ujma, ktorá žalobcovi vznikla plnením ceny diela, nepodloženej reálnym plnením zo strany žalovaného v 1/ rade, je v príčinnej súvislosti s porušením povinností založených zmluvami uzavretými so žalovanými v 1/ a 2/ rade, alebo len v súvislosti s porušením povinností niektorého z nich. Obsah týchto zmlúv je pre posudzovanie kauzálneho nexu určujúcim. Doterajšie dokazovanie nesvedčí tomu, že by žalovaný v 1/ rade popieral to, že bolo realizované plnenie, ktoré nezodpovedalo vyúčtovanej cene podľa vystavenej faktúry a pripojeného súpisu. Nepochybné je aj to, že tento súpis podpísal na základe Zmluvy o realizácii inžinierskej činnosti aj žalovaný v 2/ rade, ktorý bol na tento účel žalobcom poverený. Pri právnom posúdení nárokov súdom prvej inštancie bude treba vychádzať aj z vyššie vysloveného názoru týkajúceho sa aplikácie ust. § 373, § 379, § 436 ods. 1, § 440 ods. 1, 2 Obch. zák.. Treba opätovne zdôrazniť, že žalobcovi v tomto konaní nejde o kompenzáciu plnení vyplývajúcich z odstránenia vád diela, či o zľavu z ceny diela. Ide mu o náhradu ujmy, ktorá mu vznikla tým, že plnil zhotoviteľovi diela cenu nezodpovedajúcu reálnemu plneniu. Objednávateľ tak, ako je už zdôrazňované vyššie, musí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku vadnosti plnenia. Predpokladom pre riadne uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti medzi vadným plnením a vznikom škody. Nie je nutné preukazovať riadné a včasné uplatnenie nárokov z vád tovaru, či diela. Je však nutné preukázať, že dielo bolo vadné a že v dôsledku toho vznikla uplatňovaná škoda.
23. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).