Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-26-2015.pdf
PDF · 172.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce - senát v zložení - predseda senátu JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. a prísediaci JUDr. Milan Čornej a Ing. Gabriel Badida na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2016 takto
rozhodol:
P.
P. N., nar. XX.XX.XXXX v G. Chlmci, trvale bytom P., časť G. č. XX, okres O., bez pracovného pomeru, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice,
uznáva sa vinným
- zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.a, ods. 2 písm.b,c/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.a/ Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák..
pretože
dňa 2.7.2014 v čase medzi 15,00 h a 16,00 h obci P., časť G. pred rodinným domom č. X po tom, čo prišiel poškodený nebohý A. S. na pomoc napadnutej sestre poškodenej O. F., bol poškodený A. S. pred rodinným domom č. X fyzicky napadnutý tým spôsobom, že obžalovaný P. N. obidvoma rukami hrubou drevenou palicou udrel po hlave poškodeného A. S., ktorý dôsledkom tohto úderu spadol na zem, kde ho následne ešte už odsúdený ml. F. U. na zemi najmenej dvakrát udrel drevenou palicou po rôznych častiach tela, čím obžalovaný P. N. poškodenému A. S. spôsobil smrteľné zranenie životne dôležitého orgánu - mozgu, a to na základe vypracovaného znaleckého posudku zasiahnutím do ľavej plochy hlavy dlhým pevným predmetom, čím pri útoku na oblasť hlavy došlo vplyvom dopadu zraňujúceho predmetu do oblasti hlavy naraz k vzniku tržnozmliaždenej rany v ľavej čelovospánkovotemennej oblasti prebiehajúcej rovnobežne s čelovou rovinou od stredu doľava nadol, k pomliaždeniam mäkkých lebečných pokrývok v ľavej čelovospánkovotemennej oblasti, k zlomenine lebky s obojstranným zlomením šupiny oboch spánkových kostí hore končiacich vo vencovitom šve, k obojstrannému krvnému výronu medzi tvrdú a mäkkú plenu mozgu v čelovotemennospánkovej oblasti, ku krvácaniu v podpavúčnicovom priestore nad šiatrom mozgu a k mnohopočetným pomliaždeniam kôry ľavého spánkového a oboch čelových lalokov mozgu, pričom tieto poranenia viedli okamžite k otrasu mozgu s bezvedomím s nekontrolovateľným pádom poškodeného na prednú plochu tela, pričom tieto poranenia viedli k rozvoju opuchu mozgu a priamo a bezprostredne k smrti poškodeného A. S. na siedmy deň po úraze - dňa 09. 07. 2014,
za to sa odsudzuje
Podľa § 147 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods.1, 37 písm.h,m, 38 ods. 4 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 ( desať ) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm.b/ Tr.zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. ukladá obžalovanému P. N. nahradiť poškodenej O. F., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom P., G. č. X škodu vo výške 698,42 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. odkazuje poškodenú O. F. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkazuje poškodených
- O. S., nar. XX.XX.XXXX v M., ČR, trvale bytom P., G. 6,
- W. zdravotnú poisťovňu, a.s., I. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal Okresnému súdu Michalovce obžalobu na obvinených P. N. a spol. pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr.zák. a iné na tom skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe. Okresný súd Michalovce v rámci hlavného pojednávania na základe návrhu prokurátora na schválenie dohody o vine a treste rozsudkom sp.zn. 4T/173/2014 z 5.3.2015 schválil dohodu o vine a treste a uznal obžalovaných L. Baloghovú, V. N. vinnými z prečinu porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1,2 písm.a,c/ Tr.zák. a iné, O. N., V. Z. zo zločinu vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 189 ods. 1,2 písm.b,c,/ Tr.zák. a iné na tom skutkovom základe ako je to uvedené v rozsudku a uložil obžalovaným O. N. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 36 mesiacov, V. Z. trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 48 mesiacov, L. N. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov a V. N. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Súd po vynesení vyššie uvedeného rozsudku vylúčil trestnú vec obžalovaných P.. a ml. F. U. na samostatné konanie.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní v trestnej veci obžalovaného P. N. a už právoplatne odsúdeného F. U. bol zistený nasledujúci skutkový stav. Obžalovaný P. N. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a poprel spáchanie trestného činu. Vo svojej výpovedi uviedol, že kritického dňa pre neho prišli deti - O. s tým, že bijú jeho mamku a sestru a preto išiel po ceste smerom k domu F., avšak k nebohému S. sa už nedostal, pretože zo vzdialenosti 6 až 10 metrov videl ako F. U. bezhlavo bije poškodeného S. a na samotnom mieste skutku vôbec nebol. Videl ako F. U. udrel poškodeného po hlave asi štyri, päťkrát, taktiež aj po chrbte, následne jeho družka chytila F. U. a stiahla ho dole z poškodeného, aby ho už nebil a potom prišla k nemu, chytila ho za ruku a ťahala ho domov. On sám poškodeného fyzicky nenapadol. Už odsúdený ml. F. U. vo svojom vyhlásení nepoprel spáchanie skutku a preto súd nevykonával dokazovanie o vine ohľadne samotného ml. F. U. ale len o výroku o treste a výroku o škode . Súd zároveň vypočul ml. F. U. k trestnému činu obžalovaného P. N., pričom však mladistvý využil svojho zákonného práva a odmietol vypovedať a na základe návrhu prokurátora bola prečítaná výpoveď mladistvého U. z prípravného konania. Už odsúdený ml.F. U. sa vo svojej prvej výpovedi priznal ku spáchaniu trestného činu s tým, že bol to on, kto udrel po hlave poškodeného S. a potom palicu odhodil, pričom obžalovaného P. N. na mieste činu nevidel. Následne samotný ml. F. U. požiadal znova o vypočutie s tým, že chce vypovedať znova, pretože v prvej svojej výpovedi nehovoril pravdu. V tejto svojej druhej výpovedi uviedol, že poškodeného A. S. zabil obžalovaný P. N. a prvýkrát vypovedal v jeho prospech preto, aby tohto obžalovaného chránil lebo je mladší a myslel si, že dostane iba podmienečný trest vzhľadom k tomu, že je mladistvý, avšak nechcel by sedieť v base za niečo, čo neurobil. Vo svojej výpovedi uviedol, že predmetného dňa bol doma s mamou, keď prišiel F. O. s tým, že bijú jeho družku L. N. ( sestra obžalovaného N.) a preto rýchlo išiel k domu kde býva poškodený A. S. a za ním išiel obžalovaný P. N., pričom po príchode k
domu poškodeného obžalovaný P. N. kričal na O. F. ( sestru poškodeného), aby prišla pred dom, čo ona odmietla a preto potom kričal na poškodeného, aby vyšiel vonku a keď poškodený vyšiel pred bránku, tak obžalovaný P. N. mal v rukách nejakú drevenú latu, ktorú si zobral zo svojho dvora a veľmi silno s tou latou udrel po hlave poškodeného, ktorý po údere spadol na zem, pretože bola to taká silná rana, akoby auto narazilo do stromu, pričom sám bol z toho šokovaný. Mladistvý potom priskočil s tenkým poriskom ku poškodenému a toho ešte niekoľkokrát udrel po chrbte. Cestou domov videl obžalovaného P. N. u neho na dvore ako sekerou rúbal palicu s ktorou udrel poškodeného S. a sám obžalovaný N. mu neskôr povedal, že palicu s ktorou udrel poškodeného porúbal a dal ju spáliť do kozuba. Záverom sa mladistvý U. opätovne priznal k tomu, že niekoľkokrát udrel poriskom po chrbte poškodeného S., avšak nie do hlavy a necíti sa byť vinný za zabitie poškodeného, pretože smrteľnú ranu do hlavy mu dal obžalovaný P. N.. Na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach bol na hlavnom pojednávaní ako svedok vypočutý už právoplatne odsúdený F. U., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že kritického dňa išiel za obžalovaným P. N. k domu nebohého, kde na nebohého A. S. zakričal, aby bol taký frajer a prišiel pred bránu domu a keď tento vyšiel, tak ho obžalovaný P. N. udrel latou po hlave tak, že tento hneď spadol na zem, následne obžalovaný N. pozrel na U., očami mu naznačujúc, aby tiež udrel poškodeného a preto ho asi štyrikrát udrel po chrbte, potom obžalovaný N. palicu zobral domov, porúbal ju a spálil v kozube s tým, že na neho nebude existovať žiadny dôkaz. Zároveň uviedol, že po udretí poškodeného obžalovaným N. sa nebohý S. už nehýbal. Svedok F. U. sa pôvodne priznal ku spáchaniu trestného činu len z toho dôvodu, že celá N. rodina mu hovorila, aby to zobral na seba, lebo je mladistvý a dostane len podmienku, pričom mu vybavili aj advokáta a v tom čase bol svedok zaľúbený do sestry obžalovaného N. (s jeho sestrou žil ako druh a družka v čase spáchania trestného činu). V súvislosti so zaistenými palicami svedok F. U. uviedol, že týmito palicami bili L. N. a jej mama poškodenú F. na dvore. Poškodená O. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že kritického dňa ju na jej dvore napadli už odsúdení L. N., O. N. a V. N., ktorí ju bili palicami po rôznych častiach tela, pričom medzitým niekto vytiahol vonku pred dom jej brata a následne pred bránou videla obžalovaného N., mladistvého U., P. ženu (Z.) a brata, ktorý bol otočený smerom do dvora, pričom obžalovaný P. N. nejakou palicou, alebo latou udrel brata po hlave a bola to taká rana, ako keď poriadny chlap rúbe drevo, brata udrel zozadu, v dôsledku čoho tento spadol a následne obžalovaný zobral tú latu so sebou, utekal preč a ešte sa cestou vyhrážal aj ostatným, či chcú dostať aj oni, vzápätí sestra S. volala záchranku, pretože brat po údere len chrápal a na zemi bolo dosť krvi. O. U. potom udrel poškodeného asi štyrikrát po chrbte, pričom obžalovaný N. udrel poškodeného držiac palicu v obidvoch rukách. Poškodená O. F. bola na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach opätovne vypočutá na hlavnom pojednávaní v súvislosti so zaistenou jej krvou na palici, pričom uviedla, že svedkyne O. N. a L. N. ju predtým bili palicami na dvore, ktoré potom asi vyniesli vonku a je možné, že jej krv na palici č. X bola z jej hlavy a ku krvi jej brata na palici sa nevedela vyjadriť. Poškodená O. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že kritického dňa bola najprv vo vnútri domu a na základe kriku vyšla na dvor kde videla ako už odsúdený V. N., O. N. útočili palicami na jej dcéru O. F. a neskôr pred jej dom prišli aj obžalovaný P. N. s družkou V. Z., keď zrazu počula nejakú ranu a otočiac sa videla ako obžalovaný N. stál aj s palicou nad jej synom, ktorý predtým sa nechcel biť s obžalovaným a chcel ísť dovnútra dvora, avšak obžalovaný N. ho „praštil" a potom povedal, že zabil som ho, otočil sa a išiel preč a ešte sa vyhrážal susedom, že či chcú aj oni, zobral so sebou aj palicu, ktorou udrel jej syna. Svedkyňa I. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že kritického dňa bol syn u nej doma, keď prišiel F. O. s tým, že bijú jeho družku L. a preto následne išla spolu so synom ku ktorému sa hneď pridal aj obžalovaný P. N. k domu O. F. a keď tam prišli, tak poškodený S. chcel ísť do dvora, avšak obžalovaný N. ho udrel nejakou hrubou palicou, ktorú priniesol so sebou po hlave, v dôsledku čoho poškodený hneď spadol a potom ho ešte jej syn asi tri- štyrikrát udrel po chrbte. Obžalovaný N. udrel poškodeného hrubou palicou, ktorú držal obidvoma rukami a následne poškodený ostal ležať bez pohnutia. Svedkyňa zároveň uviedla, že jej syn ( ml. F. U.) chcel vinu najprv zobrať na seba pretože podľa jeho slov tak to chcela rodina N. ( ml. F. U. žije s družkou L. N., ktorá je sestra obžalovaného P. N.). Svedkyňa O. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že kritického dňa videla ako do dvora jej sestry O. F. vošli už odsúdení O. N., L. N. a V. N. a pred očami jej detí F. a G. F. ju bili palicami a následne videla ako pred tento rodinný dom prišiel obžalovaný P. N. aj s družkou Z. a obžalovaný kričal na sestru O. F., aby vyšla vonku, čo ona odmietla a preto následne to isté kričal obžalovaný N. na poškodeného S. a keď tento bol vonku pred bránou, tak obžalovaný P. N. držiac obidvoma rukami
drevenú dosku sa rozmachol a celou silou zozadu buchol po hlave poškodeného S., ktorý ihneď spadol k zemi a už sa nepostavil a následne obžalovaný P. N. ešte vykrikoval či chcel ešte niekto dostať. Svedkyňa O. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že kritického dňa videla ako N. bili palicou poškodenú O. F. v jej dvore a následne pred dom prišiel aj obžalovaný P. N., ktorý hrubou palicou udrel po hlave poškodeného S., ktorý následne spadol a viac sa nepostavil, pričom bola to silná rana a v čase úderu stál poškodený tvárou do dvora. Svedok F. O. vo svojej výpovedi, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl ako obžalovaný P. N. kritického dňa zozadu udrel palicou po hlave poškodeného A. S. a následne na zemi obžalovaný ml. F. Lacko tohto udrel ešte dvakrát po rebrách. H. uviedol, že následne po jeho výpovedi na polícii mu už odsúdené V. Z. a O. N. hovorili, že keď nedá na polícii krivú výpoveď, tak zdochne a na polícii má opätovne vypovedať tak, že obžalovaný P. N. na mieste činu nebol a že poškodeného A. S. zabil F. U.. Maloletý R. O. vo svojej výpovedi, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa videl ako obžalovaný P. N. stál za A. S. a zozadu ho veľmi silno udrel palicou po hlave, pričom to bola taká rana, akoby kamión narazil do steny, v dôsledku čoho bol poškodený hneď na zemi v bezvedomí a následne tam dobehol ml. F. U. a ešte dvakrát udrel s palicou poškodeného po chrbte. Zároveň uviedol, že asi po 15 minútach si obžalovaný P. N. zavolal jeho aj brata F. a povedal im, že pred políciou majú hovoriť, že obžalovaný N. tam nebol a taktiež už odsúdená V. Z. naňho kričala po jeho vypočutí na polícii, že nemal na polícii vypovedať, že poškodeného udrel obžalovaný P. N. a keď pôjde najbližšie na políciu, tak má hovoriť, že obžalovaný P. N. tam na mieste činu nebol. Svedok W. O. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol, že svedkami napadnutia poškodeného A. S. boli jeho synovia, avšak on samotný tam nebol a už odsúdené V. Z. a Mária N. mu hovorili, aby ovplyvnil synov za účelom zmeny ich výpovede na polícii, pričom od svojich synov taktiež vie, že na nich kričali už obidve odsúdené Z. a N. prečo vypovedali na polícii pravdu a že mali hovoriť tak, že obžalovaný P. N. tam nebol. Maloletý svedok G. F., ktorého výpoveď z prípravného konania bola prečítaná na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že kritického dňa niekto vytiahol A. (poškodeného) pred bránu domu a potom ho obžalovaný P. N. udrel palicou celou silou po hlave a následne ml. U. udrel poškodeného palicou dvakrát po chrbte a dvakrát po hlave. Svedok F. F. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol, že po vytiahnutí poškodeného vonku z dvora, keď sa tento držal bránky tak obžalovaný P. N. mu po hlave pukol s veľkou doskou, následne poškodený spadol na betón a išla mu krv, pričom mladistvý U. poškodeného ešte štyrikrát udrel palicou, následne svedok plakal a mamkina sestra ho zobrala k mamkinej kamarátke. Svedok A. S. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, uviedol, že on nebol svedkom útoku na jeho syna, avšak následne sa im O. N. vyhrážala, že ich pozabíjajú. Svedok M. P. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol, že svedok W. O. mu hovoril, že jeho synom sa vyhrážali už odsúdené O. N. a V. Z. s tým, že keď nezmenia svoje výpovede na polícii tak ich pozabíjajú. Poškodená O.. O. R. - zástupkyňa zdravotnej poisťovne W., a.s vo svojej výpovedi uviedla, že poisťovňa si nárokuje náhradu škody ohľadne poškodeného A. S. 3 681,17 €. Svedok A. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa bola u neho na návšteve svedkyňa S. s ktorou pili kávu, keď zrazu započuli krik a keď vyšli pred bránu môjho domu a asi tretí dom od poškodeného S.) tak videl ležať na zemi poškodeného S.. V tom čase nikto iný s nimi kávu na dvore nepil a mohlo byť pol dvanástej a na káve sa zdržala svedkyňa S. asi dvadsať minút. Svedok L. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že býva v tom istom rodinnom dome ako svedok A. B., pričom kritického dňa popíjali na dvore kávu jeho otec, S. a C., keď zrazu započuli krik a potom videli pred domom ležať na zemi poškodeného a preto následne išiel dopiť kávu znova do dvora, keďže takéto veci ho nezaujímajú. Svedok uviedol, že doma bol z práce okolo 14,30 hod a zdržal sa asi 15- 20 minút a na ďalšiu otázku už potom uviedol, že do práce vôbec nešiel, pričom obžalovaného N. ale ani ml. U. na mieste incidentu nevidel. Svedok M. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa videl ako poškodeného buchol nejakou palicou ml. F. U., pričom nevedel s istotou povedať či tam bol alebo nebol aj obžalovaný N., pretože tam stálo veľa ľudí . Svedok mal v kritickom čase pracovať na rodinnom dome N.. Svedok O. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa mal doma nejakú prácu pred vchodovými dverami no keď zrazu prišli deti s tým, že S. leží zakrvavený na zemi a preto vyšiel pred dom kde videl ako leží zakrvavený poškodený S., vedľa ktorého sú jeho sestry O. F. a S., ktoré
plakali, že zabili ich brata a následne prišiel naspäť do dvora, pričom priamy incident nevidel. Svedkyňa S. sama pila kávu vo dvore a keď prišli deti tak spolu s nimi vybehla pred rodinný dom. Svedkyňa O. S. vo svojej opätovnej výpovedi v nadväznosti na predchádzajúce výpovede štyroch svedkov uviedla, že je pravdou, že bola asi 20 minút na káve u svedka A. B., ale bolo to tak ako uvádzal časovo samotný A. B., t.j. bola tam okolo pol dvanástej a v čase spáchania incidentu bola prítomná na mieste činu, čo potvrdila aj pri vzájomnej konfrontácii so svedkom L. O.. Svedkyňa L. N.- sestra obžalovaného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že kritického dňa na nej poškodený S. roztrhal tričko a pred dom poškodeného prišiel aj jej brat- obžalovaný a jej priateľ- ml. U., ktorý päsťou udrel poškodeného, ktorý spadol na zem. V ďalšej časti svojej výpovede svedkyňa uviedla, že obžalovaný N. neudrel poškodeného, lebo na mieste nebol. Svedkovia O. N., V. Z. a V. N. využili ako odsúdení svoje zákonné právo a odmietli k veci vypovedať, pretože sa jedná v osobe obžalovaného N. o ich blízkeho príbuzného. Znalec O.. M. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval na svojom znaleckom posudku s tým, že poškodený S. utrpel zranenia a to tržnozmliaždenú ranu v ľavej spánkovotemennej oblasti, podkožný krvný výron za ľavou ušnicou, obojstrannú zlomeninu lebečnej klenby, obojstranné krvácanie pod tvrdú plenu mozgu, opuch mozgových hemisfér a mozgového kmeňa, podkožný krvný výron ľavého ramena, pričom zlomenina lebečnej klenby nebola spôsobená palicami, ktoré sa nachádzajú v súdnej sieni, ale dané násilie a úraz mohlo byť spôsobené drevenou latou o ktorej hovorila v rámci vyšetrovania poškodená F.. Na otázku prokurátora o možnosti zranenia poškodeného spôsobom ako to uvádzal ml.U. vo svojej prvej výpovedi znalec uviedol, že na základe výpovede ml.U. - tak ako opísal svoje postavenie poškodenému, by očakával, že ak by udrel poškodeného v takom postavení ako uvádzal ml. U., tak by rana na hlave bola v horizontálnej rovine, ale v skutočnosti bola rana v rovine vertikálnej a zároveň uviedol, že zlomeninu lebečnej klenby a následné ťažké vnútrolebečné poranenie nebolo spôsobené palicou čo mal v ruke U.. Zo znaleckého posudku okrem iného taktiež vyplýva, že fyzický útok na poškodeného bol vedený na životne dôležitý orgán a to centrálny nervový systém a jeho poškodenie nebolo zlučiteľné so životom a bezprostredne po útoku sa dostal poškodený do stavu hlbokého bezvedomia a nereagoval na žiadne vonkajšie podnety a javil príznak mozgovej smrti. Znalec O.. M. H. vo svojej výpovedi ku zraneniam po vrátení veci na ďalšie konanie druhostupňovým súdom v podstate zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi a znaleckom posudku, pričom k obsahu uznesenia uviedol, že nie je pravdou, aby nezistil tržnozmliaždenú ranu ako je to uvedené v uznesení KS na strane 7, pretože túto ranu zistil len je v znaleckom posudku uvedená ako podkožný krvný výron za ľavou ušnicou a je aj naviac fotograficky zdokumentovaná. Ku znaleckému posudku obhajoby , ktorý bol vypracovaný O.. O. a O.. U. uviedol, že sa s ním nestotožňuje , pretože jeho závery sú neúplné, jednostranné, pričom naviac ich konštatovanie o pravdepodobnosti spôsobenia zranenia predmetom č. X je už právnym posúdením veci a naviac nesúhlasí s ich záverom z lekárskeho hľadiska spočívajúcom v tom, že najpravdepodobnejšou zbraňou, ktorá spôsobila tržnozmliaždenú ranu na hlave poškodeného je palica pod č. X a to len z toho dôvodu, že sa na tejto palici našla krv poškodeného. Ku záveru znaleckého posudku obhajoby, že k predmetnému smrteľnému zraneniu nemohlo dôjsť nejakou latou pretože v takom prípade by došlo v blízkosti rany k vzniku povrchovej kožnej odreniny uviedol, že s takýmto záverom nesúhlasí, pričom poukázal aj na odbornú literatúru s tým, že ak niekto pôsobí takýmto predmetom na oblasť hlavy kolmo a to či už drevenou latou, palicou tak v súlade s najnovšou odbornou literatúrou nemusí dôjsť k vzniku povrchovej kožnej odreniny v oblasti tejto rany. V nadväznosti na to uviedol, že ak v uvedenom prípade bola intenzita úderu taká veľká, že do dvoch hodín spôsobila vznik smrteľného zranenia, tak je pre neho pravdepodobnejšie, že tupé násilie pôsobilo na hlavu kolmo a tým pádom nemuselo dôjsť k vzniku žiadnej povrchovej kožnej odreniny vedľa tejto rany tak ako to jednoznačne uviedli znalci v znaleckom posudku obhajoby.Za najzávažnejší nedostatok znaleckého posudku obhajoby považuje aj jeho neúplnosť, keď sa tento znalecký posudok vôbec nezaoberá mechanizmom vzniku zlomeniny v oblasti lebečnej klenby, vznikom vnútrolebečných krvácaní a vznikom opuchu mozgu. Znalec však zároveň pripustil, že ku smrteľnému zraneniu mohlo dôjsť nielen úderom predmetu širšej kontaktnej plochy, napr. laty, ako to uvádzala poškodená F., ale aj prípadne širšou palicou okrúhleho tvaru - napr. palica ako valček (doslova uvedené vo výpovedi). Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach bol opätovne vypočutý znalec MUDr. M. H. v súvislosti s jeho znaleckým posudkom, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že ako lekár pracuje na oddelení akútnej a intenzívnej medicíny (traumatológia) a nepodieľal sa na chirurgickej liečbe pacienta, to znamená, že nebol ani ošetrujúcim lekárom poškodeného A. S. ani konzultujúcim lekárom , pričom dňa 2.7.2014 išiel za poškodeným A. S. len na základe telefonátu vyšetrovateľa OR PZ Michalovce, ktorý mu oznámil, že bude pribratý do konania ako znalec v tejto veci a z dôvodu závažných zranení poškodeného, ktorý je v kritickom stave, je potrebné vyšetriť ho skôr ako zomrie.
Znalec O.. O. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní taktiež poukázal na zranenia, ktoré utrpel poškodený pri útoku a ktoré sú zrejmé z písomného posudku na ktorom trvá. V súvislosti s mechanizmom zranenia poukázal na dve fázy konania a to prvá fáza úrazového deja bola , keď poškodený bol napadnutý vo vzpriamenej polohe a hneď pri tomto útoku došlo ku vzniku závažných poranení a to zlomenine lebky, pomliaždeniu mozgu, krvácaniu pod tvrdú plenu a tieto zranenia viedli okamžite k ťažkému otrasu mozgu s bezvedomím a následným pádom na zem a tieto zranenia boli spôsobené tvrdým podlhovastým predmetom a jedným úderom týmto predmetom veľkou intenzitou, ktorá viedla až ku smrti menovaného- poškodeného na siedmy deň po úraze, pričom tieto zranenia boli smrteľné. Druhá fáza útoku na poškodeného nastala po jeho páde na zem,keď upadol po prvom údere do bezvedomia a tá druhá fáza mala byť spôsobená ml. R. U., keď došlo ku kožnej odrenine v ľavej temennej oblasti a k ďalším trom podliatinám na chrbte, pričom tieto zranenia by sa v prípade prežitia poškodeného zhojili do siedmych dní, nevyžiadali by si ani lekárske ošetrenie a tieto neboli v príčinnej súvislosti so smrťou menovaného, pretože sa jednalo o ľahké poranenie. Znalec O.. O. Z. vo svojej výpovedi po vrátení veci druhostupňovým súdom k ďalšiemu konaniu uviedol, že naďalej v plnom rozsahu trvá na záveroch, ktoré predniesol na minulom hlavnom pojednávaní, vrátane zranení, ktoré uviedol s tým, že v čase vypracovania znaleckého posudku nemali k dispozícii znalecký posudok KEÚ PZ Košice a ak je v tomto znaleckom posudku uvedená biologická stopa- krv na predmete č. 3, tak tento predmet bol s najväčšou pravdepodobnosťou zraňujúcim predmetom. Opätovne uviedol, že prvý útok bol útokom smrteľným ktorý viedol k bezvedomiu a v druhej fáze útoku došlo k menším poraneniam, ktoré neviedli ku smrti poškodeného. Znalec vo svojej výpovedi na rozdiel od autora znaleckého posudku predloženého obhajobou - MUDr. O. opätovne pripustil, že ku smrteľnému zraneniu mohlo dôjsť aj drevenou latou, eventuálne aj nejakým iným podlhovastým predmetom, ktorý nebol na mieste zaistený a zároveň pripustil, že k zašpineniu predmetnej palice č. X krvou mohlo dôjsť aj pri druhom údere na poškodeného. Znalec O.. H. O., ktorý vypracoval znalecký posudok, predložený obhajobou na základe objednávky obhajoby vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku mali k dispozícii len znalecký posudok O.. H., znalecký posudok O.. T. a Z., znalecký posudok KEÚ PZ, pričom nemal k dispozícii ani zápisnice z hlavného pojednávania, ani zápisnice o výsluchoch z prípravného konania. Znalec ďalej uviedol, že poškodený A. S. utrpel pri útoku kožnú odreninu nad ľavou pazuchovou jamou, pruhovité krvné podliatiny na chrbte v oblasti horného okraja ľavej lopatky, ako aj v oblasti dolného okraja ľavej lopatky, v strednej časti pravej lopatky, ale najmä tržnozmliaždenú ranu v ľavej čelovo- spánkovotemennej oblasti s pomliaždením mäkkých lebečných pokrývok a vnútrolebečným poranením s pomliaždením mozgu, zlomeninou lebky s krvácaním, ktoré poranenie viedlo bezprostredne ku smrti menovaného, pričom spomenutá tržnozmliaždená rana o celkovej dĺžke 4,5 cm bola spôsobená jediným úderom dlhého pevného predmetu, ktorý pôsobil silou veľkej intenzity a prudkosti pri napadnutí druhou osobou. Poukazujúc na znalecký posudok KEÚ PZ Košice č. 3 na ktorom bola zaistená ľudská krv je najpravdepodobnejším zraňujúcim predmetom práve tento predmet č. 3- drevená palica, avšak zároveň uviedol, že zraňujúcim smrteľným predmetom v uvedenom prípade mohla byť aj iná podlhovastá palica, iný kôl, resp. iný podlhovastý predmet. V súvislosti s možnosťou zranenia drevenou latou uviedol, že je to menej pravdepodobné, pretože v takomto prípade by pravdepodobne došlo k vzniku kožnej odreniny v bezprostrednom okolí tržnozmliaždenej rany. Znalec na základe otázok predsedu senátu zároveň priznal, že ním uvedeným zraňujúcim predmetom č. 3 ( podľa označenie v znaleckom posudku KEÚ PZ a na hlavnom pojednávaní palica označená č. 2) mohli byť spôsobené aj ľahšie zranenia zistené na tele poškodeného - plošná hlboká kožná odrenina v ľavej temennej oblasti hlavy, podliatiny na chrbte ( jedná sa o zranenia spôsobené druhým úderom poškodeného, keď tento už ležal v bezvedomí po prvom údere ). Taktiež uviedol, že po týchto zraneniach ( ľahších) by poškodený neostal ležať v bezvedomí, chrčať a nezaliala by ho krv, pretože takéto následky poškodeného mohli vzniknúť jedine po údere, ktorým bola spôsobená tržnozmliaždená rana v ľavej čelovospánkovo temennej oblasti s vnútrolebečným poranením, na základe ktorej došlo k usmrteniu poškodeného. Znalkyňa A.. N. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v osobe mladistvého U. sa jedná o osobnosť s disociálnymi rysmi, pomerne nezrelú, egocentrickú, u ktorej sú primerané pamäťové schopnosti, je všestranne správne orientovaná a táto osoba je schopná popísať dejovú líniu a dejové súvislosti, pričom bola zistená tendencia ku konfabuláciam v zmysle vypĺňania pamäťových medzier novým materiálom. Znalec O.. O. N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že u obžalovaného P. N. nebola zistená duševná choroba, avšak bola zistená duševná porucha, keď u obžalovaného dochádza veľmi
často k nadmernej impulzivite, sociopatickému správaniu, ktoré sa prejavuje opakovaným porušovaním bežných sociálnych noriem, v dôsledku čoho bol v minulosti aj viackrát súdne trestaný. Táto duševná porucha vak nemala žiadny vplyv na obžalovaného z hľadiska ovplyvnenia jeho rozpoznávacích alebo ovládacích schopností v čase spáchania skutku, z čoho vyplýva, že jeho rozpoznávania a ovládacia schopnosť bola úplne zachovaná, obžalovaný chápe zmysel trestného konania v celom rozsahu a nebola u neho zistená závislosť od psychotropných látok s výnimkou tabaku.
Z lekárskej správy z 2.7.2014 vyplýva, že poškodený bol udretý palicou po hlave v dôsledku čoho utrpel rozsiahle krvácanie pod tvrdú plenu, opuch mozgu a mozgového kmeňa so zlomeninou lebečnej kosti a jedná sa o veľmi ťažký úraz. Z lekárskej správy z 8.7.2014 vyplýva, že v priebehu liečenia došlo k ťažkému opuchu mozgu s vytlačením mozgového tkaniva z lebky cez operačnú ranu, na základe čoho sa jedná o nevyliečiteľný stav, ktorý je nezlučiteľný so životom. Z úmrtného listu vyplýva, že poškodený A. S. zomrel dňa 9.7.2014. Z rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 4T 173/2014 z 5.3.2015 vyplýva, že súd v rámci hlavného pojednávania schválil dohodu o vine a treste a rozsudkom uznal okrem iného vinu už odsúdených O. N. a V. Z. zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm.b,c/ Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že ovplyvňovali a zastrašovali svedkov zločinu vo veci obžalovaného P. N. tým spôsobom, že sa vyhrážali maloletým svedkom s úmyslom, aby pri ďalšej výpovedi na polícii uvádzali, že obžalovaný P. N. nebol na mieste činu a že predtým vypovedali preto tak na polícii, lebo ich policajti zbili a zato bol už odsúdenej O. Baloghovej uložený trest odňatia slobody v trvaní XX mesiacov na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 60 mesiacov a už odsúdenej V. Z. uložený trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 48 mesiacov a zároveň obidvom odsúdeným súd prikázal nepriblížiť sa ku poškodeným O. F., O. S., F. O., R. O., W. O. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a úmyselne sa nezdržiavať v blízkosti obydlia poškodených. Zo špecifikácie príkaznej zmluvy vyplýva, že poškodená O. F. mala náklady na pohreb svojho brata- poškodeného S. v sume 698,40 €. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie je zrejmé, že k fyzickému útoku na poškodeného A. S. došlo pred bránou rodinného domu samotného poškodeného. Z rozhodnutia Obvodného úradu Michalovce sp.zn. AM 2010/01832 zo 14.6.2010 vyplýva, že obžalovaný P. N. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch z dôvodu fyzického napadnutia palicou O. N. a vulgárneho nadávania na ňu, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 25 €. Z rozhodnutia Obvodného úradu Michalovce sp.zn. AM XXXX/XXXXX z 15.4.2011 vyplýva, že obžalovaný P. N. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch z dôvodu udretia O. N. dvakrát päsťou do zadnej časti hlavy, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 €. Zo správy o povesti mladistvého U. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce z 5.8.2014 okrem iného vyplýva, že pri osobnom rozhovore s pracovníkom úradu uviedol, že svoju prvotnú výpoveď chce zmeniť, pretože bola uskutočnená pod vplyvom jeho priateľky L. ( jeho družka a sestra obžalovaného N.), aby chránil jej brata, táto prvotná výpoveď sa nezakladá na pravde a preto chce znovu vypovedať, lebo už má dosť klamstiev a vyhrážok zo strany rodiny a jeho priateľky a všetky skutočnosti, ktoré mladistvý uvádzal v prvotnej svojej výpovedi uvádzal iba zo strachu o svoj život a život svojej matky. Z rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8T 181/2009 z 12.4.2010 vyplýva, že obžalovaný A. S. ( v tejto veci poškodený ) bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením na výkon trestu so stredným stupňom stráženia pre vyhrážanie sa zabitím poškodenej O. S. a ďalším blízkym osobám. Obžalovaný P. N. je z miesta bydliska hodnotený ako osoba, ktorá nemá v obci dobrú povesť a rodina obžalovaného nemá vytvorené dobré vzťahy s ostatnými obyvateľmi v obci, je nezamestnaný, doposiaľ bol sedemkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 3T 121/2004 zo 14.10.2004 pre trestný čin podľa § 171 ods. 1 písm.c/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu v druhej NVS, ktorý vykonal 25.4.2006. Súd zamietol na hlavnom pojednávaní návrhy obhajoby na osobitné oboznámenie fotografie poškodeného, predvolanie brata obžalovaného V. N. , vypočutie vyšetrovateľa PZ, ktorý vypočúval poškodenú F., prečítanie výpovede svedka F. U. z prípravného konania v procesnom postavení svedka, pretože fotografia poškodeného po spadnutí je súčasťou vyšetrovacieho spisu a listinné dôkazy vyšetrovacieho spisu už boli oboznamované v rámci hlavného pojednávania, brat obžalovaného V. N. už bol vypočutý na hlavnom pojednávaní, keď odmietol ako blízky príbuzný obžalovaného vypovedať,
vyšetrovateľa PZ aj podľa stálej judikatúry nie je možné vypočúvať k obsahu zápisníc a taktiež by bolo nezákonné čítať výpoveď F. U. z prípravného konania v procesnom postavení svedka, pretože jeho procesné postavenie sa medzitým zmenilo, keď mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin pre ktorý bol v tejto súdnej veci aj právoplatne odsúdený. Súd vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán dospel k jednoznačnému záveru, že prokurátor v rámci hlavného pojednávania, vykonaného kontradiktórnym spôsobom preukázal, že obžalovaný P. N. dňa 2.7.2014 obidvoma rukami udrel hrubou drevenou palicou po hlave poškodeného A. S., ktorému spôsobil týmto úderom nezlučiteľné zranenia so životom v dôsledku ktorých poškodený aj zomrel a po prvotnom smrteľnom údere obžalovaného P. N. poškodeného ešte udrel palicou dvakrát po chrbte a dvakrát po hlave aj ml. F. U., ktorý mu spôsobil ľahké zranenie, ktoré nemalo vplyv na smrť poškodeného a týmto svojím konaním obžalovaný P. N. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr.zák. po objektívnej aj subjektívnej stránke, pretože poškodenému v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu z nedbanlivosti spôsobil smrť a taktiež svojím konaním naplnil aj znaky skutkovej podstaty prečinu výtržnosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm.a, ods. 2 písm.b,c, Tr.zák., pretože napadol poškodeného na mieste prístupnom verejnosti a dopustil sa výtržnosti v prítomnosti osôb mladších ako osemnásť rokov. Obžalovaný P. N. týmto svojím konaním porušil právne vzťahy chránené Trestným zákonom spočívajúce v ochrane života a zdravia, ako aj verejného poriadku. Súd pri vyhodnocovaní zákonným spôsobom vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní dospel k jednoznačnému záveru, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba prokurátorom sa stal, skutok je trestným činom a skutok spáchal obžalovaný N. spolu s už odsúdeným ml. F. U. a pri hodnotení vykonaných dôkazov vychádzal z nasledujúcich skutočností. Obžalovaný P. N. poprel spáchanie trestného činu s tým, že v kritickom čase vôbec ani nebol na mieste kde došlo k útoku na poškodeného A. S. a videl ako tohto bil ml. F. U., ktorý sa v prvotnej výpovedi aj ku spáchaniu trestného činu aj priznal, avšak k tejto výpovedi obžalovaného P. N. je potrebné uviesť, že síce je pravdou, že ml. F. U. sa v prvotnej výpovedi priznal ku spáchaniu skutku, avšak následne túto svoju výpoveď zmenil a logicky odôvodnil tým, že prvotné jeho priznanie bolo spôsobené presviedčaním jeho družky - sestry obžalovaného N. a tým, že chcel pomôcť obžalovanému P. N., keďže je mladistvý a myslel si, že dostane podmienečný trest a ako vyplýva aj z listinného dôkazu spočívajúceho v pohovore pracovníka Úradu práce,soc.vecí a rodiny v Michalovciach s ml. F. U., tento bol ovplyvnený k priznaniu sa jeho priateľkou L. N. ( sestra obžalovaného N.) s cieľom ochrany jej brata a prvotne sa priznal ku spáchaniu skutku iba zo strachu o svoj život a život svojej matky U. a keďže už mal dosť klamstiev a vyhrážok zo strany rodiny N., tak sa rozhodol znovu vypovedať na polícii a vypovedal tak, že bol to práve obžalovaný P. N. , ktorý palicou silným úderom udrel poškodeného A. S. po hlave a samotná rana obžalovaného N. bola taká silná akoby auto narazilo do stromu a z tejto rany obžalovaného N. bol sám šokovaný a potom on sám niekoľkokrát udrel po chrbte poškodeného a ako taktiež uviedol ml. U., tak samotný obžalovaný N. mu neskôr povedal, že palicu, s ktorou udrel poškodeného, porúbal a dal ju spáliť do kozuba. Pravdivosť zmeny výpovede ml. U., ktorou usvedčil spoluobžalovaného P. N. zo spáchania trestného činu vo svojej druhej- pozmenenej výpovedi potvrdzuje aj matka obžalovaného I. U., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že jej syn chcel vinu najprv zobrať na seba pretože podľa synových slov to tak chcela od neho rodina N.. V nadväznosti na vyššie uvedenú skutočnosť súd poukazuje na výpoveď už právoplatne odsúdeného F. U. ako svedka na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorý na hlavnom pojednávaní ako svedok jednoznačne usvedčil obžalovaného P. N. zo spáchania žalovaného trestného činu, keď jednoznačne potvrdil, že kritického dňa udrel obžalovaný N. poškodeného A. S. a tento sa následne po údere ani nepohol a najprv svedok zobral vinu na seba len na základe presviedčania celej rodiny obžalovaného N., že ako mladistvý dostane len podmienečný trest. Obžalovaný P. N. je zo spáchania trestného činu, pre ktorý na neho bola podaná obžaloba okrem usvedčenia ml. U. jednoznačne usvedčovaný ďalšími svedeckými výpoveďami osôb, ktoré boli prítomné pri útoku na poškodeného a to poškodenými O. F., O. S., svedkami I. U., O. S., O. O., ako aj maloletými osobami F. O., R. O., G. F., F. F., ale aj ďalšími dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Vyššie uvedení svedkovia jednoznačne vo svojich výpovediach potvrdili, že obžalovaný P. N. bol na mieste činu ( a teda nie je pravdivá jeho obrana, že na mieste činu vôbec nebol) a bol to práve on, kto hrubou palicou, resp. latou udrel silnou ranou poškodeného A. S. po hlave, v dôsledku čoho tento spadol na zem, začal krvácať, chrčal a až následne poškodeného tenkou palicou napadol aj ml. F. U. a
z výpovedí svedkov je zrejmé, že po tomto údere sa obžalovaný P. N. ešte aj vyhrážal ďalším osobám v tom zmysle či chcú dostať tiež. V súvislosti s usvedčujúcimi výpoveďami súd poukazuje osobitne na prečítané výpovede maloletých osôb, z ktorých svedok F. O. uviedol, že už odsúdené V. Z. a O. N. pre inú trestnú činnosť ho po prvotnej výpovedi na polícii, v ktorej opísal, že na poškodeného zaútočil obžalovaný N., tohto nahovárali na krivú výpoveď na polícii s tým, že ak tak neurobí, tak zdochne, pričom maloletý R. O. naviac uviedol, že obžalovaný P. N. si zavolal jeho a jeho brata asi po 15 minútach po tom, čo udrel poškodeného, aby im hovoril, že pred políciou majú vypovedať tak, že on ( obžalovaný N.) nebol na mieste činu. Samotné vyhrážky a vydierania zo strany už odsúdených v inej veci O. N. a V. Z. potvrdil aj otec maloletých osôb R. O.. Samotné správanie sa už odsúdených O. N. a V. Z. spočívajúce vo vydieraní a vyhrážaní sa maloletým svedkom a ich následné odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 4T 173/2014 z 5.3.2015 taktiež svedčí o tom, že bol to obžalovaný P. N., ktorý prvotne napadol poškodeného S., pretože tieto v tejto veci svedkyne nahovárali maloletých svedkov, aby zmenili svoju prvotnú výpoveď ktorou usvedčovali obžalovaného P. N. z fyzického útok na poškodeného a aby pri ďalšom vypočutí na polícii podali krivú výpoveď, ako to uvádzali aj samotní maloletí svedkovia, z čoho je zrejmé, že aj samotné svedkyne N. a Z. týmto konaním potvrdili, že prvotná výpoveď týchto maloletých svedkov spočívajúca v usvedčení obžalovaného P. N. zo spáchania zločinu zabitia bola pravdivá, pretože ak by tieto výpovede maloletých svedkov neboli pravdivé, tak prečo by potom blízke osoby obžalovaného N. nahovárali týchto maloletých svedkov na zmenu výpovede ? Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá a to , že dôvodom takéhoto nahovárania maloletých svedkov na zmenu výpovede bola vedomosť samotných blízkych osôb obžalovaného P. N. o ním spáchanej trestnej činnosti, spočívajúcej v prvotnom smrteľnom útoku na poškodeného S.. Súd poukazuje aj na ďalšie výpovede maloletých osôb a to G. F. a F. F.- maloletých detí poškodenej O. F., ktorí boli prítomní pri spáchaní skutku a ktorí taktiež jednoznačne usvedčili obž. P. N. z toho, že bol to on, ktorý prvý fyzicky palicou zaútočil na poškodeného S.. O. svedok F. F. taktiež vo svojej výpovedi potvrdil, že ml. U. až následne udrel štyrikrát palicou poškodeného a túto skutočnosť potvrdil aj maloletý svedok G. F. s tým, že mladistvý U. udrel dvakrát poškodeného po chrbte a dvakrát po hlave. Vzhľadom na počet vyššie uvedených svedkov a ich priame svedectvá o prvotnom útoku obžalovaného P. N. na poškodeného A. S. súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný P. N. kritického dňa ako prvý bezdôvodne, hrubým spôsobom, zozadu na k nemu chrbtom otočeného poškodeného fyzicky zaútočil hrubou palicou tak, že tohto udrel silným úderom obidvoma rukami po hlave a tomuto spôsobil smrteľné zranenia, ktorým následne poškodený v nemocnici podľahol a taktiež súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že následne po tomto útoku ml. F. U. ešte tenšou palicou udrel poškodeného a týmito údermi mu spôsobil ľahké zranenia, ktoré neboli v príčinnej súvislosti so smrťou poškodeného a preto súd nemal najmenšie pochybnosti o vine obžalovaných zo spáchania trestných činov pre ktoré na nich bola podaná obžaloba. Okrem priamych dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania vyššie uvedených trestných činov ho usvedčujú zo spáchania žalovaných trestných činov aj výsluchy znalcov, osobitne znalca O.. H. ale aj O.. Z. a ich znalecké posudky. R. O.. H. vo svojom prvom výsluchu poukázal na jednotlivé zranenia, ktoré boli spôsobené pri útoku na poškodeného, pričom dospel k záveru, že smrteľné zranenie poškodeného mohlo byť spôsobené drevenou latou a pri svojom druhom výsluchu po vrátení veci pripustil aj tú skutočnosť, že predmetné zranenie mohlo byť spôsobené aj nejakou palicou okrúhleho tvaru, pričom však nesúhlasil s tým, aby znalec dospel k záveru o pravdepodobnosti úderu zaistenou palicou len z toho dôvodu, že na nej bola zistená zaistená krv poškodeného. Znalec O.. Z. vo svojej prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní podrobne opísal zranenia, ktoré sa v podstate zhodovali aj so zraneniami opísanými znalcom O.. H., podrobne sa vyjadril k dvom fázam útoku na poškodeného a to v prvej fáze - smrteľnému úderu a druhej fáze - úderu , ktorým boli spôsobené menšie zranenia, ktoré nemali vplyv na smrť poškodeného.Tento znalec vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 26.3.2015 jednoznačne uviedol, že pri druhej fáze útoku na poškodeného došlo k plošnej hlbokej kožnej odrenine v ľavej temennej oblasti s pomliaždením mäkkých lebečných pokrývok a k ďalším trom pruhovitým krvným podliatinám na chrbte , z toho v dvoch na d ľavou lopatkou a jednom nad pravou lopatkou a tieto zranenia, ktoré mal spôsobiť F. U. by sa v prípade prežitia poškodeného pravdepodobne zhojili do 7 dní a neboli v príčinnej súvislosti so smrťou poškodeného. V súvislosti so smrteľným predmetom naďalej zotrval na rozdiel od autora znaleckého posudku predloženého obhajobou na tom, že týmto smrteľným predmetom mohli byť palice, ale aj drevená lata ( o ktorej hovoril znalec O.. H.), a len vzhľadom na nájdenú krv na predmete č. X uviedol, že vzhľadom
k tejto skutočnosti pravdepodobne zraňujúcim predmetom bola táto palica- predmet č. 3. Zároveň však pripustil tak ako to pripustil aj znalec O.. H., ale aj znalec O.. O., že smrteľným predmetom mohli byť aj iné predmety, ktoré sa nenachádzali na mieste činu, ktoré neboli na mieste činu zaistené a ktoré neboli ani v súdnej sieni. R. O.. O. vo svojej výpovedi taktiež opísal zranenia, ktoré boli zistené u poškodeného S. a vo svojej výpovedi uviedol, že je menej pravdepodobné,aby došlo k smrteľnému úderu drevenou latou, pretože v tom prípade by bola v blízkosti tržnozmliaždenej rany zistená ďalšia rana, avšak k tomu je potrebné uviesť, že tento jeho záver je v rozpore s výsluchmi obidvoch vyššie uvedených znalcov, ktorí pripustili možnosť spôsobenia takéhoto smrteľného zranenia aj takouto drevenou latou, na základe čoho súd považuje tento znalecký posudok predložený obhajobou v tejto časti za neobjektívny a v súvislosti s tvrdeniami tohto znalca, ale aj znalca O.. Z. o pravdepodobnosti smrteľného udretia poškodeného predmetom č. X len na základe tejto skutočnosti, že bola zaistená krv na tomto predmete za neobjektívny a predčasný, pretože v uvedenom prípade je takýto záver už záverom právnym a takýto záver znalca O.. O. v uvedenom prípade bol uvedený bez akéhokoľvek preštudovania výpovedí svedkov, resp. aj obžalovaných z prípravného konania, ale aj zápisníc z hlavného pojednávania, pretože v prípade oboznámenia sa s celým spisovým materiálom by znalec zistil, že v uvedenom prípade po prvom útoku na poškodeného na základe výpovedí svedkov poškodeného okamžite popritom, že upadol do bezvedomia a že chrčal, zaliala ho aj krv a následne na to ho ešte udrel ml. F. U. a táto krv mohla pochádzať na tomto predmete aj z tohto úderu ml. F. U. po jeho úderoch z krvi, ktorá bola či už na hlave, alebo aj vedľa hlavy poškodeného S.. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď samotného ml. U., ktorý uviedol, že obžalovaný P. N. predmet útoku na poškodeného S. zobral so sebou a tento následne doma rozrúbal a spálil, pričom on predmet - palicu, s ktorým následne po udretí obžalovaného N. udrel poškodeného, hneď odhodil na mieste činu a preto je úplne prirodzené, že zaistená palica môže byť tá, ktorou došlo až k druhému udretiu poškodeného zo strany mladistvého U. v čase, keď poškodený S. bol zaliaty krvou po smrteľnom prvom údere obžalovaného P. N., čo potvrdilo množstvo vypočutých svedkov a ktorý následne z miesta činu ušiel, pričom cestou sa ešte vyhrážal iným osobám. Obhajoba navrhla vypočuť na predposlednom hlavnom pojednávaní pred meritórnym rozhodnutím prvostupňového súdu štyroch svedkov, ktorí mali dosvedčiť, že jedna zo svedkýň, ktorá usvedčovala obžalovaného P. N. zo spáchania trestného činu zabitia, nebola v čase útoku na mieste incidentu a na základe tohto návrhu súd vypočul svedkov A. B., L. O., O. C., ktorí bývajú na tom istom dvore a M. U., ktorý mal v tom čase pracovať na dvore O. N.. Výpovede týchto svedkov je nutné považovať za nedôveryhodné a to vzhľadom k tomu, že s výnimkou svedka M. U. všetci v podstate potvrdili, že v kritickom čase mala byť svedkyňa O. S. na dvore u A. B. - na káve a po započutí kriku mali všetci vybehnúť pred rodinný dom a odtiaľ mali vidieť ležať poškodeného S. na zemi, avšak z vykonaného dokazovania, vrátane podanej obžaloby je zrejmé, že k útoku na poškodeného malo dôjsť medzi 15,00 h až 16,00 h, pričom zo samotného výsluchu svedka A. B. vyplýva, že svedkyňa S. bola u neho na káve v čase okolo XX,XX h a zdržala sa tam asi dvadsať minút, teda z dvora svedka A. B. odišla približne tri až štyri hodiny predtým než sa mal stať skutok, z čoho je zrejmé, že nie sú pravdivé výpovede týchto svedkov, že v čase útoku na poškodeného S. mala byť táto svedkyňa na dvore u A. B.. Svedkyňa O. S. vo svojej výpovedi ani nepoprela, že kritického dňa bola na káve u A. B., avšak v čase ako to potvrdil samotný svedok A. B. a potom odišla domov a bola svedkom útoku obž. P. N. na poškodeného A. S.. Súd taktiež vyhodnotil ako nedôveryhodnú výpoveď svedka M. U., ktorý údajne mal kritického dňa pracovať pri rodinnom dome N. a mal vidieť ako ml. F. U. buchol nejakou palicou poškodeného mladého muža, avšak časovo sa ani ku skutku, ani ku svojím odchodom do H. a za otcom a príchodom naspäť do rodinného domu N. nevedel vyjadriť a naviac s istotou nevedel povedať, či obž. P. N. bol na mieste incidentu alebo nebol. V súvislosti s jeho výpoveďou súd uvádza, že táto jeho výpoveď tak ako aj výpoveď samotného obžalovaného P. N. je v úplnom rozpore s výpoveďami ostatných priamych svedkov, ktorí usvedčujú obžalovaného zo spáchania trestného činu a výpovede týchto usvedčujúcich svedkov sú aj v rozpore s výpoveďou sestry obžalovaného L. N. a je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, aby po prípadnom právoplatnom rozhodnutí v tejto veci posúdili tieto výpovede aj z hľadiska prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti. Súd môže uznať vinu obžalovaného , resp. obžalovaných zo spáchania trestného činu vtedy ak existuje súhrn priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania trestného činu. Podľa názoru súdu v uvedenom prípade existuje súhrn priamych aj nepriamych dôkazov spočívajúcich v svedeckých výpovediach poškodených F., S., svedkov S., U., O., F. O., W. O., R. O., G. F., F.
F., znaleckých posudkov, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti usvedčujú obžalovaného N. zo spáchania trestných činov pre ktoré na neho bola podaná obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry Michalovce a týmito dôkazmi prokurátor preukázal vinu tohto obžalovaného na hlavnom pojednávaní, uniesol dôkazné bremeno a preto súd uznal po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní vinu obžalovaného P. N. zo spáchania zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr.zák., ako aj zo spolupáchateľstva prečinu výtržníctva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm.a, ods. 2 písm.b,c Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.a/ Tr.zák. (pred maloletými osobami), pričom neuveril obrane obžalovaného P. N., že sa nedopustil trestného činu považujúc jeho obranu za vymyslenú, účelovú, v snahe vyhnúť sa spravodlivému potrestaniu za žalované trestné činy a uložil obžalovanému P. N. nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní desať rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd konštatuje, že aj keď sa obhajoba pokúsila spochybniť nepriamy dôkaz - predchádzajúce znalecké posudky, tak súd nemôže prihliadať len na tento dodatočne predložený spochybňujúci znalecký posudok, ktorý bol naviac vyvrátený výsluchom znalca MUDr. H., ohľadne drevenej laty aj výsluchom znalca MUDr. Z. a ohľadne zraňujúceho predmetu aj ďalšími jednotlivými priamymi dôkazmi spočívajúcimi vo výpovediach priamych vyššie uvedených svedkov, ktoré dôkazy si súd nemôže dovoliť odignorovať a to naviac ak sa jedná o jednoznačné, priame dôkazy a znalecký posudok obhajoby bol vypracovaný bez oboznámenia sa aj s týmito priamymi dôkazmi. Súd naviac poznamenáva, že ani v obžalobe, ani v už zrušenom prvostupňovom rozsudku nebolo nikde uvedené, že obžalovaný P. N. mal spáchať útok na poškodeného jednoznačne drevenou latou, použitie ktorej sa snaží obhajoba spochybniť vo svojom znaleckom posudku. Naviac ohľadne smrtiaceho zraňujúceho predmetu, ktorý mal mať v rukách samotný obžalovaný P. N. súd nielen opakovane poukazuje na svedecké výpovede priamych svedkov, ktorí na vlastné oči videli ako obžalovaný P. N. udrel palicou po hlave poškodeného A. S., ktorý ostal nehybne ležať na zemi, chrčal a zaliala ho krv, ale poukazuje aj na niektoré výpovede týchto svedkov ako napr. F. U., maloletý G. F., O. S., O. S.,O. O., ktorí vo svojich výpovediach uvádzali, že po udretí palicou poškodeného A. vojakoviča túto palicu obžalovaný P. N. zobral so sebou, z čoho je jednoznačne zrejmé, že predmet, ktorým došlo ku smrteľnému útoku aj zraneniu poškodeného nebol k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a nie je k dispozícii ani na súde, keďže tento predmet podľa výpovede svedka F. U. tento obžalovaný porúbal a spálil, aby neexistoval podľa obžalovaného žiadny dôkaz proti nemu. V súvislosti s obranou obžalovaného prednesenou obhajobou aj na záverečnom hlavnom pojednávaní súd záverom poznamenáva, že obrana obžalovaného bola založená v podstate na dvoch skutočnostiach a to na prvej skutočnosti, že sa vôbec nenachádzal na mieste činu a na druhej skutočnosti spočívajúcej v tom, že smrteľný úder zasadil poškodenému ml. F. U., ktorý sa pri prvej výpovedi aj priznal ku tomuto skutku. Súd považuje za potrebné záverom opätovne zdôrazniť, že samotná účasť na mieste činu obžalovaného P. N. bola potvrdená množstvom priamych svedkov, vrátane maloletých detí, ktorí jednoznačne nielenže potvrdili účasť tohto obžalovaného na mieste činu, ale aj jeho samotný prvý útok a to útok smrteľný, ako sa neskôr ukázalo na poškodeného, ktorý okamžite spôsobil bezvedomie, chrčanie poškodeného a jeho zaliatie krvou. Účasť obžalovaného na tomto útoku a spáchaní trestných činov je potvrdená aj už právoplatným odsúdením či už matky odsúdeného alebo aj jeho družky (N., Z.), ktoré ovplyvňovali a vyhrážali sa maloletým deťom s cieľom zmeniť ich pôvodné výpovede pred políciou o napadnutí poškodeného samotným obžalovaným P. N.. V súvislosti s druhou skutočnosťou, prednesenou obhajobou ale aj samotným obžalovaným, spočívajúcej v tom, že prvotný úder spôsobil ml. F. U., keďže sa priznal ku spáchaniu tohto činu a že len samotný páchateľ vie tak presne popísať spôsob spáchania trestného činu, súd uvádza, že aj táto jeho obrana je nepravdivá, účelová a bola vyvrátená samotným výsluchom znalca MUDr. H. a jeho znaleckým posudkom, ktorý vylúčil pravdivosť prvotnej výpovede mladistvého U., keď uviedol, že ak by udrel mladistvý U. poškodeného v takom postavení ako ho opísal, tak by rana na hlave bola v horizontálnej rovine, ale v skutočnosti však bola rana v rovine vertikálnej. V nadväznosti na túto skutočnosť ako aj na znalecký posudok z odboru psychológie súd pripúšťa, že mladistvý F. U. klamal minimálne raz v uvedenom prípade čo je samozrejmé, keďže raz pri prvej svojej výpovedi zobral vinu na seba a pri svojej druhej výpovedi svoju pôvodnú výpoveď zmenil. Z tejto skutočnosti je zrejmé, že nemohol v obidvoch prípadoch hovoriť pravdu,avšak aj s poukázaním na výpoveď znalca, ale aj na výpovede ďalších priamych svedkov, na ktoré už súd vyššie poukázal, je zrejmé, že mladistvý F. U. skutočne klamal a to vtedy, keď pri prvej výpovedi zobral vinu na seba snažiac sa pod vplyvom obžalovanému blízkych osôb zachrániť obžalovaného N. a že skutočne hovoril pravdu vtedy, keď svoju pôvodnú výpoveď zmenil a keď jednoznačne usvedčil zo spáchania tohto brutálnym spôsobom spáchaného trestného činu obžalovaného P. N..
Na poslednom hlavnom pojednávaní bol vypočutý znova F. U. a to tentokrát v procesnom postavení svedka a znova jednoznačne usvedčil obžalovaného P. N. zo spáchania smrteľného zranenia poškodenému a taktiež logicky odôvodnil zmenu svojej prvotnej výpovede tým, že bol presviedčaný blízkymi príbuznými obžalovaného P. N. k tomu, aby zobral vinu na seba. Ohľadne zaistenej krvi poškodenej F. na palici č. 3 táto túto skutočnosť vysvetlila tým, že bola bitá vo dvore O. N. a jej dcérou a táto krv mohla pochádzať z jej hlavy, pričom vzhľadom na lekárske potvrdenie nachádzajúce sa v spise o tržnej rane na hlave poškodenej po napadnutí týmito osobami súd hodnotí túto výpoveď ako vierohodnú a čo sa týka krvi nebohého na tejto palici, tak túto skutočnosť svedok U. ani poškodená nevedeli vysvetliť, avšak vzhľadom na už zistené skutočnosti je nepochybné, že smrtiacu zbraň zobral po spáchaní skutku so sebou obžalovaný P. N. a teda smrtiacou zbraňou nie je žiadna zo zaistených palíc na mieste činu. Súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanovením §§ 34, 36, 37, 38 Tr.zák. s tým, že prihliadol na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom uložil obžalovanému P. N. vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní desať rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, prihliadajúc na prevažujúci počet priťažujúcich okolností, keď obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný ( § 37 písm.m Tr.zák.) a spáchal viac trestných činov ( 37 písm.h/ Tr.zák. ), pričom sa jedná o osobu, ktorá nielenže bola v minulosti už viackrát súdne trestaná, ale fyzickými útokmi voči svojim blízkym bola v minulosti uznaná vinnou aj zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, tohto trestného činu sa obžalovaný P. N. dopustil hrubým spôsobom, keď zozadu hrubou palicou napadol poškodeného, ktorý chcel odísť do dvora rodinného domu, spôsobil poškodenému smrteľné zranenia, za ktoré sa rodine zosnulého vôbec neospravedlnil, neprejavil žiadnu ľútosť nad svojím konaním, ktorým spôsobil nenapraviteľný následok pre poškodeného a preto súd nevzhliadnuc u obžalovaného ani jednu poľahčujúcu okolnosť, uložil obžalovanému úhrnný ( spáchal dva trestné činy) trest odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby a zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd považuje vyššie uvedený trest za správny, primeraný a zákonný , ktorý splní účel tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie s tým, že obžalovaný bude viesť po jeho vykonaní riadny život, nebude páchať ďalšiu trestnú činnosť a zároveň tento tresty bude dostatočne odstrašujúco pôsobiť na ďalších členov spoločnosti s tým, aby sa takejto, ale ani inej trestnej činnosti v spoločnosti nedopúšťali. Súd taktiež uložil obžalovanému P. N. nahradiť poškodenej O. F. škodu, ktorá jej vznikla v súvislosti so zabezpečením pohrebu poškodenému A. S. a to v sume 698,42 €, pretože poškodená si uplatnila škodu riadne a včas a táto škoda bola písomne vyčíslená. Súd uložil túto povinnosť len obžalovanému P. N., pretože práve tento obžalovaný spôsobil poškodenému smrteľné zranenia, ktorým v nemocnici aj podľahol. V nadväznosti na toto rozhodnutie súd odkázal poškodenú O. F. so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže ňou uplatnený nárok na náhradu škody bol vyšší oproti priznanej čiastke, ktorú zaviazal súd obžalovaného nahradiť poškodenej pretože len táto finančná čiastka v sume 698,42 € bola riadne preukázaná Súd odkázal poškodenú O. S. s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy na občianske súdne konanie, pretože v uvedenom prípade je potrebné vykonať o tomto nároku ďalšie dokazovanie , ktoré by presiahlo rámec nevyhnutného dokazovania za účelom rozhodnutia o vine a treste v tomto konaní a zároveň odkázal W. zdravotnú poisťovňu a.s. s jej nárokom na občianske súdne konanie, keďže časť zranení spôsobil poškodenému aj mladistvý a preto je potrebné diferencovať tieto zranenia za účelom rozdelenia povinností jednotlivých obžalovaných k náhrade škody a preto je potrebné taktiež za týmto účelom vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec nevyhnutného dokazovania za účelom rozhodnutia o vine a treste v tejto veci.
S poukázaním na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.