Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/102/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Á. T., W.. XX.X.XXXX, v konaní zast kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: R. T., W.. X.X.XXXX, F. V., G.. L. X/XX E. H. L., W.. XX.X.XXXX, F. V., X..F.. N. XX/X, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto

rozhodol:

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa maloleté dieťa Á. T., W.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

U p r a v u j e sa styk otca s mal. Á. a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod do nedele do 15:00 hod. a každý týždeň v utorok od 15:00 hod do 17:00 hod a vo štvrtok od 15:00 hod do 17:00 hod.

Matka je p o v i n n á dieťa riadne pripraviť a včas odovzdať otcovi v mieste bydliska mal. dieťaťa a otec je p o v i n n ý dieťa riadne a včas vrátiť matke na tom istom mieste.

Súd určuje že otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého Á. mesačne vo výške 70,- Eur počnúc odo dňa 14.4.2016.

Zaostalé zročné výživné na mal. Á. za obdobie od 14.4.2016 do 30.9.2016 vo výške 389,10 Eur, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným až do vyrovnania v mesačných splátkach vo výške 5,- Eur a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Výživné je zročné vždy do 20-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Matka mal. dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu. Žiadala súd, aby mal. dieťa zveril do jeho osobnej starostlivosti, upravil styk otca s mal. dieťaťom a určil výživné vo výške 80,- Eur odo dňa podania návrhu. Poukázala na to, že s otcom mal. dieťaťa nežijú spolu jeden a pol roka. Počas celého tohto obdobia otec zaplatil na výživu dieťaťa tri krát po 70,- Eur pred podaním návrhu.

2. Rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorou sa maloleté dieťa zverilo do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk otca s mal. dieťaťom.

3. Otec s návrhom matky na určenie výživného vo výške 80,- Eur nesúhlasil. Poukázal na to, že je nezamestnaný a úplne bez príjmu, pričom nepoberá žiadne dávky. Uviedol, že naposledy pracoval v Q. so zárobkom 1200,- Eur a odišiel odtiaľ preto že sa mu cnelo za dieťaťom. V Q. pracoval od februára do augusta 2015 a v januári 2016 sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie. Nemal by problém zamestnať sa v zahraničí, ale citovo je naviazaný na syna a on na neho. Potvrdil, že od podania návrhu výživné na dieťa neplatí. Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi nepodal, lebo má neuhradený odvoz odpadu, teda dlhuje Mestu.

4.Kolízna opatrovníčka doporučila rodičovskú dohodu schváliť a doporučila určiť výživné vo výške 80,- Eur odo dňa podania návrhu s poukazom na to, že rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť je povinný usmerňovať svoje pracovné aktivity tak, aby si túto povinnosť mohol plniť.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s RL mal. dieťaťa, podaním otca zo dňa 1.8.2016, správou zo šetrenia pomerov a z pohovoru s mal. dieťaťom, oznámenie o evidencií otca, potvrdenie o evidencií, potvrdenie o mzde matky, rozpis výdavkov, predĺženie nájomnej zmluvy, potvrdenie o evidencií matky, správa zo šetrenia pomerov a správa z pohovoru s mal. dieťaťom zo dňa 26.9.2016 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

6.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia mal. dieťaťa prerušili spolužitie jeden a pol rokom. Od uvedeného obdobia osobnú starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje matka. Otec až do podania návrhu zaplatil tri krát po 70,- Eur titulom výživného. Vzťah otca s dieťaťom je dobrý, denne sa stretávajú. Matka pracuje na základe dohody v spoločnosti Z., L..C..I.., kde jej mesačný príjem za mesiac máj 2016 predstavuje 17,73 Eur, za jún 2016 - 60,48 Eur za mesiac júl 2016 - 125,- Eur. Matka je vedená ako nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky, privyrába si tepovaním a z tejto činnosti mesačne zarobí cca 200,- Eur. PND poberá vo výške 23,50 Eur, žije v prenajatom dvoj izbovom byte spolu s mal. dieťaťom a platí za nájomné a režijné výdavky 300,- Eur. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. Do spisu založila rozpis výdavkov na mal. dieťa. Mal. dieťa navštevuje 4. ročník ZŠ, učí sa dobre. Vo voľnom čase navštevuje neplatený krúžok. Mesačne za družinu platí 10,- Eur, za obedy 20-30,- Eur, s nástupom do školy v septembri zaplatila 10,- Eur za divadlo, za zošity 12,- Eur, kniha na náboženstvo 4,50 Eur, veci na maľovanie 25,- Eur, prezúvky 5,- Eur, hygienické potreby 7,- Eur, za používanie telefónov platí kredit 2 x po 6,- Eur. Otec je nezamestnaný bez príjmu, nepoberá žiadne dávky. Od januára 2016 je zaevidovaný ako uchádzač o zamestnanie. O pomoc v hmotnej núdzi nepožiadal, pretože má dlh voči mestu. Rekvalifikačný kurz nemohol absolvovať, nakoľko má dlžoby v súvislosti s jeho živnosťou. Otec uviedol, že naposledy pracoval v Q., kde zarábal 1 200,- Eur. Odišiel odtiaľ lebo sa mu cnelo za dieťaťom. V Q. pracoval od februára od augusta 2015. Vykonával prácu mäsiara. Uviedol, že nemal by problém zamestnať sa v zahraničí, ale citovo je naviazaný na syna a syn na neho. Taktiež uviedol, že by sa mohol zamestnať kdekoľvek, nakoľko si myslí, že vedel by robiť všetko ale jeho práca musí byť adekvátne ohodnotená. Býva v jednoizbovom byte sám, nájomné neplatí, pretože byt je jeho známeho. Výdavky na bývanie má 80,- Eur. Za mobilný telefón 6-8,- Eur mesačne, za zabezpečenie svojej stravy 100-150,- Eur mesačne, okrem toho má výdavky na základné ošatenie. Vykonáva príležitostné práce, ktorými si zarobí 150-200,- Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na dotaz súdu, prečo sa neuchádza o voľné pracovné miesta v V. L. V., kde neustále prijímajú pracovné sily, otec uviedol, že vzhľadom na prístup zamestnávateľa k zamestnancovi bude jesť radšej mastný chlieb.

7.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 26 Zákona o rodine , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

8. Súd v časti starostlivosť o dieťa a v časti styku otca s mal. dieťaťom schválil rodičovskú dohodu, nakoľko je v súlade so záujmom mal. dieťaťa v zmysle článku 5 Zákona o rodine.

9.V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na vek a potreby mal. dieťaťa ako aj pomery rodičov, primeraná výška výživného predstavuje 70,- Eur. Matkou preukázané výdavky na mal. dieťa jednoznačne odôvodňujú súdom stanovenú výšku výživného. Matka i keď je nezamestnaná vynakladá maximálne úsilie na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu mohla plniť a to tým že pracuje na dohodu a má aj vedľajší príjem z tepovania. Otec naopak je nezamestnaný, bez nároku na pomoc v hmotnej núdzi čo spôsobil svojím vlastním pričinením keďže má dlžobu vo vzťahu k Mestu aj v súvislosti so svojou živnosťou. Posledným zamestnávateľom otca bol zamestnávateľ v Q., kde v zmysle vyjadrenia otca jeho príjem predstavoval 1200,- Eur. Od tohto zamestnávateľa odišiel z toho dôvodu, že sa mu cnelo za dieťaťom. Sám uviedol, že nemá problém kdekoľvek sa zamestnať ale chce aby jeho práca bola adekvátne ohodnotená a preto pracovné ponuky, ktoré sú bežne v okrese prístupné odmieta. Súd bol toho názoru že s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, prospechu a zobral na seba aj také majetkové riziká vo forme dlžôb, ktoré sú neprimerané a bránia mu v realizovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd pri určovaní výživného vychádzal predovšetkým z potrieb mal. dieťaťa a bol toho názoru, že výška bežných výdavkov na mal. dieťa v zmysle vyčíslenia matkou predstavuje 30,- Eur obed, 6,- Eur telefón, 10,- Eur družina, pričom matka platí za bývanie 300,- Eur a domácnosť užíva spolu s mal dieťaťom a keďže dieťa rovnako ako matka musí bývať, umývať sa, byť vo vykúrenom prostredí polovička nákladov na bývanie zodpovedá výdavkov mal. dieťaťa. Potom bez stravy, ktorá odhadom pri veku dieťaťa 10 rokov môže predstavovať 100-150,- Eur, mesačné výdavky predstavujú 196,- Eur. Súd berúc do úvahy všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že otec bez ohrozenia svojej životnej úrovne je schopný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 70,- Eur. Súd poznamenáva, že pri takto určenej výške výživného otec na jeden deň v mesiaci, ktorý má 30 dní, prispieva na dieťa 2,33 Eur. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca od 14.4.2016 t.j. od podania návrhu, nakoľko až vtedy si matka uplatnila výživné, pričom jej nič nebránilo, aby súd požiadala o úpravu rodičovských práv a povinností po prerušení spolužitia s otcom mal. dieťaťa, teda v konaní nepreukázala dôvody vhodné osobitného zreteľa. Otcovi mal. dieťaťa vzniklo zaostalé výživné za obdobie od 14.4.2016 do 30.9.2016 vo výške 389,10 Eur. A to za mesiac apríl 2014 zaostalé výživné predstavuje 39,10 Eur ( 70 Eur : 30 dní = 2,30 Eur x 17 dní v mesiaci apríl 2016 = 39,10 Eur). Za mesiace máj - september 2016 zaostalé zročné výživné predstavuje 350,- Eur (5 mesiacov x 70,- Eur = 350,- Eur). Spolu zaostalé zročné výživné predstavuje 389,10 Eur. Uvedené sumu umožnil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 5,- Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok v zmysle § 232 CSP.

10.Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.