Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-294-2015.pdf
PDF · 80.69 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/294/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX L. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Rychnavským, so sídlom Rázusova 111/19, Vranov nad Topľou, o zaplatenie sumy 4 904,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 9C 366/2013-46 zo dňa 19.5.2015, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 957,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 957,49 eur od 2.9.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola uzavretá zmluva o účelovej pôžičke a na jej základe boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 4 293,89 eur. Žalovaný v prospech žalobcu uhradil sumu 336,40 eur. Na istine pôžičky je teda ešte žalovaný povinný zaplatiť sumu 3 957,49 eur. Predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená ani konečná splatnosť pôžičky, teda nie je naplnená dikcia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa zmluvy konečná splatnosť úveru je 47 mesiacov. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutú pôžičku je potrebné podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný je tak na istine pôžičky, pri jej výške 4 293,89 eur, po započítaní úhrady vo výške 336,40 eur, ešte povinný zaplatiť sumu 3 957,49 eur. Súd v tejto časti uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Z dôvodu, že žalovaný riadne a včas pôžičku nesplácal, žalobcu zmluvu vypovedal a vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy v lehote 5 dní od doručenia výpovede. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 27.8.2010 a dodatočná lehota na plnenie uplynula dňa 1.9.2010. Dňom nasledujúcim po tomto dni sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a žalobcovi týmto dňom vznikol nárok na úrok z omeškania. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 2.9.2010, bola 1,00 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 2.9.2010 bola teda 9,00 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9,00 % ročne od 2.9.2010 do zaplatenia zo sumy 3 957,49 eur. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa jedná o zaplatenie sumy 947,33 eur s príslušenstvom, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
3. Proti rozsudku vo vzťahu k výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Potvrdil, že dňa 26.2.2010 uzavrel zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky s pôvodným veriteľom, ako aj to, že túto pôžičku včas nesplácal. Napriek tomu, že súd tieto skutočnosti zistil správne namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ďalšími právne relevantnými skutočnosťami. Uznesením Okresného súdu Prešov z 28.3.2011, č.k. 3K 4/2011-50 bol na neho ako fyzickú osobu vyhlásený konkurz. Správkyňa konkurznej podstaty pojala do konečného zoznamu pohľadávok aj pohľadávku pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a.s. v sume 5 939,52 eur, teda pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Po postúpení pohľadávky dňa 18.10.203 sa účastníkom konkurzného konania stal ex lege žalobca, avšak z rozsudku táto skutočnosť nevyplýva. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Prešov z 17.9.2013 bol konkurz zrušený po splnení konečného rozvrhu, avšak súd konal ďalej o oddlžení. Uznesením Okresného súdu Prešov z 4.3.2015 (teda pred vyhlásením napadnutého rozsudku), č.k. 1NcKR 5/2013-24 bolo žalovanému povolené oddlženie. Žalovaný sa tým bránil v konaní, na čo však súd prvej inštancie neprihliadol. Nesúhlasí s názorom žalobcu v tom, že ak ide o fyzickú osobu zrušením konkurzu nezaniká a že preto jej dlhy možno právne vymáhať až do smrti fyzickej osoby, prípadne od jej dedičov, pretože to popiera význam konkurzu i oddlženia fyzickej osoby. S ohľadom na § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. má za to, že nemožno konať pred všeobecným súdom, pokiaľ je dlžník v konkurze. Podľa jeho názoru nemožno o pohľadávke prihlásenej do konkurzu konať ani v čase povoleného oddlženia, pretože na pohľadávku prihlásenú do konkurzu bude ešte stále plnené. Oddlženie, ak budú splnené všetky podmienky, znamená skončenie povinnosti splácať dlhy po skončení skúšobnej doby. Vzhľadom na uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že aj po tom, čo súd po trojročnom skúšobnom období rozhodne o oddlžení, nestanú sa nevymáhateľnými všetky pohľadávky, keďže mnohí veritelia si zákon vykladajú tak, že pohľadávky, ktoré do konkurzu neprihlásili, si po jeho ukončení môžu vymáhať znovu. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.
6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo vyhovujúcom výroku len na konštatovaní, že vzhľadom na to, že žalovaný nesplácal riadne a včas pôžičku poskytnutú na základe zmluvy o účelovej pôžičke je povinný uhradiť žalobcovi sumu poskytnutú jeho právnym predchodcom avšak bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, a to s ohľadom na absenciu náležitostí vyplývajúcich zo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
7. Žalovaný v podanom odvolaní nespochybňuje základ nároku, avšak namieta, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadol na jeho obranu spočívajúcu v tvrdení, že na žalovaného bol ešte pred podaním žaloby vyhlásený malý konkurz, ktorý bol v priebehu súdneho konania zrušený a následne dňa 4.3.2015 bolo konkurzným súdom povolené oddlženie žalovaného. Mal za to, že vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa s týmito právne relevantnými skutočnosťami v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal, vec aj nesprávne právne posúdil. S uvedenými námietkami žalovaného sa nemá odvolací súd dôvod nestotožniť.
8. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 4 904,82 eur s príslušenstvom dňa 20.5.2013, t.j. v čase, keď podľa tvrdenia žalovaného bol na neho uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 28.3.2011, č.k. 3K 4/2011-50 vyhlásený malý konkurz. Uznesením č.k. 3K 4/2011-121 zo dňa 17.9.2013 bol konkurz na žalovaného po splnení konečného rozvrhu výťažku
zrušený. Následne dňa 4.3.2015 povolil Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1NcKR 5/2013 oddlženie žalovaného. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že pohľadávka pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 5 939,52 eur bola pojatá do zoznamu pohľadávok a v konkurze včas prihlásená.
9. S ohľadom na tieto skutočnosti, ako aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.2.2015 bolo v konaní prinajmenšom sporné to, čo namieta žalovaný, a teda, že v čase povoleného oddlženia nebolo možné konať o pohľadávke prihlásenej do konkurzu.
10. Napriek tomu, že žalovaný v priebehu konania poukazoval na uvedené okolnosti, súd prvej inštancie vo vzťahu k týmto právne relevantným námietkam nezaujal žiadny postoj.
11. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
12. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tiež vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.1 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“
13. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).
14. Keďže v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje riadne a náležité vyporiadanie sa s argumentami a skutočnosťami, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, bolo nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. So zreteľom na to, že tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, zrušil odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorý odvolaním napadnutý nebol, a v rozsahu zrušenia vrátil vec v súlade s § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať vo vyššie naznačených intenciách, teda posúdiť odôvodnenosť nároku žalobcu s ohľadom na ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii týkajúce sa oddlženia žalovaného. Následne bude jeho úlohou vo veci zákonne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bol jeho právny záver presvedčivý a spôsobilý podať odpoveď na relevantné otázky.
16. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 CSP).
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).