Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-3-2016.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/3/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému J.. Q. K., nar. XX.X.XXXX v A., pre prečin poškodzovania cudzej veci formou účastníctva podľa § 21 ods.1 písm.c) k § 245 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 12.8.2015, sp. zn. 3T/126/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.9.2016 v Trenčíne, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.8.2015, sp. zn. 3T/126/2013 bol obžalovaný J.. Q. K. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi, sp. zn. 1Pv 11/2010 zo dňa 11.06.2013, pre prečin poškodzovania cudzej veci formou účastníctva podľa § 21 ods.1 písm. c) k § 245 ods.1, 2 písm. a) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 59/2009 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tak, že v niekedy v prvej polovici roku 2009 v Ústave na výkon väzby Žilina si objednal u B. B. podpálenie osobných motorových vozidiel, následne koncom roka 2009 obvinený J.. Q. K. z Ústavu na výkon väzby Leopoldov poslal R. F. prostredníctvom svojho vtedajšieho obhajcu Q.. Q. S. list mimo kontroly korešpondencie vykonávanej orgánmi činnými v trestnom konaní, v ktorom bol zoznam osôb, s ktorými mal J.. Q. K. spory a list s pokynmi pre R. F. a to, aby zoznam odovzdal B. B. s tým, aby si vybral, ktoré vozidlá zo zoznamu zapáli, po čom R. F. odovzdal tento zoznam B. B. spolu s odkazom od J.. Q. K. a dohodol sa s ním, že zapáli päť bližšie neurčených vozidiel zo zoznamu, za čo B. B. požadoval prepis vozidla VW Passat striebornej metalízy, v tom čase evidenčného čísla RK-XXX AV, aby ho mohol užívať, následne doteraz nezistená osoba v čase od 20.00 hodiny dňa 02. januára 2010 do 05.15 hodiny dňa 03. januára XXXX v W., na parkovisku na ulici P. F. zapálila osobné motorové vozidlo značky VW Passat evidenčného čísla PD-XXX DF, ktorého vlastníkom je poškodená obchodná spoločnosť AutoFinance, a.s. a ktoré používal poškodený P. V., čím došlo k požiaru interiéru vozidla a následnému celému vyhoreniu interiéru vozidla spolu s vecami, ktoré sa v ňom nachádzali a patrili poškodenému P. V. a poškodenej N. S. a v dôsledku požiaru došlo k poškodeniu aj okolitých odstavených motorových vozidiel a to vozidla značky FIAT Palio evidenčného čísla PD-XXX DD, ktorého vlastníkom je poškodený V. M. a vozidla značky OPEL Corsa evidenčného čísla PD-XXX CF, ktorého vlastníkom je poškodený J.. W. R., pričom následne bolo dňa 16. februára 2010 na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Prievidzi osobné motorové vozidlo VW Passat striebornej metalízy v tom čase evidenčného čísla RK-XXX AV registrované na M. B., ktorá je matkou B. B. a bolo mu pridelené evidenčné číslo PD-XXX DN, čím spôsobil škodu poškodenej obchodnej spoločnosti AutoFinance, a.s. vo výške 6.000 eur, škodu poškodením vecí poškodenej N. S. vo výške 260 eur, škodu poškodením vecí a finančnej hotovosti poškodenému P. V. vo výške 350 eur, škodu poškodenému V. M. vo výške 165.97 eur a poškodenej obchodnej spoločnosti GENERALI Slovensko poisťovňa, a.s. vo výške 865.23 eur a škodu poškodenému J.. W. R. vo výške 120 eur. Podľa § 288 ods.3 Trestného poriadku boli
poškodený V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., P. F. č. XXX/XX a poškodená GENERALI Slovensko poisťovňa, a.s. Bratislava, Lamačská cesta č. 3/A, 841 04 s nárokom na náhradu škody odkázaní na konanie v občiansko-právnych veciach.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že podľa jej názoru v prejednávanej veci bolo preukázané vykonaným dokazovaním, že skutok sa stal a tiež bolo v dostatočnej miere preukázané, že skutok spáchal obžalovaný J.. Q. K.. Nasvedčuje tomu priamy dôkaz, ktorým je výpoveď R. F. z prípravného konania a tiež nepriame dôkazy, ktorými sú ohliadka miesta činu, záznam o použití služobného psa, listy, ktorých autorom podľa znaleckého posudku je obžalovaný a ktoré nepriamo preukazujú jeho angažovanosť v súvislosti so zapálením viacerých vozidiel jeho dlžníkov. Taktiež poukázal na to, že obžalovaný bol odsúdený za marenie spravodlivosti v súvislosti so zasielaním nekontrolovanej pošty svedkovi F. a iným osobám, pričom F. bol odsúdený za rovnaký trestný čin. Pritom bolo preukázané, že zhorelo viacero vozidiel osôb, ktoré boli dlžníkmi obžalovaného. Ďalšími skutočnosťami nasvedčujúcimi tomu, že skutok spáchal obžalovaný, sú podozrivé predaje vozidiel vo vlastníctve alebo faktickej moci blízkym osobám a to svedkovi B. B., ktorý mal byť vykonávateľom objednaného podpálenia vozidla svedka V., taktiež výpoveď svedka B., s ktorým obžalovaný komunikoval vo výkone trestu v súvislosti s podpálením vozidiel dlžníkov obžalovaného, ako aj správy z ÚVTOS Žilina preukazujúce možnosť komunikácie medzi obžalovaným a svedkom B. B. počas výkonu ich trestov odňatia slobody. Spáchanie skutku tiež preukazujú nezrovnalosti medzi výpoveďami svedkov a účtovným vykazovaním predajov vozidiel vo faktickej moci obžalovaného na iné osoby, čo potvrdzuje, že prevody vozidiel slúžili ako odmena za podpaľovanie vozidiel dlžníkov obžalovaného vrátane poškodeného V.. Významným nepriamym dôkazom je i výpoveď svedka W. M., ktorý uviedol, že K., ktorého poznal, ho žiadal, či nevie vybaviť podpálenie auta pre obvineného, za čo mu sľúbil odmenu. Rovnako sa obvinený tohto svedka sám mal pýtať, či nemá niekoho kto by podpálil S. krčmu, za čo mu ponúkol tiež odmenu. Po týchto rozhovoroch skutočne aj došlo k zhoreniu krčmy aj auta. Výpoveď svedka M. pritom možno hodnotiť ako objektívnu. Okresný súd nekriticky a neodôvodnene výpoveď svedka R. F. na hlavnom pojednávaní vyhodnotil ako pravdivú. Ostatné nepriame dôkazy totiž majú relevanciu vo vzťahu k preukázaniu viny obžalovaného len v kontexte výpovede svedka R. F. z prípravného konania ako priamym dôkazom, s ktorou v súhrne poskytujú logickú reťaz dôkazov odôvodňujúcich záver, že skutok spáchal obžalovaný. Prokurátor výpoveď svedka F. z hlavného pojednávania hodnotí ako nepravdivú a účelovú, vedenú v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Ako pravdivú a objektívnu považuje výpoveď tohto svedka urobenú v prípravnom konaní, kedy podrobne, konzistentne a logicky popísal konanie obžalovaného i ďalších účastníkov prejednávaného prípadu. Výpoveď takejto kvality nemôže byť dielom fabulácie alebo účelového klamstva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm.b) Tr.por. a § 322 ods.3 Tr.por. zrušil výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby napadnutého rozsudku, nakoľko tento sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie s tým, aby odvolací súd sám rozhodol tak, že uzná obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby a uloží mu súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zvýšenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T/28/2011, ako aj ďalších výrokov na tento výrok nadväzujúcich.
Na verejnom zasadnutí o odvolaní prokurátora, konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania s tým, že modifikuje konečný návrh okresného prokurátora tak, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca obžalovaného naopak navrhol odvolanie prokurátor ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaného odvolania zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr. por. Pokiaľ ide o skutkové zistenia tvoriace podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a konečný záver o nutnosti oslobodiť obžalovaného spod obžaloby. Správne okresný súd zistil na podklade vykonaného dokazovania, že v prejednávanom prípade bolo preukázané, že sa skutok stal, avšak nebolo jednoznačne preukázané, že ho spáchal obžalovaný. Odvolací súd uvádza, že obžaloba bola založená na celom rade nepriamych dôkazov, na ktoré poukazuje i prokurátor v prvej časti odvolacích dôvodov a ktoré nasvedčovali podozreniu, že predmetný skutok spáchal práve obžalovaný, no tieto nepriame dôkazy bez ďalšieho ani podľa názoru odvolacieho súdu netvoria ucelenú reťaz umožňujúcich urobiť nepochybný záver o tom, že skutok spáchal práve obžalovaný J.. Q. K.. Sám prokurátor v odvolaní uviedol, že tieto nepriame dôkazy totiž majú relevanciu vo vzťahu k preukázaniu viny obžalovaného len v kontexte výpovede svedka R. F. z prípravného konania ako priamym dôkazom. Tento svedok pritom v prvotnej výpovedi v prípravnom konaní usvedčoval obžalovaného z trestnej činnosti, no neskôr ešte v prípravnom konaní svoju výpoveď zmenil, k trestnej činnosti obvineného sa nevedel vyjadriť, čo napokon potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, pričom vysvetlil, z akých dôvodov zmenil svoju výpoveď. Odvolací súd v súvislosti s hodnotením vierohodnosti rozdielnych výpovedí svedka F. okresným súdom uvádza, že okresný súd ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia, sa zaoberal výpoveďami tohto svedka z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania, tieto hodnotil tak jednotlivo, ako aj v súhrne s ostatnými dôkazmi. Ani odvolací súd nemôže súdu prvého stupňa nariaďovať, ako má hodnotiť jednotlivé dôkazy, pokiaľ zásadným spôsobom neodporujú iným dôkazom a rovnako sa nemožno odvolaním domáhať iného rozhodnutia len na podklade toho, že odvolateľ hodnotí niektorý dôkaz inak ako súd, ktorý tak urobil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odvolací súd potom dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že na základe vykonaného dokazovania síce bolo dokázané, že skutok sa stal, tento vykazuje znaky trestného činu, no nebolo preukázané, že práve obžalovaný dal podnet, resp. niekoho iného požiadal na spáchanie tohto trestného činu. Pre uznanie viny musí mať súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal a že tento spáchal obžalovaný. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver urobiť nemožno, preto v zmysle zásady in dubio pro reo, okresný súd správne obžalovaného v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Vzhľadom k oslobodzujúcemu výroku je potom správny a zákonný i výrok, ktorým boli v zmysle § 288 ods.3 Trestného poriadku poškodení V. M. a GENERALI Slovensko poisťovňa, a.s. Bratislava, s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.
Odvolací súd uvádza, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí ďalšie správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil, pričom s ďalším podrobným odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý v celom rozsahu považuje za zákonný a odôvodnený.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátorky nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.