Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/204/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci navrhovateľa E., zastúpeného D., proti odporcovi O., zastúpeného E., o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 15. februára 2016, č.k. 1C/54/2015-39, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o zvýšení výživného z m e ň u j e takto:

Z v y š u j e výživné zo strany povinnej osoby E. J. na navrhovateľa zo sumy 156 eur na sumu 230 eur mesačne s účinnosťou od 17.07.2015, ktoré je p o v i n n á osoba povinná platiť k rukám navrhovateľa, vždy do 15teho dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Tým m e n í rozsudok OS Prievidza zo dňa 16.04.2014, č.k. 8C/100/2013-35.

Vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil zamestnávateľovi osoby povinnej výživou strhávanie výživného priamo z jeho mzdy v dôsledku späťvzatia návrhu zastavil. Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 8C/100/2013-35 zo dňa 16.04.2014 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej výživou O.. E. J., nar. XX.XX.XXXX k navrhovateľovi E. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 156 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, ktorú sumu je osoba povinná výživou poukazovať navrhovateľovi vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 17.07.2015. Zameškané výživné za čas od 17.07.2015 do 31.01.2016 v sume 90,80 eur povolil osobe povinnej výživou splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v konaní. Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. U navrhovateľa od posledného rozhodnutia o výživnom (v roku 2014) došlo k zmene pomerov v tom, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bol študentom strednej školy a v súčasnosti už študuje na vysokej škole v 1. ročníku denného bakalárskeho štúdia, a teda zatiaľ stále nie je schopný sám sa živiť a je odkázaný na výživu od svojich rodičov. Od uvedenej doby, vzhľadom na celkový vývoj životných nákladov, vzrástli odôvodnené potreby navrhovateľa, ako aj celkové výdavky potrebné na jeho zaopatrenie. Táto skutočnosť sa prejavuje vo zvýšených výdavkoch navrhovateľa súvisiacich s jeho štúdiom, ako sú napr. výdavky na študijné pomôcky, ubytovanie, cestovné, či stravu. Na druhej strane pomery osoby povinnej výživou sa od poslednej úpravy výživného (rok 2014) výrazne nezmenili, keď tento pracoval v tom čase ako profesionálny vojak s mesačným príjmom vo výške 1.028,83 eur a aj naďalej pracuje ako profesionálny vojak s príjmom 1.075,95 eur, pričom na základe služobného rozkazu došlo u neho k zmene miesta výkonu štátnej služby z Q. do Q.. Nezmenil sa ani počet vyživovacích povinností, keď osoba povinná výživou má aj naďalej vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi z predchádzajúceho manželstva, a to v rovnakej výške 66 eur mesačne, avšak matke maloletého platí stále sumu 120 eur mesačne na základe ich spoločnej dohody, keď túto čiastku jej z časti platí z titulu vysporiadania BSM. Zmenili sa pomery na strane matky navrhovateľa, a to k lepšiemu, keď táto v čase posledného rozhodovania o výživnom pracovala v spoločnosti J. v C. R. s príjmom 400 eur mesačne, v tejto spoločnosti pracuje aj naďalej, pričom jej príjem vzrástol na sumu 581,78 eur mesačne. S prihliadnutím na tieto skutočnosti, ako aj na vek a opodstatnené potreby navrhovateľa, zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a najmä povinného rodiča preto súd rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej výživou zo sumy 156 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne k rukám navrhovateľa vždy do 15-teho dňa vopred s účinnosťou od 17.07.2015, pričom mal za to, že takto určené výživné je primerané k zárobkovým a majetkovým pomerom osoby povinnej výživou a je v jeho možnostiach a schopnostiach takto zvýšené výživné plniť. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že odporca súhlasil so zvýšením výživného na túto čiastku, ktorú je schopný ešte platiť. Na druhej strane však súd poznamenal, že aj sám navrhovateľ sa môže vzhľadom na svoj vek, pokúsiť o zlepšenie svojej finančnej situácie tým, že by prejavil trochu iniciatívy a našiel si nejakú brigádnickú prácu, čím by finančne odľahčil svojich rodičov. V tejto súvislosti súd konštatoval, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že si prácu nenašiel, lebo nemôže nastúpiť do práce už od rána, sú nepresvedčivé a v prípade seriózneho záujmu o prácu by sa mu určite nejakú brigádu vybaviť podarilo a túto prácu by iste zvládol aj popri príprave na štúdium. Súd tiež poznamenal, že nielen osoba povinná výživou, ale aj matka navrhovateľa má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, teda pokiaľ sa aj ona bude podieľať na výžive navrhovateľa sumou 170 eur mesačne, táto suma bude postačujúca na zabezpečenie základných potrieb navrhovateľa s tým, že navrhovateľ pri vynaložení väčšieho úsilia si sám môže svoju finančnú situáciu zlepšiť brigádou. Súd taktiež poznamenal, že pokiaľ sa navrhovateľ tak svedomito pripravuje, ako na to poukázal, s tým, že nevymeškáva žiadne prednášky ani cvičenia a priebežne študuje, môže si opäť zlepšiť svoju situáciu tak, že za dosiahnuté študijné výsledky môže získať prospechové štipendium. V dôsledku rozhodnutia súdu vznikol osobe povinnej výživou dlh na výživnom za obdobie od 17.07.2015 do 31.01.2016 v sume 90,80 eur (6x14 eur + 6,80 eur). Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. túto sumu povolil osobe povinnej výživou splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1,2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o zvýšení výživného, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď namietal neúplne zistenie skutkového stavu veci, keďže súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na to, že si hľadal brigádnickú prácu, napriek tomu žiaľ obchodné reťazce sú ochotné zamestnávať len v nočných hodinách na vykladanie tovaru. Veľakrát (11 krát) sa stalo, že na jeho písomné žiadosti vôbec nereagovali. Túto skutočnosť však súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy. Vytýkal súdu prvej inštancie, že zohľadnil náklady osoby povinnej výživou na zálohové platby 204 eur, v čom je elektrická energia a plyn a 4,64 eur koncesionárske poplatky, o ktoré sa však osoba povinná výživou delí so svojimi rodičmi. Ďalej poukázal na to, že osoba povinná výživou menila výšku výživného, keď na prvom pojednávaní to bolo 180 eur, na druhom pojednávaní už len 160 eur a priebeh pojednávania mu tak pripadal ako dohovor. Vytýkal súdu prvej inštancie, že dlh na výživnom za mesiac september 2015 vo výške 156 eur, ktorý stále trvá, mal súd nariadiť osobe povinnej výživou uhradiť ihneď. Mal za to, že osoba povinná výživou, ktorá uviedla na pojednávaní dňa 15.02.2016, že má dva telefóny súkromno-služobné a náklady na ne činia 50 eur mesačne, má možnosť z paušálu z mobilu Kengura v hodnote 30 eur mesačne volať do všetkých sietí neobmedzene. Ďalej uviedol, že trestné oznámenie vo veci výjazdu policajnej hliadky Okresného riaditeľstva policajného zboru v H. zo dňa 07.06.2014 nebolo ním podané pre možnosť vzniku platobnej neschopnosti zo strany osoby povinnej výživou. Záverom poukázal na svoju finančnú situáciu ako študenta, ktorá je zlá a na neskoré doručenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Nesúhlasil so zrušením napadnutého rozsudku, žiadal, aby vec rozhodol Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd.

3. Osoba povinná výživou sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o zvýšení výživného, vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len C.m.p/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku /ďalej len C.s.p./ dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti výroku o zvýšení výživného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o náhrade trov konania je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Zákon o rodine /ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1/ zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane zmena pomerov. Výživné sa totiž určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o tomto nároku detí. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s vekom detí, a s tým spojenými zvýšenými nákladmi na ich výživu a môže nastať aj zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné možno zmeniť v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť.

V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné výživného s pomermi v súčasnej dobe.

6. V predmetnej veci súd konal o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného, keď predchádzajúca úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.04.2014 č.k. 8C/100/2013-35, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť osoby povinnej výživou k navrhovateľovi zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 156 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013. V čase poslednej úpravy výživného navrhovateľ bol študentom strednej školy, matka navrhovateľa dosahovala čistý mesačný príjem 400 eur, otec (osoba povinná výživou) dosahovala čistý mesačný príjem 1028,83 eur. Otec navrhovateľa mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi z predchádzajúceho manželstva vo výške 66 eur, avšak matke maloletého platil stále sumu 120 eur mesačne na základe ich spoločnej dohody, keď túto čistku jej platí z titulu vyporiadania BSM. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, od tejto poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného na navrhovateľa. Navrhovateľ je študentom X. ročníka J.. Súd prvej inštancie preto správne zisťoval, či aj pomery na strane povinnej osoby odôvodňujú zvýšenie výživného. Zistil, že povinná osoba naďalej pracuje ako profesionálny vojak s čistým mesačným príjmom 1075,95 eur, má naďalej vyživovaciu povinnosť k mal. synovi z predchádzajúceho manželstva, na ktorého na základe dohody s jeho matkou platí výživné 120 eur mesačne (namiesto určených 66 eur mesačne). Matka navrhovateľa dosahuje čistý priemerný mesačný príjem 581,78 eur. Súd prvej inštancie správne takto zistil pomery na strane navrhovateľa, osoby povinnej výživou a matky navrhovateľa a správne dospel k záveru, že táto zmena odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany osoby povinnej. Výšku výživného však podľa názoru odvolacieho súdu neurčil v primeranej sume, keď prihliadol aj k takým okolnostiam, ktoré na určenie výšky výživného nemajú zásadný vplyv.

7. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je vymedzený široko a je daný právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Preto pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov otca navrhovateľa ako osoby povinnej výživou sa stali predmetom dokazovania aj pasíva, t.j. úver osoby povinnej výživou. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, súd prvej inštancie mal prihliadnuť aj k tomu pasívu osoby povinnej, a to k úverovej zmluve uzavretej medzi J. a otcom navrhovateľa uzavretej dňa 11.11.2014, predmetom ktorej bol spotrebný úver na čokoľvek vo výške 13.000 eur, pri mesačnej splátke 217,15 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o výdavok, ktorý nie je možné považovať za nevyhnutný, nakoľko otec navrhovateľa nezdokladoval, na aký účel si predmetný úver vzal. Súd prvej inštancie zohľadnil aj náklady otca na bývanie vo výške 204 eur a 4,64 eur koncesionárske poplatky, pričom nevzal do úvahy, že o tieto náklady sa otec navrhovateľa delí so svojimi rodičmi, ako to vyplýva z jeho výpovede na pojednávaní dňa 11.01.2016. I keď otec navrhovateľa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi z predchádzajúceho manželstva a túto má určenú vo výške 66 eur mesačne, tým, že na toto maloleté dieťa platí výživné namiesto 66 eur mesačne sumu 120eur mesačne je zrejmé, že jeho pomery mu to umožňujú, pričom u dospelého dieťaťa (navrhovateľa), ktoré pokračuje v príprave a svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, súd prvej inštancie videl schopnosť získať v určitej miere prostriedky potrebné na úhradu nákladov, ktoré sú spojené s jeho štúdiom a výživou v brigádnickej činnosti. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Pokiaľ sa navrhovateľ pripravuje na svoje budúce povolanie denným štúdiom na vysokej škole, nemožno od neho očakávať, pokiaľ je v schopnostiach a možnostiach rodičov prispievať na jeho výživu, aby si náklady na svoju výživu (teda aj náklady na štúdium) zabezpečoval sám. Samozrejme, pokiaľ by bolo v možnostiach navrhovateľa si zabezpečiť čiastočne, napríklad brigádnickou činnosťou určité finančné prostriedky, odvolací súd zdôrazňuje, že tieto môžu slúžiť len na jeho prilepšenie a nie k tomu, aby sa osoba povinná čiastočne zbavila svojej vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi.

8. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie preto za primerané, vzhľadom na mesačný zárobok otca navrhovateľa, jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť i výdavky, považoval za primerané zvýšenie výživného na navrhovateľa zo sumy 156 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne.

9. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o zvýšení výživného podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

10. Pokiaľ ide o zročné výživné, odvolací súd nemal dostatok skutkových podkladov na rozhodnutie, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zročnom výživnom a v závislom výroku o náhrade trov konania podľa§ 389 ods. 1 písm. c), § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. V ďalšom konaní súd prvej inštancie po vypočutí navrhovateľa a osoby povinnej výživou zistí presnú výšku zročného výživného osoby povinnej výživou za obdobie od 17.07.2015 do rozhodnutia súdu prvej inštancie a na základe týchto zistení určí zročné výživné na navrhovateľa. Zároveň rozhodne o náhrade trov konania.

12. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 392 ods. 2 C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).